{"guid": "0a719e34-80bb-48c9-83be-405c86d8dd31:ac493092-c06d-4ec3-ab0e-685a3f4bcbdb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8110232372.2", "spisova_znacka": "6Co/42/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/42/2014 z 30. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 30. marca 2015, sp. zn. 6Co/42/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8110232372.2", "identifikacne_cislo": "8110232372", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Agáta Štefaničová", "sudca_id": 451, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-agata-stefanicova-451", "datum_vydania": "2015-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138.odsek-1", "nazov": "§ 138 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-138"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac493092-c06d-4ec3-ab0e-685a3f4bcbdb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8110232372.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8110232372.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8110232372.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 6Co/42/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8110232372\nDátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8110232372.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala\nBoroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, právne\nzastúpený JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Kpt. Nálepku 5, proti žalovaným:\n1. Obec Demjata, IČO: 00326950, právne zastúpená JUDr. Alenou Plančárovou, advokátkou so sídlom\nv Prešove, Hlavná 123, 2. Ing. P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. X/XXX, 3. T. I., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom O. XXX, 4. Ing. Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., P. XX, 5. Ing. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nJ. XX, t. č. na neznámom mieste, 6. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, 7. Y. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom J. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nOkresného súdu Prešov č.k. 25C 250/2010-212 zo dňa 18.10.2013 a uzneseniu Okresného súdu Prešov\nč.k. 25C 250/2010-239 zo dňa 28.1.2014 jednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nI. P o t v r d z u j e    sa rozsudok vo veci samej.\n\nII. M e n í    uznesenie tak, že sa žalobcovi priznáva oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh zamietol. O trovách\nkonania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\n\nRozhodnutie odôvodnil cit.: „V predmetnom konaní súd prioritne skúmal naliehavý právny záujem na\nstrane žalobcu. Súd mal zato, že na strane žalobcu je naliehavý právny záujem, nakoľko iným spôsobom\nzmenu zápisu v katastri nehnuteľností dosiahnuť nemohol.\n\nV priebehu konania žalobca náležite upravil aj okruh účastníkov konania, keďže pôvodne žaloval len\nsúčasného vlastníka bez toho, aby účastníkmi konania boli aj ďalší právni nástupcovia pôvodného\nvlastníka.\n\nNásledne súd skúmal, či žaloba je dôvodná. Súd však mal za to, že žaloba v žiadnom prípade neobstojí.\nAko je zrejmé z vykonaného dokazovania, či už výsluchom svedkov, oboznámením sa s pôvodnými mpč.\nparcelami na pozemno-knižnej vložke 363, ako aj výmerami na súčasných listoch vlastníctva, znaleckým\nposudkom a výsluchom znalca, z pôvodných parciel mpč. 141 a 142 sa vytvorili v súčasnosti parcely,\nktorých vlastníkom je žalobca, pričom vlastníctvo nadobudol na základe kúpno-predajnej zmluvy od\nsvojho otca v hraniciach tak, ako boli od nepamäti užívané a vo výmerách, ako im patrili na základe ešte\npôvodných pozemno-knižných zápisov.\n\nTaktiež bolo zistené, v akých výmerách existovala pôvodná parcela mpč. 140, z ktorých parciel registra\n„C“ KN je v súčasnosti tvorená a že bez spornej parcely „C“ KN 745/3 by pôvodná mpč. parcela 140\n\nmala už oveľa väčšiu odchýlku vo výmere, než aká je prípustná. Skutočnosť, ktorú tvrdil žalobca,\nže teda časť nehnuteľnosti, teraz označenej „C“ KN 745/3, užíval jeho otec, prípadne aj on, nie je\ndôvodom pre vyhovenie žalobe. Žalobca nijako nepreukázal právny titul nadobudnutia nehnuteľnosti vo\nväčšej výmere, než akú v súčasnosti vlastní. Len skutočnosť, že dané nehnuteľnosti, alebo ich časť v\nminulosti užívala jeho rodina, a nikto voči tomuto užívaniu žalobcom, alebo jeho právnym predchodcom\nnenamietal neznamená, že nehnuteľnosť by vlastnícky mala patriť žalobcovi, prípadne jeho právnemu\npredchodcovi. Hoci žalobca uvádzal, že pôvodne na jeho nehnuteľnostiach bol len chodník pre peších,\nuž z pozemno-knižnej mapy z 19. storočia, aj keď nezreteľne, je vidieť, že tak ako je v súčasnosti, je\nzakreslená cesta, resp. je tam čiara, ktorá znázorňuje možnú existenciu cesty, v súčasnosti parcely\n745/3. Skutočnosť, že daná nehnuteľnosť bola ako obecná cesta užívaná od nepamäti, potvrdili aj\nsvedkovia a to aj svedkovia navrhnutí žalobcom. Vlastníctvo žalobcu nepreukazuje ani to ako má\npostavený dom pán O., sused žalobcu. Postavenie domu len vyjadruje skutočnosť, že už pri stavbe tejto\nnehnuteľnosti sa rešpektovala existencia obecnej cesty a jej verejné užívanie.  Súd mal teda za to, že\nzápis v katastri nehnuteľností nebol nijako spochybnený a vlastnícke právo žalobcu, resp. jeho právneho\npredchodcu nebolo preukázané, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.“\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že právnym\ndôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva nemusí byť len písomný právny úkon, ale aj iná skutočnosť,\nktorá vyvolala v právnom predchodcovi žalobcu presvedčenie, že mu vec vlastnícky patrí. Na druhej\nstrane obec J. predmetnú parcelu nadobudla vydržaním. Žalobca v priebehu konania nepriamo\nspochybnil možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného vydržaním, nakoľko predmetnú\nnehnuteľnosť užíval žalobca, resp. jeho právny predchodca a následne bola časť ich parciel zabratá\nna obecnú cestu. Právny predchodca žalobcu sa narodil v roku 1905 a spornú parcelu užívali ešte aj\njeho právni predchodcovia. Samotná neexistencia hmotného dôkazu o právnom dôvode nadobudnutia\nvlastníckeho práva vydržaním ešte nemôže viesť k záveru, že tento právny dôvod vôbec neexistuje.\nUvedený titul mohol byť v priebehu rokov stratený alebo právnym dôvodom mohla byť len ústna dohoda.\nPrávnym dôvodom môže byť dokonca aj neplatný právny úkon. Účelom vydržania je premeniť stav\ndlhotrvajúcej kvalifikovanej držby na vlastníctvo, t.j. zosúladiť skutkový stav so stavom právnym. Svedok\nIng. P. W. jednoznačne uviedol, že predmetná parcela bola vždy vo vlastníctve B.. Svedok Y. W. uviedol,\nže predmetná parcela bola vždy obecnou cestou. Narodený je však v roku 1949, preto nemohol vnímať\nskutočnosti ohľadom spornej parcely pred rokom 1950, aj keď je pravda, že vypočutie tohto svedka\nnavrhol on sám. Bol navrhnutý kontrolný znalecký posudok. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s\ndodatočným zakreslením čiar na pôvodných pozemnoknižných mapách. Ďalej nevypočul svedkov na\nodstránenie vzniknutých rozporov. Súd prvého stupňa teda neodstránil rozpor týkajúci sa užívania\nspornej parcely pred rokom 1950. Poukázal tiež na to, že pozemková kniha nikdy nezodpovedala za\nvýmeru parciel. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nOdvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad\nupravených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a\ndospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 214\nods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli\noznámené na úradnej tabuli súdu.\n\nPodľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\n\nPodľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.\n\nVo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny\nprávny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach\nnič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým\nsúdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.\n\nV súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku\nodvolací súd poznamenáva, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednávacou, ktorá spočíva v\ntom, že tvrdené skutočnosti a navrhovanie dôkazov je zásadne vecou účastníkov konania. Z uvedeného\nvyplýva, že účastník konania má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú.\n\nÚčastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním\ntvrdené skutočnosti neboli preukázané, nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v jeho\nneprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu\nvydať rozhodnutie  v prípadoch, kde je určitá skutočnosť pre rozhodnutie významná a určujúca, avšak\nnebola dokázaná. Ide o prípady, kedy výsledok procesu dokazovania neumožňuje prijať súdu záver o\npravdivosti, ale ani o nepravdivosti tvrdenia. Za tohto stavu musí súd rozhodnúť v neprospech účastníka,\nv koho záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.\n\nV predmetnej veci bolo predmetom konania posudzovanie tvrdení žalobcu a k ním navrhnutých dôkazov\ns cieľom preukázať, či žalobca je vlastníkom sporného pozemku. Nebolo preto rozhodujúce skúmanie\npodmienok vydržania zo strany obce, ale v zásade na strane žalobcu.\n\nŽalobca v podanej žalobe spochybňuje vlastnícke právo žalovaného v 1. rade konštatujúc nesprávnosť\núdajov geometrického plánu parcela registra  C KN č. 745/3, ktorá vznikla z pozemnoknižnej parcely\nmpč. 140 vedenej v PK zápisnici č. 288. Podľa jeho názoru mpč. parcela č. 140 bola už vyčerpaná a\nparcela C KN č. 745/3 vznikla z parciel žalobcu, a to parcely č. C KN č. 355 a C KN č. 356 a z parcely\nč. C KN 357 v kat. úz. J.. Tvrdil, že parcela mpč. 140 nikdy nemala výmeru 2852 m2, a to z dôvodu, že\nčasť parcely bola zabraná vodným tokom, a preto výmera súčasnej parcely C KN č. 745/3 o výmere 415\nm2 je z parciel žalobcu, ktoré sú zapísané na LV č. XXX kat. úz. J.. Uviedol, že od druhej polovice 19.-\nteho storočia užívali predmetnú nehnuteľnosť jeho právni predchodcovia.\n\nZa účelom spornej identifikácie parcely bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom Ing. T.\nT.. Ako pevné body boli pri meraní prevzaté rohy historickej stavby (kaštieľ), ktorý je zobrazený aj v\nsúčasne platnej katastrálnej mape. Pozemkovoknižná mapa je z roku 1869 (čl. 118). Dospel k záveru,\nže podľa doložených dokladov, rozborov a identifikácie vyplýva, že parcela C KN 745/3, druh pozemku\nzastavané plochy a nádvoria o výmere 427 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX v kat. úz. J. bola\nsúčasťou parcely mpč. 140.\n\nSúdny znalec na pojednávaní dňa 18.11.2013 uviedol cit.: „Poukazujem aj na analýzu výmer pôvodných\nmpč. parciel 141 a 142, z ktorých sú v súčasnosti vytvorené C KN parcely vo vlastníctve žalobcu 355, 356\na 357, kde už v súčasnosti žalobca má o 90 m2 viac, ako mali výmeru pôvodné mpč. parcely 141 a 142.\nAvšak ide o prípustné odchýlky v rámci výmer. Čo sa týka potom parcely mpč. 140, podľa pozemkovej\nknihy by mala mať výmeru 2 855 m2. Bez parcely 745/3 by však súčasné C KN parcely mali výmeru o\nzhruba o 4 áre nižšiu. Je teda bez pochýb zrejmé, že táto parcela 745/3 patrí k týmto parcelám a pôvodne\npatrila do mpč. parcely 140. Hoci je zrejmé, že pôvodná cesta, tak ako je znázornené na obrázku 4,\nbola na inom mieste, bola však preslučkovaná, to znamená, že nemala samostatné číslo, ale bola len\nako súčasť pozemku mpč. 140. Vzhľadom na údaje, ktoré mi poskytol žalobca, som skúmal aj tzv. JET\nmapy, ktoré ale potvrdzujú závery, na ktoré som prišiel, a ktoré sú uvedené v závere môjho posudku.\nTieto JEP mapy sú na obrázku 5 a 6 na strane 6 môjho posudku a potvrdzujú existenciu sporenej parcely\nuž v roku 1960.“\n\nNa predmetnom pojednávaní žalobca spochybňoval znalecký posudok argumentujúc, že neakceptujú\nporovnanie máp, ktoré bolo uskutočnené THM mapovaním. Išlo o socialistické mapovanie, a teda toto\nby znalec nemal akceptovať (čl. 208).\n\nV zmysle ust. § 127 ods. 1, 2 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba\nodborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež\nuložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný\nposudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným\nposudkom znalca. Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo\ninej inštitúcii.\n\nZákon neustanovuje predpoklady pre nariadenie kontrolného znaleckého posudku a ponecháva ho na\núvahe súdu. Jeho vypracovania prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, ak má súd pochybnosti o\nsprávnosti vypracovaného znaleckého posudku. Záleží však vždy na konkrétnych okolnostiach prípadu\na na úvahe súdu, či sa vzniknuté pochybnosti podarí odstrániť alebo nie.\n\nSúdny znalec na pojednávaní ozrejmil, že THM bolo mapovanie existujúceho stavu tak, ako sa nachádza\nv teréne. Súdny znalec vykonal porovnanie dnešného stavu aj s pozemnoknižnou mapou, ktorá je z roku\n1969. Je možné, že časť pôvodnej parcely  bola odplavená riekou. Tieto skutočnosti neskúmal. Uviedol\nvšak, že dal preskenovanú pozemnoknižnú mapu nad terajší stav, čo je obrázok 4 a je zrejmé podľa\nbodov D a E, že ide o totožné body hraníc pozemku tak, ako sú v súčasnosti a ako boli aj v minulosti\nhranice pozemku žalobcu (čl. 207, 208).\n\nĎalší namietaný rozpor ohľadom „slučiek“ súdny znalec odstránil tým, že uviedol, že hore bola\n„polslučka“ a dole bola „polslučka“, čo potvrdzuje, že cesta bola súčasťou parcely mpč. 140 (čl. 208).\n\nNie je dôvodné preto spochybňovať postup, ktorým bolo doplnenie dokazovania zamietnuté, ak\nvzniknuté rozpory boli odstránené výsluchom súdneho znalca a účastníkov konania. Rovnako tak\nnavrhované výsluchy ďalších svedkov správne súd prvého stupňa zamietol. Samotným žalobcom\nnavrhnutý svedok Y. W. uviedol, že odkedy si pamätá, stále bola v J. cesta tam, kde je teraz. Navrhol ho\npritom žalobca. Rovnako tak ďalší svedok navrhnutý žalobcom O. T., bývalý starosta obce J., uviedol,\nže aj keď počul, že cesta je jeho pozemkom, nikdy nepočul, že by dal žalobcovi niekto za pravdu.\n\nAko súd prvého stupňa správne konštatoval, samotné užívanie k nadobudnutiu vlastníckeho práva\nnepostačuje. Žalobca napokon ani v podanom odvolaní neuviedol právny titul nadobudnutia vlastníckeho\npráva k predmetným nehnuteľnostiam už na strane jeho predchodcov.\n\nV konaní bola naopak preukázaná nepravdivosť záveru žalobcu, že mpč. parcela č. 140 bola už\nvyčerpaná a parcela C KN č. 745/3 vznikla z parciel žalobcu, a to parcely č. C KN č. 355 a C KN č. 356\na z parcely č. C KN 357 v kat. úz. J..\n\nKeďže dôkazné bremeno v danom prípade zaťažovalo žalobcu, aby svoje tvrdenia (o splnení podmienok\nvydržania) preukázal, odvolací súd skonštatoval, že záver súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného\nbremena na strane žalobcu bol správny. Žalobca síce správne argumentuje, že pozemková kniha neručí\nza výmeru a že vstup do oprávnenej držby mohol založiť aj neplatný právny úkon, dôležité je však,\nže okrem spochybneného užívania žalobca neprodukoval žiadne presvedčivé argumenty, ktoré by súd\nmohol uznať ako dôkaz o vstupe do oprávnenej držby.\n\nZa situácie, keď dôkazné bremeno vyjadruje procesnú zodpovednosť účastníka konania, odvolací súd\nrozsudok vo veci samej podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako správny potvrdil.\n\nUznesením č.k. 25C 250/2010-239 zo dňa 28.1.2014 súd prvého stupňa žalobcovi oslobodenie od\nplatenia súdnych poplatkov za odvolanie nepriznal.\n\nŽalobca s predmetným uznesením nesúhlasil.\n\nPodľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od\nsúdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné\nuplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie\na má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.\n\nKaždý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej\nsprávy, a to od začiatku konania (čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd; ústavný zákon č. 23/1991\nZb.).\n\nŽalobca je starobným dôchodcom s mesačným príjmom 386,57 Eur. Iné príjmy nemá.\n\nVychádzajúc z citovaného ustanovenia pre posúdenie dôvodnosti návrhu na oslobodenie od súdnych\npoplatkov sú rozhodujúce majetkové pomery účastníka, ktoré je účastník povinný preukázať, výška\nsúdneho poplatku a povaha spoplatňovaného úkonu vo veci. Pre úspešnosť takéhoto návrhu sa\nvyžaduje, aby návrh bol odôvodnený preukázanými okolnosťami, ktoré nie sú dočasnej alebo prechodnej\npovahy a opodstatňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť\na jej splnenie nemožno od neho spravodlivo požadovať. Splnenie poplatkovej povinnosti nemožno\nod účastníka spravodlivo požadovať najmä v prípadoch, keď by vyžadovanie jej splnenia ohrozilo\n\nuspokojenie jeho základných životných potrieb a predstavovalo by prekážku realizácie ústavného práva\núčastníka na súdnu ochranu.\n\nPredpokladom pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov sú pomery účastníka a skutočnosť, že\nnejde o svojvoľné alebo bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Rozhodnutie o oslobodení\nod platenia súdnych poplatkov musí vychádzať z uvážených potrieb žiadateľa s ohľadom na jeho\nosobné, rodinné, majetkové pomery a povahu uplatňovaného nároku. Pomery účastníka predstavujú\nspoločensko-ekonomické podmienky, v ktorých žije, jeho majetkové, zárobkové možnosti, počet osôb,\nktoré je povinný podľa zákona vyživovať, jeho oprávnené potreby (bývanie, strava, uspokojenie bežných\nkultúrnych a iných hmotných potrieb).\n\nKeďže pomery žalobcu ako dôchodcu s príjmom vo výške 386,57 Eur mesačne odôvodňujú vyslovenie\nzáveru, že sú u neho splnené predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, odvolací súd preto\npostupom podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie a priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych\npoplatkov (§ 138 ods. 1 O.s.p.).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/250/2010", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}