{"guid": "0a6c3c24-6f90-4954-830e-de93c9dcebc6:14bafed8-1c1a-4347-b09e-772278e99b49", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8413202284.3", "spisova_znacka": "17CoP/19/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoP/19/2016 z 5. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. decembra 2016, sp. zn. 17CoP/19/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8413202284.3", "identifikacne_cislo": "8413202284", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2016-12-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14bafed8-1c1a-4347-b09e-772278e99b49", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8413202284.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8413202284.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8413202284.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoP/19/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413202284
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8413202284.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
B., nar. XX.XX.XXXX, T., nar. XX.X.XXXX T., všetky bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov otca E. T., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom M. XX, zastúpený U.. G. C., advokátkou, advokátska kancelária Q. námestie 5, XXX XX X.
A. Q., a matky P. T., rod. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. X. Q., Q. XXX/XXX, zastúpená JUDr.
Helenou Demjanovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Starej Ľubovni, Sládkovičova 15,
za účasti syna E. T., nar. X.X.XXXX, bytom X. X. Q., Q. XXX/XXX, zast. JUDr. Helenou Demjanovou,
advokátkou, advokátska kancelária so sídlom v Starej Ľubovni, Sládkovičova 15, o úpravu styku otca
s maloletými deťmi, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 6P 106/2013-251
zo dňa 10.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 6P 106/2013-251 zo doňa 10.11.2015 okrem zamietavej
časti výroku tak, že upravuje styk otca E. T., nar. XX.X.XXXX s mal. B., nar. XX.X.XXXX a T., nar.
XX.X.XXXX Džurňákovými tak, že je oprávnený stýkať sa s mal. deťmi každú prvú nedeľu v mesiaci v
čase od 13.00 do 14.30 hod.

Matka je povinná deti na styk riadne pripraviť a v určenom čase odovzdať otcovi pred jej bytom.

Otec je povinný v určenom čase deti prevziať a po stanovenom čase deti odovzdať na tom istom mieste
matke.

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 6P 106/2013-251 zo dňa 10.11.2015 vo vzťahu k E.
T., nar. X.X.XXXX. a v tomto rozsahu konanie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný upravil styk otca E. T., nar. XX.X.XXXX s mal. B. T., nar.
XX.X.XXXX a T. T., nar. XX.X.XXXX tak, že je oprávnený sa s deťmi stretávať každý párny víkend v
mesiaci a to v nedeľu v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. v mieste ich trvalého bydliska za prítomnosti
E. T., nar. X.X.XXXX, bytom X. X. Q., Q. XXX/XXX.
Matke uložil povinnosť v určenom čase maloleté deti riadne pripravené odovzdať otcovi v mieste
ich trvalého pobytu a otec je povinný ich matke v určenom čase na tom istom mieste odovzdať. V
prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu otca maloletých detí, ktorý návrhom zo dňa 14.3.2013 žiadal
upraviť styk s deťmi pochádzajúcim manželstva, a to s E., P., F., B. a T.. V poslednej úprave uplatneného
nároku žiadal, aby sa mohol stýkať s E., P. a F. T. každý párny víkend od piatku do nedele od 16.00



hod. do 17.00 hod. a to tak, že si deti v mieste bydliska matky vyzdvihne a v určený čas matke v mieste
bydliska odovzdá. Počas letných prázdnin sa otec s týmito deťmi chcel stretávať každý párny rok od 1.7.
do 15.7. a od 1.8. do 15.8. a každý nepárny rok od 15.7. do 31.7 a od 15.8. do 31.8. Chcel tráviť s deťmi
jarné prázdniny každý párny rok a každý nepárny rok vianočné prázdniny.
Vo vzťahu k maloletým deťom B. a T. T., chcel sa s nimi stretávať každú nepárnu sobotu od 10. hod.
a nedeľu od 10. hod. do 16.hod.
Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je namieste upraviť styk otca s
maloletými deťmi tak, ako to je uvedené aj v ust. § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, 3 a § 26 Zákona o rodine.
Rodičia maloletých detí spolu nežijú, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného
súdu v Starej Ľubovni dňa 9.6.2011 pod č.k. 2C/200/2010-99. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa
29.7.2011. V tom čase maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otca prvoinštančný
súd v tom čase zaviazal prispievať na výživu maloletých detí výživným. Súd styk otca s maloletými deťmi
neupravil. Preto sa domáhal úpravy styku.
Medzičasom maloletý E. dovŕšil vek plnoletosti. Otec následne trval už len na úprave styku s P., F. a
B. a T.. H. po rozvode sa o úprave styku nedohodli. Prvoinštančný súd v záujme správnej úpravy styku
otca s maloletými deťmi aby nebolo ohrozené ich fyzické a psychické zdravie, pribral do konania znalca
z odboru psychológie. Znalkyňa uviedla, že doporučuje, aby bolo zabezpečené fungovanie vzťahu otca
s maloletými deťmi, aby staršie deti P. a F. udržiavali kontakt s otcom štandardným spôsobom v rámci
určenia súdom každý druhý víkend, súd by mal akceptovať aj záujem maloletých detí. Pokiaľ sa týka T.
a B., znalkyňa odporučila kontakt s otcom na niekoľko hodín a to na 2 - 3 hodiny, avšak v súčasnej dobe
trávenie nocí u otca nedoporučovala, ani úpravu styku v rozsahu tak, ako to žiadal otec maloletých detí,
pretože tento styk by mohol byť vynútený, čo by vysoko pravdepodobne spôsobilo  u maloletých detí
traumu a mohlo by viesť u nich k rozvoju  psychosomatických symptómov.
Preto prvoinštančný súd upravil styk otca s maloletou B. a T. v rozsahu styku každý párny víkend v
mesiaci, a to v nedeľu a v čase od 13.hod. do 15.hod. v mieste ich trvalého bydliska za prítomnosti
brata E.. Vychádzal pritom z doporučenia znalca, z veku obidvoch maloletých detí a z ich záujmu, ktorý
vychádza z Dohovoru o právach dieťaťa. Je úlohou matky vytvárať priaznivé podmienky na tento styk,
a to hlavne vedením detí k tomu, aby mali správny vzťah k otcovi. Je v záujme maloletých detí, aby
pri stretávaní s otcom bola pri tomto styku známa a dôveryhodná osoba, za ktorú súd považoval ich
plnoletého brata E., ktorý sa sám vyjadril, že nemá zlý vzťah s otcom. Bolo totiž zistené, že matka aj
naďalej prechováva voči otcovi negatívne emócie, najmä hnev, sklamanie a poníženie. Preto prítomnosť
matky pri stretávaní sa s otcom s oboma maloletými deťmi by bola na ujmu maloletých detí a tento styk
by nespĺňal ani svoju úlohu vyplývajúcu zo Zákona o rodine.
Otec maloletých detí sa domáhal upraviť styk aj s deťmi E., P. a F.. Prvoinštančný súd skonštatoval,
že E. v čase konania dovŕšil vek plnoletosti. U maloletých detí P. a F. pri rozhodovaní zamietnutí styku
vychádzal nielen z vykonaného znaleckého posudku, ale aj z výpovede oboch maloletých detí, ktoré
vypočul a vzhľadom na ich vek vzal do úvahy ich postoj k otcovi, ako aj vyjadrenie, že nemajú záujem
sa s ním stretávať. Obe deti pociťujú voči otcovi hnev a sklamanie.
V tejto súvislosti prvoinštančný súd prihliadol aj na okolnosť, že maloleté deti pochádzajúce z družského
vzťahu otca s Y. N. sú umiestnené v ústavnej starostlivosti a podmienky u otca nie sú vyhovujúce.
Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí, a to
proti výroku, ktorými bol upravený styk otca s maloletými deťmi T. a B. T., proti výroku o povinnosti detí
pripraviť a odovzdať otcovi a o povinnosti otca v určenom čase deti odovzdať matke. Namietala, že
prvoinštančný súd určil pri styku otca s maloletými deťmi B. a T. T. prítomnosť syna E. T., nar. X.X.XXXX.
Tento bol v priebehu prvoinštančného konania vypočutý len ako svedok, preto, keďže v čase vyhlásenia
rozsudku už nemohol byť účastníkom konania, malo byť vo vzťahu k nemu konanie zastavené a nie mu
uložená povinnosť, pokiaľ nebol účastníkom konania.
Prvoinštančný súd vo veci vydal predbežné opatrenie pod č.k. 6P 106/2013-55 zo dňa 7.2.2014 aj
napriek tomu, že sa v tom čase nejavila potreba dočasnej úpravy pomerov otca a maloletých detí.
Neopodstatnenosť predbežného opatrenia sa ukázala následne v tom, že sa nerealizovalo pre nezáujem
zo strany otca maloletých detí. Je pravdou, že otec požiadal o výkon rozhodnutia svojim návrhom zo dňa
4.9.2014, ktoré konanie je vedené pred Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn. 5Em 3/2014, avšak v
rámci tohto konania otec garantoval súdu, že v prípade odmietavého postoja maloletých detí ich nebude
nútiť k styku.
Prvoinštančný súd nedostatočným spôsobom zohľadnil skutočnosti a fakty ohľadne sociálneho,
rodinného a morálneho profilu otca maloletých detí a jeho dlhodobo trvajúceho neusporiadaného



spôsobu života, o ktorých a sám súd mohol dozvedieť z pripojených súdnych spisov. Navrhovateľ a
otec deviatich maloletých detí si doviedol do spoločnej domácnosti vtedy ešte neplnoletú Y. N., terajšiu
družku, s ktorou má dve maloleté deti, umiestnené v detskom domove v Podolínci, predstavil ju rodine
ako svoju pomocnicu, následne staršie deti ho prichytili pri cudzoložstve a doteraz sa z tohto zážitku
nespamätali. Mladšie deti otca vnímali v kontexte eskalovanej rodinnej situácie, čo deti potvrdili aj vo
svojich výpovediach na pojednávaní a na uvedené poukázala aj znalkyňa. Poukázala ďalej na to, že
o nevhodnej rodinnej situácii otca maloletých detí podrobne písal kolízny opatrovník z Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni a Kežmarku. Z obsahu správ vyplýva, že poukazujú na trvalý
nezriadený spôsob života od rozvodu, od ktorého nielen nejavil žiadny záujem o výchovu maloletých
detí z prvého manželstva, ale za toto obdobie si nedokázal zlegalizovať svoj nový vzťah s družkou Y.B.,
ktorá je dlhodobo liečená na alkoholizmus, bola trestne stíhaná za týranie detí a nevie sa postarať o
ďalšie dve maloleté deti, ktoré majú spolu. Prvoinštančný súd nezohľadnil skutočnosť, že maloleté deti
v tomto konaní jasne prezentovali, vzhľadom na svoju vekovú a rozumovú vyspelosť, svoj názor na
vzťah k otcovi, tento názor tlmočili súdu aj vo svojich osobných výpovediach pred znalkyňou v rámci
znaleckého dokazovania a v rámci svojich výpovedí na pojednávaní dňa 29.10.2015. Nie je pravdou
tvrdenie otca maloletých detí, že matka maloletých ovplyvňuje a navádza ich k tomu, aby zabránila ich
styku s otcom. Navrhovateľ počas celého konania pred prvoinštančným súdom dokazoval, že matka
nedostatočne motivuje maloleté deti pre kladný vzťah k otcovi, čo však nie je pravdou, pretože matka
deti neovplyvňuje, deti majú svoj názor.
V odvolaní ďalej matka maloletých detí poukázala na časť znaleckého posudku, kde znalkyňa v odpovedi
na trinástu otázku uviedla, že kontakt maloletých detí s ich otcom nie je v ich záujme. Kontakt otca so
staršími maloletými deťmi je možný iba za ich akceptácie a fyzicky ich k tomu nie je možné donútiť.
Pokiaľ sa týka menších maloletých detí B. a T. T., nie je v záujme detí realizovať tento styk za doprovodu.
Otec maloletých detí neprejavil skutočný záujem na stretávaní sa s deťmi podľa predbežného opatrenia.
Nesnažil sa sám nájsť si vhodný spôsob na stretnutie s nimi, preto aj kolízna opatrovníčka žiadala v
záverečnej reči pred prvoinštančným súdom, aby návrh otca maloletých detí ohľadne úpravy styku bol
zamietnutý. Matka maloletých detí žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu, resp.
zmenil ho a návrh otca zamietol.
V priebehu odvolacieho konania prvoinštančný súd uznesením č.k. 6P 106/2013-290 zo dňa 10.6.2016,
ktoré sa stalo právoplatným dňa 4.7.2016 pribral E. T., nar. X.X.XXXX do konania ako účastníka konania,
čo je v súlade s ust. § 94 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, v tom čase platným procesným
predpisom.
K odvolaniu matky maloletých detí sa písomne vyjadrila kolízna opatrovníčka maloletých detí, ktorá
navrhla rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti zrušiť a vrátiť mu na nové prejednanie a
rozhodnutie.

3. E. T. ml. vo svojom vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach, ktoré predložil súdu
písomne, kde prezentoval stanovisko, že nie je ochotný žiadnym spôsobom sa podieľať na kontakte
otca E. T. s maloletými súrodencami B. a T. T.. Pripojil sa k odvolaniu a žiadal, aby odvolací súd návrh
otca zamietol.

4. K odvolaniu matky maloletých detí sa písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý  uviedol, že
prvoinštančný súd neuložil E. T. ml. žiadnu povinnosť. Dbal na to, aby s deťmi, ktoré nevidel dlhší čas,
bol realizovaný kontakt za prítomnosti staršieho súrodenca, aby nabrali istotu a neboli v počiatočnom
strese z toho, že sú s otcom. Pre deti v ich veku také dlhé odlúčenie od otca môže vyvolať hanblivosť,
rozpaky a tomu sa snažil prvoinštančný súd zabrániť. Otec uviedol, že má veľký záujem stretávať sa so
svojimi deťmi a byť súčasťou ich života. To, že sa rozviedol s ich matkou, neznamená, že ona má teraz
právo brániť mu v kontakte s deťmi. Znalkyňa uviedla, že nie je problém v tom, aby sa s deťmi stretával.
Priznal, že jeho družka má problémy s alkoholom, avšak tento problém je už minulosťou, uvedomila
si, že musí zmeniť svoji prístup k životu. Maloleté deti z manželstva do styku s jeho družkou neprídu.
Družka v súčasnej dobe abstinuje a doma u otca je poriadok a prostredie pre výchovu detí. Napriek
všetkému dokáže deťom pripraviť zaujímavý program bez toho, aby ich brával do svojej domácnosti.
Uviedol, že znalecký posudok je jeden z dôkazov, ktoré boli vo veci vykonané.
Je neprípustné, aby mu bol zakázaný styk s deťmi. Žije riadnym spôsobom života, riadne pracuje, nepije,
nefajčí, nepácha trestnú činnosť, nemá agresívnu a konfliktnú povahu. Deťom by nikdy neublížil, má
ich rád a chce byť súčasťou ich života. Žiadal preto keďže prvoinštančné rozhodnutie je správne, aby
odvolací súd zamietol odvolanie matky maloletých detí a prvoinštančný rozsudok potvrdil.



5. Napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu bol vydaný v čase, keď základným procesným predpisom
pre konanie pred súdom bol Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol ust. § 473
Civilného sporového poriadku zrušený. Podľa § 397 Civilného mimosporového poriadku dňom 1.7.2016
nadobudol účinnosť zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Podľa ust. § 395 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 395 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Civilný mimosporový poriadok je potrebné okamžite
aplikovať na všetky konania, ktoré začali na súde a prebiehajú podľa doterajších (zrušených) procesných
predpisov. Platí princíp okamžitej aplikability tohto zákona.
Ďalej platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, čo znamená, že procesné úkony subjektov
civilného súdneho konania (súdu a účastníkov konania) vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho
procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas
účinnosti nového procesného predpisu. Následky úkonov sa uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná
úprava už s takýmto následkom nepočíta.
Zásadne platí zákaz ultraaktivity procesného predpisu, čo znamená, že v istých špecifických prípadoch
alebo zo špecifických, obzvlášť zreteľa hodných dôvodov sa aktivizuje starý procesný režim na konania
za tohto starého režimu začaté, no prebiehajúce i počas účinnosti nového procesného režimu. Pre
daný prípad je však aplikácia ultraaktivity procesného predpisu neaplikovateľná. Ust. § 396 Civilného
mimosporového poriadku presne stanovuje, kedy je možné na aktuálny proces aplikovať ešte starý
(zrušený) procesný predpis.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto  zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal
napadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 62 a nasl. Civilného
mimosporového poriadku, na prejedanie odvolania nariadil odvolací súd pojednávanie, pretože bolo
potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), a zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 CSP).
Predmetom odvolacieho preskúmania nebol výrok o zamietnutí návrhu otca na úpravu styku s maloletými
deťmi P. a F. T..

7. Odvolací súd s poukazom na odvolaciu námietku matky maloletých detí a s poukazom na skutočnosť,
že v priebehu prvoinštančného konania najstarší syn E., nar. X.X.XXXX stal plnoletým a dokonca
v rozsudku mu uložil povinnosť byť prítomný pri styku maloletých detí B. a T. T., konštatuje, že
prvoinštančný súd podľa § 10 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ho pribral do konania ako
účastníka konania, pretože sa malo rozhodovať o jeho právach a povinnostiach pri styku otca s mal.
deťmi.
Podľa § 10 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku nie je dôvod na konanie o právach a povinnostiach
E. T., nar. X.X.XXXX, pretože tento medzičasom sa stal plnoletým a rodičovské práva a povinnosti vo
vzťahu k jeho osobe podľa Zákona o rodine už zanikli, naviac, bolo rozhodnuté, že úprava styku otca s
mal. B. a T. bude v inom rozsahu bez prítomnosti E. T., nar. X.X.XXXX. Preto odvolací súd vo vzťahu
k tomuto účastníkovi zrušil prvoinštančné rozhodnutie a konanie voči jeho osobe podľa § 10 ods. 2
Civilného mimosporového poriadku zastavil.

8. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol už len výrok o styku otca a maloletých detí B.i.

9. Odvolací súd zopakoval dokazovanie vykonané pred prvoinštančným súdom, toto dokazovanie doplnil
o správu zo šetrenia rodinného prostredia otca maloletých detí, pripojených spisov, výsluch účastníkov
konania a dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je potrebné zmeniť, pretože skutkový
stav, ktorý zistil prvoinštančný súd, nebol zistený v dostatočnej miere.

10. Z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 2C 200/2010-99 zo dňa 9.6.2011 vydané Okresným
súdom Stará Ľubovňa vyplýva, že v konaní o rozvod manželstva, v ktorom rozsudku bolo manželstvo
účastníkov konania rozvedené, deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola stanovená
vyživovacia povinnosť. Styk otca s maloletými deťmi upravený nebol. Z odôvodnenia prvoinštančného
rozsudku vyplýva, že v danom prípade matka žiadala upraviť styk otca s maloletými deťmi, na



pojednávania však úpravu styku otca s maloletými deťmi nežiadala a preto prvoinštančný súd podľa § 25
ods. 2 posledná veta Zákona o rodine styk otca s maloletými deťmi neupravil. Ďalej odvolací súd zistil,
že otec maloletých detí požiadal o úpravu styku s maloletými deťmi, pretože sa s matkou maloletých
detí o tomto styku nevie dohodnúť.
V priebehu prvoinštančného konania bolo vydané Okresným súdom Kežmarok pod č.k. 6P 106/2013-55
zo dňa 27.2.2014 predbežné opatrenie, ktorým na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej sa
upravuje styk otca s maloletými deťmi tak, že otec má právo stýkať sa s nimi každý párny víkend v mesiaci
a to v nedeľu v čase od 9.hod. do 18.hod. Matke bola uložená povinnosť deti na styk riadne pripraviť,
odovzdať otcovi a otcovi bola uložená povinnosť deti prevziať a následne po ukončení styku odovzdať
matke. Toto predbežné opatrenie sa stalo právoplatné dňa 22.3.2014. Z výsluchu účastníkov konania
pred odvolacím súdom vyplýva, že styk otca s maloletými deťmi podľa predbežného opatrenia sa v
skutočnosti realizoval len raz, pričom v ďalších fázach pravidelných kontaktov spočiatku otec maloletých
detí na miesto stretnutia sa dostavil, avšak deti sa s ním odmietli stýkať, neskôr celá situácia vyústila
do podania návrhu otca na výkon rozhodnutia tohto predbežného opatrenia, ktorý návrh bol podaný na
Okresný súd Kežmarok dňa 4.9.2014 pod sp. zn. 5Em 3/2014. Konanie o výkon rozhodnutia sa skončilo
po tom, čo kolízna opatrovníčka dohovorila matke maloletých detí na akceptáciu tohto rozhodnutia a na
plnenie povinnosti vyplývajúcich z tohto rozhodnutia.
V priebehu odvolacieho konania matka maloletých detí tvrdila, že otec sa na kontakty s deťmi
nedostavuje, aj keď deti sú prichystané a na otca čakajú. Potvrdila však aj tú skutočnosť, že deti chystá
na styk otca s deťmi len po materiálnej stránke, uviedla, že deti samé udávajú, že nie sú ochotné sa s
otcom stýkať a vzhľadom na to, že deti vedia, o akú situáciu ide, nebude ich do kontaktu s otcom nútiť.
Deti si pamätajú obdobia, kedy otec ju ako matku ponižoval a k maloletým deťom sa nikdy nesprával
vrelo.
Zhodne obaja rodičia uviedli, že v čase posledného kontaktu otca s maloletými deťmi v nedeľu pred
nariadeným pojednávaním pred odvolacím súdom boli pri kontakte s maloletým T. a B. prítomní aj
starší súrodenci, ktorí otcovi vyčítali, že nechce platiť výživné na jednu z ich súrodencov, pričom otec
uviedol, že s deťmi práve pre prítomnosť starších súrodencov a okolnosť, že títo negatívne zasahovali
do kontaktu s maloletými deťmi, nemohol riadne tento kontakt realizovať a deti mu ani riadne na otázky
neodpovedali.
Ďalej odvolací súd zistil, že otec maloletých detí žije so svojou družkou Y. N., z ich vzťahu pochádzajú dve
maloleté deti, ktoré vzhľadom na to, že matka maloletých detí sa o tieto nevedela postarať, boli vyňaté
z rodinného prostredia, najskôr umiestnené v ústave a v súčasnej dobe sa nachádzajú v pestúnskej
starostlivosti. Otec však potvrdil, že matka týchto maloletých detí, jeho družka, má zdravotný stav taký,
že je možné, aby si deti žiadala z pestúnskej starostlivosti k sebe.
Odvolací súd prešetril pomery otca maloletých detí a zistil, že otec žije spoločne so svojou družkou v
rodinnom dome, o ktorú sa vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav, musí starať otec maloletých detí.
Bolo zistené, že maloletá B. a T. nemajú záujem sa stýkať s otcom, pretože kolízna opatrovníčka pred
posledným pojednávaním odvolacieho súdu s deťmi vykonala opätovne pohovor. Maloletý T. uviedol, že
otca nepozná a otec za ním nebol, neprihovoril sa mu a nedal mu žiaden darček. Maloletá B. uviedla,
že si na otca spomína len matne a v minulosti sa vždy vypytoval na mamu a nemal o ňu záujem.
Zástupkyňa E. T., nar. X.X.XXXX pred odvolacím súdom potvrdila, že E. T. nie je ochotný asistovať pri
styku otca s maloletými súrodencami. Dokonca predložila súdu o tom aj písomné vyhlásenie E. T. ml.
Odvolací súd poukazuje v rámci zistených skutkových okolností aj na závery znaleckého posudku, podľa
ktorého deti sú negatívne ladené vo vzťahu k otcovi. Znalkyňa potvrdila, že záujem otca o maloleté deti
je výsostne vecný a pragmatický, nie emocionálny, má ich rád. Znalkyňa zistila, že z jeho strany ide
skôr o sociálne žiaduce správanie. Pred znalkyňou, ale aj pred prvoinštančným súdom otec uviedol, že
má záujem stretávať sa s mal. T. a B. T., avšak nemá záujem nútiť deti do kontaktu a stretávať sa s
nimi nasilu. Deti však nie sú ochotné sa s otcom stretávať. Tieto okolnosti vyši najavo aj pred odvolacím
súdom  a na svojom postoji k styku s mal. deťmi B. a T. ich otec zotrval.
Z obsahu znaleckého posudku a nakoniec aj zo záverov vyjadrenia znalkyne pred prvoinštančným
súdom vyplýva, že maloletý T. má vo vzťahu k otcovi vzťah ako k cudziemu človeku a mohlo by byť
odlúčenie od matky a pobyt u otca aj počas noci veľmi rizikové a psychotraumatizujúce. Vo vzťahu k
mal. B. sa situácia javí skôr ako pocit straty bezpečia z vývoja celej rodinnej situácie a kontakt s otcom
odmieta na základe strachu z neho. Znalkyňa však jednoznačne uviedla, že nie je nevyhnutné kontakt
s otcom zakázať. Vzťah s deťmi má nielen narušený, ale vo vzťahu k T. ani nevytvorený. Je namieste,
aby vo vzťahu k mal. T. a B. otec vystupoval citlivejšie, emočne vrelejšie. Podľa znalkyne otec by mal
byť trpezlivejší, vytvoriť korektné a citlivé postoje a návrhy ku deťom. Mal by rešpektovať názory svojich



detí a nenásilne im prípadne časom dávať návrhy na spoločné trávenia času, ktoré by ich mohli zaujať
a osloviť. Iba tak môže očakávať svoje prijatie v živote detí.
Odvolací súd sa oboznámil aj so sociálnym prostredím maloletých detí pochádzajúcich z družského
vzťahu otca a Y. N. a z prvoinštančného spisu zistil, že mal. deti boli predbežným opatrením zverené do
pestúnskej starostlivosti v konaní sp.  zn. 19P 165/2016 pred Okresným súdom Humenné.
Odvolací súd sa oboznámil aj s prvoinštančným a následne odvolacím rozsudkom vo veci sp. zn. 2P
88/2012, kde otec maloletých deti požiadal o zníženie vyživovacej povinnosti na mal. deti pochádzajúce
z manželstva, jeho návrh bol však zamietnutý, čo bolo potvrdené aj odvolacím súdom.
Takto zistený skutkový stav po tom, čo kolízna opatrovníčka aj v priebehu odvolacieho konania dopočula
maloleté deti, bol dostatočný pre odvolací súd na to, aby mohol o návrhu otca na úpravu styku s
maloletými deťmi rozhodnúť na odvolacom pojednávaní.

11. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

12. Tak, ako to zistil odvolací súd  a nakoniec tieto okolnosti boli preukázané aj pred prvoinštančným
súdom, rodičia sa v rozvodovom konaní o úpravu styku s maloletými deťmi T. a B. nedohodli. Očakávalo
sa, že k dohode dôjde po právoplatnosti rozvodového rozsudku. K žiadnej dohode medzi rodičmi
vzhľadom na vzájomnú averziu nedošlo, preto otec požiadal o úpravu styku s deťmi. Najskôr požiadal o
úpravu styku so všetkými maloletými deťmi ku dňu podania návrhu na začatie konania o úpravu styku,
neskôr sa zúžil jeho návrh vo vzťahu k najmladším neplnoletým deťom mal. T. a B. T..
Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa platí, že je potrebné zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené
od svojich rodičov proti ich vôli, len na základe rozhodnutia súdu a v súlade s platným právom a zároveň
v konaní sa určí, že takéto oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Táto situácia je prípustná len
výnimočne, v nevyhnutnej miere a v určitých prípadoch, kedy je dôležité oddeliť rodiča od dieťaťa v
záujme maloletého dieťaťa.
V prejednávanej veci však odvolací súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo nevyhnutné zakázať
styk otca s mal. T. a B. T. a zabrániť mu uplatňovať rodičovské práva k týmto dvom maloletými deťom
podľa § 30 Zákona o rodine, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Rodič, ktorému dieťa nebolo
zverené do osobnej starostlivosti, má právo sa s dieťaťom stýkať. Nie  je to však jeho povinnosťou a
nie je možné takéhoto rodiča na styk nútiť.
Pri rozhodovaní o styku otca s maloletými deťmi odvolací súd však v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa bral do úvahy nielen záujem otca maloletých detí, ale najmä záujem detí ako prvoradé hľadisko.
Tento nadradený záujem maloletých detí nie je ovplyvnený ani tým, že rodičia maloletých detí sa na
usporiadaní vzťahov s maloletými deťmi, najmä vo vzťahu k styku s maloletými deťmi doposiaľ nedohodli
a nie sú schopní ani tieto vzájomné vzťahy žiadnym spôsobom usporiadať. Preto nie je možné za daných
okolností tak, ako to žiadala matka, návrh otca na úpravu styku zamietnuť, čím by de facto došlo k
zákazu styku otca s maloletými deťmi, pretože doposiaľ tento styk upravený nebol a ani nedošlo medzi
rodičmi k žiadnej dohode, hoci matka maloletých detí pred rozvodovým súdom o možnosti dohodnúť
sa vypovedala.
Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva a nakoniec to bolo preukázané aj v priebehu
prvostupňového či odvolacieho konania, že rodičia maloletých detí nežijú spolu, nie sú schopní spolu
žiadnym spôsobom komunikovať a maloleté deti pochádzajúce z manželstva nemajú pravidelný kontakt
s otcom, aj keď otec maloletých detí sa snažil tento kontakt zabezpečiť nielen osobnou účasťou, ale
domáhal sa ho aj návrhom a vydaním predbežného oparenia, prípadne jeho výkonom rozhodnutia. Otec
maloletých detí rešpektuje názor detí, ich vzťah k nemu, k stretnutiam s ním. Táto situácia však nie je
v najlepšom záujme maloletých detí a nie je možné ju žiadnym spôsobom akceptovať, aj keď maloletá
B. má na otca negatívne spomienky, a mal. T. k otcovi, vzhľadom na svoj vek, nemá vytvorený žiaden
vzťah. Je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že otec maloletých detí má dostatočné možnosti kontaktovať
sa s maloletými deťmi, tieto možnosti doposiaľ, ktoré mu umožňovalo predbežné opatrenie v plnom
rozsahu, nevyužíval, dokonca styk stanovený prvoinštančným súdom v napadnutom rozsudku ani nebol
zrealizovaný, pretože starší syn E. T. nebol ochotný asistovať pri kontakte najmladších súrodencov s
otcom. Preto je namieste už aj s ohľadom na vek detí, ale aj s ohľadom na výsledky znaleckého posudku
a rozsah styku, ktorý určil vo svojom zmeňujúcom rozsudku odvolací súd, aby otec maloletých detí
postupne sa o deti začal viac zaujímať, pristupoval ku vzájomným kontaktom kreatívne a nápadito a aby



si postupne získaval deti svojou prítomnosťou, prípadne svojou vrelosťou k nim, keďže deti poukazujú
najmä na to, že otec vo vzťahu k nim nie je dostatočne  emocionálny a neprejavuje im takýmto spôsobom
lásku.
Odvolací súd vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí sa snažil vytvoriť otcovi priestor na počiatočné štádiá
kontaktov s maloletými deťmi, kde práve tieto prvotné kontakty by mohli sa začať postupne rozvíjať a účel
styku napĺňať. Nič nebráni maloletým deťom, samozrejme za súhlasu matky a ochoty otca, tento styk
vzájomne po dohode neskôr rozšíriť, prípadne rozšíriť ho aj po určitom adaptačnom období na základe
rozhodnutia súdu. Za tejto situácie však a už aj s poukazom na závery znaleckého posudku, kedy priamo
znalkyňa na úpravu vzťahu otca k mal. T. a B. nabáda otca k citlivejšiemu, emočne vrelejšiemu správaniu
sa k deťom, apeluje na jeho trpezlivosť  a korektné a citlivé postoje k deťom na potrebu rešpektovať ich
názor a nenásilne s nimi nadviazať kontakt a spoločne tráviť svoj čas, aby v budúcnosti tento kontakt sa
postupne rozšíril aj na obdobia nad rámec odvolacím súdom stanoveného času.
Odvolací súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že nie nepodstatnú úlohu pri realizácii styku
maloletého T. a B. s otcom má aj matka maloletých detí ako druhý rodič, ktorý má deti v osobnej
starostlivosti. Matka maloletých detí v priebehu odvolacieho konania prezentovala svoj postoj k úprave
styku tým, že deti oblečie a pripraví na styk fyzicky. Je pravdou tak, ako to namietal otec pred odvolacím
súdom, že táto forma prípravy na styk s deťmi nepostačuje a je potrebné, aby so zreteľom na postoj
maloletých detí, boli zo strany matky vytvárané priaznivé podmienky na realizáciu styku otca s maloletými
deťmi, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto otcovi ako rodičovi. Ide o tzv.
psychologickú prípravu detí na styk s otcom a prípravu na to, aby deti účasť na styku nepovažovali za
traumu, prípadne aby sa z pozitívnych emócií pri styku s otcom nedostali k pocitom viny vo vzťahu k
matke alebo starším súrodencom.
To, že rodičia spolu nie sú schopní komunikovať, resp. participovať na styku maloletých detí, nesvedčí o
ich vyspelosti a o ich úprimnej snahe na riešení tejto situácie, o ich snahe o najlepší záujem maloletých
detí. Vzájomnú animozitu medzi rodičmi nie je možné riešiť tým, že pri realizácii styku najmladších
detí budú prítomní starší súrodenci týchto detí, ktorí budú odpútavať pozornosť otca maloletých detí od
kreatívneho napĺňania obsahu kontaktu s mladšími súrodencami. Je preto namieste, aby tohto styku sa
nezúčastňovali osoby, ktoré by mohli alebo chceli svojim konaním práva otca a maloletých detí narúšať
alebo mariť ich realizáciu. Tu aj matka zohráva veľmi dôležitú úlohu, ktorú v záujme najlepšieho záujmu
svojich detí musí realizovať zodpovedne, bez emočného napätia a bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom
negatívne vplývala počas realizácie styku na maloleté deti.
Ani napriek doplnenému dokazovaniu odvolací súd na strane otca nezistil žiadne také okolnosti, ktoré
by mohli negatívne vplývať na mal. B. a T. pri ich vzájomných kontaktoch.
Styk otca a deti je upravený tak, aby mal. deti neprichádzali do kontaktu s osobami, ktoré by mohli účel
týchto kontaktov zmariť alebo negatívne ovplyvniť.
Preto otec maloletých detí si prevezme maloleté deti pred bytom matky, a po uplynutí styku ich pred
bytom matky k rukám matky odovzdá, teda zabezpečí sa kontinuálny dohľad nad maloletými deťmi.
Nie je možné prenášať zodpovednosť za dohľad nad maloletými deťmi na súrodencov maloletých detí,
ktorým deti nie sú zverené do osobnej starostlivosti.
Preto je namieste, aby obaja rodičia k realizácii styku pristupovali s najväčšou vážnosťou so snahou
neobmedziť a neovplyvniť v negatívnom zmysle najlepší záujem svojich maloletých detí.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu vo vzťahu k úprave styku otca a mal. T.
a B. T. podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil a styk otca s maloletými deťmi sám upravil.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a)  dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6P/106/2013", "guid": "97c696c6-81df-48ab-893c-734c686837ca:8df7b98a-a3de-418f-9999-35328438ebc6", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "a2aeba60-3795-4442-88e1-ad5d873d49e2:02d197cc-17a0-4c10-8831-b479a03ab101", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Em/3/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Vranov n/T sp. zn. 5Em/3/2014 z 8. 9. 2014", "sud": "Okresný súd Vranov n/T", "datum_vydania": "2014-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a2aeba60-3795-4442-88e1-ad5d873d49e2:02d197cc-17a0-4c10-8831-b479a03ab101"}], "citovane_v": []}