{"guid": "0a66ffff-7e13-41de-8df6-42832547ab45:b0f681c3-a552-4faa-b1f6-f13f543614f6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8415203982.1", "spisova_znacka": "26CoE/28/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 26CoE/28/2019 z 27. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. októbra 2019, sp. zn. 26CoE/28/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8415203982.1", "identifikacne_cislo": "8415203982", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Škorpilová", "sudca_id": 912, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-skorpilova-912", "datum_vydania": "2019-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0f681c3-a552-4faa-b1f6-f13f543614f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8415203982.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8415203982.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8415203982.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/28/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203982
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8415203982.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň JUDr.
Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, vymazaného z Obchodného registra
Slovenskej republiky s účinnosťou k 09.08.2017, proti povinnej B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. č.
XX, o vymoženie sumy 526,42 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č.k. 6Er/293/2015 - 64 zo dňa 31. júla 2017 takto

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o.,  Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 45 869 464, so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO:
47 967 692 ako oprávneným.

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.  Michala
Brožinu, Exekútorský úrad Svidník, EX 3520/2015-3 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 14.03.2014 sp. zn. IA-C/1213/0045,
vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, pričom nárok oprávneného vyplýva zo Zmluvy o úvere
„dostupná pôžička“ č. 2903463810, uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., pôvodným veriteľom a
povinnou dňa 01.12.2010. Rozhodnutie oprel o § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 44 ods. 2, § 243d zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku,
právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/146/2011,
7Cdo/139/2012, po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods.
2 Exekučného poriadku exekučný súd dospel k záveru, že uzavretá zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou a medzi zmluvnými stranami vznikol spotrebiteľský vzťah. Rozhodcovská doložka
uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje zmluva o úvere bola exekučným
súdom vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, na základe ktorej sa spotrebiteľ, povinná,
dostala do nevýhodného postavenia voči dodávateľovi. V súlade § 53 ods. 5 OZ je takéto zmluvné
ustanovenie neplatné. Neplatnosť rozhodcovskej doložky spôsobuje absenciu právomoci konajúceho
rozhodcovského súdu, čo má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku, čím je daný rozpor exekučného titulu so zákonom. Vzhľadom na tieto skutočnosti zamietol
exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal právny nástupca oprávneného v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil



§ 365 ods. 1 písm. a, b, d, e, f, g, h/ zákona č. 160/2015 Z.z.  Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP). Oprávnený uviedol, že exekučný súd svojou preskúmavacou činnosťou vo vzťahu k
rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané mu príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku,
čím mu odňal možnosť konať pred súdom a zároveň mu odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej
pohľadávky voči povinnému v exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou jeho ústavného práva
na súdnu ochranu. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicatae a exekučný súd je
ním viazaný rovnako ako rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby
materiálne vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Zároveň
týmto postupom exekučný súd vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných
veciach súdy rozhodujú odlišne bez primeraného právneho základu. Exekučný súd tak vylúčil možnosť
oprávneného riešiť spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje do jeho zákonných práv.
Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytujú
obom stranám dostatok priestoru na uplatnenie a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať
o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinného v rámci
rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený tiež poukázal na
príslušné ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si pri uzatváraní predmetnej
zmluvy ponukou návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy právny predchodca oprávneného plnil len
svoju zákonnú povinnosť. Postup banky, ktorý je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto
nemôže byť považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku a nemôže byť postihovaný neplatnosťou.
Rovnako nie je možné pochybovať o zákonnej, písomnej forme uzavretej rozhodcovskej doložky.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, v súlade s § 470 ods. 1 CSP,
preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa s § 379 a § 380 CSP
v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení Exekučného poriadku účinnom k 31.03.2017 v zmysle
§ 243h ods. 1 tohto zákona. Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385
CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. V prvom rade, vo vzťahu k subjektu oprávneného odvolací súd konštatuje, že lustráciou v Obchodnom
registri Krajský súd v Prešove zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 45 869 464, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro,
vložka č. 67934/B bola s účinnosťou ku dňu 09.08.2017 vymazaná z Obchodného registra Okresného
súdu Bratislava I dobrovoľným výmazom a to z dôvodu zániku spoločnosti v dôsledku zlúčenia.
Právnym nástupcom spoločnosti je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

5. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

6. Podľa § 65 ods. 1 CSP právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.

7. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol v
rámci odvolacieho konania podľa § 64 CSP tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

8. Vo vzťahu k veci samej a napadnutému rozhodnutiu odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd
správne posúdil vzťah pôvodného oprávneného, poskytovateľa bankovej služby a povinnej ako vzťah
spotrebiteľský. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič
nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

9. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i.
povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného
rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu v spotrebiteľských veciach exekučný súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý
rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j.



pri zistení neplatnosti rozhodcovskej doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so
zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto, spolu s princípom
dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, dáva podklad pre
taký postup exekučného súdu, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

10. Ako konštatoval aj exekučný súd, pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil
rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia
relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

11. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok (časť 10.2.2.),
na ktorú odkazuje zmluva o úvere (časť 3, bod 6) zo dňa 01.12.2010 nebola platne uzavretá, a teda
nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je
základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať.

12. Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere
medzi oprávneným a povinnou došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b Zákona o bankách. Podľa
§ 93b ods. 1 tohto zákona, v znení aktuálnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona; a to tak,
aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na
riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy
podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr
pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný
prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1 ak klient neprijme návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom
podľa osobitných predpisov.

13. Stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však
neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky,
ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, v prípade, kedy forma tejto rozhodcovskej doložky vylučuje možnosť jej individuálneho
vyjednania. K tomu je potrebné uviesť, že oprávnený v tejto veci neuzatvoril s povinnou osobitnú
rozhodcovskú zmluvu (ani nepredložil povinnej osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným
poučením, ako to predpokladá znenie zákona), ale rozhodcovská doložka tvorí neoddeliteľnú súčasť
Všeobecných obchodných podmienok oprávneného, na ktoré odkazuje priamo zmluva o úvere, bez
praktickej možnosti túto doložku neuzavrieť, resp. odvolať ju, čo spochybňuje jej individuálne predloženie
zamestnancom banky spolu s primeraným poučením a výslovné prijatie tejto zmluvnej podmienky
povinnou. Uvedené ustanovenie Zákona o bankách, ktorým oprávnený ospravedlňuje svoj postup
pri uzatváraní zmlúv však výslovne vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo
strany spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi, spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné
podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním,
nepochybne svedčia tomu, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku
dojednať individuálne. Oprávnenému sa v priebehu konania nepodarilo preukázať opak a dokázať,
že zo strany povinnej došlo k individuálnemu vyjednaniu výhradnej rozhodcovskej doložky resp. k jej
výslovnému prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje na to, že aj banková inštitúcia v pozícii
veriteľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom, je povinná rešpektovať príslušné zákonné normy
chrániace práva spotrebiteľa.

14. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského



súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
pretože tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej podmienky
formulárovej typizovanej zmluvy. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané,
je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v
takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej
rozhodcovskej doložky, má význam predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, t.j. či si spotrebiteľ z
určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, ktorá má pre neho nejaký osobitný, prospešný
význam. Niet pochýb o tom, že spotrebiteľ, ak sa rozhodol osobitne, individuálne, vyjednať rozhodcovskú
zmluvu/doložku, by rozhodcovské konanie aj reálne využil, keďže inak by jeho individuálne vyjednanie
nedávalo zmysel. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená
spotrebiteľovi, t.j. ako neoddeliteľná súčasť všeobecných zmluvných ustanovení, je skôr o nevhodnom
spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod
režimu súdnej kontroly neprijateľnosti.

16. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky buď prijme, alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva
faktická nerovnosť zmluvných strán. Vopred formulovaná rozhodcovská doložka v podobe všeobecnej
zmluvnej podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše
na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa definíciu nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje
tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt., v ktorom sa o.i. konštatuje,
že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre
spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu
nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie
prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné
považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak
bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je
možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011,
IV. ÚS 60/2011) v zmysle § 39 OZ, v súlade s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ a konštatovať
jej neplatnosť pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že pre vykonanie exekúcie chýba
základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovská doložka nedohodnutá
individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných
obchodných podmienok je za týchto podmienok neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený
oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo
veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný
súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na
prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 14.03.2014 sp. zn.
IA-C/1213/0045 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej
prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde, nie sú dotknuté.

18. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nebol v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu
prvej inštancie, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno považovať za zhojenie namietaného porušenia práva
oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa
24.10.2013).



19. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis
proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998,; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky odvolací
súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

20. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

21. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa
exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Er/293/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a06d04a3-594d-49af-951f-24cdc424cf44", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/2013 z 24. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-24", "citacie_n": 570, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06d04a3-594d-49af-951f-24cdc424cf44"}, {"guid": "ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 3793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "0a66ffff-7e13-41de-8df6-42832547ab45:98bada20-fb13-47cf-bd4d-2faee655105d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8415203982.1", "spisova_znacka": "26CoE/28/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 26CoE/28/2019 z 27. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-10-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8415203982.1"}, {"guid": "6b740cef-eaba-4634-bea1-e1435eadba79:fb06b10a-50ba-4fff-a779-297ed42b8904", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/293/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6Er/293/2015 z 11. 12. 2015", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2015-12-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6b740cef-eaba-4634-bea1-e1435eadba79:fb06b10a-50ba-4fff-a779-297ed42b8904"}], "citovane_v": []}