Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/68/2017 z 25. 9. 2017 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 25. septembra 2017, sp. zn. 20Co/68/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8115225422.1 Krajský súd Prešov | 20Co/68/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8115225422.1 | 2017-09-25 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d423e2b4-8cdd-404e-90c8-25e24cc603ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115225422.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/68/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225422
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115225422.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: C. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom C.
XXX, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie,
že úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 10C/405/2015 - 30 zo dňa 17.2.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že úver zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je bezúročný a bez poplatkov, a žalobkyni priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zmluvu o úvere uzavretú medzi
stranami sporu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Okrem iného uviedol, že celkové náklady dosahujú
sumu 160,- eur, v dôsledku čoho odplata za úver predstavuje podľa § 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.
sadzbu vo výške 80 %. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 zverejnených na webovom sídle Ministerstva financií SR bola
RPMN pri porovnateľných úveroch vo výške 21,35 %. Preto treba uzavrieť, že odplata za predmetný
úver, podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, nakoľko ju prevyšuje viac
ako trojnásobne. Súd prvej inštancie dohodnutý úrok vo výške 52 % v zmluve považoval za rozporný
s dobrými mravmi. V zmluve o úvere je nesprávne uvedená výška RPMN a to výrazne v neprospech
spotrebiteľa. Súd konanie, ktorým žalovaný so žalobkyňou uzavrel Dohodu o plnení v splátkach,
vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a klamlivú obchodnú praktiku. Žalovaný porušil
povinnosti vyplývajúce z ust. § 7 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 písm. d/, s čím zákon spája sankciu bezúročnosti
a bezodplatnosti. V zmluve o úvere taktiež absentujú predpoklady pre výpočet RPMN s čím zákon
č. 129/2010 Z.z. takisto spája sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac, že v konaní
došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Napadnutý rozsudok považuje za
neodôvodnený. Uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne
uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca bol pri podpise zmluvy
upovedomený o rozdielnej, nie však nesprávnej výške RPMN. Žalovaný je toho názoru, že úrok nie
je odplatou pri poskytovaní peňažných prostriedkov, ale odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v
súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. K výške poplatku uviedol, že tento v čase uzatvorenia
zmluvy dlžníčke vyhovoval. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy konania, vrátane odvolacieho.



3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza.

6. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským v
zmysle príslušných zákonných ustanovení (§ 52 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Uvedené napokon v odvolaní nenamietal ani žalovaný.

7. Žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takáto argumentácia
žalovaného sa odvolaciemu súdu javí ako zmätočná, keďže absencia výšky, počtu a termínov splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov nebola dôvodom (ani čiastočným) zamietnutia žaloby.

8. K otázke ročnej percentuálnej miery nákladov je potrebné konštatovať, že rozhodnutie a odôvodnenie
súdu prvej inštancie je vecne správne, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že spotrebiteľovi boli oznámené
dva rôzne údaje o výške RPMN, a to v zmluve o úvere vo výške 28 % a dohode o plnení v splátkach
vo výške 307,37 %. Tvrdenie žalovaného o tom, že spotrebiteľovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi
RPMN v prípade splátkového kalendára odvolací súd nemal za preukázané.

9. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú. Na základe údaja o RPMN si spotrebiteľ môže porovnať „výhodnosť“ jednotlivých ponúk
spotrebiteľských úverov od rôznych dodávateľov a podľa toho sa rozhodnúť pre konkrétny produkt. Ak
však dodávateľ spotrebiteľovi ponúkne pri uzatváraní zmluvy hneď dva odlišné údaje o výške RPMN,
môže to u priemerného spotrebiteľa vyvolať dôvodné pochybnosti a nevedomosť o skutočnej výške
RPMN, čo v konečnom dôsledku vedie k tomu, že účel uvádzania zákonom stanovených náležitostí nie
je naplnený, a teda výsledok je rovnaký, ako keby RPMN nebola uvedená vôbec, resp. nesprávne.

10. Žalovaný ďalej dôvodil, že Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. definuje odplatu ako úrok, poplatky a
akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy
a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov. Z tohto ustanovenia žalovaný vyvodil, že odplatou sú len tie plnenia, ktoré sú spojené s
poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Keďže
úrok nie je odplatou vyžadovanou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale platí sa pri ich užívaní alebo
vrátení, výška odplaty 56 eur je v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.

11. Podľa § 1 ods. 1 prvá veta Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.

12. Z gramatického výkladu ustanovenia § 1 ods. 1 prvá veta Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. však jasne
vyplýva, že časť vety „...a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované
pri poskytnutí peňažných prostriedkov“ sa vzťahuje len na „poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia
alebo iné náklady“. Citované ustanovenia teda odplatu definuje ako: 1.úroky, 2. poplatky a akékoľvek



iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a
ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov.

13. V danom prípade tak odplatu tvorí odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 56 eur a
úrok vo výške 52 % ročne vypočítaný na sumu 104 eur, spolu 160 eur, čo predstavuje 80 % poskytnutého
úveru. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, takáto odplata podstatne prevyšuje odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu, nakoľko ju prevyšuje viac ako trojnásobne (podľa Súhrnných informácií
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014 zverejnených na
webovom sídle Ministerstva financií SR bola RPMN pri porovnateľných úveroch vo výške 21,35 %).
Takáto výška odplaty je zároveň v rozpore s dobrými mravmi.

14. Z obsahu spisu taktiež nevyplýva splnenie povinnosti žalovaného podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona
č. 129/2010 Z.z., t.j. posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Dokonca ani v
odvolaní žalovaný nespochybnil záver súdu prvej inštancie o nesplnení tejto povinnosti. Dôsledkom
hrubého porušenia tejto povinnosti v zmysle ust. § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. je, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle spomínaného ustanovenia za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 
sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje a príslušnej databázy údajov
o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácať úver.

15. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v
priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane
upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov
práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných
rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.

16. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí, resp. nesplnenia podmienok v
zmysle § 7 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. bol správny.

17. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré v čase rozhodovania boli upravené v § 157 ods. 2 O.s.p.
(aktuálne § 220 ods. 2 CSP). Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu
možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie
možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať
to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania,
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a žalobcovi žiadne preukázateľné trovy v
súvislosti s podaným odvolaním nevznikli.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).