Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/160/2012 z 21. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. januára 2014, sp. zn. 4Sp/160/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1012207199.2 Krajský súd Bratislava | 4Sp/160/2012 | ECLI:SK:KSBA:2014:1012207199.2 | 2014-01-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. a) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9ef5603-e36d-4f1b-8e1a-28cce5dfe960 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1012207199.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/160/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012207199
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012207199.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
W. Š. W., trvale bytom M. XX, C., aktuálne na adrese Q. XX, C. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci
so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 17.10.2012
proti rozhodnutiu odporcu Sp.zn.: 3N 2639/12, Ev.č.: 5249/12 zo dňa 11.10.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp.zn.: 3N 2639/12, Ev.č.: 5249/12 zo dňa
11.10.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2, písm. a) Občianskeho súdneho poriadku
v vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom účelne vynaložených trov konania 100.- eur v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Sp.zn.: 3N 2639/12, Ev.č.: 5249/12 zo dňa 11.10.2012 odporca podľa § 10
ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene
a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005
Z.z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie
právnej pomoci vo veci o určenie, že právo navrhovateľa na náhradný byt nezaniklo a na uloženie
povinnosti umožniť mu bývanie v byte. Opísal zistený stav veci, obsah navrhovateľom predložených
listinných dokladov a na základe vyhodnotenia týchto dokumentov dospel k právnemu názoru, podľa
ktorého navrhovateľ vo veci v ktorej žiadal o poskytnutie právnej pomoci nesplnil jednu z podmienok
poskytnutia právnej pomoci - vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu. Nesplnenie tejto podmienky videl
v tom, že navrhovateľ potom, ako ho jeho bývalá manželka vyzvala na uzatvorenie nájomnej zmluvy k
náhradnému bytu, túto zmluvu neuzatvoril a ani nepodal žalobu o určenie, že právo na náhradný byt
nezaniklo a že trvá. Z toho dôvodu odporca dospel k názoru, že navrhovateľov nárok na bytovú náhradu
zanikol a preto nárok na poskytovanie právnej pomoci (vo veci o určenie, že právo navrhovateľa na
náhradný byt nezaniklo a na uloženie povinnosti umožniť mu bývanie v byte) nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
17.10.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že odporca vec
nesprávne posúdil po právnej stránke. Namietal, že odporca zákonne nedovoleným spôsobom
prejudikoval výsledok sporu v ktorom žiadal poskytnutie právnej pomoci, dôsledkom čoho bolo vydania
napadnutého (negatívneho) rozhodnutia. V ďalšom sa podrobne vyjadril k dôvodom tohto svojho názoru,
ktorým oponoval právnemu záveru odporcu.



Na pojednávaní konanom 15.9.2013 navrhovateľ založil do súdneho spisu návrh zo 7.5.2012
adresovaný Okresnému súdu Trnava, ktorým sa domáhal určenia, že jeho právo na náhradný byt
nezaniklo a na uloženie povinnosti (odporkyni - bývalej manželky navrhovateľa) umožniť mu bývanie v
byte. Podobne do spisu založil podnet zo 7.5.2012 adresovaný generálnemu prokurátorovi na podanie
mimoriadneho dovolania voči uzneseniu Okresného súdu Trnava sp. zn.: 15Er/627/2010z 19.1.2012 a
tiež oznámenie, že predmetný podnet na mimoriadne dovolanie bol podaný na Najvyšší súd Slovenskej
republiky, kde je evidovaný pod sp. zn.: 1MCdo/16/2012.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 28.11.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti, podobne ako na jeho odôvodnení a zdôraznil, že konajúci
okresný súd mal za preukázané, že navrhovateľovi bola poskytnutá adekvátna bytová náhrada.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní za účasti účastníkov konania a dospel
k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 1 písm. a) O.s.p.
a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie nahliadnutím do spisu Okresného súdu Trnava
sp. zn.: 15Er/627/2010, zapožičaného z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (konanie sp. zn.:
1MCdo/16/2012).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu, ako aj zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn.:
15Er/627/2010 súd zistil, že po rozvode manželstva navrhovateľa s jeho manželkou p. Q. W. Krajský súd
v Trnave rozsudkom zo 16.10.2006 zrušil ich spoločný nájom bytu na M. XX, C. a za výlučnú nájomníčku
určil W.. Q.. W. s tým, že navrhovateľ je povinný vypratať predmetný byt do 15 dní od zabezpečenia
náhradného bytu. Pani J. Pidíková listom z 12.11.2009 oznámila navrhovateľovi, že mu zabezpečila
náhradný byt (priložila iba tri ponuky realitnej kancelárie), ktorú výzvu považovala za splnenie svojej
povinnosti zabezpečiť navrhovateľovi náhradný byt v zmysle vyššie označeného rozsudku. Následne
bola na základe návrhu zo 4.10.2010 nariadená exekúcia vyprataním navrhovateľa z predmetného bytu,
voči ktorej navrhovateľ podal námietky 14.11.2010 (v ktorých poukázal predovšetkým na skutočnosť,
že zaslanie ponúk realitnej kancelárie nie je zabezpečenie náhradného bytu v zmysle rozsudku zo
16.10.2006) o ktorých rozhodol vo veci konajúci súd uznesením z 19.1.2012 tak, že námietky zamietol.
Dňa 5.4.2012 bol navrhovateľ z bytu vyprataný. Návrhom zo 7.5.2012 podaným na Okresný súd
Trnava sa navrhovateľ domáhal určenia, že jeho právo na náhradný byt nezaniklo a na uloženie
povinnosti umožniť mu bývanie v byte, pričom argumentoval zhodne s jeho námietkami, uplatnenými voči
nariadenej exekúcii. V tomto konaní navrhovateľ požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci (ďalej
len návrh vo veci v ktorej navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci). Na základe podaného
mimoriadneho dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1MCdo/16/2012 z
9.7.2013 (teda po vydaní napadnutého rozhodnutia odporcu) zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava
č.k.: 15Er/627/2010-56 z 19.1.2012 z dôvodu, že toto uznesenie bolo vydané vylúčenou sudkyňou a bez
toto, aby napadnuté rozhodnutie preskúmaval z vecnej stránky.

Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci vo veciach zastupovania v konaniach
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu
centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je
žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového
stavu.

Podľa ust. § 185 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„exekučný poriadok) ak vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu, ukladá, aby povinný



vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť či už náhradný byt, alebo náhradné ubytovanie, exekútor vykoná
exekúciu až vtedy, keď oprávnený preukáže, že pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada,
aká je určená v rozhodnutí, ktoré je podkladom na exekúciu.

Podľa ust. § 712c zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (1) Ak tento zákon
neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho
zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú
náhradu.

(2) Ustanovenia osobitného zákona o zabezpečení bytovej náhrady a prístrešia platia primerane.

(3) Nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia
písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho
nárok na bytovú náhradu zanikne.

Podľa ust. § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými
náhradami zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia
osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo
podnájme bytu s osobou, ktorá má vypratať byt.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby
dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
vec.,

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku
dospel k názoru, že sú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia odporcu a pre vrátenie veci
odporcovi na ďalšie konanie:

Ako to je zjavné z obsahu napadnutého rozhodnutia, odporca vyvodil právny záver o zjavnej
bezúspešnosti konania v ktorom navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že:
- v exekučnom konaní (predmetom ktorého bolo vypratanie bytu užívaného navrhovateľom) bolo
právoplatne rozhodnuté príslušným súdom o zamietnutí ním podaných námietok; - zabezpečenie bytovej
náhrady výlučnou užívateľkou predmetného bytu v prospech navrhovateľa bolo vykonané v súlade so
zákonom; - navrhovateľ v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o zabezpečení bytovej náhrady nepodal
na súd návrh na určenie, že právo na náhradný by mu nezaniklo.

Nakoľko odporca vyvodil svoj právny záver o zrejmej bezúspešnosti sporu v ktorom navrhovateľ žiadal
o poskytnutie právnej pomoci, súd prioritne posúdil dôvodnosť takéhoto právneho názoru odporcu.
Následne dospel k názoru, že nie je dôvodný. (Otázke samotnej oprávnenosti takéhoto posúdenia v
tomto konkrétnom prípade sa bude súd venovať následne.)

V danom prípade fakt právoplatného rozhodnutia o námietkach navrhovateľa, uplatnených v
prebehnutom (a ukončenom) exekučnom konaní nie je z pohľadu podaného návrhu vo veci v ktorej
navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci rozhodným. Ide o dve samostatné konania napriek
tomu, že tak v konaní exekučnom ako aj v konaní o návrhu vo veci v ktorej navrhovateľ požiadal o
poskytnutie právnej pomoci sa o. i. skúmala resp. bude skúmať otázka zabezpečenia bytovej náhrady v
prospech navrhovateľa. Žiadne zákonné ustanovenie neurčuje lehotu na podanie návrhu vo veci v ktorej
navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci a teda argumentácia odporcu spočívajúca v tom, že



na podanie takéhoto návrhu je stanovená lehota 30 dní nemá oporu v zákone. Naviac podľa názoru
tohto súdu neobstojí ani tvrdenie odporcu, že p. J. W. tým že poslala navrhovateľovi tri ponuky realitnej
kancelárie na nájom bytov splnila svoju povinnosť zabezpečiť navrhovateľovi bytovú náhradu. Takýto jej
postup je podľa názoru súdu v rozpore s ust. § 5 zák. č. 189/1992 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s
nájmom bytov a s bytovými náhradami, ktorého aplikácia vyplýva z ust. § 712c ods. 2 OZ. V tejto
súvislosti súd poznamenáva, že tento názor je názorom vysloveným v konaní o preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia odporcu a teda nie je jeho cieľom (a ani zámerom) prejudikovať rozhodnutie
vo veci v ktorej navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci. S poukazom na uvedené súd dospel
k názoru, že právny názor odporcu, podľa ktorého vo veci navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, nie je dôvodným.

I napriek vyššie uvedenému (keď súd reagoval na odôvodnenie právneho názoru prezentovaného
v napadnutom rozhodnutí odporcom) si súd tiež pokladá za povinnosť poukázať na skutočnosť, že
odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď vyhodnocoval neúspešnosť sporu (konania) v
ktorom navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci, prekročil rozsah svojho oprávnenia, daného
mu zákonom o poskytovaní právnej pomoci v ust. § 8. Akékoľvek právne závery, teda aj tie na základe
ktorých dospel k vydaniu negatívneho rozhodnutia, totižto prislúchajú výlučne príslušnému súdu, ktorý v
danom prípade koná - teda Okresnému súdu Trnava a to bez ohľadu na skutočnosť, či vo svojej podstate
budú alebo nebudú dôvodné.

Pretože odporca pri posúdení zrejmej bezúspešnosti sporu v ktorom navrhovateľ žiadal o poskytnutie
právnej pomoci postupoval nad rámec svojich zákonných oprávnení, pričom naviac, podľa názoru tohto
súdu, vec nesprávne posúdil, súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporcu žiadosť podanú navrhovateľom opätovne v intenciách ust. § 6
nasl. zákona o poskytovaní právnej pomoci posúdiť a rozhodnúť o nej. Pri posudzovaní navrhovateľovej
žiadosti z pohľadu ev zrejmej bezúspešnosti sporu bude jeho povinnosťou pridržiavať sa striktne ust. §
8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, teda vyvarovať sa hodnoteniu, ktoré prislúcha výlučne súdu.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný a ako náhradu trov si uplatnil sumu 100.- eur za spísanie
podaného návrhu, ktorý bol predmetom tohto konania. Návrh bol spísaný advokátom - pánom JUDr.
Milošom Chrenkom o čom navrhovateľ súdu predložil príjmový pokladničný doklad zo 17.10.2012.
Vzhľadom ku skutočnosti, že vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb stanovuje v ust. § 11 ods. 4 ako základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p. stanovovala jednu
šestina výpočtového základu (v roku spísania a podania návrhu išlo o sumu 127,16 eur), súd sumu 100.-
eur považoval za účelne vynaložené trovy a preto ich navrhovateľovi priznal v celej uplatnenej výške.

Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od
platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom



rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).