Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/162/2014 z 18. 6. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. júna 2014, sp. zn. 43CoE/162/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6109217845.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/162/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6109217845.1 | 2014-06-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 57 ods. 1 písm. g) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f547a972-5df9-4ae6-aa09-41fb059f8ab6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6109217845.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/162/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109217845
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6109217845.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného
spoločnosťou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662 proti
povinnému H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. T. XXXX/XX, XXX XX P. P., zastúpený opatrovníkom
F. Y., zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom
Pekárom, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, pod sp. zn. EX 4397/09
pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.263,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Er/41/2009-19 zo dňa 27. júna 2012 v senáte
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Er/41/2009-19 zo dňa 27. júna 2012 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vyhlásil okresný súd exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s tým, že
oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie výške 77,56 Eur. Zároveň
rozhodol, že oprávnenému trovy exekučného konania nepriznáva.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych
vzťahov, vydaný dňa 19.06.2009 pod sp. zn. II/2008-1650. Z predložených listinných dôkazov zistil,
že dňa 20.05.2005 bola medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou Poštová banka, a.s.,
IČO: 31 340 890 a povinným uzavretá zmluva o úvere. V článku 9.5 obchodných podmienok si zmluvné
strany dohodli rozhodcovskú doložku.

Súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa
kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka
v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pritom vychádzal zo záveru, že právny
vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je právnym
vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a to vzhľadom na povahu zmluvných strán a obsah
zmluvného záväzku. Pre posúdenie okolností, či sa jedná o spotrebiteľský úver nie je dôležitá právna
forma spotrebiteľského úveru, ale je dôležité, či sa jedná o odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov
v prospech spotrebiteľa. Na predmetný právny vzťah preto aplikoval aj normy spotrebiteľského práva,
predovšetkým § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej Občiansky zákonník), ktorých použitie nie
je prekážkou dohody zmluvných strán o aplikácii Obchodného zákonníka. Ďalej prvostupňový súd
poukázal na Smernicu Rady ES 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z



5. apríla 1993 a na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ako aj na judikatúru Súdneho dvora
Európskej únie, ktorého konštatovania a právne závery si osvojil.

Uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie pred všeobecným súdom, ak by v konaní vystupoval na strane
žalovaného. Túto skutočnosť je potrebné podľa názoru súdu prvého stupňa považovať za neprijateľnú
podmienku dohodnutú v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v
zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
Rozhodcovskú doložku teda prvostupňový súd vyhodnotil ako neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
tým, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Poukázal ďalej na novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č.
568/2007 Z.z., účinným od 1. januára 2008, ktorá do § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zaviedla
písmeno r) v znení, že za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie,
ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nakoľko sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené
podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní
a zároveň na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keďže rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nie je spôsobilým exekučným titulom.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil.

V odvolaní oprávnený namietal, že nenastala ani jedna zo skutočností uvedená v § 45 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje
neprijateľnú podmienku, nedochádza teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh
na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s
právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať
nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne v občianskoprávnom
konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia
považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť
celej rozhodcovskej doložky a nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom
všeobecnom súde. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 9CoE/18/2010, podľa
ktorého neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu, ale len na vznik práva povinného dlžníka podať žalobu podľa ust. § 40 zákona
o rozhodcovskom konaní. V uvedenom rozhodnutí Krajský súd v Prešove konštatoval, že v období
od 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu
podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na účastníka úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka dať do súladu svoju zmluvu
s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ bola predo dňom 01.01.2008 uzavretá
úverová zmluva, podľa ktorej bol dlžníkom subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie ako
spotrebiteľ, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom 01.01.2008 z takto uzavretej úverovej
zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.



Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť,
preto vec podľa § 374 ods. 4 O.s.p. predložil na rozhodnutie krajskému súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodne podané.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 03.09.2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 14.09.2009 doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie vydaný pod sp. zn. II/2008-1650 dňa 19.06.2009, ktorým bola
žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu 1.263,53
Eur, úroky vo výške 106,62 Eur, poplatky vo výške 41,06 Eur, spolu s úrokmi vo výške 23% p.a. zo sumy
1.263,53 Eur od 25.05.2006 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne 1.263,53 Eur
od 25.05.2006 do zaplatenia, ako aj náhradu trov rozhodcovského konania v sume 54,77 Eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 203,15 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného
Poštová banka, a.s. ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 20.05.2005.

V článku 9 bode 5 Obchodných podmienok pre úver si zmluvné strany dohodli riešenie sporov a
rozhodcovskú doložku tak, že akékoľvek spory vzniknuté z zmluvy o úvere budú riešené dohodou. V
prípade nedosiahnutia dohody budú tieto predložené a riešené pred Stálym rozhodcovským súdom
Slovenskej asociácie bánk SR podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sa rozhodnutiu rozhodcovského
súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 20.05.2005 (ďalej Občiansky
zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.



Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania a nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.
Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové
náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku
oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I.
ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“.

V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd
nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal
predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie
ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom
konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná
(Rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012).

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu, odvolací súd súhlasí so záverom súdu
prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 20.05.2005 medzi právnym predchodcom
oprávneného spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou. Z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom
a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci
svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu, ako aj s poukazom na § 23a zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto
postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď
skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú
v Obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným je potrebné považovať za neprimeranú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd
zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby
pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol
ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť vrátane obchodný podmienok, ako to
uviedol aj súd prvého stupňa. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje,
že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Takto koncipovaná



rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a
to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neplatná.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny
a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania, keďže exekučný titul bol vydaný
nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.