Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/19/2014 z 1. 4. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 1. apríla 2014, sp. zn. 4Tos/19/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6210010316.1 Krajský súd Banská Bystrica | 4Tos/19/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6210010316.1 | 2014-04-01 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbe73714-21a9-41be-8489-9d53fd836d81 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6210010316.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/19/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210010316
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6210010316.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu, v trestnej veci proti odsúdenému P. F. za prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 2.
apríla 2014 o sťažnosti ods. P. F. proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/140/2010-396
zo dňa 5. 12. 2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného P. F. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/140/2010-396 zo dňa 5. 12. 2013 bola
podľa § 69 ods. 1 Tr. zák. žiadosť odsúdeného, o podmienečné upustenie od výkon zvyšku trestu zákazu
činnosti, zamietnutá.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že po vyhodnotení dokazovania na verejnom
zasadnutí súd dospel k záveru, že nie je dôvod na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu
zákazu činnosti s poukazom na doterajšie správanie sa odsúdeného, kde tento bol opakovane súdne
trestaný pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a
opakovane tento zákaz nerešpektoval a viedol motorové vozidlá bez vodičského oprávnenia. V súvislosti
s dôvodmi uvedenými odsúdeným v žiadosti o podmienečné upustenie od trestu zákazu činnosti, kde
tento uvádza, že jeho rodičia trpia zlým zdravotným stavom a títo sa liečia a že je v pracovnom pomere,
prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, že nie je nutné, aby rodičov sprevádzal
na všetky vyšetrenia práve odsúdený, nakoľko má aj súrodencov a ani ich vek neodôvodňuje iné
rozhodnutie súdu. Z uvedeného dôvodu preto žiadosť odsúdeného o podmienečné upustenie od výkonu
zvyšku zákazu činnosti zamietol.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť ods. P. F., ktorú neskôr písomne
zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Zdôrazňuje pritom, že v čase výkonu trestu zákazu činnosti
odsúdený viedol riadny život, že sa nedopustil žiadneho priestupku na úseku dopravy a neporušoval
povinnosti vodiča a namieta tiež, že súd vzal i v úvahu jeho doterajšie opakované odsúdenia za prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia, nakoľko podľa jeho názoru mal brať v úvahu len správanie sa
odsúdeného v čase výkonu trestu zákazu činnosti, teda nie čas predchádzajúci a rovnako akcentuje
skutočnosť, že v súčasnosti je konateľom spoločnosti, kde pre výkon svojej činnosti potrebuje motorové
vozidlo a preto sa snaží viesť riadny život, čomu bráni uloženie trestu, ktoré ho obmedzuje v súvislosti
s tým, že motorové vozidlo je primárnym prostriedkom na realizovanie úspešného podnikania. V
končenom dôsledku namieta tiež dlhé rozhodovanie súdu o svojej žiadosti i taktiež i dlhé odôvodňovanie
meritórneho rozhodnutia a preto postup súdu v jeho prípade v súvislosti s jeho žiadosťou považuje
za diskriminačný a šikanózny. Podaním sťažnosti sa domáha, aby krajský súd zrušil rozhodnutie
prvostupňového súdu a rozhodol o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti a
zároveň určil primeranú dĺžku skúšobnej doby.



Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v zmysle § 192 ods. 1) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti
preskúmal správnosť napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia
krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu
činnosti umožňuje súdu skrátiť výkon trestu zákazu činnosti v tých prípadoch, ak uloženým trestom
zákazu činnosti bol nápravnovýchovný cieľ dosiahnutý skôr ako odsúdený vykonal trest v uloženej
výmere. Zmyslom tohto inštitútu Tr. zákona však nie je skutočnosť, aby bolo páchateľovi za dobré
správanie počas výkonu trestu automaticky povolené podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu
zákazu činnosti po odpykaní stanovenej doby, ktorú ustanovuje Tr. zákon v § 69 ods. 1 Tr. zák. V tejto
súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že je potrebné vždy mať na zreteli i účel trestu. Postup v zmysle cit.
ustanovenia je možný najmä vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto
smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť aj na slobode riadny život a že tu nie
je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že na upustenie
od zvyšku trestu zákazu činnosti po uplynutí polovice trestu, nie je žiadny nárok, ale súd je povinný
dôsledne skúmať účel trestu, osobu odsúdeného a to najmä so zameraním, či nejde v jeho prípade,
ako už bolo uvedené, o riziko recidívy. V danom konkrétnom prípade možno konštatovať tak, ako to
je uvedené v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu, že odsúdenému bol trest zákazu činnosti
uložený už opakovane. Rovnako tak skutočnosť, že doposiaľ odsúdený nevyužil dobrodenia súdov pri
ukladaní trestov za inú trestnú činnosť, ale dopúšťal sa inej trestnej činnosti, sú takými konkrétnymi
skutočnosťami, ktoré odôvodňujú záver, že je potrebné trest zákazu činnosti vykonať v plnom rozsahu
tak, ako to uviedol prvostupňový súd. Ani krajský súd nezistil, že by v súvislosti s hodnotením osoby
odsúdeného sa jednalo o osobu, ktorá by mala priaznivú prognózu budúceho sa správania s tým, že
by viedol riadny život. Svedčia o tom nielen jeho odsúdenia v minulosti, ale aj aktuálne vedené trestné
stíhania proti odsúdenému.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody senát krajského súdu dospel k záveru, že v danom
konkrétnom prípade je potrebné, aby bol vykonaný celý trest zákazu činnosti. Argumentácia
odsúdeného, že sa stará o svojich rodičov, ako i to, že potrebuje vodičské oprávnenie na podnikanie,
považuje i krajský súd za irelevantnú, nakoľko túto skutočnosť, že môže prísť o vodičský preukaz na
dlhšiu dobu, si mal uvedomiť odsúdený už v čase, keď páchal trestnú činnosť.

Záverom krajský súd konštatuje, že hoci v danom prípade konanie trvalo dlhšie obdobie, účelový postup
prvostupňového súdu v danej konkrétnej veci, krajský súd nezistil.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody bolo potrebné sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v
zmysle ust. § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.