Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/158/2012 z 30. 10. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. októbra 2012, sp. zn. 5CoE/158/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4112208084.1 Krajský súd Nitra | 5CoE/158/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4112208084.1 | 2012-10-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy, Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 214 ods. 1 OSP, § 53 ods. 1 OSP, ZRK, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/96c202ee-cbc6-4810-840d-60c24aad55eb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4112208084.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/158/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112208084
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4112208084.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnému: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A. D., o
vymoženie sumy 570,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra č. k. 19Er/280/2012-25 zo dňa 11. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Drahomíra
Kriváňa, so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka ul. č. 60, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 28.02.2012. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41
ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súd prvého stupňa po preskúmaní spisového materiálu zistil, že oprávnený (OTP Banka
Slovensko, a.s.) s povinným uzavrel dňa 20.04.2005 zmluvu o poistenom rýchlom spotrebnom úvere
pre obyvateľstvo (ďalej len úverová zmluva) č. 0010 3001 05 RSU, a táto tvorí skutkový a právny základ
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o spotrebiteľský
úver, na základe ktorého veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete podnikania, považovaný
za dodávateľa poskytol dlžníkovi - povinnému peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru,
pôžičky alebo v inej právnej forme. Súd vzal do úvahy aj to, že zmluva napísaná v takejto forme, ako
aj obchodné podmienky maličkými písmenkami s nahusteným textom, bez odsekov znemožňujú ich
riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú vypracované nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí
nemajú právnické vzdelanie) a týmto spôsobom porušujú informačné povinnosti zakotvené v zákone
o spotrebiteľských úveroch, v zákone o ochrane spotrebiteľa a v OZ. Súd preskúmaním úverovej
zmluvy a všeobecných úverových podmienok oprávneného zistil, v zmluve o poskytnutí spotrebného
úveru zo dňa 20.04.2004, v článku IV. ods. 4 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská
doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ. V zmysle predmetného ustanovenia zmluvy ,,Zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy (alebo po odstúpení od
tejto zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Asociácie bánk SR so sídlom v Bratislave.“ Súd
prvého stupňa poznamenal, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali túto právomoc. Veriteľ na
základe tejto rozhodcovskej doložky môže vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si



sám zvolil a tým vylúčiť súd, ktorý by bol inak príslušný na prejednanie sporu. V dôsledku toho spotrebiteľ
ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom
súde svojho bydliska. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a mohol zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, vrátane rozhodcovského konania.
Právomoc rozhodcovského súdu bola paušálne zakotvená v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom
samotnej štandardnej zmluvy. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v
štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy,
ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 4 písm. r) OZ a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná, a teda bráni tomu,
aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom
na udelenie poverenia pre exekútora. Súd svoje rozhodnutie oprel aj o rozsudok ESD vo veci C-40/2008
Asturcom Telecomunicaciones Sl proti Cristina Rodriguez Nogueira. Mal za to, že nekalú povahu
rozhodcovskej doložky má súd preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Tento výklad je v súlade so smernicou Rady EÚ č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a to hlavne s čl. 3 ods. 1, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Na
základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 EP a ust. § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2
ZoRK, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, odôvodňujúc ho podľa ust. § 205 ods. 2
písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), písm. d) a písm. f) OSP. Navrhol,
aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie. V
odvolaní uviedol, že rozsah preskúmavacej povinnosti exekučného súdu je vo vzťahu k exekučnému
titulu vymedzený v dvoch rovinách, jednak v rovine materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, a zároveň v rovine posúdenia prípadného rozporu priznaného exekučným titulom ako plnenia
objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Odvolanie
oprel o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 164/96 publikovaného pod číslom R 58/1997,
formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené
formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom (porov. § 161, § 162, § 171 a pod.
OSP); materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej
individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu o dôkaz
preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného. Ako jeden z dôvodov pre podanie žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku je ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., teda popieranie
platnosti rozhodcovskej doložky. Pri podaní žaloby musí žalobca dodržať zákonnú lehotu a vymedziť
niektorý z dôvodov podľa § 40 ods. 1 uvedeného zákona. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že
opomenutie či zmeškanie lehoty nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní, a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať
konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomenutom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený poukázal na to, že súd prvého stupňa ako exekučný konal nielen bez zákonnej opory, ale v
rozpore s právom EÚ. Základnou otázkou, ktorú si mal exekučný súd vyriešiť, je rozsah svojej právomoci
v exekučnom konaní, pričom mal vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne
určuje, nakoľko tak neurobil, zásadným spôsobom porušil ústavné pravidlá. Exekučný súd založil svoju
argumentáciu na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v Zmluve o poistenom rýchlom
spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0010 3001 05 RSU zo dňa 20.04.2005. Právny predchodca
oprávneného, ktorý s povinným uzavrel zmluvu, bola OTP Banka Slovensko, a.s., ktorá pri uzatváraní
zmluvy vychádzala z ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, v rámci ktorého banke
(ako pôvodnému veriteľovi) vyplýva povinnosť ponúknuť dlžníkovi už pri uzatváraní úverovej zmluvy
neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy o tom, že prípadné spory budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní. Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho buď akceptuje alebo nie.
Povinný sa rozhodol zmluvu uzavrieť, čím prijal návrh rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu (vo
forme rozhodcovskej doložky), ktorá bola uzavretá plne v súlade s citovaným ustanovením zákona o
bankách a so súhlasom povinného, nie je preto možné posúdiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy a



z tohto dôvodu neplatnú podľa § 53 ods. 4 OZ, pretože zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách je právnym
predpisom lex specialis k Občianskemu zákonníku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného

konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo

exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj
povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje
rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje
predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorým je v danom
prípade úverová zmluva.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 24.01.2011, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním,
ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 06.03.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku č.
k. II/2009-4021 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2010 a vykonateľnosť dňa 27.12.2010.



Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré
je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť samotný rozhodcovský rozsudok a zároveň aj plnenie
uložené vo výrokovej časti rozsudku z hľadiska rozporu s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný
súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav vo veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje
rozhodnutie aj správne odôvodnil. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
219 ods. 1, 2 OSP.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
individuálneho ovplyvnenia týchto podmienok zo strany spotrebiteľa. Jedná sa o adhézny typ zmluvy,
kde sú podmienky a pravidlá vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na osobitné
dojednávanie prípadne zmenu. Tým dochádza k naštiepeniu individuálnej autonómie zmluvných
partnerov.

V danej právnej veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je v exekučnom konaní oprávnený aj bez návrhu skúmať nekalú povahu
sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere, uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/
EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153

Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území
a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa
svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

Ak súdny exekútor podá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku preskúma súlad exekučného titulu (v tomto prípade rozhodcovského rozsudku),
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a aj návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom.



Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/80,
Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009. Z výroku
uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní
umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, nakoľko zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s
dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí ako na svoje vlastné a stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa a na zdôraznenie
správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce z čl. IV. Záverečných
ustanovení vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže odporca (povinný) toto dojednanie
pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Následne súd zdôrazňuje aj mimoriadnu
dôležitosť rozhodcovskej doložky, keďže v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom
na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany
dodávateľov na rozhodcovský súd ako tomu bolo i v tomto prípade. Uvedené vyplýva aj priamo
z rozhodcovskej doložky a to z čl. IV. Záverečných ustanovení bod 4 podľa ktorého: ,,Zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy (alebo po odstúpení od
tejto zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Asociácie bánk SR so sídlom v Bratislave
(ďalej len rozhodcovský súd). Za vybranú osobu podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa určuje predseda Predsedníctva
Rozhodcovského súdu.“

Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky de facto vylučuje
všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu
byť prejednané iba pred jediným rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom. Odvolací súd dospel k záveru,
že táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (povinnému) v celom rozsahu domáhať sa svojho
práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodcovskú doložku
posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť.

Legislatíva na európskej úrovni má za cieľ zabezpečiť a zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje
jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom
dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom
poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto
potreby možno hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov
najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese
kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje
od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky
svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za
neplnenie si povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť
ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a
rozsahom upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda
zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je najmä ustanovenie, ktoré
vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu, ktorý vec prejedná, patrí
tiež do množiny neprijateľnej praktiky, podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach. Odvolací súd nechce stanovovať všeobecný návod na prijateľnú rozhodcovskú doložku,



dovolí si však uviesť, že je potrebné rozhodcovskú doložku so svojimi dôsledkami ozrejmiť spotrebiteľovi
v čase a spôsobom (bez pridaných „motivačných“ podmienok), kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky
založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi
možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne
konanie nemá byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené
vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa ako exekučný súd správne, v štádiu posudzovania
rozporu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného
a exekučného titulu so zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na
základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
(neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania.

Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu
povinnému nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.