{"guid": "0a49e079-3f47-40b8-b16f-fc01418e2888:bfa997e7-804f-465b-ba3c-d1f857780402", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3714200129.1", "spisova_znacka": "4Co/81/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/81/2016 z 8. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 8. marca 2017, sp. zn. 4Co/81/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3714200129.1", "identifikacne_cislo": "3714200129", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2017-03-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bfa997e7-804f-465b-ba3c-d1f857780402", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3714200129.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3714200129.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3714200129.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/81/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714200129
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3714200129.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobcov 1/ H., 2/ T., 3/ H., 4/ H., 5/ Q.,
všetci zastúpení Y. proti žalovanému G. zastúpenému H., o zaplatenie 2488,44 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12. novembra 2015,
č.k. 4C/138/2014-344 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania      p o t v r d z u j e.

Žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 5/     m a j ú    nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/,
3/ každému sumu vo výške  620,60 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 08.01.2014  do
zaplatenia, všetko  do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.  Ďalej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcom 4/, 5/ každému sumu vo výške  310,30 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od
08.01.2014  do zaplatenia,  všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom žalobu vo
zvyšku zamietol.  Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 149 Eur a
trovy právneho zastúpenia vo výške 772,55 Eur  k rukám právnej zástupkyne žalobcov1/ - 5/  Y.. Y.
Y.,  všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že na LV č.XXXX k. ú. L. L. sú
žalobcovia zapísaní ako spoluvlastníci parcely W. XXX/XX o výmere 534 m2, žalobcovia 1/ až 3/ sú
podielovými spoluvlastníkmi v podiele X/X -iny a žalobcovia 4/ a 5/ v podiele X/X-iny.  Medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že predmetnú nehnuteľnosť užíva a aj v žalovanom období od 08.01.2012 do
08.01.2014 užíval žalovaný, a to na podnikateľské účely. Taktiež medzi účastníkmi konania  nebolo
sporné,  že ohľadom dotknutých pozemkov žalobcovia so žalovaným neuzatvorili nájomnú zmluvu a tiež,
že žalovaný za žalované obdobie neplatil vlastníkom týchto pozemkov žiadnu odplatu, a to z dôvodu,
že nedošlo k dohode ohľadom výšky nájomného. Zo znaleckého posudku predloženého žalobcami v
priebehu konania č. XXX/XXXX, ktorý vypracoval E. súd zistil, že znalecká organizácia určila  všeobecnú
hodnotu pozemku zapísaného na LV č. XXXX k. ú. L. L. metódou polohovej diferenciácie vo výške
28 240 Eur a nájom v roku 2012 vo výške 2,243 Eur /m2/rok, v roku 2013 vo výške 2,119 Eur /m2/
rok a v roku 2014 vo výške 1,917 Eur/m2m/rok. Vzhľadom na námietky žalovaného voči znaleckému
posudku č. XXX/XXXX súd vypočul riešiteľa, ktorý vypracoval znalecký posudok za znaleckú organizáciu
E. N. Z výsluchu svedka N.. mal za preukázané, že  pri stanovení hodnoty  jednotlivých koeficientov
znalec vychádzal zo skutkového stavu, samotných pozemkov, ich tvaru,  prístupnosti a vybavenia,
pokiaľ toto nebolo zahrnuté v iných koeficientoch, tak celková hodnota koeficientu vybavenia vychádza
z toho, že znalec otázkou a odpoveďou na jednotlivé koeficienty vytvorí výsledný koeficient polohovej
diferenciácie, ktorým sa vynásobí východisková hodnota pozemku. Preto aj  koeficient povyšujúcich



faktorov  bol zvolený do hodnoty 2,5 v príslušnom rozmedzí  tak , aby výsledná všeobecná hodnota
pozemku korešpondovala so všeobecnou hodnotou pozemkov reálne obchodovateľných na realitnom
trhu v danom čase a lokalite. Nakoľko žalovaný aj po výsluchu svedka N.. Y. B. L.. navrhoval nariadenie
znaleckého dokazovania na určenie výšky bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie uznesením
zo dňa 03.03.2015 sp. zn. 4C/138/2014-217 ustanovil znaleckú organizáciu U. Znalecká organizácia
vo veci podala znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorej vypočítala všeobecnú hodnotu posudzovanej
nehnuteľností v celkovej výške 15 200 Eur a cenu nájmu za rok 2012 vo výške 2,391 Eur /m2/ rok, t.j.
1 276,79 Eur, za rok 2013 vo výške 2,298/m2/rok, t.j. 1 227,13 Eur a za rok 2014 vo výške 2,280/m2/
rok, t.j. za mesiac január 2014 vo výške 101,46 Eur. Znalec v časti 2. znaleckého posudku- Stanovenie
všeobecnej hodnoty odôvodnil výber použitej metódy s tým, že posudok vypracoval pri použití metódy
polohovej diferenciácie, aplikoval koeficient povyšujúcich faktorov  ( kz)   2,40 , pretože pozemky sú
určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti. Znalec N.. P. L., ktorý
pre znaleckú organizáciu U. vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX bol vypočutý na pojednávaní
dňa 12.11.2015. K námietkam žalovaného uviedol, že sa stotožňuje so závermi znaleckého posudku
č. XXX/XXXX, ktorý vypracoval E.. Uviedol, že pri výbere hodnoty koeficientu povyšujúcich faktorov
zohľadnil svoj subjektívny názor, pričom zohľadňoval polohu pozemku v danom katastrálnom území,
jeho využitie a možnosť napojenia na inžinierske siete. Koeficient doby návratnosti investície l5 rokov
použil na stav vlastníckych vzťahov v danom areáli. Mal za to, že vyššia doba ako l5 rokov, vzhľadom
na vzťahy medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi nehnuteľnosti by bola neobjektívna, pretože za
dlhšiu dobu ako l5 rokov môžu nastať ďalšie zmeny. Právny zástupca žalovaného  žiadal, aby súd
vo veci nariadil ďalšie dokazovanie, vzhľadom k tomu, že znalec nedokázal podľa neho presvedčivo
obhájiť závery svojho znaleckého posudku. Súd jeho návrhu nevyhovel a navrhovaný dôkaz nevykonal,
pretože bol toho názoru, že znalecká organizácia zodpovedala jednotlivé otázky  a jej riešiteľ znaleckej
úlohy odpovedal na námietky podľa súdu  presvedčivo, pričom v znaleckom posudku a pri svojej
výpovedi jednoznačne zdôvodnil, prečo použil metódu polohovej diferenciácie, prečo použil koeficient
povyšujúcich faktorov vo výške 2,4 a tiež zdôvodnil, prečo použil dobu návratnosti investícií 15 rokov.
Po takto vykonanom dokazovaní nárok žalobcov právne posúdil podľa § 451 ods. 1,2, § 458 ods. 1
Obč. zákonníka. Užívaním pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov bez toho, aby došlo k uzavretiu
zmluvy, na základe ktorej by žalobcovia prenechali žalovanému pozemok užívania, sa jednoznačne
žalovaný na ich úkon bezdôvodne obohatil, teda získal majetkový prospech, čo znamená, že podľa § 451
Občianskeho zákonníka mu vznikol záväzok bezdôvodné obohatenie vydať žalobcom. Súd poukázal na
to, že výška bezdôvodného obohatenia predstavuje peňažnú odplatu za užívanie pozemkov, ktoré by
žalobcovia ako prenajímatelia mohli dosiahnuť  v danom mieste a čase od užívateľa titulom nájomného
na základe riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy s užívateľom. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia podľa
názoru súdu nepredložili dostatočné dôkazy, ktoré by mohli byť bez ďalšieho znaleckého dokazovania
podkladom pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia, vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie
a súd sa so závermi znaleckého posudku č. XX/XXXX plne stotožnil  a výšku peňažnej odplaty určil podľa
tohto znaleckého posudku. Keďže však znalec pri výpočte výšky nájmu za obdobie od 08.01.2012 do
08.01.2014 počítal nájom  bez toho, aby výšku nájmu prepočítal presne na dni, súd tento matematický
prepočet urobil a z neho je zrejmé, že za obdobie od 08.01.2012 do 31.12.2012 sa jedná o nájom
vo výške 1251,92, za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 vo výške 1 227,13 Eur a od 01.01.2014
do 08.01.2014 vo výške 3,382 Eur, spolu vo výške 2 482,43 Eur. Keďže žalobcovia 1/ až 3/ sú
spoluvlastníkmi každý  podiele X/X-ina, na každého pripadá suma 620,60 Eur ( 2482,34 Eur / 4  )
Žalobcovia 4/ a 5/ sú spoluvlastníkmi každý  podieleX/X-ina , na každého pripadá suma 310,30 Eur
( 2482,34 Eur / 8  ) Eur. Vzhľadom na uvedené súd preto v danom rozsahu návrhu vyhovel a vo zvyšnej
časti súd návrh zamietol. Žalobcovia žiadali priznať zo žalovanej sumy úrok z omeškania od podania
návrhu, t.j. od 08.01.2012. Súd uplatnený úrok z omeškania priznal len zo sumy, ktorú považuje za
dôvodne uplatnenú, pričom úroková sadzba bola žalobcami správne určená, teda navýšená o 5 %-
uálnych bodov oproti úrokovej sadzbe určenej ECB, ktorá v rozhodnom období stanovila túto úrokovú
sadzbu vo výške 0,25 %.  Rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania odôvodnil podľa § 517 ods. 2
Obč. zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. Keďže žalobcovia 1/ až 3/  sa návrhom domáhali
zaplatenia  sumy každý vo výške 622,11 Eur a žalobcovia/ 4/ a 5/ zaplatenia sumy každý vo výške
311,05 Eur a súd  vyhovel žalobcom 1/ až 3/ do 620,60 Eur a žalobcom 4/ a 5/ do sumy 310,30 Eur,
vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku tak, že priznal žalobcom plnú náhradu trov konania,  keďže ich úspech je prevažný
a neúspech mali len v nepatrnej časti. Súd im preto priznal  plnú náhradu trov konania, ktoré im vznikli
titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 149 Eur a taktiež súd priznal žalobcom aj
trovy právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa žalobcov vypočítala z priznanej sumy s poukazom



na to, že žalobcovia  boli v tomto konaní zastúpení postupne dvomi advokátmi. Keďže sa jedná o
zastupovanie piatich žalobcov, je hodnota 1 úkonu právnej služby vo výške 84,66 Eur z priznanej sumy.
Právna zástupkyňa vyčíslila  trovy právneho zastúpenia nasledovne: H. - 6 úkonov právnej služby: a to
prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientmi, podanie žaloby na súd, vyjadrenie k podanému
odporu zo dňa 20.05.2014, zastupovanie na pojednávaní pred Okresným súdom Považská Bystrica
dňa 26.08.2014, 03.02.2015, zastupovanie na ohliadke dňa 20.05.2015, 4 x režijný paušál á 8,04 Eur,
2 x režijný paušál á 8,39 Eur. Spolu vo výške 556,90 Eur. Právna zástupkyňa žalobcov Y.. Y. Y. za
zastupovanie žalobcov  žiadala  priznať  odmenu za tri úkony právnej služby, a to za prevzatie veci,
zastupovanie na pojednávaní dňa 01.10.2015 ( 1-na hodnoty úkonu za účasť na pojednávaní, ktoré
bolo odročené bez prejednania veci) a dňa 12.11.2015, 3 x režijný paušál á 8,39 Eur, spolu vo výške po
215,65 Eur. Odmena za 9 úkonov právnej služby tak predstavuje 772,55 Eur.  Súd prehodnotil uplatnené
trovy právneho zastúpenia a trovy konania účastníkov konania a dospel k záveru, že sú správne a dobre
vypočítané,  a preto žalobcom priznal  náhradu  trov konania a právneho  zastúpenia vo  výške, ako
ich právna zástupkyňa uplatnila.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a súvisiacemu výroku o
náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
alternatívne, aby odvolací súd  napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného k zaplateniu
bezdôvodného obohatenia vo výške stanovenej na základe výsledkov kontrolného znaleckého
dokazovania vykonaného v rámci dokazovania na odvolacom súde. Nesúhlasil so závermi znaleckého
posudku znaleckej organizácie U. č. XX/XXXX, nakoľko znalecká organizácia si nesplnila zadanú
znaleckú úlohu, keď sa nevyjadrila k správnosti záverov znaleckého posudku E.. č. XXX/XXXX.
Vo vzťahu k splneniu zadanej znaleckej úlohy nemožno akceptovať čiastkové vyjadrenia riešiteľa
znaleckého posudku N.. L., ktorý sa ani napriek doplňujúcim otázkam nevedel dostatočne presvedčivo
a hodnoverne vyjadriť k položeným otázkam vo vzťahu k znaleckému posudku E. č. XXX/XXXX, pričom
jeho odpovede v žiadnom prípade nezodpovedajú požiadavkám kladeným na odborné posúdenie veci.
Považoval všeobecnú hodnotu dotknutých nehnuteľností a v spojení s tým určenú výšku ročného nájmu
za m2 tak, ako bola stanovená znalcom v znaleckom posudku U. č. XX/XXXX za neadekvátnu a
nadsadenú, ktorá nezodpovedá hodnote dotknutej nehnuteľnosti v danom mieste a čase. V podanom
znaleckom posudku č. XX/XXXX stanovil znalec hodnotu nájmu dotknutých nehnuteľností v rozhodnom
období na úrovni 2,39 Eur/m2 ročne - 2,28 Eur/m2 ročne, pričom považoval takto stanovenú hodnotu za
absolútne nadsadenú a neobjektívnu, čoho nesporným dôkazom sú aj iné znalecké posudky vyhotovené
v obdobných pozemkových veciach vedených na Okresnom súde Považská Bystrica, kde rovnako
súdom ustanovení znalci E. a N. ustálili hodnotu nehnuteľností v porovnateľnom období v areáli U.
na úrovni 1,55 Eur/m2 až 1,68 Eur/m2 ročne, teda v podstatne nižšej hodnote. Bol toho názoru, že
predmetný znalecký posudok určuje výšku nájmu neadekvátne vysokou cenou, a to aj z tých dôvodov,
že znalec pri určení všeobecnej hodnoty pozemku, ktorá je jednou z veličín, ktoré sa dosadzujú do
vzorca na výpočet nájmu, a to konkrétne koeficient povyšujúcich faktorov tzv. „Kz“ použil vo výške
2,40, teda absolútne v rozpore so skutkovým stavom dotknutých nehnuteľností, a to aj vzhľadom na
to, že v intenciách vyhlášky č. 492/2004 Z.z. sa tento koeficient pohybuje v rozmedzí od 1 do 3, teda
znalecká organizácia v tomto znaleckom posudku použila koeficient „Kz“ na hornej hranici zákonom
stanoveného intervale, a to bez akéhokoľvek hodnoverného a presvedčivého zdôvodnenia, čo bez
pochyby viedlo k určeniu neprimerane vysokého bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že  v
obdobných pozemkových veciach  vedených na súde prvej inštancie boli v znaleckých posudkoch
vypracovaných súdom ustanovenými znalcami znaleckej organizácie E. použité koeficienty povyšujúcich
faktorov pri použití metódy polohovej diferenciácie na hodnote 1,80, teda diametrálne nižšej, ako stanovil
znalec v tomto konaní. Rovnako koeficient v rozmedzí 1,8, resp. 2 použil v obdobných konaniach aj ďalší
súdom ustanovený znalec N.. W.. Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2015 riešiteľ znaleckého posudku
N.. L. relevantným spôsobom nevysvetlil použitie koeficientu povyšujúcich faktorov vo výške 2,40. Ďalej
poukázal na skutočnosť, že znalec pri stanovení obdobia predpokladanej návratnosti investície tzv.
premenná „n“ použil obdobie (dobu) 15 rokov. Obdobie predpokladanej návratnosti 15 rokov, ktoré
stanovil znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX je na hornej hranici, nakoľko podľa vyhl. č. 492/2004
Z.z. môže znalec vzhľadom na skutkové okolnosti vychádzať z rozmedzia 15 - 40 rokov s tým, že čím je
hodnotená nehnuteľnosť bonitnejšia, tým je obdobie návratnosti kratšie. Znalec teda opätovne stanovil
ďalšiu hodnotu dosadzovanú do vzorca na výpočet výšky nájmu na hornej hranici a vo vzťahu k iným
znaleckým posudkom E. a N. v inej hodnote (obaja znalci stanovili obdobie predpokladanej návratnosti
investície na 20 rokov), a to rovnako bez hodnoverného a presvedčivého zdôvodnenia, čo taktiež viedlo



k určeniu neprimerane vysokého bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že prezentované zdôvodnenie
N.. L. pri stanovení obdobia predpokladanej návratnosti investície nemožno považovať za logické, vecne
odborné a v súlade s vyhl. č. 492/2004 Z.z. v platnom znení. S poukazom na to, že v znaleckom
posudku č. XX/XXXX je stanovená hodnota nájmu predmetných nehnuteľností podstatne vyššia, ako v
znaleckých posudkoch vypracovaných inými súdom ustanovenými znalcami v obdobných pozemkových
veciach, bez relevantného a dôsledného zdôvodnenia a vysvetlenia znalca  o použití koeficientu
povyšujúcich faktorov vo výške 2,40 a použití doby 15 rokov pri stanovení obdobia predpokladanej
návratnosti investície vo vzťahu ku konkrétnym vlastnostiam dotknutých nehnuteľností, nemožno takýto
znalecký posudok považovať za legitímny a preskúmateľný. Mal za to, že  ak bol v konaní dôvodne
spochybnený znalecký posudok, z ktorého súd vychádza pri určení výšky bezdôvodného obohatenia,
je povinný súd na túto skutočnosť prihliadať a prípadne pochybnosti odstrániť vykonaním kontrolného
znaleckého dokazovania.  Preto nevykonanie kontrolného dokazovania navrhnutého v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie možno označiť za bezprecedentný zásah do jeho základného ústavného
práva na súdnu ochranu. V dôsledku odmietnutia súdu vykonať kontrolný znalecký posudok sa
dostal do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana, nakoľko znalecký posudok je jediným
dôkazom, z ktorého súd pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal. Vzhľadom na to,
že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie a súčasne
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko cena nájmu
stanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX nereflektuje trhovú cenu nájmu v danom čase a mieste,
nemožno takéto rozhodnutie považovať za zákonné, legitímne a vecne správne. Vyslovil názor, že
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie  je nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie sa
dostatočne nevysporiadal so zákonnou požiadavkou uviesť, prečo nevykonal ním navrhnuté dôkazy.
Svoje odôvodnenie obmedzil len na vyjadrenie, že znalec podľa názoru súdu zodpovedal jednotlivé
námietky vznesené žalovaným presvedčivo. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nemožno aj s poukazom
na ustálenú judikatúru súdov považovať za odôvodnenie, ktoré by spĺňalo esenciálne zákonné náležitosti
v zmysle ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. Ďalej poukázal na subjektívne hodnotenie
predmetných pozemkov znalcom, čo je v rozpore s ust. § 16 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch.

3. Žalobcovia 1/ - 5/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že sa s rozhodnutím súdu,
ako aj s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňujú a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie  ako vecne a právne správny v celom rozsahu potvrdil. S námietkami žalovaného
prezentovanými na pojednávaní vo veci samej sa súd prvej inštancie  dostatočne a rozsiahlo zaoberal
a svoj postup vysvetlil. Znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX zvolil použitie metódy polohovej
diferenciácie. Pre jej použitie a dosiahnutie výsledku je nevyhnutné zistenie a určenie vyhláškou
predpokladaných koeficientov, ktoré sú dané jednak objektívnymi okolnosťami, ktoré sa nemenia a
jednak subjektívnymi poznatkami znalca. Práve pre legislatívnu prípustnosť použitia subjektívnych
názorov znalca je nevyhnutná výborná znalosť trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ktorá sa
odzrkadlí v určení koeficientu redukujúcich faktorov a koeficientu povyšujúcich faktorov. Práve tieto dva
koeficienty pre ich pomerne široké intervaly majú najvýznamnejší vplyv na určenie hodnoty pozemku a
jedine tieto dva faktory môžu odzrkadliť skutočné poznatky znalca a sú obrazom vážnosti prieskumu trhu.
Aplikáciu koeficientov znalec  riadne vysvetlil a je výsledkom jeho vlastnej odbornej činnosti. Poukázali
na koeficient povyšujúcich faktorov určovaný znalcami v priebehu rokov 2008 - 2015, z ktorého vyplýva,
že to bol práve E., ktorý vybočil pri určovaní koeficientu povyšujúcich faktorov. Rozdielnosť v prístupe
a pri posúdení atraktivity hodnotených nehnuteľností je evidentná aj v rovnakom  časovom období a
korešponduje s presvedčením žalobcov, že sa jedná o čisto subjektívny prvok v hodnotení, ktorý ale
má podstatný vplyv na výslednú hodnotu. Prvok subjektívnosti výbere metódy polohovej diferenciácie
značne ovplyvňuje závery, t.j. určenie hodnoty nájmu nehnuteľností. K stanoveniu doby návratnosti
investícii na úrovni 15 rokov znalec riadne a logicky zdôvodnil, prečo podľa jeho názoru je použitie doby
návratnosti na úrovni 15 rokov. Poukázali na to, že vyhláškou č. 254/2010 Z.z. sa novelizovala vyhláška
č. 490/2004 Z.z. v časti odporúčanej doby návratnosti; do roku 2010 bolo odporúčané používať dobu
návratnosti spravidla 15 rokov a od leta 2010 spravidla v intervale 15 až 40 rokov, čiže doba návratnosti
na úrovni 15 rokov je použitá v súlade s platnou legislatívou a neodzrkadľuje len bonitu v danom prípade
pôdy a jej lokalizáciu, ale aj vzťahy medzi užívateľmi, keď nie je rovnaký vlastník pozemku s vlastníkom
stavby, resp. s užívateľom a vlastník pozemku sa musí domáhať ochrany práva na súde. K tvrdeniam
žalobcu uvedeným v odvolaní, že súd vychádzal len z jedného dôkazného prostriedku, a to znaleckého
posudku č . XX/XXXX uviedli, že v spise je taktiež založený znalecký posudok č. XXX/XXXX a  množstvo
iných podkladov, ktoré vo vzájomnej súvislosti preukázali hodnotu nájmu. Znalecký posudok je len



jedným z listinných dôkazov, ktoré boli podkladom pre konečné rozhodnutie súdu, samotné určenie výšky
bezdôvodného obohatenia závisí od úvahy súdu. Nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie  je nepreskúmateľné, keď mali za to, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky atribúty
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia a je naplnením práva na súdnu ochranu. Uplatnili si náhradu
trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd  preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výrokovej
vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP,  ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona zostávajú zachované.

6. Súd prvej inštancie založil svoje  rozhodnutie vo vyhovujúcej časti na tom právnom názore, že
žalovaný je zodpovedný za bezdôvodné obohatenie, ktoré získal na úkor žalobcov 1/ - 5/ tým, že v období
od 08.01.2012 do 08.01.2014 užíval nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. L. L. bez právneho
dôvodu, bez súhlasu vlastníkov nehnuteľností, t.j. žalobcov 1/ - 5/. Táto skutočnosť medzi stranami
nebola sporná, spornou bola otázka výšky bezdôvodného obohatenia, ktorú žalovaný získal užívaním
týchto nehnuteľností bez právneho dôvodu. Zo znaleckého posudku predloženého žalobcami v priebehu
konania č. XXX/XXXX vypracovaného E. súd zistil, že znalecká organizácia určila všeobecnú hodnotu
dotknutého pozemku metódou polohovej diferenciácie vo výške 28.240 Eur a nájom v roku 2012 vo výške
2,243 Eur/m2/rok, v roku 2013 vo výške 2,119 Eur/m2/rok a v roku 2014 vo výške 1,917 Eur/m2/rok.
Vzhľadom na námietky žalovaného k predloženému znaleckému posudku súd prvej inštancie nariadil
znalecké dokazovanie na určenie výšky bezdôvodného obohatenia znaleckou organizáciou U., ktorá v
znaleckom posudku č. XX/XXXX vypočítala všeobecnú hodnotu posudzovanej nehnuteľnosti v celkovej
výške 15.200 Eur a cenu nájmu za rok 2012 vo výške 2,391 Eur/m2/rok, za rok 2013 vo výške 2,298
Eur/m2/rok, za rok 2014 vo výške 2,280 Eur/m2/rok. Súd prvej inštancie vypočul znalca N.. P. L., ktorý
pre znaleckú organizáciu znalecký posudok č. XX/XXXX vypracoval a po výsluchu znalca sa so závermi
znaleckého posudku plne stotožnil a výšku peňažnej odplaty určil podľa tohto znaleckého posudku.
Nevyhovel návrhu žalovaného na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, nakoľko bol toho
názoru, že znalecká organizácia zodpovedala jednotlivé otázky a riešiteľ znaleckej úlohy odpovedal
na námietky žalovaného presvedčivo, pričom v znaleckom posudku a pri svojej výpovedi jednoznačne
zdôvodnil, prečo použil metódu polohovej diferenciácie, prečo použil koeficient povyšujúcich faktorov vo
výške 2,4 a tiež zdôvodnil, prečo použil dobu návratnosti investícií 15 rokov. Vychádzajúc zo záverov
znaleckého posudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť  žalobcom 1/ - 3/ (podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností každého v X-ine) každému sumu vo výške 620,60 Eur s príslušenstvom a žalobcom 4/,
5/ (podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele X/X-ine) každému sumu vo výške 310,30 Eur s
príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcov zamietol.

7. Odvolací súd sa s týmito právnymi závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje. Z daného
titulu si odvolací súd osvojil dôvody rozsudku v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti, v celom rozsahu
na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam
žalovaného uvádza nasledovné:

8. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou
užíval aj v dobe, za ktorú si žalobcovia uplatňovali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. od
08.01.2012 do 08.01.2014 pozemky patriace žalobcom 1/ - 5/ bez toho, aby bola uzavretá dohoda o ich
užívaní a medzi účastníkmi neexistoval ani iným právom uznaný dôvod na ich užívanie. Žalovanému sa
teda dostalo majetkovej hodnoty spočívajúcej v užívaní týchto nehnuteľností, ktorá už v okamihu jeho
získania nebola v súlade s právom a preto mu v tomto okamihu vznikla povinnosť vrátiť tieto hodnoty,
resp. poskytnúť finančnú náhradu za užívanie, lebo túto majetkovú hodnotu nie je možné vydať in natura.
Pokiaľ ide o spôsob vydania, tak ust. § 458 ods. 1 veta druhá Obč. zákonníka príkladmo uvádza plnenie v
podobe výkonov, avšak v prípade užívania cudzej veci, bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva obohatenie
užívateľa práve v tom, že vykonával právo nájmu tejto cudzej veci. Užívateľ potom nie je schopný takto



spotrebované plnenie vrátiť a preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je povinný nahradiť
bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu
získaného obohatenia. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu aj v danom prípade musí byť peňažná
čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie veci
spravidla vo forme nájmu, ktorý by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy.

9. V konaní medzi účastníkmi bola sporná len výška takejto náhrady, keď žalobcovia v podanej žalobe
žiadali, aby súd vychádzal pri určení výšky bezdôvodného obohatenia zo znaleckého posudku E. č.
XXX/XXXX, ktorý určil všeobecnú cenu nájmu metódou polohovej diferenciácie v roku 2012 vo výške
2,243 Eur/m2/rok, v roku 2013 vo výške 2,119 Eur/m2/rok a v roku 2014 vo výške 1,917 Eur/m2/rok.
Podľa názoru žalovaného táto suma je neadekvátna a neprimeraná, keď s poukazom na predchádzajúce
súdne konania v obdobných veciach všeobecná cena nájmu nemôže presiahnuť 1,66 Eur za m2.

10. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že na súde prvej inštancie  v minulosti prebiehali
a aj v súčasnej dobe prebieha množstvo ďalších konaní, v ktorých sa spoluvlastníci predmetných
nehnuteľností (resp. vždy niektorý z nich), ktorých pozemky pre svoju podnikateľskú činnosť využíva
žalovaný, domáhajú od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov bez
právneho dôvodu. V týchto konaniach súdom ustanovení znalci N.. W., N.. H. X., N.. T. U., E. vyhotovili
znalecké posudky, v ktorých vyčíslili všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností v príslušnom
časovom období a aj výšku ročného nájmu, pričom výška ročného nájmu za m2 stanovená týmito
znalcami pre príslušné obdobia sa do značnej miery odlišovala. Okrem toho boli v týchto konaniach a
aj v tomto spore predkladané súdu viaceré kúpne a nájomné zmluvy slúžiace ako porovnávací materiál,
v ktorých sa výška ročného nájmu za m2 v danej lokalite pre príslušné obdobia tiež do značnej miery
odlišovala. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, ako aj k tomu, že žalobcovia 1/ - 5/ sa doposiaľ nedomáhali
proti žalovanému v súdnom spore vydania bezdôvodného obohatenia za predchádzajúce obdobie, bolo
namieste, aby súd prvej inštancie  nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou U.11. Znalecká
organizácia U. v podanom znaleckom posudku č. XX/XXXX jednoznačne odpovedala na otázky súdu
prvej inštancie, týkajúcich sa skutočností, ktoré sú významné pre vydanie rozhodnutia v danej veci.
Prípadné rozpory a námietky zo strany žalovaného boli odstránené pri výsluchu riešiteľa znaleckej úlohy
N.. P. L.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu riešiteľ znaleckej úlohy odpovedal na námietky žalovaného
presvedčivo, pričom  v znaleckom posudku a pri svojej výpovedi jednoznačne zdôvodnil, prečo použil
metódu polohovej diferenciácie,  prečo použil koeficient povyšujúcich faktorov vo výške 2,4 a tiež
zdôvodnil, prečo použil dobu návratnosti investícií 15 rokov. Je potrebné tiež zdôrazniť , že znalecký
posudok U. č. XX/XXXX  sa v otázke určenia výšky ročného nájmu za m2 takmer približuje k výške
ročného nájmu za m2 vyčíslenej v znaleckom posudku č. XXX/XXXX vypracovaným E. X., predloženým
v konaní pred súdom prvej inštancie  žalobcami 1/ až 5/. Súd prvej inštancie  v odôvodnení rozhodnutia
riadne odôvodnil prečo nevykonal žalovaným navrhnuté kontrolné znalecké dokazovanie, keď znalecký
posudok U. č. XX/XXXX považoval za presvedčivý a vyčerpávajúci.

12. Za neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie, nakoľko cena nájmu
stanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX nereflektuje trhovú cenu nájmu v danom mieste a čase,
čím zasiahol do jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Je potrebné zdôrazniť, že nevykonanie dôkazu
podľa návrhu alebo predstáv strany sporu nie je postupom, ktorým súd porušil právo účastníka na
spravodlivý proces, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané patria výlučne súdu a nie
účastníkovi konania.  Ak súd niektorý dôkaz nevykoná môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym
skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia riadne odôvodnil,
prečo nevykonal žalovaným navrhnuté kontrolné znalecké dokazovanie, keď považoval znalecký
posudok č. XX/XXXX U. za presvedčivý a vyčerpávajúci. Odvolací súd sa   s týmto názorom súdu prvej
inštancie  v celom rozsahu stotožňuje.

13. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľný, odvolací súd konštatuje, že táto námietka neobstojí, nakoľko rozsudok obsahuje
všetky zákonné náležitosti, súd prvej inštancie  stručne a jasne v ňom opísal stanoviská a argumentácie
obidvoch strán, z ktorých dôkazov vo veci vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení týchto dôkazov
riadil a ako vec posúdil po právnej stránke. Skutočnosť, že žalovaný sa s týmto právnym názorom



súdu prvej inštancie  nestotožňuje nepostačuje na prijatie záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého
rozsudku.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej
časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešným žalobcom 1/ - 5/ bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

:           Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/138/2014", "guid": "db8c61cf-485d-4136-8eda-5a7168bfa774:c23d338d-9003-4b84-ba2b-23b2a0dcc9c0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}