Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/135/2011 z 31. 1. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 31. januára 2012, sp. zn. 23CoE/135/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:4607213681.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/135/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:4607213681.1 | 2012-01-31 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 53 ods. 4 OZ, § 53 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b54a60e-2523-4288-9e56-09a8cddec3cf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:4607213681.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/135/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607213681
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4607213681.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnému: I. E., bytom D. P. XXX/XX, T., o vymoženie 593,51 eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 4Er/2120/2008-20 zo dňa
20. septembra 2011, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na § 57 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53
ods. 1-6 Občianskeho zákonníka a smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993.
Uviedol, že návrhom zo dňa 22.11.2007 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
pre vymoženie sumy 593,51 eur s príslušenstvom na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR
5035/07 zo dňa 01.08.2007. Oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má podľa súdu prvého
stupňa charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky, v ktorých sa
nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský
súd. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Povinný ju nemohol ovplyvniť, pretože je
inkorporovaná do obchodných podmienok, v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju
akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného
dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto
možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Aj
z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnému
ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré mu ex lege patria. Rozhodcovskú doložku v
zmluve uzavretej medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej oprávnený iniciuje voči povinnému
rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy,
súd prvého stupňa považuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a z tohto dôvodu
za absolútne neplatnú. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu
spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, rešpektujúc
ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd prvého stupňa exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Ex. por.
s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre
rozpor exekučného titulu so zákonom. Uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne po ich vyčíslení súdnym
exekútorom v samostatnom uznesení.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého smernica č. 93/13/EHS
o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola do nášho právneho poriadku, do
Občianskeho zákonníka implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z. Zmluvu o úvere nebolo možné
podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko



zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka. V čase svojho vzniku bola tzv. absolútnym obchodom,
a nebolo ju možné podriadiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv
o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire majú len
nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ
ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže
v tomto prípade bola Smernica Rady 93/13/EHS implementovaná do právneho systému platného na
území SR ešte v rámci tzv. prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva,
ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Je
nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského alebo
súdneho konania. Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka. V danom prípade má spotrebiteľ kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť,
na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné
strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu
podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným
súdom. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci
rozhodcovského súdu. Prijatie takejto argumentácie by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné
znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské
konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky
sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle
príslušnej smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá
pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných
bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa
rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Žiadal, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza
zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného
postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo
skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom.
Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje
neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej



klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe
smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca konajúci na základe rozhodcovskej doložky,
ktorej dojednanie je neprimeranou podmienkou, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne
exekúciu zastavil.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.