Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/504/2014 z 7. 10. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 7. októbra 2014, sp. zn. 7Co/504/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5113226518.1 Krajský súd Žilina | 7Co/504/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5113226518.1 | 2014-10-07 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/15b919dd-88eb-4588-a364-765f3716a05e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5113226518.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/504/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113226518
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113226518.1

Uznesenie
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava; IČO: 36 613 843 proti odporcovi: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. nad Q. XXX, W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Ambróz Motyka,
advokát so sídlom A.. X. X, X., o zaplatenie 3.594,56 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a
vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/297/2013-80
zo dňa 6. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie istiny 3.594,56 Eur
s príslušenstvom a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania
nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca navrhovateľa SLSP a.s. a odporca uzavreli dňa
26.03.2008 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej sa SLSP a.s. zaviazala poskytnúť odporcovi
spotrebný bezúčelový úver vo výške 150.000,- Sk pri premenlivej úrokovej sadzbe 12,35 % p. a. a pri
úhrade spracovateľského poplatku 3.699,- Sk, pri poplatku za správu úveru 60,- Sk mesačne, ktorý sa
zaviazal odporca splácať mesačnými splátkami vo výške 3.384,- Sk, pri počte splátok 61 so platnosťou
prvej splátky 20.04.2008 a konečnej splatnosti úveru 20.04.2013. RPMN bola určená na 15,43 % a
celkové náklady spojené s úverom vo výške 60.488,40 Sk. Zaoberal sa námietkou premlčania, ktorú
vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu a s poukazom na ust. § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z.. Poukázal
na to, že z výpisu transakcií na účte odporcu od 26.03.2008 do 30.04.2010 zistil, že dňa 30.06.2009
bolo vykonané účtovné doúčtovanie istiny „ANI“ vo výške 4.330,86 Eur, čo predstavuje vyjadrenie celej
splatnej istiny. Po odčítaní úhrad vo výške 1.610,02 Eur od sumy poskytnutého úveru 4.979,09 Eur
spolu s úhradou zmluvných úrokov, poplatkov, uvedená sumu by predstavovala istina pri odstúpení od
zmluvy. Rovnako SLSP, a. s. aj v iných konaniach označovala nadobudnutie účinnosti odstúpenia od
zmluvy, resp. ňou uvádzanú predčasnú splatnosť úveru. Iný dôvod, ako odstúpenie od zmluvy pre daný
zápis pohybov na účte ani nezistil. O tom, že v čase postúpenia úveru na navrhovateľa už bol celý
úver splatný, nasvedčuje aj príloha Zmluvy o postúpení so špecifikáciou pohľadávky, podľa ktorej bol
v čase postúpenia celý úver splatný, nakoľko istina po splatnosti bola vo výške 5.775,71 Eur, 0 Eur do
splatnosti, úroky 1.203,45 Eur, z toho riadne úroky 649,88 Eur a úroky z omeškania vo výške 546,31
Eur, poplatky 35,88 Eur. Navyše SLSP, a.s. by nemohla previesť nároky z úverovej zmluvy, pokiaľ by
nedošlo k jej zániku a splatnosti celého úveru, ibaže by výlučne prevádzala splatné nároky na istine z
jednotlivých splátok, splatných úrokov a úrokov z omeškania a poplatkov, čomu však nekorešponduje
príloha Zmluvy o postúpení. Preto dospel k názoru, že navrhovateľ zatajil odstúpenie veriteľa od úverovej
zmluvy (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru z dôvodu omeškania s úhradou splátok), ku ktorému
podľa účtovnej evidencie banky došlo s účinnosťou k 30.06.2009. V zmysle § 392 Obch. zák. začala
plynúť 4-ročná premlčacia doba odo dňa 01.07.2009 a uplynula dňa 30.06.2013. Nakoľko žaloba bola



podaná dňa 01.08.2013, bola podaná po uplynutí premlčacej doby, a preto musel prihliadať na vznesenú
námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, ako aj na svoju povinnosť stanovenú ust. § 5b
Zák. č. 250/2007 Z. z.. Výrok o trovách konania oprel o ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca si náhradu trov
konania neuplatnil a z obsahu spisu nezistil žiadne účelne vynaložené trovy konania na strane odporcu
alebo vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na jeho strane.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil s
posúdením danej veci spôsobom, ako ho vyhodnotil okresný súd. Nesprávne vychádzal z údajov
uvedených vo výpise transakcií, ktorým pripísal nesprávne účinky, ktoré sa s jednotlivými účtovnými
operáciami absolútne nespájajú. Ide jednoznačne o nepreukázanú skutočnosť, na ktorú súd nemôže
bez ďalšieho prihliadať. Odôvodnenie rozhodnutia súdu považuje v tejto časti za nedostatočné,
nepreskúmateľné, keďže súd nepodložil svoje rozhodnutie žiadnymi relevantnými dôkazmi a tvrdeniami.
Pokiaľ tvrdí, že Slovenská sporiteľňa, a.s. aj v iných prípadoch označila predčasnú splatnosť úveru k
dátumu, z ktorého vychádzal súd, predmetný názor nepodložil nijakým dôkazom, nepoukázal na žiadne
konkrétne vyjadrenie postupcu pohľadávky z iného konania, ako sám tvrdí. Pokiaľ ho súd obvinil zo
zatajovania dôkazov, mohol vyzvať postupcu pohľadávky na vyjadrenie sa k otázke ukončenia zmluvy,
čím by mal predmetné skutočnosti preukázané aj zo strany postupcu. On sám nemal dôvod navrhovať
takýto dôkaz, keďže má zato, že v konaní nebola predčasná splatnosť úveru pôvodným veriteľom
pohľadávky preukázaná nijakým spôsobom. Poukazuje na fakt, že jeho právny predchodca neukončil
záväzkovo-právny vzťah uzatvorený s odporcom, nakoľko nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a nedisponuje dokladmi,
ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukazovali. Zmluvou o postúpení pohľadávok prešli
na neho všetky práva súvisiace s danou pohľadávkou a aj právo na plnenie od dlžníka. Nevidí dôvod,
prečo súd nerešpektoval a neprihliadol na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo strany navrhovateľa ako
postupníka pohľadávky. Má zato, že zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva mesačná periodicita splátok.
Je teda nesporné, že zmluvné strany sa dohodli na plnení v splátkach. V konaní si uplatnil nepremlčané
splátky ku dňu podania žalobného návrhu, a to splátky splatné od 20.09.2010 do 20.04.2013. Rovnako
nesúhlasí ani s aplikáciou ust. § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko jeho
aplikáciou by došlo k porušeniu princípu zákazu retroaktivity, keďže predmetné ustanovenie nadobudlo
účinnosť až 01.05.2014. Na základe uvedeného navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že
vyhovie návrhu navrhovateľa voči odporcovi v plnom rozsahu, resp. rozsudok zruší a vec vráti na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku v časti trov konania podal odvolanie i vedľajší účastník
na strane odporcu. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že z obsahu spisu nezistil žiadne účelne vynaložené
trovy konania na jeho strane, keď sa zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol v konaní. Vedľajší
účastník má právo účinne vzniesť námietku premlčania. Trovy právneho zastúpenia si riadne vyčíslil
a uplatnil v podaní 27.11.2013, preto navrhuje výrok o trovách konania zmeniť tak, že navrhovateľa
zaviaže k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 333,46 Eur do troch dní.
Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ, ktorý poukázal na to, že vedľajší účastník
musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvo vnútra SR, samotné združenie má
v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Pred zaslaním oznámenia o vstupe
do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, navyše viaceré procesné podania
nadbytočne opakuje, bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu.
Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod,
iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V zmysle
uvedeného zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými
na uplatňovanie alebo bránenie práva. Preto zastáva názor, že okresný súd správne prihliadol na
uvedené skutočnosti a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa a vedľajšieho účastníka nevyjadril. Rovnako sa vedľajší účastník
na strane odporcu nevyjadril k odvolaniu navrhovateľa.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastníci
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez



nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal rozhodnutie okresného
súdu v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 221 ods. 1, písm. f/ a h/ O.s.p. rozsudok okresného
súdu zrušil a podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania, keď vo veci mal ustálené, že sa
medzi účastníkmi jedná o spotrebiteľský vzťah a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany
vedľajšieho účastníka na strane odporcu a s prihliadnutím na ust. § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. mal zo
zákona povinnosť prihliadať, či uplatňovaný nárok nie je premlčaný. Pri stanovení začiatku plynutia
premlčacej lehoty vychádzal z výpisu transakcií na účte odporcu od 26.03.2008 do 30.04.2010, kde
zistil, že dňa 30.06.2009 bolo vykonané účtovné doúčtovanie istiny „ANI“, čo predstavuje vyjadrenie
celej splatnej istiny. Pri ustálení dátumu týmto spôsobom vychádzal zo skutočností známych súdu z jeho
činnosti v iných konaniach, kde rovnako SLSP, a.s. označovala nadobudnutie účinnosti odstúpenia od
zmluvy, resp. ňou uvádzanú predčasnú splatnosť úveru.

Podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

Citované ustanovenie umožňuje, aby určité skutočnosti vonkajšieho sveta, ktoré súd pozná zo svojej
úradnej činnosti a o nich nemá pochybnosti, boli pri rozhodovaní vo veci použité bez dokazovania (nestali
sa tak predmetom dokazovania), a to práve na základe výnimky zo zásady zisťovania skutkového stavu
veci, čo by základu rozhodnutia vykonaním a voľným hodnotením dôkazov zakotvené v ustanovení §
122 a nasl. a § 132 O.s.p.. Avšak aj v tomto prípade je nutné, aby účastníci konania boli s takýmito
- súdom uvažovanými - skutočnosťami v konaní zoznámení, aby sa k nim mohli vyjadriť, prípadne
predložiť dôkazy na ich vyvrátenie. Aj poznatok súdu o tzv. úradne známej skutočnosti totiž nemusí byť
správny. Je tiež nevyhnutné, aby súd, ktorý zobral do úvahy skutočnosti úradne známe a na nich založil
svoje rozhodnutie vo veci samej, náležite vyložil v odôvodnení rozhodnutia, z ktorej jeho konkrétnej
úradnej činnosti, či postupu sú mu tieto skutočnosti známe, ako sa o nich dozvedel. Pri skutočnostiach
známych súdu z jeho činnosti je treba poznamenať, že bez dokazovania sa súd obíde len v prípade
jednoznačných a obsahovo jednoduchých skutočností. U zložitejšej skutočnosti bude potrebné, aby súd
prečítal (oznámil obsah) podstatného súdneho spisu, v ktorom sa tieto skutočnosti uvádzajú.

V posudzovanej veci však okresný súd v súlade s vyššie uvedenými zásadami nepostupoval. Možno
mu predovšetkým vytknúť, že skutočnosti, ktoré označil za jemu úradne známe, použil ako podklad
pre rozhodnutie vo veci bez toho, aby účastníkov s takýmito skutočnosťami zoznámil, či ich na ne
akýmkoľvek iným spôsobom upozornil. Rovnako v odôvodnení rozsudku neuviedol, z ktorej jeho úradnej
činnosti sú mu takéto skutočnosti známe. Okresný súd tak neposkytol účastníkom konania priestor na
to, aby sa k takýmto skutočnostiam vyjadrili, či dokonca tvrdili a predložili dôkazy na ich spochybnenie
alebo vyvrátenie.

Okresný súd tak zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
nakoľko pri interpretácii a aplikácii § 121 O.s.p. nepostupoval v súlade so zásadami, ktoré v občianskom
súdnom konaní platia, ako je to uvedené vyššie.

K odvolacej námietke navrhovateľa, že v danom prípade nebolo možné postupovať v zmysle ust. § 5b
Zákona č. 250/2007 Z. z. sa odvolací súd nestotožňuje s touto námietkou.

Podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“) účinný od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských
zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to



vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo
vo veci ešte rozhodnuté. Keďže ustanovenie upravuje postup súdu, nebolo zavedené ani osobitné
prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej
úpravy.

Odvolací súd preto poznamenáva, že pred posúdením námietky premlčania bolo zo strany
prvostupňového súdu nevyhnutné odstrániť nezrovnalosti a relevantne zistiť, či zo strany právneho
predchodcu navrhovateľa došlo k odstúpeniu od zmluvy, alebo či došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti dlhu. Zistenie má relevanciu vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby.

Pokiaľ ide o odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu, odvolací súd poukazuje, že rozhodnutie
okresného súdu je v tejto časti nedostatočne odôvodnené, a preto nepreskúmateľné.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá nato, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia.
Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných
súvislostiach alebo nepreskúmateľné odôvodnenie možno vo všeobecnosti posúdiť ako odňatie
možnosti účastníka konať pred súdom a v tomto smere v odvolaní nemôže uviesť a namietať konkrétne
nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento čiastočne alebo úplne absentuje, prípadne
si vzájomne odporuje. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec
posúdiť jeho správnosť.

Rozhodujúc o odvolaní vedľajšieho účastníka odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa nie je v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania preskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Takýmto postupom súdu bola vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu odňatá možnosť konať pred
súdom s ohľadom na právo účastníka podať odvolanie proti rozhodnutiu s náležitosťami uvedenými v
ust. § 205 ods. 1 O.s.p.. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa neodôvodnené, účastník nemá možnosť
vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
neuviedol.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa okresný súd bude zaoberať dokazovaním vo
vyššie naznačenom smere, ako aj argumentmi uvedenými navrhovateľom a vedľajším účastníkom v ich
odvolaniach.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .