Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/35/2019 z 21. 1. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. januára 2020, sp. zn. 8Sa/35/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019200734.1 Krajský súd Bratislava | 8Sa/35/2019 | ECLI:SK:KSBA:2020:1019200734.1 | 2020-01-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo, Správne právo – Dôchodky, Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9fc5ee05-51cd-4805-9604-4a7fbccf9afd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1019200734.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/35/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200734
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200734.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: M.
V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.. X.v XX, XXX XX Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, na odvolanie žalobkyne
proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 25.03.2019 sa žalobkyňa domáhala preskúmania
rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. apríla 2019, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový
orgán“) zo dňa 13.11.2018, ktorým zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 24.10.2018
a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

2. V rozhodnutí, ktoré právne odôvodnil ust. § 70 ods. 1, § 71 a § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z.
Zákon o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) odkázal na posudok posudkového lekára pobočky Sociálnej
poisťovne Bratislava zo dňa 24.10.2018, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná (§ 71 ods. 1 ZSP),
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
(ďalej aj „MPSVZČ“) o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu jej
bola určená na 35 %. Na základe odvolania podaného proti tomuto rozhodnutiu, Generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne v odôvodnení rozhodnutia poukázal na opätovné preskúmanie zdravotného stavu
žalobkyne dňa 04.01.2019, s nezmeneným posudkovým záverom a na ďalšie posúdenie jej zdravotného
stavu zo dňa 04.04.2019, posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý za rozhodujúce
zdravotné postihnutie určil polyartrózu, postihnutie viacerých kĺbov na podklade degeneratívnych
zmien, s postihnutím kĺbov horných a dolných končatín a chrbtice. Artropatie, dlhotrvajúce s miernym
obmedzením funkcie, so subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym röntgenologickým nálezom, s
obmedzením výkonnosti organizmu, podmieňujúce vykonávať mieru zárobkovej činnosti na 35 %.
Táto je určená vzhľadom na charakter ťažkostí pohybového aparátu, so zohľadnením postihnutia
viacerých kĺbov a chrbtice, bez klinicky závažnejšieho obmedzenia hybnosti končatín a chrbtice, s
prihliadnutím na druh vykonávanej práce a pracovného prostredia. Ostatné chronické ochorenia, ako
artériová hypertenzia, chronická hepatopatia a thyreoiditída označil za posudkovo nevýznamné.

3. Za rozhodujúce ochorenie boli určené choroby zaradené do kapitoly XV, oddiel A, položka 1 písm. b/
prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z., ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 35 %. Na iné ochorenia MPSVZČ nebola zvýšená. Generálny riaditeľ v rozhodnutí skonštatoval,



že v odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej
zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok.

4. Žalobkyňa v žalobe zo dňa 23.05.2019 vyslovila nesúhlas s výškou percentuálneho určenia miery
poklesu jej schopnosti vykonáva zárobkovú činnosť. Namietla tvrdenie, že nepredložila žiadne nové
dôkazy, nakoľko predložila prepúšťaciu správu po opakovanej operácii ľavého kolena a priložila nálezy
neurológa zo dňa 26.04.2019 - EMG vyšetrenie k diagnóze karpálneho tunela, odporúčanie neurológa zo
dňa 02.05.2019 a správu od ortopéda zo dňa 14.05.2019, ktorou bola objednaná na operáciu karpálneho
tunela na pravej ruke dňa 17.06.2019.

5. Vo vyjadrení zo dňa 14.06.2019 žalovaná uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia zo dňa 29.04.2019 bol odborný posudok posudkového lekára ústredia žalovanej zo dňa
04.04.2019, v ktorom určil MPSVZČ žalobkyne na 35 %. Poukázala na to, že posudkoví lekári oboch
zložiek dospeli k zhodnému záveru, že žalobkyňa nie je invalidná, pričom zákon nevylučuje možnosť,
na základe nových dôkazov predložených v odvolacom konaní, zmeniť napadnuté rozhodnutie. Takéto
dôkazy však v odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila, neuviedla dôvody spochybňujúce závery
posudkových lekárov a nepreukázala, že trpí ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť vo vyššej miere ako bola stanovená. Na námietku žalobkyne o nezhodnotení
lekárskej správy z ortopédie, zo dňa 29.01.2019 žalovaná uviedla, že táto lekárska správa bola
vyhodnotená, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Predloženie nových lekárskych
správ žalobkyňou označila za irelevantné (ust. § 135 ods. 1 SSP). Žalobu žiadala ako nedôvodnú
zamietnuť.

6. K tomuto vyjadreniu doručila žalobkyňa dňa 28.08.2019 svoje stanovisko v ktorom poukázala
na to, že v konaní pred Sociálnou poisťovňou uviedla svoje ťažkosti a aj to, že na deň 26.04.2019
má naplánované vyšetrenie u neurológa, ku ktorému ju odporučila reumatologička. Dňa 17.06.2019
podstúpila operáciu karpálneho tunela pravej ruky a neustále absolvuje rehabilitácie s touto rukou, ktorú
používa denne pri práci s myšou. V dôsledku uvedeného sa teda nestotožnila s tvrdením žalovanej,
že neboli u nej zistené iné ochorenia, ktoré by mali vplyv na zvýšenú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Termíny u lekára ovplyvniť nevie a osobne informovala o naplánovaných
termínoch odborných vyšetrení. Vyslovila názor, že operácia karpálneho tunela má vplyv na zvýšenie
miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žalovanej vytkla, že konala rýchlo, bez
náležitého zistenia skutkového zdravotného stavu. Za nenáležité považovala tvrdenie žalovanej, že pre
rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, nakoľko sama
tak nepostupovala a nevyčkala na výsledky odborného vyšetrenia. Tiež namietla tvrdenie žalovanej,
že v prípade zistenia nových skutočností, si ma podať novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku.
Svoje vyjadrenie uzavrela tým, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav veci, nakoľko výsledok
neurológa pre zistený karpálny tunel má jednoznačne vplyv na posúdenie invalidity. K tomuto vyjadreniu
doložila rezerváciu termínu k MUDr. V. na 12.03.2019, lekársku správu zo dňa 17.06.2019 NPHBA -
prepustenie pacienta, lekársku správu zo dňa 25.06.2019 a zo dňa 19.07.2019 - CNT - rehabilitačné
vyšetrenie kontrolné.

7. Na pojednávaní dňa 25.02.2020 žalobkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených vo vyjadrení zo dňa
27.08.2019, namietla postup Sociálnej poisťovne, ktorá jej žiadosť o odloženie termínu vyšetrenia
z dôvodu doloženia potrebných lekárskych správ neakceptovala, pričom jej diagnóza chrbtice ako
aj problém s karpálnym tunelom boli potvrdené. Zástupkyňa žalovanej sa pridržiavala argumentácie
uvedenej vo vyjadrení zo dňa 14.06.2019 a dôvodov uvedených v napadnutých rozhodnutiach a
doplnila, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a aj rozhodnutia o odvolaní, vychádzala
žalovaná zo záverov uvedených v lekárskych správach zo dňa 04.01. a 04.04.2019 a dodala, že
žalobkyňa má na základe nových lekárskych správ možnosti kedykoľvek opätovne požiadať o priznanie
invalidného dôchodku. Žalobu žiadala zamietnuť.

8. Správny súd na prejednanie veci nariadil podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovanej aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a tiež postup, ktorý im predchádzal,
nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa
jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými
bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. V rámci súdneho prieskumu vypočul



účastníkov konania, oboznámil sa s ich podaniami, s obsahom pripojeného administratívneho spisu,
a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobkyne uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné, ani
spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovanej je v súlade
s platnými právnymi predpismi viažucimi sa k preskúmavanej veci a preto žalobu v zmysle ust. §
190 SSP zamietol.

9. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

10. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na
základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných
zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach.

12. Podľa ust. § 180 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý
rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak
osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal
rozhodnutie alebo opatrenie.

13. Podľa ust, § 190 zák.č. 162/2015 Z.z., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia
žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), poistenec má
nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený
v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.

15. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala
invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov
veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského
štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

16. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a
údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie
ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov.
Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné
postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných
postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách,
v prílohe č. 4 cit. zákona (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP).



17. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať
pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať
potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

18. Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

19. Z ust. § 209 ods. 1- 4 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva
písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

20. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014).

21. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,
že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom
tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a
slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá
pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich
vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite
návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z
nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov
konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu
prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R
37/1993).

22. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa podľa ust. § 71 ods. 3 zák. č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa



vyjadruje v percentách a určuje, nakoľko následkom zdravotného postihnutia poklesla schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou rovnakého veku, vzdelania a pracovných
skúseností. Rozhodujúcim na určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je funkčný stav
organizmu, ktorý sa zistí z predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie
a na základe funkčných vyšetrení a ich záverov. Posúdením funkčného stavu organizmu sa zistia
zostávajúce telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré možno využiť pri vykonávaní vhodnej
práce a ktoré možno skvalitniť rehabilitáciou, alebo rozšíriť rekvalifikáciou. Pri odporúčaní vhodnej práce
(pri pracovnej rekomandácii) sa dbá na to, aby navrhovaná práca nezhoršovala zdravotný stav, ale
prispela k udržaniu alebo rozvoju schopností zárobkovej činnosti. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa určuje aj so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktoré
nesúvisia s rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim
zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, je možné zvýšiť
percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti najviac o 10%. Jednotlivé percentuálne
miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na ostatné ochorenia, sa nesčítavajú. V prípade, že v
prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách, podľa zdravotného
postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky,
ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

23. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť
občana vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie
zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 153 ods. 5 ZSP).

24. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom,
ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho
lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods.8 ZSP). Posudkoví lekári túto
posudkovú lekársku činnosť vykonávajú vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania.

25. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet
a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale je
súčasťou obsahu posudku posudkového lekára, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia odporkyne. V ňom
musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca
a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej
správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne.

26. Podľa všeobecného posudkového hľadiska kapitoly X, prílohy č. 4 k ZSP - Choroby podporného
a pohybového aparátu - miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného
postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné
systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a
výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené
degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť,
či bola vykonaná operácia na končatine, alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických
zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej
osteoporóze či osteomalácií (napr. pri hormonálnych poruchách, gastroinstentinálnych resorpčných
poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu
a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti
zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa
postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré
sú však len zriedkavou príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.

27. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia
zo dňa 29.04.2019, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobkyne proti
rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne zo dňa 13.11.2018, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o
invalidný dôchodok s odkazom na obsah pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 24.10.2018,
tvoriaceho súčasť odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré



boli podkladom na prijatie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je podľa § 71 ods. 1 ZSP
invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (MPSVZČ určená na 35%).

28. Na základe odvolania žalobkyne bol dňa 04.01.2019 posudkovým lekárom pobočky Sociálnej
poisťovne a dňa 04.04.2019 posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne znovu posúdený jej
zdravotný stav. V lekárskych správach z oboch týchto vyšetrení vychádzali posudkoví lekári z odborných
nálezov a to prepúšťacej správy z hospitalizácie na chirurgickom oddelení Nemocnice sv. Michala v
období 05.10.- 07.10. 2009, prepúšťacej správy z hospitalizácie na ortopedickom oddelení kliniky UNB
Nemocnice sv. Cyrila a Metoda od 30.08.do 31.08.2016, z ortopedického vyšetrenia z 12.09.2018,
neurologického a interného vyšetrenia z 13.08.2018 ProCare Bratislava. Pri posudzovaní zdravotného
stavu dňa 04.04.2019 aj z prepúšťacej správy KÚCh FNsP akad. Dérera, z hospitalizácie od 12.03.do
16.03.2004, z ortopedického vyšetrenia ProCare Bratislava zo dňa 17.12.2018, reumatologického
vyšetrenia zo dňa 10.12.2018 a ortopedickej správy - prepustenie pacienta zo dňa 21.01.2019.

29. K anamnéze konštatovali, od roku 2004 po zlomenine ramennej kosti na pravej hornej končatine
ťažkosti s pohybovým aparátom, od roku 2016 pridružené ťažkosti v ľavom ramene, v auguste
2016 operácia ľavého ramena (synovektomia a akromioplastika) so záverom impingement syndróm.
Pre chronické bolesti v zápästných kĺboch a drobných kĺboch rúk vyšetrená reumatológom, zápalové
systémové reumatologické ochorenie nezistené, pokračuje diferenciálna diagnostika pre podozrenie
na syndróm karpálneho kanála pre parestézie a subjektívne udávanú neobratnosť prstov oboch rúk.
Podľa nálezu röntgenologického vyšetrenia rúk sú prítomné počínajúce artrotické zmeny, fyzikálnym
vyšetrením nezistené narušenie jemnej motoriky, prítomnosť svalových atrofií ani deformácie drobných
kĺbov rúk. Pre chronické algie chrbtice, vyšetrená neurológom, ktorý zobrazovacími diagnostickými
vyšetrovacími metódami zistil viacúrovňový bulging diskov (vyklenutia platničiek) L4-S1 driekového
úseku chrbtice, bez klinických známok dráždenia nervových koreňov, bez motorického deficitu na
dolných končatinách, prítomná mierna porucha statodynamiky. Dlhodobo je v starostlivosti ortopéda
pre bolesti oboch bedrových a kolenných kĺbov, röntgenologicky potvrdená koxartroza II.-III. stupňa,
obojstranná gonartroza II. stupňa s miernym obmedzením hybnosti váhonosných kĺbov, s opakovanou
artroskopickou operáciou kolien, s dobrým funkčným efektom.

30. Za rozhodujúce bolo podľa oboch týchto posudkov označené zdravotné postihnutie zaradené do
kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel A - artropatie a iné choroby kĺbov,
položka 1 - infekčná artropatia, zápalová polyartropatia, reaktívne artritídy, metabolické artropatie,
písm. b - dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s poruchou funkcie ( obmedzenie
funkcie kĺbu o 1/3) zo subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym röntgenologickým nálezom, prípadne
s dôkazom laboratórnych pozitívnych zápalových parametrov, s postihnutím jedného alebo viacerých
kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť za toto postihnutie bola určená na hornej hranici z rozpätia 25-35 % a to vzhľadom na
charakter uvádzaných ťažkostí pohybového aparátu so zohľadnením postihnutia viacerých kĺbov a
chrbtice bez klinicky závažnejšieho obmedzenia hybnosti horných a dolných končatín ako aj chrbtice
s prihliadnutím na druh vykonávanej práce a pracovného prostredia. Ostatné chronické ochorenia ako
arteriová hypertenzia, chronická hepatopatia a thyreoiditída označili za posudkovo nevýznamné.

31. Zhodnotením obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 29.04.2019, právne
podriadené ust. § 70 ods. 1 a § 71 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým žalovaná
zamietla žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku, vychádzajúc z miery poklesu jej
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,
nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery žalovanej
poskytlo posúdenie posudkových lekárov sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu
napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov. V lekárskych posudkoch zo
dňa 04.01.2019 a aj zo dňa 04.04.2019 bol prijatý zhodný záver, že zdravotný stav žalobkyne
nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári
určili zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu,
artropatie a iné choroby kĺbov, položka 1 - infekčná artropatia, zápalová polyartropatia, reaktívne artritídy,
metabolické artropatie, písm. b - dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s poruchou
funkcie ( obmedzenie funkcie kĺbu o 1/3) zo subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym röntgenologickým



nálezom, prípadne s dôkazom laboratórnych pozitívnych zápalových parametrov, s postihnutím jedného
alebo viacerých kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu. Zdravotné postihnutie bolo
určené na hornej hranici určeného rozpätia miery poklesu schopnosti 15 %. Na ostatné ochorenia, ktoré
nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu,
percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti (ktorá môže byť v rozpätí najviac 10%)
nenavýšili.

32. Zhrnúc uvedené súd konštatuje, že žalobkyňa neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by mohli vyvolať
zmenu v posudkových záveroch, nakoľko predložené lekárske nálezy a zdravotná dokumentácia boli
riadne zhodnotené a neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti
lekárov žalovanej, ktorí sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP,
vysporiadali so zdravotným stavom i zdravotnými problémami žalobkyne a z ničoho nebolo možné
vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní povinnosti posudkových lekárov. Predložené lekárske
správy a nálezy v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na určenie vyššej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako na žalovanou určených 35 %. Z uvedeného
možno uzavrieť, že žalobkyňa v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala, že jej zdravotný
stav odôvodňuje mieru invalidity u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo forme iných, ňou
uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich sekundárne postihnutie, vyššiu ako 35 %. Naopak,
posudky posudkových lekárov súd považoval za presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom
zhodnotení jej zdravotného stavu, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jej zdravotného
postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom
postihnutí ako aj o miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ani na konania o
opravnom prostriedku doložené lekárske správy nepreukázali pochybenia v posudkových záveroch,
odôvodňujúce vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako na hornej hranici
priznaných 35% pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí.

33. Na základe uvedeného možno teda rezumovať, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne
prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy
komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a
objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe
platnej právnej úpravy. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových
lekárov spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že postup žalovanej, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozhodnutia bol v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté
rozhodnutie.

34. Z pohľadu komplexnosti posúdenia veci súd dopĺňa, že posudkoví lekári pri posudzovaní
zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto
zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená
v týchto kapitolách.

35. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že pre žalovanú bol rozhodujúci stav v čase, v ktorom
posudzovanie vykonávala a teda nepochybila ani tým, že svoje posudzovanie na žiadosť žalobkyne
neodročovala za účelom dokladania ďalších lekárskych správ, ktoré by vniesli istotu do zmeny posúdenia
jej zdravotného stavu. V prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu žalobkyne a na základe nových
či aktuálnych lekárskych nálezov, môže žalovanú opätovne požiadať o posúdenie zdravotného
stavu (§ 71 ods. 10 ZSP).

36. Záverom súd dopĺňa, že žalobkyňa neuviedla žiadne argumenty svedčiace o nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovanej (a prvostupňového orgánu), z ktorých by bolo možné vyvodiť
nesprávny postup jej a tiež prvostupňového orgánu pri aplikácii príslušných ustanovení zákona a
vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom, a preto žalobu
ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.

37. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a neúspešnej žalobkyni náhradu
trov konania nepriznal.



Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).