Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/978/2015 z 27. 12. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. decembra 2015, sp. zn. 7Co/978/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4214212928.1 Krajský súd Nitra | 7Co/978/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4214212928.1 | 2015-12-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 150 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b7e282b-c54d-485e-8125-4d6c743af638 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4214212928.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/978/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214212928
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214212928.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s, so sídlom Bratislava,
Olejkárska ul. č. 1, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom
Bratislava, Námestie M. Benku 9, proti odporcovi: N. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G., t.č. na
neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou V. V., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o
zaplatenie sumy 50,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Komárno, č. k. 6C/355/2015-29 zo dňa 22. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
50,70 eura a náhradu trov konania v sume 28,21 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa
JUDr. Vladimíra Kána, všetko do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo veci samej tak rozhodol
na tom skutkovom základe, že odporca dňa 23.01.2014 cestoval mestským hromadným dopravným
prostriedkom navrhovateľa, linkou MHD č. 2 v Bratislave a pri kontrole cestovných lístkov revízorom
Dopravného podniku Bratislava sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom. Zároveň odmietol
zaplatiť cestovné v sume 0,70 eura a pokutu vo výške 50,- eur za porušenie Prepravného poriadku
navrhovateľa. Rozhodnutie v tejto časti súd právne odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 1, § 12 ods.
2 písm. b), § 14 ods. 2, § 17 ods. 1 písm. a) e), ods. 2 zákona č. 56/2012. Výrok o trovách konania
súd odôvodnil § 150 ods. 2 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo
výške 28,21 eura, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho
zastúpenia v sume 11,71 eura, čo je 20% zo sumy 58,58 eura, ktorá pozostáva z odmeny za 2 úkony
právnej pomoci: 1. príprava a prevzatie veci, 2. Podanie návrhu na súd, t.j. 2 x 16,60 eura + 20% DPH +
2x 7,81 eura režijný paušál, nakoľko v danom prípade ide o drobný spor a trovy konania sú neprimerané
voči uplatňovanej pohľadávke.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ,
ktorý navrhol napadnutý výrok rozsudku zmeniť a navrhovateľovi priznať náhradu trov vo výške 16,50
€ za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 eura (3 úkony po 16,60 € + DPH +
3 × režijný paušál po 80,04 eura). Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa,
spočívajúce v nesprávnej aplikácii ust. § 150 ods. 2 OSP. Podľa navrhovateľa je neprimeranosť trov
konania voči pohľadávke potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Aj v konaniach,
predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať dôsledne, pretože ani v týchto konaniach
sa nezmenila rovnosť účastníkov konania a ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde a
právo účastníka na spravodlivý proces. S poukazom na dôvodovú správu konštatoval, že súd môže
pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané.
Namietal, že súd sa v danej veci nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov



právneho zastúpenia a istiny. Bol toho názoru, že ako niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné chápať
minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v prejednávanej veci nie je. Poukázal na
skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa, a preto nemožno
podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku
súdneho poplatku. Je nepochybné, že žiadne ustanovenie hmotných, či procesných noriem platných
na území Slovenskej republiky neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese
advokátom. Záverom si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť, pretože voči nemu odporca odvolanie nepodal.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa
07.07.2014 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 50,70 eura ako aj náhradu trov
konania. Trovy si vyčíslil jednak za súdny poplatok v sume 16,50 eura a jednak za právne zastúpenie
advokátom v sume 88,70 eura za 3 úkony právnej služby (1. prevzatie zastúpenia, 2. pokusu o zmier
- výzva na zaplatenie, ďalšia porada s klientom, 3. písomné podanie na súd), po 16,60 eura za úkon +
20% DPH a paušálnou náhradou hotových výdavkov za 3 úkony po 8,04 eura.

Občiansky súdny poriadok charakterizuje v ustanovení § 137 trovy konania najmä ako hotové výdavky
účastníkov a ich zákonných zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich
zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho
hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie,
ak je zástupcom advokát.

V zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal. Toto zákonné ustanovenie § 142 OSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového
konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu
všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na účelne vynaložené trovy pre uplatnenie alebo bránenie
práva. Posúdenie účelnosti závisí od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Trovy konania v zmysle
ustanovenia § 137 OSP nemusí účastník občianskeho súdneho konania vynaložiť vždy v čase po jeho
začatí alebo do jeho právoplatného skončenia, musia byť však zaplatené v bezprostrednej súvislosti s
týmto konaním.

V ustanovení § 150 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči
pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť, ide o zdôraznenie zásady, že úspešnému účastníkovi
sa priznávajú trovy konania, ktoré boli vynaložené účelne, no keďže ide o konanie s nízkou hodnotou
sporu, možno pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobnom spore
neprimerané. Pôjde spravidla o vec s nízkou hodnotou sporu (najčastejšie sankcie za cestovanie bez
neplatného cestovného lístka). V týchto konaniach najmä trovy konania niekedy predstavujú niekoľko
násobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť
vymoženie pohľadávky s najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z
dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky
hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie
takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta môžu
zostať tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.

V predmetnom konaní ide o drobný spor (§ 200ea OSP), pretože navrhovateľ si v ňom uplatňuje sumu
vo výške 50,70 eura t.j. sumu nepresahujúcu 1000 eur. Pred podaním návrhu v tejto veci advokát
navrhovateľa vyzýval odporcu na zaplatenie pohľadávky predtým, než podal návrh na súd. Takýto úkon
súd posúdil ako úkon bezprostredne nesúvisiaci s následným súdnym konaním, predmetom ktorého
bola pohľadávka popísaná v predžalobnej výzve. Nejde ani o náklady spojené s uplatnením pohľadávky
na súde ako jej príslušenstvo v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorými sú spravidla trovy
vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (zaobstaranie znaleckého



posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo
súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne
vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od
trov konania. Len výnimočne môžu byť náklady spojené s uplatnením pohľadávky totožné s trovami
súdneho konania.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľ si
uplatňoval odmenu advokáta za úkon predžalobnej výzvy neopodstatnene. Odvolací súd tak dospel k
záveru, že navrhovateľovi patrí v celom rozsahu len náhrada súdneho poplatku za návrh v sume 16,50
eura a s ohľadom na charakter veci (vec s drobným sporom, hromadne uplatňovaná pohľadávka) je daný
dôvod na priznanie náhrady ostatných účelne vynaložených trov - za právne zastúpenie - primerane v
rozsahu 20 %, ako konštatoval aj súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, pretože porovnaním tejto
výšky trov konania navrhovateľa oproti výške žalovanej istiny možno prijať záver o dôvodnosti použitia
ustanovenia § 150 ods. 2 OSP. Súd prvého stupňa tak správne postupoval, keď priznal navrhovateľovi
náhradu súdneho poplatku za návrh v celom rozsahu a krátil náhradu trov právneho zastúpenia.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľovi patrí náhrada trov konania za zaplatený súdny
poplatok za návrh v sume 16,50 eura a 20% náhrada za právne zastúpenie zo sumy 58,58 eura, teda
spolu suma 28,21 eura (16,50 eur SP + 11,71 eura za právne služby).

Pre uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, týkajúcej sa
trov konania podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.