Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/127/2012 z 23. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. júla 2013, sp. zn. 21S/127/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5012200934.1 Krajský súd Žilina | 21S/127/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5012200934.1 | 2013-07-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/49f820ed-514c-4281-9b31-cf4191215fbd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5012200934.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/127/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200934
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5012200934.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Martina Bargela, v právnej veci žalobcu: ELASTIK - M, s.r.o., so
sídlom Kollárova 5781, 036 01 Martin, IČO: 36 001 741, právne zastúpený HKP Legal, s.r.o., so sídlom
Sasinkova 6, 811 08 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1020508/1/1208462/2012 zo dňa 09.10.2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Č.
k.:1020508/1/1208413/2012 zo dňa 09.10.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu - Žilina -
dodatočný platobný výmer č. 9514401/5/806358/2012 zo dňa 08.06.2012, ktorým správny orgán podľa
§ 44 ods. 6 písm. b) bod. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na § 165
ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2008 v sume 172,17 €.

V dôvodoch sa žalovaný stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom,
ktorý neakceptoval nárok na odpočet DPH z dodávateľskej faktúry č. 2800056 zo dňa 31.03.2008
na sumu 32 487,- Sk, a z toho 19 % DPH 5187,- Sk za konzultácie za mesiac marec 2008,
vystavenou dodávateľom Q. L. s miestom podnikania Diviaky nad Nitricou. Žalovaný poukázal na
ustanovenie § 29 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. a § 49 ods. 1,2 a § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004
Z.z. a konštatoval, že platiteľ dane žalobca musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol
uskutočnený a dôkazné bremeno je na jeho strane. Konštatoval, že daňový subjekt síce predložil
listinné dôkazy, ktorými preukazoval vykonanie poradenstva (zmluva o poradenstve zo dňa 02.01.2006,
dodatok k zmluve zo dňa 01.01.2008, písomné vyjadrenie Q. L. zo dňa 26.03.2012), avšak tieto dôkazy
sú všeobecného charakteru, neobsahujú konkrétne výsledky, ktoré by preukazovali uskutočnenie
marketingového prieskumu, návštevy veľkoobchodov, rokovania s potenciálnymi obchodnými partnermi
žalobcu, a ani nepreukazujú, kde konkrétne a za účasti akých osôb sa poradenstvo uskutočnilo.
Konštatoval, že žalobcom predložený zoznam spoločností zo dňa 20.04.2012, ktorými preukazoval
uskutočnenie poradenstva bol vypracovaný dodatočne Q. L. a Milanom Matiom konateľom žalobcu, a
to počas výkonu daňovej kontroly, dňa 26.03.2012. V písomnom stanovisku žalobcu zo dňa 20.04.2012
žalobca uviedol, že pri predložení materiálu vychádzal z konkrétnych podkladov, ktoré sú v predloženom



zozname uvedené, z podkladov pre analýzu cien upratovania, prania a čistenia na Slovensku. Uviedol,
že záznamy zo služobných ciest Q. L. ho nezaujímajú, mená zástupcov jednotlivých obchodných
partnerov pri prieskume trhu boli preberané osobne písomne záznamy nemá k dispozícii, ani ďalšie
iné podklady. Žalovaný konštatoval, že vypočutie navrhovaného svedka, ktorý by potvrdil realizáciu
zdaniteľných odchodov (H. O.) považoval za bezpredmetné z dôvodu, že zo spisového materiálu nezistil
žiadnu súvislosť navrhovaného svedka s poskytnutím poradenstva Q. L.. Žalovaný konštatoval, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal relevantným spôsobom, že prijaté zdaniteľné
plnenia bolo aj uskutočnené, čo je základná podmienka pri nároku na odpočet dane podľa § 49 ods.
1 Zákona o DPH.

Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť, a to z nasledovných dôvodov.

V žalobe poukazoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu sú
nezákonné a sú vydané na základe nedostatočného zisteného skutkového stavu veci. Tvrdil, že dodanie
služby - poradenstvá bolo preukázané výsluchom svedkov Q. L., K. L., zaevidovaním faktúry č. 2800056
v účtovníctve živnostníčky Q. L.. Skutočnosť, že služby boli vykonané a dodané potvrdil výsluch Q.
L. a K. L. na miestnom zisťovaní a poskytnutie služby je preukázané aj v písomnosti - zoznamov
spoločnosti zo dňa 20.04.2012, ktorý preukazuje, že konzultácie boli žalobcovi poskytnuté, pričom nie
je relevantné kedy zoznam bol fyzický vypracovaný. Tvrdil, že v konaní na preukázanie poskytnutého
plnenia - poradenskej služby navrhol vypočuť svedkyňu H. O., ktorá mala byť prítomná pri jednaní K.
L. a Q. L. žalobcom. Žalovaný ako aj správca dane nevykonal navrhovaný dôkaz a týmto postupom
odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces a porušil ustanovenie § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Z.z.,
právo žalobcu dôkazmi preukazovať skutkové tvrdenia. Tvrdil, že správca dane požadoval od daňového
subjektu preukázanie služby dôkazmi, ktorými žalobca nemôže reálne disponovať, a to tým, že žiadal od
neho uvedenie mien spoločností, s ktorými dodávateľ služby Q. L. jednala, ako aj dôkazy o vykonávaní
služobných ciest Q. L. pri prieskume veľkoobchodov.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi
žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii
§ 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol z nasledujúcich dôvodov.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, ak by išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,



písm. b) zák. č. 222/2004 Z.z. ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo
montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a
ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9,

písm. c) zák. č. 222/2004 Z.z. ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského
štátu podľa § 11 a § 11a,

písm. d) zák. č. 222/2004 Z.z zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 15 ods. 5 zák. č. 511/1992 5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len
"kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia
zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,
aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení
výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane
§ 11.

Podľa § 165 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred
účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona



Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie
sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

Podľa § 165 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto
zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 165 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej
pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia súd zistil, že predmetom posudzovania nároku na odpočet DPH
bola dodávateľská faktúra č. 2800056 poskytovateľa služby Q. L., s miestom podnikania Máčov 333,
Diviaky nad Nitricou, IČO 35 384 271, vystavená dňa 31.03.2008, s dátumom splatnosti 14.04.2008,
ktorou účtoval poskytovateľ služby - Q. L. (ďalej len „poskytovateľ“) cenu za konzultácie za marec 2008
v celkovej sume 32 487 Sk. Q. L. poskytla žalobcovi („objednávateľovi“) služby na základe zmluvy o
poradenstve uzavretej dňa 02.01.2006 (ďalej len „zmluva“) vrátane dodatku zo dňa 01.01.2008 k tejto
zmluve, z obsahu ktorej súd zistil, že predmetom zmluvy (článok II.) bolo poskytovanie ekonomicko -
obchodného poradenstva objednávateľovi vo forme telefonicky emailových, alebo osobných konzultácii
(článok II. 1. zmluvy) z článku II. 2 zmluvy súd zistil, že jej účastníci dohodli, že poskytovaním ekonomicko
- obchodného poradenstva, na účely zmluvy, sa rozumejú konzultácie poskytovateľa a objednávateľa
tykajúce sa konzultácie vo veciach ekonomicko - obchodných, účasti na obchodných rokovaniach
poskytovateľa, realizovaných objednávateľov, poskytovanie odbornej poradenskej služby pri výbere
obchodných partnerov, ďalšie úkony podľa pokynov štatutárnych orgánov spoločností objednávateľa,
pričom poskytovateľ sa zaviazal tieto práce vykonať svojimi zamestnancami. Z článku III. bod 1 zmluvy
vyplýva celkový rozsah mesačných konzultácii v maximálnom počte 75 hodín mesačne a dodatkom zo
dňa 01.01.2008 (článok III. dodatku) bol rozsah mesačných konzultácii dohodnutý maximálne do výšky
sto hodín mesačne. V zmluve o poradenstve jej účastníci neupravili podrobne spôsob poskytovania
informácii a ich zaznamenávania okrem úpravy v článku II. 1., v ktorom dohodli, že poskytovanie služby
bude realizované vo forme telefonických, emailových, alebo osobných konzultácii. V konaní nebolo
sporné, že faktúrou za mesiac marec 2008 účtoval poskytovateľ služby žalobcovi (príjemcovi služby)
poskytnutie konzultácií v rozsahu 56 hodín za uvedený mesiac. K. L. ako zamestnanec poskytovateľa,
pred správnym orgánom v zápisnici o miestnom zisťovaní Daňový úrad Nováky č. 674/320/21466/2011/
Štg zo dňa 13.09.2011 potvrdil, že so žalobcom sa stretávali buď v sídle poradenskej firmy, u žalobcu,
alebo aj na iných dohodnutých miestach. Kontakt prebiehal tak, že od žalobcu prevzal podklady k analýze
a buď bolo poskytnuté stanovisko k podkladom ihneď, alebo následne bolo zaujaté stanovisko mailom,
telefonicky, v závislosti od toho, čo bolo predmetom analýzy.

V písomnosti zo dňa 26.03.2012 žalobca a poskytovateľ poradenskej služby Q. L. zhodne uvádzajú,
že v uvedenom mesiaci bol pre žalobcu vykonaný prieskum trhu s možnosťou získania zákazníkov v
regióne Martin a Prievidza, na základe rozšírenia sortimentu o upratovacie vozíky a špeciálnu chémiu, v
dôsledku čoho sa získali zákazky Kontinuita Martin, Úrad práce Martin, Turčianska vodárenská Martin,
Martin Vrútky, Mesto Martin, Sociálna poisťovňa Martin, AB Vital Martin, Ferona Žilina. Súčasne žiadali,
aby poradenská služba bola vykonaná pre žalobcu aj na prieskum cien upratovacích služieb.

Krajský súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že špecifikácia rozsahu poskytnutia poradenskej služby
v písomnosti datovanej dňa 26.03.2012, ako aj na základe vykonania dôkazov (výsluch žalobcu,
výsluchom svedkov) je neurčitá a nekonkrétna. Skutkovým vymedzením v konaní žalobca nepreukázal
aké konkrétne poradenské služby v príslušnom mesiaci mu boli poskytnuté.

Všeobecne treba konštatovať, že činnosť realizovaná vo forme poradenstva, konzultácii sa realizuje
nielen ústnou, ale predovšetkým písomnou formou. Podkladom pre vypracovanie analýz o možnosti
expandovania na príslušnom trhu, v určitom regióne je predovšetkým analýza podkladov tykajúcich
sa potenciálnych obchodných partnerov a prieskum obchodno - záväzkových vzťahov, vo vzťahu k
určitému regiónu a k určitej komodite. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v príslušnom mesiaci vykonal poskytovateľ



služby Q. L. prieskum trhu v príslušnom regióne, alebo komodite musel vychádzať z konkrétnych
podkladov, ktoré následne vyhodnotil - analyzoval. Všeobecne treba uviesť, že obsahom analýz, ktoré sú
podkladom pre získanie potenciálnych zákaziek, potenciálnych obchodných partnerov a expandovania v
príslušnom regióne, v príslušnej komodite, sú predovšetkým základné ekonomické informácie o trhu a o
osobách, ktoré sa v príslušnom regióne a najmä trhu pohybujú. Je to získanie podkladov o potenciálnych
obchodných partneroch (zákazníkoch) a ich ekonomicko - obchodnom statuse, rozsahu ich obchodnej
činnosti, ich solventnosti, vyhodnotenie plnenia ich povinností z obchodno - záväzkových vzťahov,
respektíve vyhodnotenie iných obchodno - ekonomických atribútov podnikania.

V prípade „prieskumu trhu“ poradenská služba musí disponovať východiskami pre vypracovanie analýz,
aj ekonomicko-obchodnými ukazovateľmi, potenciálnych zákazníkov, respektíve ich participovaním na
príslušnom trhu, v príslušnej komodite. Pokiaľ však konkrétna písomná analýza vo vzťahu k poskytovaniu
poradenstva, alebo iné písomnosti, ktoré by poskytnutie konkrétnych služieb a konzultácii žalobcovi,
neexistovali a neexistujú iné písomnosti, ktoré by preukazovali na základe akého poradenstva, akých
konzultácii získal žalobca nových obchodných partnerov, je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného,
že poskytnutie plnenia žalobcovi, zo strany poradenskej služby, preukázané nebolo.

Naviac krajský súd poukazuje, že v špecifikácii poradenskej činnosti v uvedenom v mesiaci, neboli
vymedzené také skutkové tvrdenia, ktoré by boli určité, jednoznačné, nezameniteľné a ktoré by bolo
možné kvalifikovanou svedeckou výpoveďou, alebo inými dôkazmi dotvrdiť. Žalobca mohol preukázať
prijatie konkrétneho poskytnutého plnenia predovšetkým emailovou komunikáciou, predložením analýz,
ktoré poradenská služba pre neho vypracovala, označením konkrétnych svedkov, ktorí pri konkrétnych
rokovaniach s potenciálnymi „zákazníkmi - obchodnými partnermi“, respektíve získanými zákazníkmi
žalobcu boli a v konečnom dôsledku priniesli žalobcovi participáciu na príslušnom trhu, v príslušnej
komodite práve v príčinnej súvislosti s konaním poradenskej firmy.

I keď z obsahu zmluvy o poradenstve vyplýva aj možnosť poskytnutia konzultácii telefonicky, ústnou
formou, teda nie len v písomnej forme - emailovej forme, každý podnikateľ teda aj žalobca, ako aj
poradenská firma musí byť pri výkone svojej podnikateľskej činnosti dôsledný a musí si byť vedomý, že
je povinný dôkazmi preukázať, napríklad aj v daňovom konaní, vo vzťahu k fiskálnym záujmom štátu,
uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Práve pre tieto prípady je potrebné mať dostatok dôkazov (listinných
dôkazov), ktoré preukazujú uskutočnenie, a teda aj prijatie konkrétneho zdaniteľného plnenia. Pokiaľ v
obchodnej činnosti nebol žalobca dostatočne precízny a neviedol si, či už on, alebo poradenská firma
evidenciu konkrétnej činnosti, ktorá by korešpondovala s účtovaním ceny za poskytnutie poradenských
služieb, tak musí znášať v konečnom dôsledku dôsledky neunesenia, povinnosti tvrdení a následne
neunesenia dôkazného bremena.

K námietke žalobcu, že správne orgány nevykonali výsluch svedkyne H. O., v dôsledku čoho nezistili
riadne skutkový stav veci a tým zmarili právo žalobcu na spravodlivý proces krajský súd uvádza,
že je potrebné zdôrazniť, že predovšetkým písomnosti mohli byť dôkazom, ktorými by preukázal
žalobca prijatie poradenských služieb. Žalobca v konaní nielenže skutkovo nevymedzil aké konkrétne
konzultácie a poradenstva v príslušnom mesiaci mu boli poskytnuté, pričom skutkové tvrdenia vyjadrené
hlavne v písomnosti zo dňa 26.03.2012, sú všeobecne nekonkrétne. Výsluchom svedkyne H. O.,
bývalej konateľky žalobcu, nemôže byť, s poukazom na časový rozsah konzultácii (56 hodín mesačne
čo predstavuje cca 2,5 hodiny na pracovný deň pri priemere 22 pracovných dní v mesiaci) účinne,
obsah absentujúcich skutkových tvrdení a absentujúcich listinných dôkazov nahradený, preto svedkyňa
svojou výpoveďou nemohla potvrdiť nekonkrétne tvrdenia žalobcu o uskutočnení poradenstva z dôvodu,
že žalobca poskytnutie konkrétnych poradenských služieb v konaní skutkovo náležite nevymedzil.
Svedecká výpoveď O. by predovšetkým mohla dotvrdiť relevanciu obsahu konkrétnych skutkových
tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov najmä obsah písomností zo dňa 26.03.2012.
Nakoľko žalobca relevantnými listinnými dôkazmi preukazujúcimi poskytnutie poradenských služieb
nedisponoval, aj z tohto hľadiska výsluch svedkyne by bol neúčelný, a to aj vzhľadom na všeobecné,
nekonkrétne skutkové vymedzenie rozsahu poskytnutej služby v písomnosti zo dňa 26.03.2012 a v
stanovisku žalobcu z 18.04.2012, doručené správcovi dane dňa 20.04.2012. Obsah poradenstva tak ako
bol vymedzený žalobcom a výsluchmi Q. L. a K. L. je neurčitý, zameniteľný a nejednoznačný. Súd dospel



k záveru, že nebolo potrebné výsluch svedkyne O. vykonať, nakoľko inými dôkazmi (najmä analýzami,
emailovými podaniami, záznamami z rokovaní, inými písomnosťami) mohol žalobca prijatie poradenstva
v príslušnom mesiaci preukázať a podľa názoru krajského súdu výsluch svedka nemohol privodiť pre
žalobcu vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie.

Krajský súd dospel k záveru, že správca dane neporušil právo žalobcu v priebehu daňovej kontroly
navrhovať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, právo klásť svedkom pri ústnom pojednávaní otázky,
právo daňového subjektu preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane (§ 15 ods.
5 písm. c,e § 29 ods. 4,8 zák. č. 511/1992 Z.z., v spojení s ustanovením § 165 ods. 4,5 zák. č. 563/2009
Z.z. (daňový poriadok)), keď nevykonal výsluch navrhovanej svedkyne.

Aplikácia voľného hodnotenia dôkazov, ktorá prislúcha daňovému orgánu neznamená, že by správca
dane mal vo svojom rozhodovaní na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí, a ktoré nie, alebo
o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie, a ktoré opomenie. Správca dane má
právo posúdiť a rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, a ktoré nie. Toto právo ho však
nezbavuje povinnosti odôvodniť čo ho viedlo, napríklad k tomu, že určitý dôkaz nevykonal. Z rozhodnutia
správcu dane musí byť zrejme, že pri tvorbe skutkového i právneho záveru postupoval logicky a v
kontexte všetkých dôkazov, a túto svoju úvahu musí správca dane preskúmateľným spôsobom uviesť
v odôvodnení svojho rozhodnutia.

V dôvodoch rozhodnutia správca dane konštatoval, že neakceptoval návrh žalobcu na výsluch svedkyne
H. O. z dôvodu, že z vykonaného dokazovania najmä z výsluchu Q. L. a K. L. nemal preukázané, že by
konzultácie poradenská firma vykonávala pre žalobcu, za účasti H. O.. Súčasne konštatoval, že nezistil
žiadnu súvislosť navrhovaného svedka s poskytnutím poradenstva.

Krajský súd konštatuje, že pred správcom dane žalobca navrhol výsluch bývalej konateľky H. O., avšak
ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a v celom daňovom konaní netvrdil, že by svedkyňa
mala byť prítomná pri jednaní K. L. a Q. L., tak ako formuloval toto skutkové tvrdenie v podanej žalobe,
ani inak nešpecifikoval, čo má byť svedeckou výpoveďou preukázané, vo vzťahu k predmetu daňového
konania, aj vo vzťahu k vymedzeniu plnenia v písomnosti zo dňa 26.03.2012 (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Afs 70/2007 zo dňa 14.07.2008.

Krajský súd konštatuje, že z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, z obsahu
administratívneho spisu súd nezistil skutočnosti na základe, ktorých by žalobca, alebo vypočutí
svedkovia potvrdili, že H. O. mala byť prítomná pri jednaní so zástupcami poradenskej firmy. V
tomto smere súd vyhodnotil tento žalobný bod za účelový a duplicitne zdôrazňuje, že z vykonaných
dôkazov, ktoré vykonal správny orgán nevyplýva, že konkrétne konzultácie a poradenstvá boli pre
žalobcu poradenskou firmou v uvedenom mesiaci vykonané. Prípadný výsluch svedkyne O., ktorá
v posudzovanom období bola konateľkou žalobcu, vzhľadom na charakter poskytnutej služby, nebol
spôsobilý, podľa názoru krajského súdu, preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia účtovaného
predmetnou faktúrou.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z riadneho zisteného stavu veci a
nevykonaním navrhnutého dôkazu nedošlo k zmareniu práv žalobcu na spravodlivý proces.

Vzhľadom na uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Žalobca v konaní nemal úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu nevzniká právo na náhradu trov
konania, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.