Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/18/2013 z 27. 3. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. marca 2013, sp. zn. 4CoP/18/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3812212544.1
Krajský súd Trenčín | 4CoP/18/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3812212544.1 | 2013-03-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9424c21-33cb-4430-a5ed-869da3e5d92d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3812212544.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/18/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812212544
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812212544.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety
Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti o maloletého T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., dieťa rodičov A. P. K., bytom W., M. XX/
XX, zastúpenej W. so sídlom D., D. F. XX, IČO: XXXXXXXX a Q. V., bytom D., V. XXX/XX, zastúpeného
W.. so sídlom v H., W. XXXX/XP., o návrhu matky o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu
priezviska maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.
novembra 2012, č. k. 16P/87/2012-29 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa      p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa udelil súhlas matke dieťaťa Bc. P. K. na podanie žiadosti
o zmenu priezviska mal. T. V., nar. XX.XX.XXXX, na priezvisko „K.“. V odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázal na príslušné ustanovenie zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v platnom znení,
z ktorých vyplýva, že súd nemá právomoc rozhodovať o zmene priezviska maloletého dieťaťa. Iba
v prípade, ak chce jeden z rodičov zmeniť priezvisko maloletého dieťaťa v zmysle § 6 ods. 1 cit.
zákona, a súhlas k podaniu žiadosti nedá druhý z rodičov, súd rozhoduje o nezhode výkonu týchto
rodičovských práv a povinností v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Z výsledkov vykonaného
dokazovania mal preukázané, že po tom, čo sa matka maloletého T. dňa XX.XX.XXXX. vydala, pričom
uzavretím manželstva získala priezvisko K. a z tohto vzťahu sa jej narodil dňa XX.XX.XXXX maloletý
syn H. K., i maloletý T. prejavil záujem zmeniť priezvisko z priezviska V. na priezvisko K.. Keďže otec
dieťaťa nesúhlasí so zmenou priezviska dieťaťa, matka dieťaťa sa dôvodne podaným návrhom domáha,
aby o súhlase k podaniu žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa rozhodol súd v zmysle cit. § 36 ods. 1
Zákona o rodine. Z výsledkov vykonaného dokazovania v tejto veci nesporne vyplýva, že maloletý sa
opakovane pred matkou dieťaťa, otcom dieťaťa i kolíznym opatrovníkom vyjadril, že chce mať priezvisko
K. z dôvodu, že žije s matkou, ktorá sa po tom, čo sa vydala, volá K. a K. sa volá aj jeho súrodenec,
brat H., s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na uvedené opakované vyjadrenia maloletého
dieťaťa, a teda jeho vôľu mať priezvisko K., ako i to, že maloletý žije v spoločnej domácnosti so svojou
matkou, súrodencom a terajším manželom matky, ktorí všetci sa volajú priezviskom K., K., súd dospel k
záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby mal rovnaké priezvisko, ako jeho terajšia rodina, s ktorou
žije v spoločnej domácnosti, a aby si i z pohľadu priezviska vytváral spolupatričnosť k jeho terajšej rodine,
s ktorou žije v spoločnej domácnosti, preto súd podanému návrhu v celom rozsahu ako opodstatnenému
vyhovel. Na záver súd dodal, že i v prípade, ak u maloletého dôjde k zmene priezviska, otcovi dieťaťa
zostávajú zachované k maloletému dieťaťu všetky rodičovské práva i povinnosti.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, navrhol ho zmeniť tak, že
návrh matky bude zamietnutý, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, pretože súd prvého stupňa sa bez ďalšieho
odôvodnenia stotožnil s návrhom matky, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho tvrdeniami,
a nevykonal ani ďalšie dokazovanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval preto za predčasné,
Vyslovil názor že v danej veci nie je možné povoliť zmenu priezviska, a to s poukazom na zákon
č. 300/1993 Z.z. o zmene mena a priezviska. Uviedol, že priezvisko V. bolo stanovené maloletému
dohodou rodičov v zmysle § 4 ods. 1, 2 citovaného zákona, teda rodičia dohodou určili priezvisko
maloletého, ktoré v čase, keď k dohode došlo, mal jeden z rodičov. Ďalej v tomto zmysle poukázal
na ust. § 8 citovaného zákona, podľa ktorého zmena mena alebo priezviska maloletého sa nepovolí,
ak by bola v rozpore so záujmom maloletého alebo s ust. § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s
právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym
občanom iného štátu. Vo väzbe na citované ustanovenie teda nie je možné povoliť zmenu priezviska,
nakoľko táto by bola v rozpore s ust. § 4 ods. 2, a teda aj so spôsobom, ako rodičia zvolili priezvisko
mal. dieťaťa. Vyslovil názor, že pokiaľ súd prvého stupňa chcel v danej veci aplikovať ust. § 6 ods.
1 zákona č. 300/1993 Z.z., bolo potrebné dôvody hodné osobitného zreteľa v rámci právnej istoty čo
najlepšie zdôrazniť, alebo najlepším spôsobom opísať a odôvodniť. Namietal, že súd prvého stupňa sa
však v predmetnom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s týmto tvrdením a dôvodom hodným
osobitného zreteľa, ktorý nie je v legislatíve nijakým spôsobom výslovne špecifikovaný, a teda záleží
od úvahy rozhodujúceho orgánu, v tomto prípade súdu, aby tento dôvod hodný osobitného zreteľa
odôvodnil, čo sa v danej veci neuskutočnilo. Súd prvého stupňa sa stotožnil s názorom matky, že maloletý
si žiada, aby bol pomenovaný K., pričom vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že maloletý je s matkou,
a teda je pod jej neustálym vplyvom, a je pravdepodobné, že matka stále prejavuje svoju vôľu, aby sa
volal K., tak maloletý, ktorý je vo svojom veku 6 rokov veľmi ovplyvniteľný, sugestibilný, a sústavným
masírovaním sa jeho subjektívny názor potláča do ústrania. Ďalej poukázal na to, že maloletý výslovne
prejavil, že má výborné vzťahy so svojím ockom a že ho má veľmi rád. Taktiež aj kolízny opatrovník na
pojednávaní výslovne uviedol, že je pravdou, že mohol byť maloletý aj ovplyvňovaný vo svojom názore
matkou. Ďalej uviedol, že rešpektuje, že matka dieťaťa začala nový život, že sa zosobášila s p. K., avšak
nesúhlasil, aby matka zmenila meno syna po každej zmene partnera. Mal za to, že napadnutý rozsudok
nie je komfortný s ustanovenou judikatúrou Európskeho súdu.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s právnym názorom a skutkovou argumentáciou, ktorú uvádzal
otec maloletého vo svojom odvolaní. Mala za to, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle a pre zistenie
objektívnej pravdy, plne postačujúce dokazovanie. V rámci dokazovania sa podrobne zaoberal aj
stanoviskom kolízneho opatrovníka, ktorý tlmočil názor maloletého pri osobnom pohovore s dieťaťom.
Takýto postup súdu je v absolútnom súlade so spôsobom vykonávania dokazovania, ktorý musí byť
primeraný veku maloletého. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku zaoberal hodnotením
všetkých dôkazných prostriedkov, vrátane výpovedí rodičov, a tieto dôkazné prostriedky vyhodnotil aj
v ich vzájomnej súvislosti.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca
dieťaťa je nedôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa  rozhodoval o návrhu matky o súhlas na podanie žiadosti
na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, čo bolo treba posúdiť podľa § 35 Zákona o rodine. Citované
ustanovenie sa vzťahuje na prípady, keď sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach, súvisiacich
s výkonom rodičovských práv a povinností. Nepochybne za takúto nezhodu medzi rodičmi možno
považovať prípad, ak sa rodičia nedohodli o podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa
príslušnému orgánu, a kedy v zmysle § 35 Zákona o rodine rozhodne súd. Súdna úprava v tomto prípade
zasahuje len do úpravy realizácie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, pričom rodičovské práva zostávajú
zachované.



Súd prvého stupňa udelil matke maloletého T. súhlas namiesto otca, na podanie žiadosti o zmenu
priezviska maloletého na priezvisko K., keď dospel na základe výsledkov vykonaného dokazovania k
záveru, že bude na prospech maloletého, aby mal rovnaké priezvisko ako ostatní členovia jeho rodiny,
ktorá sa vytvorila vydajom jeho matky. Aj odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvého stupňa
za správny a na dôvody napadnutého rozsudku v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že terajšia rodina matky a maloletého T.ije usporiadaným životom s
kladnými citovými väzbami, a že samotný maloletý sa dožaduje uvedenej zmeny priezviska.

Kolízny opatrovník na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 15.10.2012 uviedol, že s maloletým
bol vykonaný pohovor bez prítomnosti matky k otázke zmeny priezviska, maloletý na svoj vek je pomerne
rozumné a vyspelé dieťa, a nemal žiadne problémy s komunikáciou s kolíznym opatrovníkom. Kolízny
opatrovník potvrdil, že manžela matky volá maloletý ocko a z jeho správania bolo zrejmé, že s maloletým
bratom H. má veľmi pekné citové vzťahy. Výslovne sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že sa chce
volať K., bol trošku rozpačitý z toho, ako to prijme jeho biologický otec a tiež mal obavy, že ak sa zmení
jeho priezvisko, že ho už jeho biologický otec nebude chcieť, pretože má záujem sa s otcom stretávať.
Z výpovede otca na pojednávaní dňa 19.11.2012 vyplýva, že i on sa rozprával s maloletým o zmene
priezviska, a maloletý mu sám povedal, že sa predstavuje iným priezvisko, t. j. priezviskom K., povedal
mu sám, že by sa tak chcel volať. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že maloletý žije v spoločnej domácnosti s
matkou a jej terajším manželom V. K., maloletý ho volá „ocko“, má s ním dobré vzťahy. Z tohto manželstva
pochádza mal. H. K., nar. XX.XX.XXXX a medzi bratmi sa vytvorilo silné citové puto. Aj odvolací súd je
toho názoru, že je v záujem maloletého T., jeho citového, duševného života, aby mal rovnaké priezvisko,
ako ostatní členovia rodiny. Mal. T. je vo veku 7 rokov a vzhľadom na jeho rozumovú a vôľovú vyspelosť
bolo potrebné aj jeho vyjadrenie rešpektovať.

Námietky otca, uvádzané v odvolaní, odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Pokiaľ sa týka
námietky otca, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, odvolací súd poukazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde je uvedené, že vzhľadom na opakované vyjadrenia mal.
dieťaťa, teda jeho vôľu mať priezvisko K., ako i to, že maloletý žije v spoločnej domácnosti so svojou
matkou, súrodencom a terajším manželom matky, ktorí sa všetci volajú priezviskom K., K., je v záujme
mal. dieťaťa, aby mal rovnaké priezvisko ako terajšia rodina, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a
aby si i z pohľadu priezviska vytváral spolupatričnosť k jeho terajšej rodine, s ktorou žije v spoločnej
domácnosti. Tiež poukazuje na skutočnosť, že otec dieťaťa svoje rodičovské práva nestráca. V súvislosti
s námietkou otca, uvádzanou v odvolaní, že v danej veci sa mal aplikovať zák. č. 300/1993 Z.z. o mene
a priezvisku s konkrétnym poukazom na ust. § 4 ods. 2, § 6 ods. 1, § 8 tohto zákona, odvolací súd
uvádza, že treba rozlišovať medzi rozhodovaním súdu o udelení súhlasu jednému z rodičov v dôležitých
veciach v rámci starostlivosti súdu o maloletých a medzi samotným rozhodovaním o zmene priezviska,
ktoré do právomoci súdu nepatrí. Skúmanie podmienok podľa uvedeného ustanovenia je predmetom
administratívno-právneho konania o zmene priezviska pred správnym orgánom, a súd sa v tomto konaní
nimi nezaoberá, teda sa k nim ani nemusí vyjadrovať. Pokiaľ sa týka námietky otca, že kolízny opatrovník
sám uviedol, že mal dojem, ako keby maloletý bol k zmene priezviska navádzaný rodičmi, ani táto nie
je dôvodná. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.11.2012 vyplýva, že kolízny opatrovník po výpovedi
otca na pojednávaní zastával názor, že súd by mal podanému návrhu vyhovieť, čo opätovne potvrdil i
v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e     j e     p r í p u s t n é .