Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3CoE/60/2015 z 12. 5. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 12. mája 2015, sp. zn. 3CoE/60/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6713211584.1 Krajský súd Banská Bystrica | 3CoE/60/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6713211584.1 | 2015-05-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52 OZ, § 54 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/82ceda8f-ada7-40cb-af8d-82db74111574 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6713211584.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3CoE/60/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211584 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713211584.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinným: 1/ A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XXX, XXX XX W., 2/ E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XXX, XXX XX W. (u matky M. P.), vedenej pod sp. zn. EX 10979/13 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 4.934,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 6Er/465/2013-19 zo dňa 28.08.2013, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2012-749 zo dňa 14.12.2012. Právny predchodca oprávneného a povinný 1/ uzatvorili dňa 06.02.2006 Zmluvu o splátkovom úvere a dňa 06.02.2006 uzatvoril právny predchodca oprávneného s povinným 2/ Dohodu o ručení, v ktorej sa povinný 2/ zaviazal uspokojiť pohľadávku právneho predchodcu oprávneného voči povinnému 1/ z vyššie uvedenej úverovej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu oprávneného, na ktoré odkazuje Zmluva o splátkovom úvere, ako aj Dohoda o ručení, ktoré však ako také nie sú podpísané zmluvnými stranami, preto súd neakceptoval takto dojednanú rozhodcovskú doložku za platne dojednanú, pretože nespĺňa formu požadovanú zákonom č. 244/2002/ Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní). Ďalej konštatoval, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je podľa povahy zmluvných strán spotrebiteľskou zmluvou. Povinní nemali možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj dojednania majúce povahu všeobecných obchodných podmienok. Predmetná rozhodcovská doložka je pripravená ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. V prejednávanej veci súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorý mu zveruje Exekučný poriadok. Poukázal na ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej Zákon o rozhodcovskom konaní) a ust. § 159 O.s.p. Zdôraznil. že rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho podľa oprávneného vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Vo vzťahu k dôvodom podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že tieto dôvody sa týkajú zastavenia exekučného konania, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri výklade významu tohto ustanovenia treba mať podľa oprávneného na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Ďalej poukázal na rozhodnutie súdneho dvora C-40/08, kde sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Zdôraznil, že z európskeho práva za súčasného stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako podľa oprávneného z komunitárneho práva nevyplýva vnútroštátnemu súdu žiadna iná priama povinnosť preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne, nakoľko boli splnené všetky podmienky požadované Zákonom o rozhodcovskom konaní na jej uzavretie. Zároveň dal do pozornosti, že v období do 31. 12. 2007 sa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. Z uvedeného dôvodu sa podľa oprávneného na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008, čo znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008 bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu potom podľa oprávneného dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu právnej istoty, čím je mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. V závere odvolania tiež oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č 244/2002 Z. z. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu potvrdil. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2012-749 zo dňa 14.12.2012. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 06.02.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným 1/ a Dohody o ručení uzavretej dňa 06.02.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným 2/. V článku 18 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej VOP) si zmluvné strany dohodli riešenie sporov a rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov pri nasledovných bankových produktoch a/alebo súvislosti s nimi a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní platobných kariet, pri poskytovaní a používaní elektronických služieb, prípadne iných elektronických platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty a/alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, ktorým je podľa čl. 2 VOP Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk so sídlom Tallerova 1, 814 99 Bratislava. Podľa čl. 1.3 VOP Všeobecné obchodné podmienky tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzavretej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný bankový produkt vo VOP upravený. V čl. II bode 2 Zmluvy o splátkovom úvere povinný 1/ vyhlásil, že sa oboznámil s VOP a úverovými podmienkami, súhlasí s nimi a zväzuje sa ich dodržiavať. V čl. III bode 3 Dohody o ručení povinný 2/ vyhlásil, že sa oboznámil s VOP veriteľa, súhlasí s nimi a zväzuje sa ich dodržiavať. V zmysle ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Podľa § 4 ods. 1/ Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 4 ods. 2/ Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Podľa § 4 ods. 3/ Zákona o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že povinný 1/ v čl. II bode 2 Zmluvy o splátkovom úvere a povinný 2/ v čl. III bode 3 Dohody o ručení vyhlásili, že sa oboznámili s VOP veriteľa, súhlasia s nimi a zväzujú sa ich dodržiavať. Z čl. 1.3 VOP vyplýva, že VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi Bankou a Klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný bankový produkt vo VOP upravený. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávanej veci došlo medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými k dojednaniu rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 18 VOP písomnou formou v súlade s § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní. Záver okresného súdu, ktorý pri vyhodnotení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vychádzal okrem iného aj z právneho názoru, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná v zmysle § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, že dojednanie takejto doložky je preto neplatné a že exekučný titul bol z uvedených dôvodov vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy a v rozpore so zákonom je preto podľa názoru odvolacieho súdu nesprávny. Podľa § 52 ods. 1/ Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1, 2/ Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa § 53 ods. 4/ Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok oprávneného vyplývajúci zo Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 06.02.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným 1/ a Dohody o ručení uzavretej dňa 06.02.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným 2/, je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľského vzťahu. Z predložených zmlúv nevyplýva, že povinní boli podnikateľskými subjektmi a že by boli pri uzatváraní zmlúv konali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri ich uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. K odvolacej námietke oprávneného, že v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, a že zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku, odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní charakteru zmluvy možno vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona NR SR č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia posudzovanej zmluvy o úvere, a to predovšetkým z ust. § 2 ods. 1 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. V zmysle § 6 ods. 3 citovaného zákona je konanie v rozpore s dobrými mravmi zakázané, pričom takýmto konaním sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, prípadne môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Posudzovanú zmluvu preto možno považovať za typovú zmluvu podľa § 23a citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia, typovou zmluvou sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vzhľadom na tieto ustanovenia je možné za spotrebiteľskú zmluvu v širšom ponímaní považovať zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, ale aj podľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale i iné právne predpisy stanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti musí zmluva obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť - tzv. neprijateľné podmienky na ochranu slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má posudzovať nekalý charakter zmluvnej podmienky ex offo a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovskú doložku upravenú v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok k predmetnej zmluve je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky veriteľa- dodávateľa bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Uvedená rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, pričom jej obsah bol dodávateľom vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len zmluvu ako celok prijať alebo ju odmietnuť. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory vzniknuté z predmetnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú riešené pred určeným rozhodcovským súdom je neprijateľná. Žaloby z obdobných zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Dodávateľ tak nadobudol voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že v podstate v dopredu naformulovanej zmluve určil, kto s konečnou platnosťou vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4/ Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1/ O. s. p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.