Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/215/2015 z 27. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 27. januára 2016, sp. zn. 7CoP/215/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7214233710.1 Krajský súd Košice | 7CoP/215/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7214233710.1 | 2016-01-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/35a98da3-83f7-482b-9e54-37bf8088ab7c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7214233710.1 Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/215/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214233710 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214233710.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U. A. nar. X.X.XXXX a N. A. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov Mgr. N. A. rod. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. na C. ul. č. X zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 16 a Ing. A. A. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. na N. ul. č. X zastúpeného JUDr. Ivetou Kohanovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Kuzmányho ul. č. 47 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 15.5.2015 č.k. 27P 357/2014-64 v spojení s opravným uznesením z 2.7.2015 č.k. 27P 357/2014-78 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti U. a N. A. do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. U. 260 € mesačne a mal. N. 240 € mesačne od 23.12.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť matke maloletých vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 23.12.2014 do 31.5.2015 spolu vo výške pre mal. U. 628,40 € a N. 523,20 € zaviazal otca uhradiť matke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného a dlžnom výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom právnej zástupkyne matka maloletých detí a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné pre mal. U. 415 € mesačne a mal. N. 395 € mesačne od 23.12.2014 do budúcna, ktoré výživné bude otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k jej rukám vopred. Zameškané výživné pre maloleté deti podľa vyčíslenia odvolacieho súdu zaviaže súd otca uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Namietala, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní podľa jej názoru neadekvátne vyhodnotil potreby maloletých detí na jednej strane a schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ako aj jej možnosti na strane druhej. Životná úroveň otca detí zodpovedá jeho príjmu, ktorý dokázal dosiahnuť priemerne vo výške 3.565 € mesačne (47.954,12 + 5.521,69, čo je spolu 53.475,81/ 15), z ktorého príjmu s výnimkou platby výživného zabezpečuje len svoje potreby. Jej životná úroveň zodpovedá príjmu za 15 mesiacov (4.821,75 + 4.000, čo je spolu 8.821,75/ 15) priemerne v sume 580 € mesačne, z ktorej zabezpečovala potreby detí, seba, ako aj psa. Je dôležité uviesť, že suma 4.000 € pochádza z jej úspor a z tejto sumy, ako aj z finančných výpomocí poskytovaných jej matkou a sestrou sa snažila v rozhodnom období zabezpečiť potreby svojich detí. I keď zakúpenie psa, starostlivosť o neho a výdavky s tým spojené nie sú to, po čom túžila, spravila to pre svoje deti, ktorých sa rozchod rodičov po citovej stránke veľmi dotkol a vnímali to viac než intenzívne. Deti, hlavne U. po psovi dlhší čas túžili, pričom jeho kúpa sa odkladala na čas, keď rodina bude bývať v dome. Keďže sa tak nestalo, do novopostaveného domu sa nasťahoval iba otec detí a navyše požiadal o rozvod manželstva, snažila sa deťom traumu zmierniť práve kúpou psa. Dcéra U. trénuje so psom agility, na čo sú výdavky 25 € mesačne. Je to šport so psom, a teda záujem a aktivita dieťaťa. Súd prvého stupňa mal za to, že príjem si matka určuje sama, uvedené sa však zakladá na pravde iba čiastočne, nakoľko jej mzda sa odvíja od možností občianskeho združenia, ktoré vlastní, v ktorom pracuje a najmä ktorého činnosť je v začiatkoch. I keď je de facto nepriamo i svojím zamestnávateľom, musí si plniť nielen povinnosť zamestnanca, ale aj povinnosti zamestnávateľa, platiť nielen prenájom priestorov, kde cvičí a pláva s deťmi, ale aj odvody, dane, dozor nad zdravotnou starostlivosťou, odborné semináre a vzdelávanie v tejto oblasti, náklady na cesty s tým spojené, obnovovať materiálne vybavenie kurzov, ktoré sa premietajú pri určení výšky jej mzdy, ktorú si nemôže svojvoľne určovať, pretože by nepokryla náklady občianskeho združenia, v súvislosti s čím predložila aj listinný dôkaz vo forme správy o hospodárení občianskeho združenia za rok 2014. Uviedla, že kúpa kancelárskeho nábytku bola nevyhnutná vzhľadom na potreby občianskeho združenia, pričom išlo o prvú kúpu od jeho vzniku v roku 2011. Občianske združenie má jeden telefón, ktorý je zároveň aj jej súkromným telefónom, pričom výdavky naň sú 13,48 € mesačne, pre porovnanie otec detí má služobný telefón, ktorý mu platí zamestnávateľ a používa ho aj na súkromné účely. Cestovné náklady občianskeho združenia sú len náklady určené na nákup pohonných hmôt, ktoré pokrývajú pracovné cesty, priemerne mesačne 85,78 € a nie sú to jej výdavky na motorové vozidlo, tak ako uviedol súd v odôvodnení. Otec nezaplatil havarijnú poistku na uvedené auto, ktoré užíva ona spolu s deťmi, zaplatil len pokutu za nezaplatenie poistky, takže auto nemá na rok 2015 zaplatenú havarijnú poistku, iba povinné zákonné poistenie, ktoré v celosti uhradila ona vo výške 160 €. Investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok (Wüstenrot), z ktorého otec vybral 5.521,69 €, nie je jeho, ale celej rodiny, pretože bola poistená ona a obidve deti. Zároveň to nie je jediná hotovosť, s ktorou otec disponuje, nakoľko vo februári 2015 mal mesačný príjem 11.042,08 € a pri jeho mesačných výdavkoch, ktoré uviedol vo výške cca 790 €, si z tejto sumy mohol odložiť 10.252 €, navyše zo svojho bežného mesačného platu po zaplatení mesačných výdavkov vrátane výživného mu ostáva k dispozícii priemerne 1.500 € len pre jeho potrebu. Na základe uvedeného odhaduje, že otec disponuje hotovosťou minimálne 20.000 €. Otec uviedol, že plánuje kúpu nového auta, nakoľko to, ktoré vlastní, má 18 rokov, čo odôvodnil tým, že musí mať z bezpečnostného hľadiska auto v určitom stave. K tomu podotkla, že súkromné motorové vozidlo používa len na dopravu do práce a zamestnávateľ mu na to prispieva sumou 136 € mesačne, pričom uvedené auto nemusí spĺňať špeciálne bezpečnostné predpisy a navyše v rámci pracovného času používa otec iné služobné motorové vozidlo, takže kúpu nového vozidla nie je možné považovať za nevyhnutnú a potrebnú. Následne zhrnula jej výdavky na sumu 275,50 € mesačne, v čom sú zahrnuté fondy ako forma sporenia, dentálna hygiena, povinné zákonné poistenie auta, nafta, sporenie pre deti, mobil, daň za psa a jej cvičenie na udržiavanie kondície s tým, že má výdavky spojené s jej zdravotným stavom približne raz za pol roka 6,88 € a dioptrické okuliare 17 € mesačne a nevyhnutné výdavky spojené s pravidelnými kontrolami, servisom a opravami auta v roku 2014 po prepočte 63 € mesačne a v roku 2015 30 € mesačne. Náklady na bývanie tvoria sumu 293,06 €. Mesačné výdavky na mal. U. zhrnula na 82 € mesačne bez financovania súťaží, školských výletov a akcií, na mal. N. 46 € mesačne rovnako bez financovania súťaží, školských výletov a akcií, spoločné výdaje 120 € bez predpokladanej ortodoncie u mal. N., čo súhrnne činí 817 € mesačne, v čom nie sú započítané výdavky na súťaže oboch detí, lieky, nevyhnutné zubné ošetrenie (jedno v priemere 40 €), mimoškolské akcie, ošatenie, strava, servis a oprava auta a iné nepredvídateľné výdavky. Vzhľadom na právo detí podieľať sa na životnej úrovni svojho otca vyjadrila názor, že priemerná výška výživného v sume, akú žiada, je primeraná príjmom otca, ktorý je v značnom nepomere s jej príjmom, ako aj jej výdavkami, čo otcovi reálne umožňuje i tvorbu úspor, a to nielen samotného otca, ale aj jeho vlastných detí, o čom mohol vzhľadom na príjem otca rozhodnúť aj súd prvého stupňa bez návrhu účastníkov konania. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli dostatočne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozsahu výživného pre maloleté deti, pričom výživné má byť v zásade určené tak, aby dieťa, rodičia ktorého spolu nežijú, malo takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. V tomto smere sa javí nereálne, že by rodičia v čase spolužitia vzhľadom na ich príjmy a záväzky vyplývajúce predovšetkým zo stavby rodinného domu a na uvedený účel poskytnutých úverov, ktoré je potrebné splácať naďalej, vynakladali na výživu maloletých detí sumu minimálne 810 €, tak ako požaduje matka určiť výživné od otca pre maloleté deti, a to bez jej podielu na výživnom pre deti, pričom ani z tvrdení účastníkov konania nevyplýva, že by v takomto rozsahu odôvodnené potreby maloletých detí uspokojovali. Matka v priebehu konania na súde prvého stupňa neprezentovala žiadne podstatne zvýšené potreby maloletých detí, ktoré by vybočovali z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, t.j. na druhom stupni základnej školy, ktoré sú len mierne zvýšené v dôsledku záujmovej činnosti detí a nákladov na ortodonciu u mal. U., pričom v odvolaní argumentuje rôznymi konkrétnymi výdajmi, ktoré však relevantným spôsobom nepreukázala a navyše do nákladov zahŕňa aj položky, ktoré sa prelínajú s nákladmi na jej činnosť v občianskom združení, prípadne výdavky spojené s prevádzkou osobného motorového vozidla, ktoré takisto používa na výkon svojej práce s tým, že v odvolaní tvrdí, že ho využíva aj na prepravu detí na rozdiel od svojej výpovede v konaní na súde prvého stupňa, kde tvrdila, že deti nerozváža autom, pretože to nestíha, a preto deti chodia MHD. Zároveň uvádza také výdavky, ktoré nie je potrebné vynakladať každoročne, ako je nákup zimných a letných pneumatík a podobne. Majetkové pomery oboch rodičov detí sú v zásade rovnaké, nakoľko nehnuteľnosti majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s tým, že byt užíva výlučne matka s maloletými deťmi a novopostavený rodinný dom otec, ktorý zároveň spláca úvery poskytnuté na jeho výstavbu. Vlastnia dve motorové vozidlá, 10-ročné užíva matka detí, a to aj na výkon svojej činnosti v občianskom združení a otec 18-ročné vozidlo, ktoré využíva na služobné účely a z toho dôvodu je mu preplácaná suma 136 € mesačne na prevádzku tohto vozidla. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že majetkové vzťahy manželov a ich rozpory vo vzťahu k právnym úkonom týkajúcim sa ich spoločného majetku (výber finančných prostriedkov z poistenia, prípadne iných účtov), je potrebné uplatniť v príslušnom občiansko-právnom konaní a nie je možné ich považovať za lepšie majetkové pomery toho z rodičov, ktorý s nimi disponuje, pretože patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že určené výživné zodpovedá kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcim z ustanovení Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Pretože súd prvého stupňa správne ustálil aj dlh na výživnom a rozhodol o jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.