Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Sd/81/2012 z 11. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. novembra 2013, sp. zn. 3Sd/81/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8012200878.5 Krajský súd Prešov | 3Sd/81/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8012200878.5 | 2013-11-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250j ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/be1b55b2-2af8-42c6-a90e-c5616a1693bb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8012200878.5 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sd/81/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200878
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8012200878.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa Doc.
Ing. E. S., CSc., bytom T., L. č. XXXX/XX proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul.
29. augusta č. 8, o starobný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 19.11.2012 č. XXX XXX XXXX a v r a- c i a vec
odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 3 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p..

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave (v ďalšom texte iba odporkyňa) rozhodnutím zo dňa 19.11.2012
č. XXX XXX XXXX zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 25.09.2012 podľa § 65
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že citovala ustanovenie zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a to § 65 ods. 1, podľa ktorého má poistenec nárok na starobný
dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8 § 65 a § 274
neustanovuje inak. Podľa § 274 ods.1 Zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.decembra 2023.

Odporkyňa ďalej argumentovala tým, že podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.
334/2011 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho
vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Odporkyňa konštatovala, že vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v potvrdení zo dňa 14.09.2012
uviedol, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 30.10.2010 podľa ustanovenia § 91 ods.
2 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a podľa § 121
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľovi pre nárok na starobný dôchodok bola zhodnotená doba
zamestnania (služby) a to od 26.08.1970 do 25.08.1972 základná vojenská služba v I. kategórii funkcií,
od 26.08.1972 do 19.07.1975 ďalšia služba v I. kategórii funkcií, od 20.07.1975 do 31.08.1976 služobný
pomer vojaka z povolania v I. kategórii funkcií a od 01.09.1976 do 31.08.1990 služobný pomer vojaka z



povolania v II. kategórii funkcií. Argumentovala ďalej tým, že podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt,
profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný
dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Odporkyňa uzavrela, že navrhovateľ v civilnom zamestnaní (všeobecný systém dôchodkového
poistenia) získal celkove 7992 dní obdobia dôchodkového poistenia zaradené do III. pracovnej kategórie
a navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa §274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení
znížením dôchodkového veku. S poukazom na zistený skutkový stav dôchodkový vek navrhovateľ
dovŕši 09.08.2014, preto žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá.

Rozhodnutie odporkyne napadol opravným prostriedkom zo dňa 26.11.2012, ktorý bol odporkyni
doručený 29.11.2012, navrhovateľ, ktorý uviedol (citácia): „Týmto podávam v stanovenej 30-dňovej
lehote návrh na preskúmanie rozhodnutia súdom a prikladám kópiu príslušného rozhodnutia“.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 13.12.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.12.2012, navrhla
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že podľa § 65 ods. 2 zákona dôchodkový
vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Inak je dôchodkový vek upravený v
§ 274 ods. 1 zákona. podľa § 274 ods.1 zákona nároky vyplývajúce zo zariadenia do I. a II. pracovnej
kategórii sa priznávajú do 31.decembra 2023.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I.
(II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129)
zaradené do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona.
Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej
kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ aý h/ zákona č. 100/1988 Zb..

Vzhľadom na to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988
Zb., služba zaradená do I. kategórie funkcií bola hodnotená ako zamestnanie I. pracovnej kategórie a
služba zaradená do II. kategórie funkcií bola hodnotená ako zamestnanie II. pracovnej kategórie.

Podľa § 60 ods. 2 zákona obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak
prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok
alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa § 40 až § 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Podľa § 255 ods. 5 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

Z rozhodnutia vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 20.02.2004 č. 6507000516931/2/
VÚSZ/DO2 vyplýva, že podľa § 121 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 91 ods.2 zákona č. 114/1998 Z.z. o
sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov bol navrhovateľovi priznaný výsluhový
dôchodok od 30.októbra 2000 vo výške 3.761,--- Sk mesačne. Pre nárok na výsluhový dôchodok bolo
navrhovateľovi zhodnotené obdobie podľa potvrdenia vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č.
VÚSZ-51693-11/2012-ODS zo dňa 14.09.2012 v rozsahu:



- obdobie od 26.08.1970 do 25.08.1972 - základná vojenská služba - I. kategória funkcií,

- obdobie od 26.08.1972 do 19.07.1975 - ďalšia služba (vo vojenskej škole) - I. kategória funkcií,

- obdobie od 20.07.1975 do 31.08.1976 - dôstojník z povolania - I. kategória funkcií,

- obdobie od 01.09.1976 do 31.08.1990 - dôstojník z povolania - II. kategória funkcií.

Podľa ustanovenia § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v §12 ods. 3 písm. d/ a e/,

c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/,

d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až
l/, alebo

e/ 60 rokov.

Nakoľko navrhovateľ získal službu zaradené do I. a II. kategórie funkcií, v súlade s § 14 ods. 4 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získal v I. kategórii funkcií 6 rokov a 6 dní. V II. kategórii
funkcií navrhovateľ získal 14 rokov a 0 dní. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nesplnil podmienku
stanovenú v § 21 ods. 1 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb., teda že zamestnanie v I. kategórii funkcií
trvalo len 6 rokov a 6 dní, a preto nie je možné znížiť dôchodkový vek.

Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
občan, ktorý vykonával pred 01.januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I.
alebo II. kategórie funkcií, má po 31.decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a/ 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a/,
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórii funkcií,

b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a/,
prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,

c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a/,
prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií, alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo

d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/,
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/, alebo 15 rokov v I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej
kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.decembru 1999, za zamestnanie sa na
tieto účely považujú i náhradné doby uvedené v §5 ods. 1 a § 6 ods.1 nariadenia vlády Československej
socialistickej republiky č. 117/1988 Zb..



Podľa potvrdenia vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 14.09.2012 službu v II. kategórii
funkcií navrhovateľ ukončil dňa 31.08.1990. Z uvedeného vyplýva, že nárok na starobný dôchodok podľa
ustanovenia § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení navrhovateľovi nevznikol, nakoľko
nesplnil podmienku trvania služby v I. a II. kategórii funkcií ku dňu 31.12.1999, a preto nie je možné
znížiť jeho dôchodkový vek.

Odporkyňa poukázala na to, že v centrálnej evidencii sociálnej poisťovne sa nachádzajú evidenčné
listy dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia a tiež rozhodnutie vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia č. 65407000516931/2-VÚSZ/DO2 zo dňa 20.02.2004 o priznaní výsluhového dôchodku,
ako aj potvrdenie vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 14.09.2012 o zhodnotení obdobia
pre nárok na výsluhový dôchodok je jednoznačne preukázané, že obdobie od 26.08.1970 do 31.08.1976
zaradené do I. kategórii funkcií trvalo iba 6 rokov a 6 dní a obdobie od 01.09.1976 do 31.08.1990
zhodnotené v II. kategórii funkcií trvalo 14 rokov a 0 dní.

Ku dňu 01.06.2012, t.j. ku dňu, od ktorého navrhovateľ žiadal priznať starobný dôchodok, navrhovateľ
získal 7992 dní obdobia dôchodkového poistenia zaradeného do III. pracovnej kategórie. Podľa § 60
ods. 9 zákona v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového
poistenia. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu 01.06.2012 získal navrhovateľ 21 rokov a 327 dní obdobia
dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia,
ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia, ale nesplnil podmienku dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 a § 274
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a ani podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení, a preto bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietnutá.

Doba zamestnania (poistenia) a osobné vymeriavacie základy navrhovateľa boli zhodnotené na základe
spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v ústrednej evidencii sociálnej poisťovne. O
nároku navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku bolo rozhodnuté správne a v súlade s platnými
právnymi predpismi tak, ako je to aj obsahom napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutkové
a právne dôvody odporkyňa žiada krajský súd, aby napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 19.11.2012 ako vecne správne potvrdil.

Dňa 18.12.2012 citovaný návrh, rovnopis rozhodnutia a vyjadrenie odporkyne bolo doručené krajskému
súdu. Pretože návrh navrhovateľa nespĺňal náležitosti upravené Občianskym súdnym poriadkom,
súd uznesením zo dňa 17.01.2013 vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu na preskúmanie. Súd
podotýka, že podľa názoru súdu odstrániť nedostatky tohto podania mala už sama odporkyňa aplikujúc
ustanovenie § 186 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
pretože z návrhu na preskúmanie nebolo zrejmé, čo sa navrhuje a v čom navrhovateľ vidí nesprávnosť
postupu a rozhodnutia odporkyne.

V písomnom podaní zo dňa 04.02.2013, ktoré bolo súdu doručené 04.02.2013, navrhovateľ doplnil návrh
tak, že žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, a aby bola odporkyňa právne
zaviazaná uznať splnenie dovŕšenia jeho dôchodkového veku 57 rokov k 09.08.2009.

Dôvodil tým, že odporkyňa vo vyjadrení doručeného súdu 18.12.2012 sa v hlavnej argumentačnej
časti odvoláva na už dávno neplatný zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení, ktorého účinnosť
skončila 31.12.2003 a od 01.01.2004 ho nahradil iný a dodnes platný zákon s iným obsahom a
paragrafovým znením, preto by súd nemal vôbec prihliadať na zdôvodňovania odporkyne na str. 2
v 5. a 6. ods. 2, ani na str. 3 v ods. 4, ani na celú str. 4 a ani na str. 5 v prvých dvoch odsekoch,
lebo sú irelevantné a v rozpore s platnými zákonmi. Ak by súd však predsa dospel k názoru, že aj
takáto argumentácia odporkyne je uplatniteľná v tomto konaní, tak pre každý prípad poukazuje na
argumentáciu samotnej odporkyne na str. 4, kde uvádza, že podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred 01.januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.decembri



1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej... 15 rokov v I. alebo II.kategórie funkcií, čo preukázateľne
splnil, a preto niet zákonného dôvodu, aby mu odporkyňa nepriznala aspoň tento skorší dôchodkový
vek 59 rokov (09.08.2011), ktorý mu (nehorázne možno účelovo pod ťarchou jej zlej dnešnej finančnej
situácie) popiera v svojom závere v 2. a 4. ods. na str. 5 a tak nepriamo zdôvodňuje svoje účelové
rozhodnutie o jeho štandardnom dôchodkovom veku 62 rokov (09.08.2014) podľa § 6ť ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V ostatných častiach odporkyňa vôbec neargumentuje svoj odlišný
postoj k stanoveniu dôchodkového veku, len popisuje obidvom stranám evidentne známe veci, ktoré
sú nesporné, a ktoré podporujú aj jeho tvrdenia pre uznanie skoršieho dôchodkového veku 57 rokov
(09.08.2009).

Odporkyňa nesprávne uplatnila § 65 ods. 2 zákona, podľa ktorého dôchodkový vek je 62 rokov veku
poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak, pretože práve ten istý zákon to umožňuje aj v jeho
konkrétnom prípade v § 255 ods. 1, podľa ktorého za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak...“ a
v nadväznosti na § 274 ods. 1, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.decembra 2023 a § 274 ods. 2, podľa ktorého suma starobného
dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa
odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, a to... .

Odporkyňa nesprávne uplatnila § 255 ods. 5 zákona, podľa ktorého za obdobie dôchodkového poistenia
sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby
získané do 31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby
nezískali nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, pretože práve ten výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/1998 Z.z.) platného od 01.07.2002 nezískal, ale
získal ho podľa staršieho osobitného predpisu (zákon č. 114/1998 Z.z.) platného od 01.05.1998, čo
je uvedené aj v rozhodnutí VÚSZ č. 65407000516931/1VÚSZ/DO2 zo dňa 20.02.2004 o priznaní
výsluhového dôchodku od 30.10.2000, ako aj v potvrdení VÚSZ zo dňa 14.09.2012. VÚSZ v potvrdení
sa aj odvoláva na osobitný predpis pre vojakov na § 91 ods. 2, podľa ktorého mu bol výsluhový
dôchodok priznaný a vypočítaný od 30.10.2010 tak, ako bol aj s pomenovaním výsluhový dôchodok
a on dodáva, že namiesto výsluhového príspevku, lebo to tak pojmovo už vtedy vyžadoval osobitný
predpis v prechodnom ustanovení § 124 ods. 2, podľa ktorého výsluhové príspevky, na ktoré vznikol
nárok podľa § 211 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov (a
určite aj podľa starších osobitných predpisov platných v roku 1990 pri jeho odchode do civilu) a tento
nárok trval ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky, teda len považujú za
výsluhové dôchodky, podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Tvrdí, že vtedy
a už dávno predtým po jeho odchode do civilu od 31.08.1990 mal nárok na výsluhový príspevok podľa
ešte staršieho osobitného predpisu a to zákon č. 76/1959 Zb. a neskorších a len z dôvodu, že ho od
VÚSZ žiadal neskôr, premenoval sa v predpisoch na výsluhový dôchodok.

Navrhovateľ poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím boli dotknuté jeho subjektívna práva a v tejto
súvislosti a pre podporu jeho tvrdenia poukazuje na rozpor medzi jeho zákonnými dvoma nárokmi na
výsluhové zabezpečenie (nárok na dôchodkový vek 57 rokov za 20 rokov v I. a II. kategórii a nárok
na výsluhový príspevok a nie výsluhový dôchodok získané pri jeho odchode do civilu 31.08.1990 na
jednej strane a na druhej strane s pokusom odporkyne zámenou pojmu výsluhový dôchodok namiesto
výsluhového príspevku, ktorým vlastne jeho výsluhový dôchodok je, posunúť, predĺžiť mu o 5 rokov jeho
dôchodkový vek z 57 na 62 rokov v jeho neprospech a tak ho retroaktívne ukrátiť na jeho jednom už skôr
získanom zákonnom nároku na výsluhovom zabezpečení. Je hlboko presvedčený, že žiadne zmeny
zákonov, predpisov alebo ich novelizácie po jeho odchode do civilu 31.08.1990 nemôžu ho retroaktívne
znevýhodniť alebo ubrať mu už získané práva a odporkyňa svojim rozhodnutím sa o to pokúsila.

Navrhovateľ dôvodil aj tým, že tento jeho právny názor podporuje aj stanoviskom a rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR v rovnakej aj časovo zhodnej správnej veci (rozsudok NS SR č. 30.06.2010,
sp. zn.: 9So 112/2009, ktorý priložil odporkyni k svojej žiadosti o starobný dôchodok, pre by sa malo
nachádzať v spise), zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 7/2011 pod č. 110 rozhodnutie,



podľa ktorého výsluhový príspevok nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa § 39
zákona č. 328/2002 Z.z., zostáva výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 73/1998 Z.z. a za výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia
priznanú podľa predchádzajúcich predpisov iba považuje.

Ustanovenie § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je vyjadrením zásady zachovania získaných
nárokov, rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov, podľa ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie zachovávajú do 31.decembra 2023. Z toho dôvodu pre posúdenie vzniku nároku
na starobný dôchodok pri vykonávaní zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie
je možné ani pre jeho stanoviť iné (menej výhodné) podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou
právnou úpravou. Iné než 57-ročné, napr. 59-ročné alebo 62-ročné (treba rozumieť pre neho horšie)
posúdenie jeho dôchodkového veku v tomto konaní bude považovať za porušenie jeho ľudských práv,
porušenie rovnakého prístupu k poistencom a nerovnosti pred zákonmi a súdmi, nerešpektovanie
slovenskej judikatúry a zákonov, teda porušenie jeho ústavných práv a musel by potom využiť všetky
ostatné zákonné postupy na jeho ochranu.

Uznesením zo dňa 05.02.2013, ktoré bolo odporkyni doručené dňa 13.02.2013, súd uložil odporkyni,
aby sa v lehote 20 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia vyjadrila k doplnenému návrhu a súčasne
doručila aj dávkový spis.

Dňa 06.03.2013 bol súdu doručený dávkový spis s doplňujúcim vyjadrením zo dňa 01.03.2013, v ktorom
odporkyňa zotrvala na svojom pôvodnom vyjadrení s tým, že podľa §174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.
v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že
zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.decembru 1999,
za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby určené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1
nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.. Odporkyňa uviedla, že podľa
potvrdenia vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 14.09.2012 službu v II. kategórii funkcii
navrhovateľ ukončil dňa 31.08.1990 a z uvedeného je zrejmé, že nárok na starobný dôchodok podľa
ustanovenia § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení navrhovateľovi nevznikol, keďže
nesplnil podmienku trvania služby v I. alebo II. kategórii funkcií ku dňu 31.decembru 1990, a preto nie
je možné znížiť jeho dôchodkový vek v súlade s § 174 zákona č. 100/1988 Zb..

Ďalej uviedla, že pojem kategórie funkcií definuje § 130 zákona č. 100/1988 Zb.. Výkon služby
zaradenej do I., resp. II. kategórie funkcií získaný v ustanovenom rozsahu odôvodňoval v zmysle §
132 zákona č. 100/1988 Zb. vznik nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona . 100/1988
Zb.. Na rozhodovanie o starobnom dôchodku podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. je príslušný
osobitný orgán sociálneho zabezpečenia. V zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR sociálna poisťovňa ako
verejnoprávna inštitúcia môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon.

Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. ani zákona č. 461/2003 Z.z. nevyplýva, že by
sociálna poisťovňa (resp. jej predchodcovia) pri rozhodovaní o dôchodkových dávkach zo všeobecného
systému sociálneho poistenia mala prihliadať na zaraďovanie výkonu služobného pomeru do I., resp. II.
kategórii funkcií a priznávať nároky vyplývajúce z takéhoto zaraďovania. Tento úmysel zákonodarcu je
zrozumiteľne a jasne vyjadrení v § 274 ods. 1 zákona, podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31.decembra 2023.

Pre sociálnu poisťovňu je pri rozhodovaní o dôchodkových nárokoch rozhodujúce len zaradenie
zamestnaní do pracovných kategórií. Sociálna poisťovňa posudzuje podmienky nároku na starobný
dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. výlučne podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý umožňuje
znížiť predpísaný dôchodkový vek, ak občan získa potrebný počet rokov zamestnania zaradeného do
I. pracovnej kategórie.



Ak zákon č. 100/1988 Zb. v § 174 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov umožňuje znížiť
predpísaný dôchodkový vek s ohľadom na získanie potrebného počtu rokov zamestnania zaradeného
do I. pracovnej kategórie alebo služby zaradenej do I., resp. II. kategórii funkcií, potom je nepochybné, že
obsahom a účelom citovaného ustanovenia je zabezpečiť právny nárok na starobný dôchodok občanom,
ktorí z celkovej doby zamestnania v dĺžke 25 rokov vykonávali po určenú dobu

a/ zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie (nevzťahuje sa na výkon zamestnaní II. pracovnej
kategórie)

b/ službu zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií (podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.).

Z uvedeného nepochybne vyplýva, že ustanovenie § 174 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov
sa vzťahuje na rozhodovanie sociálnej poisťovne (resp. jej predchodcov) o dôchodkových nárokoch s
ohľadom na zamestnanie zaraďované do I. pracovnej kategórie (obdobne ako § 21 zákona č. 100/1988
Zb.) a na rozhodovanie osobitného orgánu sociálneho zabezpečenia o dôchodkových nárokoch s
ohľadom na výkon služby zaradenej do I., resp. II. kategórii funkcií (obdobie ako § 132 zákona č.
100/1988 Zb.).

Výkon služby policajtov a vojakov sa zaraďoval do I., resp. II. kategórie funkcií výlučne na účely
rozhodovania o dôchodkových nárokoch podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.. Sociálna poisťovňa
(ani jej predchodcovia) nie je a nikdy nebola príslušná na rozhodovanie o dôchodkových nárokoch
podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.. Nedostatok kompetencie sociálnej poisťovne rozhodovať
v dôchodkových záležitostiach podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. potvrdzuje aj ostatná
rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Nakoľko navrhovateľ s poukazom na § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. získal zamestnanie zaradené
do I. pracovnej kategórie iba v rozsahu 6 rokov a 6 dní, nárok na zníženie dôchodkového veku podľa
zákona č. 100/1988 Zb. mu nevznikol.

Na základe uvedeného bol nárok navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku posúdený aj podľa
§ 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona v znení zákona
č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol poistený najmenej 15 rokov a
dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Vzhľadom na to, že dôchodkový vek navrhovateľ dovŕši dňa 09.08.2014, nárok na starobný dôchodok
mu od 25.09.2012 nevznikol, pretože nedosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok. Po
splnení podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č.
555/2007 Z.z. sociálna poisťovňa posúdi nárok navrhovateľa na starobný dôchodok a rozhodne o ňom,
pričom zohľadní obdobie jeho dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. O
nároku navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku bolo rozhodnuté správne a v súlade s platnými
právnymi predpismi tak, ako je to aj obsahom napadnutého rozhodnutia.

Dňa 11.03.2013 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, v ktorom uviedol, že až dňa 08.03.2013 mu
bolo doručené z Daňového úradu Prešov potvrdenie o jeho zdaniteľných príjmoch podľa § 6 Zákona
o dani z príjmov a príslušných čiastkových základov podľa § 6 Zákona o dani z príjmov za roky
1993 až 2011, ktoré súdu predkladá v prílohe. Týmto dôkazom chce napomôcť súdu objektívnejšie
posúdiť jeho ročné vymeriavacie základy 50% z čiastkového základu dane, najmä od roku 1998 od
30.07. dodnes, kedy namiesto neho plnil alebo si mal plniť oznamovacie platobné povinnosť správca
konkurznej podstaty JUDr.Y. T. s tým, že potvrdenie sa týka výlučne len jeho zdaniteľných príjmov zo
samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnosti (§ 6 Zákona o dani z príjmov), ktoré nemá odporkyňa
riadne zdokumentované a asi ani odvody od správcu pre svoju a správcovi neschopnosť v rokoch od
1998 dodnes, kedy správca pokračoval v jeho podnikaní namiesto alebo za neho, dosahoval vysoké
zdaniteľné príjmy (§ 6 Zákona o dani z príjmu), ktoré aj riadne zdaňoval do štátneho rozpočtu formou
podávania jednoročných daňových priznaní a platil dane z príjmov, avšak pozabudol alebo úmyselne
nepodával z týchto príjmov do sociálnej poisťovne tzv. výpisy z daňových priznaní, nenapočítal si sám
ani neplatil žiadne odvody do sociálnej poisťovne. Tvrdí, že on toto robiť za neho nebol oprávnený a ani



nemohol, a naopak on bol povinný za neho konať a platiť on sám ako správca z takto získanýchpeňazí.
Jednásao tzv. priebežne vznikajúce pohľadávky po vyhlásení (počas) konkurzu a proti konkurznej
podstate, podobne ako dane z takýchto príjmov. Neobstojí žiadna výhovorka na Zákon o konkurze
a vyrovnaní, kde niet žiadnej zmienky o úľavách na daňových a odvodových povinnostiach, ktoré sú
naopak jasne navzájom medzi sebou zviazané zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa
ktorého sú VZ - 50% z ČZD (§ 6 Zákona o dani z príjmu), ak sú od min. do max.VZ. Zdaniteľné
príjmy podľa § 6 ods. 1 (od živnosti) Zákona o dani z príjmu správca namiesto neho dosahoval, ako
to dokazuje priložené potvrdenie, a teda odporkyňa mala alebo mohla konať v spolupráci s daňovým
úradom voči správcovi to, čo mala aj keď jej správca riadne každoročne nepodával tzv. výpisy z daňových
priznaní, nenapočítal si sám výšku a hlavne neplatil mesačné odvody za neho do štátneho rozpočtu,
ktorého sú odvody na sociálne a dôchodkové poistenie súčasťou. Tvrdí, že odporkyňa ako verejná
inštitúcia spolu so správcom navyše ako verejným činiteľom týmto (ne)komunikovaním ho chcú alebo
pokúšajú sa možnože neúmyselne ukrátiť na výške priznaného dôchodku. Neobstojí jej zľahčujúce
ústne zdôvodnenie (Ing. K. J. - vedúca odd. výberu poistného v SP Prešov v júli 2009 a opakovane
v septembri 2012 jemu osobne), že to je jeho chyba, že si zrušil živnosť k 31.01.2001, a že odvtedy
ho ani len neevidujú ako samostatne zárobkovo činnú osobu. V tejto súvislosti tvrdí, že vtedajšie jeho
neuvážené zrušenie - ukončenie živnosti k 31.01.2001 bolo a je právne neúčinné, pretože to bolo
počas konkurzu a on si prekročil rozsah svojich právomocí, ktoré zo zákona v správnych konaniach
mal. Urobil to mimo vedomia a vôle správcu počas konkurzu v dobrej viere, aby už mal pokoj so
živnosťou a úradmi a mimo vedomia správcu. Bolo by absurdné a nelogické, keby akýkoľvek úpadca v
konkurze mohol svojvoľným zrušením svojej živnosti zabrániť plateniu odvodov do štátneho rozpočtu z
reálne pokračujúcich zdaniteľných príjmov cez správcu. Hoci je pravdou, že vo väčšine konkurzov voči
FO-podnikateľom správcovia nepokračujú v ich podnikaní, ale len speňažia čiže predajú ich majetok,
ktorý je a tak na živnosti nezáleží, či je alebo sa zruší, ani nevzniknú tak žiadne odvodové povinnosti,
keďže absentuje zdaniteľný príjem podľa § 6 a správcovia dosahujú len príjem z predaja majetku v
konkurznej podstate, ktorý je nezdaniteľným príjmom podľa Zákona o dani z príjmov. Ak by malo platiť
zdôvodnenie odporkyne o ukončení odvodových povinností po 31.01.2001 pre zrušenie živnosti, tak
by to bola rovnaká absurdita, ako keby podnikateľ SZČO si zrušil živnosť, aby prestal platiť odvody
ale v podnikaní so zdaniteľnými príjmami by pokračoval. Teda tento jeho úkon a informácia v systéme
odporkyni, že mu skončila živnosť a tým aj odvodová povinnosť, je irelevantné a podstatné je, že správca,
aj keď nemusel, ale predsa naďalej pokračoval v jeho podnikaní po 30.07.1998 (1. konkurz), ako aj po
29.11.2000 (2.konkurz) dodnes a dosahoval zdaniteľné príjmy podľa § 6 Zákona o dani z príjmov, ktoré
sú všeobecne podľa dlhodobo platnej legislatívy nielen zdaňované ale aj zodvodňované, čo má dosah
nielen na štátny rozpočet ale hlavne tu v konaní na výšku jeho dôchodku. Je len vecou odporkyne a
správcu, ako si tieto dlhoročne neplatné odvody medzi sebou vyporiadajú, ale určite by si tieto povinnosti
nemal znášať priamo on a zo svojich peňazí, napr. po skončení konkurzu, ale mal by všetko platiť správca
z konkurznej podstaty z peňazí práve z týchto zdaniteľných príjmov. Tiež tvrdí, že ani tieto nevyporiadané
finančné záležitosti medzi SP a správcom nie sú meritom tohto konania a sú by sa nimi ani nemal
zaoberať, a že nemôžu ani byť zákonným dôvodom na nepriznanie mu tej časti jeho dôchodku, ktorá
odpovedá nezaplateným odvodom korešpondujúcim VZ - 50% ČZD v potvrdení v prílohe, pretože on si
nezaplatenie objektívne nespôsobil, ale správca.

Správca mimo týchto zdaniteľných príjmov dosahoval aj iné nezdaniteľné príjmy v konkurze, napr.
predajom nehnuteľností, ale tu a v ním podávaných daňových priznaniach a v priloženom potvrdení sa
nejedná o takéto príjmy, preto sú tu nepodstatné a irelevantné.

Naposledy z týchto príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 podával daňové priznanie on sám za rok
1998, ale len z jeho príjmov pred konkurzom do 30.07.1998, resp. ktoré skutočne prijal ako FO v roku
1998. Potom začal konať správca, podnikal za neho a prijímal všetky peniaze z podnikania. On odvtedy
vo všetkých majetkových a podnikateľských povinnostiach a právach stratil kompetencie a bol jediný
oprávnený konať za neho iba správca a to zo zákona. Správca podal za neho ako FO 1. daňové priznanie
až na ja 2001, teda za obdobie od 30.07.1998 (vyhlásenie 1. konkurzu) do 31.12.2000 na jednoročnom
tlačive pre daňové priznanie pre daň z príjmu fyzických osôb typu B platné pre rok 2000,preto daňový
úrad vidí a uvádza tieto 2,4-ročné príjmy skreslene, akoby boli bývali len v roku 2000, čo neodpovedá
skutočnosti. V priloženom potvrdení z DÚ v tabuľke je uvedený v roku 2000 príjem 143.293,43 EUR s
ČZD = 132.817,90 EUR, ktoré v skutočnosti boli dosiahnuté počas posledných 5 mesiacov roku 1998,
počas 12 mesiacov roku 1999 a 12 mesiacov roku 2000, a preto pre účely správneho posúdenia a



výpočtu VZ odporkyňou alebo priamo súdom by sa mal tento vysoký (nepravdivý) ČZD 132.817,90 EUR
z roku 2000 rovnomerne rozložiť do týchto 29 mesiacov a tak zvýšiť ČZD v roku 2000 na 54.959,13
EUR, inak by bol krátený štátny rozpočet neopodstatnenými nulovými odvodmi počas 12 mesiacov od
01.07.2000 do 30.06.2001 z dôvodu nulového DP za rok 1999 a tým aj neopodstatnene by bol ukrátený
aj na starobnom dôchodku kvôli nulovým VZ počas týchto 12 mesiacov.

Správca potom podobne ešte raz, ale naposledy na jar 2003 nekorektne priznal za neho zdaniteľné
príjmy podľa § 6 ods. 1 za dva roky (2001 a 2002) opäť na jednoročnom tlačive pre daňové priznanie
pre daň z príjmu FO typu B platné pre rok 2002, a preto je v priloženom potvrdení z DÚ aj uvedené, že
za rok 2001 nebolo podané daňové priznanie (správcom), čo opätovne časovo neodpovedá skutočne
dosahovaným zdaniteľným príjmom dosahovaným správcom, a preto opäť treba tu pre účely korektného
posúdenia a výpočtu VZ tento vysoký nepravdivý ČZD z roku 2002 vo výške 103.043,28 EUR rozložiť
do dvoch rokov, teda v roku 2001 priznať ČZD nie nulu, ale 51.521,64 EUR a rovnakú sumu 51.521,64
EUR priznať ako ČZD v roku 2002 namiesto 103.043,28 EUR.

Rovnopis doplnenia návrhu bol dňa 18.03.2013 doručený odporkyni s tým, aby sa k veci vyjadrila a
súčasne im bol vrátený dávkový spis, ktorý je súdu treba doručiť do termínu pojednávania nariadeného
na deň 16.04.2013.

Písomným podaním zo dňa 08.04.2013 odporkyňa súdu oznámila, že vzhľadom na námietky
navrhovateľa žiada o poskytnutie primeranej lehoty na ich prešetrenie s tým, že po prešetrení uvedených
skutočností a posúdení súladu napadnutého rozhodnutia zo skutkovým a právnym stavom veci vydá
nové rozhodnutie, resp. doručí doplňujúce vyjadrenie k predmetu sporu.

Pojednávanie nariadené na deň 16.04.2013 bolo odročené na neurčito a súd uložil odporkyni, aby sa k
doplňujúcemu podaniu navrhovateľa vyjadrila v lehote 45 dní odo dňa pojednávania.

Pretože v súdom stanovenej lehote dávkový spis, vyjadrenie, resp. rozhodnutie nebolo doručené,
prípisom zo dňa 11.06.2013, ktoré bolo odporkyni doručené 18.06.2013, súd urgoval odporkyňu o
doručenie vyjadrenia, resp. rozhodnutia a dávkového spisu.

Ďalším listom zo dňa 21.06.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.06.2013, odporkyňa opätovne
požiadala o poskytnutie primeranej lehoty na prešetrenie námietok navrhovateľa.

Následne súd nariadil pojednávanie dňa 01.07.2013 na deň 13.08.2013. Súčasne vrátil odporkyni
dávkový spis s prípisom o nariadenom termíne pojednávania.

Odporkyňa listom zo dňa 05.08.2013, ktoré bolo súdu doručené 09.08.2013, bolo doručené oznámenie
o preddavkovej výplate dôchodku zo dňa 01.08.2013, keďže navrhovateľovu žiadosť o priznanie
starobného dôchodku nie je možné vybaviť s konečnou platnosťou z dôvodu, že do uvedeného dňa nie
sú zistené rozhodujúce údaje potrebné na určenie sumy dôchodku.

Navrhovateľovi bolo doručené oznámenie, že od 01.08.2013 sa mu v súlade s § 116 ods.4 Zákona o
sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. vypláca preddavkovo starobný dôchodok v sume
200,-- EUR mesačne.

Vzhľadom na uvedené bolo odročené na neurčito aj pojednávanie nariadené na deň 13.08.2013 s tým,
že odporkyni bolo uložené, aby súdu rozhodnutie, vyjadrenie a dávkový spis boli doručené do 60 dní
odo dňa pojednávania 13.08.2013.



Pretože odporkyňa v stanovenej lehote vyjadrenie, resp. rozhodnutie a dávkový spis nedoručila, súd
dňa 15.10.2013 nariadil pojednávanie na deň 12.11.2013.

Odporkyňa ďalším listom zo dňa 14.10.2013, ktorý bol súdu doručená 18.10.2013, uviedla, že nárok
na starobný dôchodok navrhovateľa bol opätovne posúdený v súlade s právnym názorom Najvyššieho
súdu SR a v prílohe je zasielaný na vedomie list zo dňa 07.10.2013 adresovaný navrhovateľovi, ktorým
bol požiadaný, aby v lehote 8 dní od doručenia oznámil, od kedy žiada priznať starobný dôchodok. Po
doručení odpovede navrhovateľa bude vo veci rozhodnuté s konečnou platnosťou.

Emailovým podaním zo dňa 07.11.2013 odporkyňa uviedla, že v predmetnej veci prebieha opätovné
posudzovanie nároku navrhovateľa na starobný dôchodok. Žiada o odročenie termínu pojednávanie a
poskytnutie primeranej lehoty. Po posúdení súladu napadnutého rozhodnutia so skutkovým a právnym
stavom veci bude vo veci vydané nové rozhodnutie, resp. bude súdu zaslané doplňujúce vyjadrenie vo
veci a následne bude zaslaný aj dávkový spis navrhovateľa, ktorý v súčasnosti nie je možné zaslať,
nakoľko prebieha opätovné posudzovanie nároku navrhovateľa na starobný dôchodok.

Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 11.11.2013 uviedol, že dňa 22.08.2013 poslal sociálnej poisťovni
list s doplňujúcimi dokladmi k rokom 1990 - 1997 a to z jeho vlastnej vôle po nájdení predmetných
dokladov. Dňa 11.10.2013 poslal sociálnej poisťovni list ako svoju odpoveď a rozhodnutie na jej
oznámenie a žiadosť zo dňa 07.10.2013. Nesúhlasí s odročením pojednávania vytýčeného súdom
na deň 12.11.2013, o ktoré emailom 07.11.2013 požiadala súd odporkyňa prostredníctvom JUDr. Y.
T. - referentky odboru opravných prostriedkov na ústredí SP v Bratislave, pretože odporkyňa takéto
predlžovanie údajného nového a kladného rozhodnutia o priznaní jeho starobného dôchodku už robí
tendenčne a opakovane a popri tom ani po roku od žiadosti nepoberá starobný dôchodok, aký mu patrí,
ale len akúsi smiešne malú zálohu. Rád by si užil svoj zaslúžený dôchodok ešte pred smrťou rovnomerne
a hlavne, kým je relatívne zdravý. Pre každý prípad vopred súdu oznamuje, že od 28.11.2013 do
09.01.2014 bude z rodinných dôvodov mimo Slovenska, a teda nebude môcť preberať žiadne poštové
zásielky. Avšak kvôli urýchleniu a dokončeniu súdneho konania vopred súhlasí aj s pojednávaním v tejto
veci bez neho aj v tomto období a pre takýto prípad sa súdu vopred ospravedlňuje za svoju neúčasť.

Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu - odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá
upravuje rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa
primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v ustanovení § 220 upravuje,
že súd preskúmava neprávoplatné rozhodnutia vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a/ prvom
bode až treťom bode, o ktorých v prvom stupni rozhodovalo ústredie, a právoplatné rozhodnutia
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v ostatných veciach.

Rozhodnutie vydané odporkyňou v predmetnej veci je rozhodnutím v prvom stupni v dôchodkovej veci.



Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250d ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods.2 upravuje,
že žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu
prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky 1.640,-- EUR, a to
aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči rozhodnutiu
o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu súdu až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z uvedeného postupu súdu je podľa názoru nepochybné, že súd odporkyni poskytol dostatok priestoru
na to, aby na základe vznesených námietok navrhovateľa opätovne posúdila nárok navrhovateľa na
starobný dôchodok, pričom jej vyjadrenia sú kontroverzné a vzájomne si odporujúce. Je nesporné, že
odporkyňa na pojednávanie nariadené na deň 12.11.2013 súdu dávkový spis nepredložila.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, ktorý v ustanovení § 210 ods. 1 upravuje, že organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú
rozhodnutie... písm. c/ v dôchodkových dávkach... . Podľa §210 ods. 2 citovaného zákona organizačné
zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodovať vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60
dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní,
čo treba účastníkom oznámiť.

Od doručenia návrhu na preskúmanie odporkyni (dňa 29.11.2012) uplynula dostatočná doba na to, aby
odporkyňa námietky posúdila a buď vo veci vydala nové meritórne rozhodnutie vo veci alebo sa k veci
vyjadrila so záverečným právnym názorom a súdu predložila aj dávkový spis.

Podľa § 250j ods. 3 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. - súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli
predložené.

Pretože odporkyňa nepredložila súdu administratívny spis (dávkový spis) na nariadené pojednávanie
na deň 12.11.2013, súd nemohol preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odporkyne, preto podľa
§ 250j ods. 3 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec
odporkyni na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je odporkyňa povinná opätovne preskúmať splnenie podmienok nároku navrhovateľa
na starobný dôchodok, vyrovnať sa s námietkami navrhovateľa uvedenými v jeho doplnených návrhoch
na preskúmanie rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a
účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech, si náhradu
trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).