Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/444/2016 z 20. 6. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 20. júna 2017, sp. zn. 1Co/444/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7114231883.1
Krajský súd Košice | 1Co/444/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7114231883.1 | 2017-06-20 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e6ea586-1c7d-4bd4-967c-315149b9cf03
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7114231883.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/444/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114231883
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114231883.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislav Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobcu O.. Z. R., T. R. P.O., Q. Č..
XX, zastúpeného obchodnou spoločnosťou JUDr. T. Zaleta, advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Ťahanovské riadky č. 25, proti žalovaným: 1. E.. D. B., T. R. P., Q. Č.. XX, zastúpeného O.. S. B., T. R. P.,
Q. Č.. XX, 2. Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, o určenie vlastníckeho práva a iné,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27.05.2016 č.k. 19C/293/2014-117
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  rozsudok a vec  v r a c i a  súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca nemá právo na
náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na určenie, že zmluva o prevode
vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 27.02.2013 uzatvorená medzi žalovanými je v časti neplatná
a v časti ostáva platná a zároveň určenia, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej
na A. Č.. XXXXX, P.. Ú.. J. E. a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu Q. Č.. XX.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaní uzatvorili dňa 07.06.2013
zmluvu o prevode nebytového priestoru, na základe ktorej žalovaný v 2. rade previedol na žalovaného
v 1. rade nebytový priestor nachádzajúci sa v bytovom dome na K.. Q. Č.. XX - nebytový priestor
nachádzajúci sa v bytovom dome na K.. Q. Č.. XX. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný v 1.
rade je vlastníkom bytu č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome na adrese Q. Č.. XX R. P. a žalobca je
vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome na ul. Q.O. Č.. XX R. P.. Pre uzatvorenie kúpnej
zmluvy žalovaný v 1. rade nebol dovtedy vlastníkom bytu ani nebytového priestoru v bytovom dome na
ul. Q. Č.. XX. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a v časti týkajúcej sa nebytového
priestoru nachádzajúceho sa v bytovom dome na ul. Q. Č.. XX R. P..

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu
nie je dôvodný, pretože v danom prípade predmetný právny úkon je nedeliteľný.

5. Súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 41 Obč. zákonníka, pričom prihliadajúc na všetky tam
uvedené kritéria má za to, že v danom prípade ide o uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza
viac nehnuteľnosti (dva nebytové priestory), vo vzťahu ku ktorým však bola kúpna cena dohodnutá
jednou sumou tak, že nie je vo vzťahu ku jednotlivým nehnuteľnostiam nijako špecifikovaná a z
povahy prevádzaných nehnuteľností je zrejmé, že nemôže ísť o rovnaké ceny pre každú nehnuteľnosť.
Predmetná zmluva ako právny úkon je podľa názoru súdu nedeliteľná a pre taký prípad, ak má byť



kúpna zmluva neplatná, ohľadne prevodu jednej z týchto nehnuteľnosti, potom je neplatná aj vo zvyšnej
časti.  Na základe uvedeného teda súd mal za to, že nie je možné vyhovieť žalobe a vysloviť neplatnosť
predmetnej zmluvy iba v časti a súčasne vysloviť, že zostávajúca časť zmluvy zostáva v platnosti.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací napadnutý rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci dospel
k nesprávnemu právnemu záveru, že zmluva, ktorou došlo k prevodu oboch nebytových priestorov
je nedeliteľná. V tejto súvislosti uviedol, že peniaze vždy nevyhnutne treba považovať za predmet
práva, ktorý je deliteľný. Zákon v § 41 nevyžaduje, aby bola časť úkonu, ktorá sa napadá reálne
oddelená. V priebehu konania bol predložený znalecký posudok, ktorým bola stanovená všeobecná
hodnota oboch nebytových priestorov. Posudok sám o sebe je jednoznačným dôkazom toho, že kúpna
zmluva a všetky v nej obsiahnuté položky tvoriace podstatu kúpy boli oddeliteľné, keďže posudok
určoval všeobecnú hodnotu jedného nebytového priestoru v sume 8.214,80 eura a druhého nebytového
priestoru v sume 12.285,31 eura. Spoločná kúpna cena oboch nehnuteľnosti bola v kúpnej zmluve
dohodnutá na 24.576,- eur, aplikovaním vyššie uvedeného pomeru dostaneme veľmi jednoznačne
oddeliteľnú sumu zodpovedajúcim jednotlivým nehnuteľnostiam. Súd bol vyzvaný o tom, aby rozhodol, či
došlo k markantnému porušeniu zákona tým, že cudzí subjekt v rozpore so zákonom sa stal vlastníkom
priestorov nachádzajúci sa v inom bytovom dome. Došlo k protizákonnému predaju nebytového priestoru
v bytovom dome na Q. K.. Č.. XX R. P. žalovanému. Žalovaný nesplnili povinnosť uloženú v ust. § 16
ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov vo vzťahu k nebytovému priestoru a vlastníkom bytového domu na
ul. Q. Č.. XX R. P.. Žalovaní v konaní nepredložili žiadny relevantný dôkaz, ktorý by čo i len v náznaku
potvrdil tvrdenie, že kúpna zmluva neplatná nie je. Trvá na tom, že kúpna zmluva je deliteľná, t.j. že ak
by sa z nej vynechala časť o prevode nebytového priestoru, zvyšok zmluvy by dával dokonalý zmysel
a mohol by jestvovať sám o sebe. Podľa jeho názoru však otázka oddeliteľnosti časti kúpnej zmluvy je
sekundárna. Súd sa nevysporiadal s dôležitejšou otázkou a to s absolútnou neplatnosťou úkonu. Ak by
aj pripustil, že úkon je nedeliteľný, platí, že ak je neplatná časť nedeliteľného úkonu, je neplatný celý
úkon, tento právny názor prezentoval aj súd v rozsudku na strane 4. Nesplnenie ponukovej povinnosti v
zmysle § 16 ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov spôsobil neplatnosť právneho úkonu z titulu rozporu so
zákonom podľa § 39 Obč. zákonníka. Žalobca mal teda za to, že súd prvej inštancie pochybil v tom, že
z úradnej moci zároveň nerozhodol nad rámec žaloby o neplatnosti celej kúpnej zmluvy, ktorou došlo
k prevodu oboch nebytových priestorov na žalovaného. Súd mal rozhodnúť o neplatnosti celej zmluvy,
čím došlo k tomu, že by sa vyhovelo celému návrhu.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzalo podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom
podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno
považovať za správne, ak súd pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že predmetná kúpna zmluva ako
právny úkon je nedeliteľná, v dôsledku čoho žalobu zamietol - bez toho aby sa zaoberal tvrdenou
neplatnosťou časti predmetu právneho úkonu - a v rozpore s týmto zistením konštatoval, že „pre taký
prípad, ak má byť kúpna zmluva neplatná ohľadne prevodu jednej z týchto nehnuteľností, potom je
neplatná aj vo zvyšnej časti“.

10. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je  neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

11. Právny úkon môže byť neplatný buď celkom alebo sčasti. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje
na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Tam však, kde sa dôvod neplatnosti
vzťahuje iba na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu  právneho úkonu, ktorú možno oddeliť od jeho
ostatného obsahu, bude neplatnou ex tunc len táto časť právneho úkonu. Ak však vadu časti právneho
úkonu nemožno od jeho ostatného obsahu oddeliť, čo je potrebné vždy vyvodiť výkladom z prejavu vôle
účastníkov právneho úkonu, z povahy právneho úkonu, prípadne z okolností, za ktorých k nemu došlo,
ako i z účelu, ktorý konajúci právnym úkonom sledoval, bude neplatný celý právny úkon. Neoddeliteľnosť



neplatnej časti právneho úkonu preukazuje vždy ten, kto sa dovoláva neplatnosti právneho úkonu v
celom rozsahu.

12. V súdnej praxi nie je vylúčené, aby do jednej listiny bolo pojatých viac právnych úkonov. Ak jeden z
nich je postihnutý neplatnosťou, musí sa súd zaoberať tým, či ho možno oddeliť od ostatného obsahu
právneho úkonu (§ 41 Občianskeho zákonníka), pričom je potrebné dbať, aby bola rešpektovaná vôľa
účastníkov s prihliadnutím k účelu, ktorého dosiahnutie osoba konajúca právny úkon sledovala. Len tak
možno zistiť, či ide o právny úkon navzájom  od seba oddeliteľný a spôsobilý samostatnej existencie,
alebo či je nutné zmluvu ponímať ako jeden nedeliteľný celok. Neoddeliteľnosť neplatnej časti právneho
úkonu treba chápať v obsahovom zmysle a nie v reálnej oddeliteľnosti. Preto pri úvahe o tom, či ide
o časť právneho úkonu, ktorú nemožno oddeliť od ostatného obsahu úkonu, nie je rozhodujúce, či
sa právny úkon týka veci (v danom prípade nehnuteľnosti), ktorú možno oddeliť, ale rozhodujúce je,
či ide o časť právneho úkonu obsahovo oddeliteľnú. Ak sa v kúpnej zmluve, ktorou sa prevádzajú
viacej nehnuteľností, účastníci dohodnú cenu tak, že v zmluve nie je cena jednotlivých nehnuteľností
špecifikovaná (a to ani odkazom na znalecký posudok), a z povahy prevádzaných nehnuteľností je
zrejmé, že nemôže ísť o rovnaké ceny, potom platí, že ak je zmluva neplatná ohľadom prevodu jednej
z nehnuteľností, je neplatná i v časti týkajúcej sa ostatných nehnuteľností.

13. V prejednávanej veci dospel  súd prvej inštancie k záveru, že kúpna zmluva je nedeliteľná, nakoľko jej
predmetom bol prevod dvoch nebytových priestorov, vo vzťahu, ku ktorým bola kúpna cena dohodnutá
jednou sumou tak, že vo vzťahu k jednotlivým nehnuteľnostiam nebola špecifikovaná a z povahy
prevádzaných nehnuteľností je podľa názoru súdu zrejme, že nemôže ísť o rovnaké ceny pre každú
nehnuteľnosť. Z tohto dôvodu sa súd nezaoberal ani tvrdeniami žalobcu, že zmluva bola čiastočne
uzatvorená v rozpore s ust. § 16 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. Súd teda nezaujal stanovisko k námietke
žalobcu, a to,  či zmluva bola alebo nebola čiastočne uzatvorená v rozpore s ust. § 16 ods. 3 a žalobu
zamietol iba z dôvodu nedeliteľnosti právneho úkonu. Takýto záver nemožno považovať za správny.

14. Ak by sa bol súd zaoberal tvrdením žalobcu o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle §
16 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. a dospel by k záveru, že k právnemu úkonu nebol udelený súhlas
a zotrval by na názore, že právny úkon je nedeliteľný, potom by bolo potrebné vychádzať zo zásady,
že ak je zmluva neplatná ohľadom prevodu jednej z nehnuteľností, je neplatná v celom rozsahu, teda
i v časti týkajúcej sa ostatných nehnuteľností. Súd prvej inštancie síce uvedený názor v napadnutom
rozhodnutí na č.l. 4 v druhom odseku uvádza (keď uviedol, „že predmetná zmluva ako právny úkon je
teda nedeliteľná a pre taký prípad, ak má byť kúpna zmluva neplatná ohľadom prevodu jednej z týchto
nehnuteľností, potom je neplatná aj vo zvyšnej časti“), avšak pri rozhodovaní z neho nevychádzal, ak
žalobu zamietol iba z dôvodu nedeliteľnosti časti právneho úkonu, bez toho, aby sa zaoberal tvrdenou
čiastočnou neplatnosťou právneho úkonu.

15. Vo vzťahu k posúdeniu oddeliteľnosti časti právneho úkonu pre prípad, že v kúpnej zmluve, ktorou
sa prevádzajú viaceré nehnuteľnosti, nie je cena jednotlivých nehnuteľností špecifikovaná a z povahy
prevádzanej nehnuteľnosti je zrejmé, že nemôže ísť o rovnaké ceny, platí síce, že ak je zmluva neplatná
ohľadne prevodu jednej z nehnuteľností, je neplatná i v časti týkajúcej sa zostávajúcich nehnuteľností,
to však len za predpokladu, že ich cena nie je určená ani s odkazom na znalecký posudok.

16. V prejednávanej veci je nesporné, že v zmluve, predmetom ktorej bol prevod nebytových priestorov,
bola kúpna cena určená uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 552 zo dňa 22.02.2001 a č.
370 zo dňa 26.02.2004. Žalovaní v konaní predložili znalecký posudok, ktorým bola určená všeobecná
hodnota prevádzaných nebytových priestorov. Jedná sa o znalecký posudok č. 54/2012 vypracovaný
znalkyňou O.. D. T. zo dňa 15.08.2012.  Súd prvej inštancie predložený znalecký posudok z hľadísk
uvedených v ust. § 41 Občianskeho zákonníka nehodnotil a z tohto dôvodu je jeho záver o nedeliteľnosti
časti právneho úkonu predčasný a teda aj nesprávny. V ďalšom konaní preto bude potrebné uvedený
listinný dôkaz - znalecký posudok č. 54/2012 vyhodnotiť z hľadísk uvedených v ust. § 41 Občianskeho
zákonníka.

17. Vzhľadom na uvedené  možno konštatovať, že sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody,
nakoľko súd prvej inštancie v prejednávanej veci postupom v rozpore s doterajšou súdnou praxou ak
žalobu zamietol iba z dôvodu neoddeliteľnosti právneho úkonu bez toho, aby sa vyporiadal s tvrdením,
či žalobcom tvrdenú časť právneho úkonu možno považovať za neplatnú a až následne neposúdil



oddeliteľnosť právneho úkonu v súlade s ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov preto
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

18. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vyporiadať sa s podstatným tvrdením žalobcu v
žalobnom návrhu, že právny úkon - kúpna zmluva o prevode nebytových priestorov čiastočne odporuje
ust. § 16 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. a následne posúdi oddeliteľnosť právneho úkonu vyhodnotiac
znalecký posudok ohľadom  určenia všeobecnej hodnoty prevádzaných nebytových priestorov.

19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 1 C.s.p.).

20. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je



podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).