{"guid": "0a213f4b-5755-450a-ab9a-a27d18ffb800:e0f7bc9c-30dd-41cc-99fc-ce059ceb9f20", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7212216579.1", "spisova_znacka": "1Co/144/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/144/2017 z 20. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 20. marca 2018, sp. zn. 1Co/144/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7212216579.1", "identifikacne_cislo": "7212216579", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2018-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0f7bc9c-30dd-41cc-99fc-ce059ceb9f20", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7212216579.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7212216579.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7212216579.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/144/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212216579
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7212216579.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu DK Projekt, s.r.o. so sídlom
v Košiciach, Južná trieda 48, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Azariová &
Ružbašan Law firm, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, proti žalovanému Ľ. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom E., P. XX, zastúpenému JUDr. Ľubošom Hudákom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom
v Humennom, Mierova 87, o zaplatenie 4.152,01 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 6.9.2016 č.k. 16C 17/2013-203 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania v plnej výške.

2. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 4.152,01 eur s príslušenstvom,
ktorého sa domáhal na základe tvrdenia, že žalovaný neuhradil predfaktúru za dodanie tovaru - nábytku,
ktorý od žalobcu osobne prevzal.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že dňa 12.6.2010 konateľ právneho    predchodcu žalobcu (obchodnej spoločnosti
D.K.Dezign, s.r.o.) M. O. fyzicky dodal na rozostavanú stavbu na pozemku KN-C parc.č. XXX/XXX kat.úz.
N., nábytok v hodnote 4.152,-eur. Konštatoval, že z dodacieho listu č. 12010 vyplýva, že išlo Relax
posteľ, NS, Relax pár, Family, ModelQ10, stôl, stoličku Kansáz, komodu IWA, TV IWA, konferenčný stôl
IWA, sedačku Wegas, taburet, dekor vankúš. Ako odberateľ bol uvedený „Veber“. Dodací list vystavila
E. M. a podpísal ho žalovaný. Z predfaktúry dátovanej v rovnaký deň 11.6.2010 konštatoval, že touto
bola faktúrovaná cena tovaru v sume 4.152,01 eur žalovanému s dátumom splatnosti 18.6.2010. Stalo
sa tak potom, čo žalovaný po dohode s vtedajšou predavačkou právneho predchodcu žalobcu E.Í. M. a
so súhlasom konateľa spoločnosti M.   O. vybral tovar na  predmetný rozostavaný dom s tým, že neskôr
sa dohodnú na podrobnostiach. Kúpna cena mala byť vyplatená potom, „ako sa dom predá“. Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2012 spoločnosť D.K. Design, s.r.o. postúpila predmetnú pohľadávku
žalobcovi. Z uvedených dôkazov súd vyhodnotil za nesporné, že išlo o kúpnu zmluvu uzavretú iba
ústne, čo však nevidel ako dôvod jej neplatnosti. Mal za to, že bol dohodnutý predmet kúpy, cena aj čas
plnenia bez ďalších vedľajších dojednaní. Pri splatnosti kúpnej ceny bol odkaz na čas predaja domu na
ktorý tovar bol dodaný. K odovzdaniu predmetu kúpy došlo a potvrdené bolo jeho prevzatie samotným
žalovaným na mieste dodania. Mal taktiež za preukázané, že kúpnymi zmluvami zo dňa 16.11.2010



predávajúci JFK Development, s.r.o. odpredal kupujúcej E. K. stavbu rodinného domu bez súpisného
čísla zapísaného v katastri nehnuteľnosti ako stavbu, nachádzajúcu sa na pozemku KN-C parc.čísla
XXX/XXX- zastavaná plocha o výmere XXX m2 kat.územia N.. Dohodnutá kúpna cena bola určená na
sumu 137 755,-eur s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 36.725,-eur mala byť vyplatená pred podpisom
kúpnej zmluvy a suma 101.030,-eur mala byť zaplatená na účet spoločnosti Wixoon Group  Sk s.r.o. do
14 dní od uzavretia zmluvy. Kúpna cena za pozemok   v sume 68.970,-eur mala byť vyplatená na účet
spoločnosti JFK Development, s.r.o.. Za spornú otázku súd prvej inštancie považoval skutočnosť, či ide o
vzťah občianskoprávny, alebo vzťah na základe Obchodného zákonníka a teda aj to, či žalovaný konal pri
uzatváraní tohto vzťahu ako fyzická osoba alebo ako konateľ obchodnej spoločnosti Wixoon Group SK
s.r.o.. Mal za to, že výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú, že ide o nárok podľa ust. § 409 a násl.
Obchodného zákonník a teda, že žalovaný nie je tou osobou, proti ktorej sa možno predmetného nároku
úspešne domáhať. S poukazom na obsah výpovede svedkyne E. M., ktorá uvedený vzťah uzatvárala ako
predavačka obchodnej spoločnosti konštatoval, že existovala dohoda o tom, že žalovaný si veci vyberie,
tieto sa dodajú a potom sa dojednajú ostatné veci, teda ako sa bude postupovať, či sa bude faktúrovať
a pod.. Kúpna cena mala byť vyplatená potom, ako sa dom predá. Súd prvej inštancie konštatoval,
že niet dôkazov o žiadnom ďalšom dojednaní sporových strán, ani žiadna faktúra za dodaný tovar
nebola vystavená. Žalobca predložil ako dôkaz tzv. predfaktúru dátovanú dňa 11.6.2010, tá však nebola
žalovanému ani doručená. Konštatoval, že tak dodací list, ako aj tzv. predfaktúra boli vystavené na Ľ. N.
a nie na žalovaného. Z obsahu svedeckej výpovede M. O., konateľa právneho predchodcu žalobcu zistil,
že uvedená spoločnosť v tom čase dávala tovar na podporu bývania vo viacerých prípadoch obdobným
spôsobom ako u žalovaného. Z obsahu výpovedí týchto svedkov súd prvej inštancie konštatoval, že ich
výpovede sú účelové a snažiace sa dosiahnuť úspešnosť uplatneného nároku z dôvodu, že  neexistujú
žiadne písomné dôkazy o predaji tovaru  spôsobom, ktorý žalobca uviedol a nevedel preukázať. Z
uvedeného súd vyvodil, že žalobcom tvrdený spôsob predaja tovaru fyzickým osobám považuje za
nepochopiteľný, ťažko uveriteľný a zjavne majúci aj iný zámer. Mal za to, že tvrdenia uvedených svedkov
spochybnili aj výpovede svedkov E. K. B. P.. Z. R., z obsahu ktorých vyvodil, že aj obchodná spoločnosť
Home art AK, s.r.o. uzavrela s obchodnou spoločnosťou Wixoon Group SK s.r.o. dohodu o zabezpečení
tovaru do referenčného domu. Na základe toho aj jej spoločnosť dodala tovar a za tento mala zaplatiť
vlastníčka domu, kde bol tovar dodaný a to spoločnosti Wixoon Group SK s.r.o. a následne táto mala
uhradiť jej kúpnu cenu. Mala vedomosť o tom, že za tovar nebolo zaplatené a tak nebola uhradená  kúpna
cena ani jej spoločnosti. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel,
že žalovaný v týchto vzťahoch pri zabezpečení tovaru na tzv. referenčný dom konal ako konateľ v mene
obchodnej spoločnosti. Považoval za nelogické, aby právny predchodca žalobcu opísaným spôsobom
bez akejkoľvek dohody dodával tovar na „dobré slovo“ neznámej fyzickej osobe a odkladal splatnosť
kúpnej ceny na neistú skutočnosť „keď sa dom predá“. Mal za to, že niet písomného dôkazu o objednaní
predmetného tovaru žalovaným „v jeho mene“ na referenčný dom vo N., ktorého stavbu zabezpečovala
obchodná spoločnosť, v ktorej bol spoločníkom. Konštatoval, že dodací list je síce podpísaný žalovaným,
ale tento je vyhotovený na inú osobu „Veber“, bez bližšej identifikácie. Mal za to, že nemožno bez
ďalšieho uzavrieť, že tento tovar bol určený žalovanému ako fyzickej osobe. S poukazom na dôkaznú
povinnosť žalobcu dospel k záveru, že toto dôkazné bremeno v konaní neuniesol, čo malo za následok
jeho neúspech v konaní. Z tohto dôvodu žalobe vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p..

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe
v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p.. V
odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že tento skonštatoval, že výsledky dokazovania nasvedčujú, nie
však preukazujú, že žalovaný nie je tou osobu, proti ktorej sa možno predmetného nároku úspešne
domáhať, pričom  prikladal väčšiu pozornosť prehodeniu písmen v mene žalovaného ako výpovediam
svedkov o skutkových okolnostiach. Uviedol, že dôkazy majú jednoznačne alebo nepochybne buď
tvrdené skutočnosti vyvracať, alebo potvrdzovať resp. z dôkazov možno niektoré skutočnosti spoľahlivo
vyvodiť, nasvedčovanie však nepostačuje. Vnútorné presvedčenie sudcu pri nasvedčovaní nedosahuje
intenzitu hraničiacu s istotou, čo má následne vplyv aj na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia.
Má za to, že z odôvodnenia vyplýva, že súd spochybnil výpovede svedkov, ktorí boli bezprostredne
prítomní pri jednotlivých udalostiach a okolnostiach dodania tovaru žalovanému, teda vypovedali o
skutočnostiach, ktoré poznali a vnímali svojimi zmyslami, tento však prikladal väčšiu mieru výpovediam
svedkom (E.H. K. B. P.. Z. R.) ktorí nemali s predmetným prípadom nič spoločné a vyjadrovali sa
iba k svojím obchodným vzťahom so spoločnosťou, ktorej konateľom bol žalovaný. Nesprávne súd



neprihliadol ani na skutočnosť, že dom, v ktorom sa nachádzal predmetný odovzdaný nábytok sa už
dávno predal, napriek tomu žalobcova pohľadávka nebola uhradená. Má za to, že súd nerešpektoval
zásadu rovnosti účastníkov konania, keď ignoroval skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané a
svedčia v neprospech žalovaného a naopak skutočnosti, ktoré v konaní preukázané neboli považoval za
preukázané. Má za to, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá úprave § 220 ods. 2 C.s.p., čo považuje
za porušenie práva účastníka na spravodlivé súdne konanie. Nepovažuje za podstatnú skutočnosť
na ktorej súd založil svoje rozhodnutie a to, že svedkyne jednali so žalovaným ako s konateľom
spoločnosti Wixoon Group SK s.r.o. a aj časť kúpnej ceny za rodinný dom bola zaplatená tejto obchodnej
spoločnosti. Táto skutočnosť nemôže byť určujúcou, keďže tá istá osoba môže v rôznych vzťahoch
vystupovať rôzne, t.j. raz ako fyzická osoba a inokedy ako konateľ obchodnej spoločnosti. Má za to, že
tým, že sa určitá fyzická osoba stane konateľom spoločnosti, nezbavuje sa súčasne vlastnej právnej
subjektivity v zmysle § 7 a nasl. OZ. Poukázal na úpravu spôsobu podpisovania v mene právnickej
osoby a v konaní poukazoval na skutočnosť, kedy koná osoba ako konateľ obchodnej spoločnosti a čo
podpis konateľa v predmetnom prípade musí obsahovať. Spôsob konania spoločnosti Wixoon Group
SK s.r.o. bol v obchodnom registri výslovne zadefinovaný a podľa neho písomnosti, ktoré zakladajú
práva a povinnosti spoločnosti podpisuje konateľ samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému
obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Ak absentujú tieto náležitosti pri podpise
fyzickej osoby, jedná sa o podpis fyzickej osoby ako takej a nie o podpis konateľa konajúceho za nejakú
spoločnosť. Má za to, že žalovaný do doby podania žaloby nerozporoval, že tovar prevzal ako fyzická
osoba, nežiadal opravu vystavenej faktúry, či dodacieho listu, aby si ju mohol zahrnúť do účtovníctva.
Dodací list neobsahuje fakturačné údaje spoločnosti a preto taký nemôže byť zaradený do účtovníctva
v spoločnosti, čo musel žalovaný v čase podpisu vedieť.  Tento pri komunikácii so žalobcom stále
vystupoval a prezentoval sa ako fyzická osoba a ako fyzická osoba urobil aj objednávku tovaru a podpísal
dodanie tovaru. Ohľadne ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o čase splatnosti kúpnej ceny
uviedol, že išlo o gentlemanskú dohodu a takéto dohody nie sú v rozpore so zákonom. Je toho názoru,
že ak fyzická osoba podpíše akúkoľvek písomnosť bez toho, aby k podpisu uviedla obchodné meno,
resp. uviedla, že sa podpisuje za právnickú osobu, je logické vyvodenie takéhoto záveru, že sa daná
osoba podpísala ako fyzická osoba. Žalobca nie je povinný skúmať, či žalovaný mienil daný tovar predať,
ako s ním naloží, aké sú jeho pohnútky a pod., resp. či vystupuje ako fyzická alebo právnická osoba.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal rozsudok potvrdiť v celom rozsahu. Vo vyjadrení
poukázal na to, že zákon o dani z pridanej hodnoty nepozná pojem predfaktúry alebo zálohovej  faktúry.
V § 71 je definovaný len pojem faktúra. Má za to, že vystavené doklady s označením predfaktúra
naznačuje, že žalobca sa môže vyhýbať plateniu DPH. Má za to, že súd sa správne vyporiadal so snahou
žalobcu vymôcť právo, ktoré mu nepatrí, tento ničím nedokázal svoje tvrdenia.

6. Odvolací súd preskúmal na základe odvolania žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci.
Vykonané dôkazy týkajúce sa otázky pasívnej legitimácie žalovaného ako fyzickej osoby aj vyhodnotil
postupom zodpovedajúcim § 191 ods. 1 C.s.p., vec v tejto otázke aj správne právne posúdil a aj vecne
správne vo veci rozhodol, pokiaľ žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd sa zhoduje so závermi
súdu prvej inštancie v tom, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho
tvrdenia o tom, že so žalovaným ako s fyzickou osobou uzavrel platnú kúpnu zmluvu ohľadne tovaru,
prevzatie ktorého žalovaný podpísal a teda, aby žalovanému z tohto  právneho vzťahu vznikla povinnosť
uhradiť uplatnenú sumu ako kúpnu cenu. Žalobcom predložený dôkaz a to dodací list nie je dôkazom,
ktorým by žalobca nepochybne preukázal uzavretie platnej kúpnej zmluvy so žalovaným.

8. Podľa ust. § 588 Obč. zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

9. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva okrem iného aj skutočnosť, že na vznik platnej kúpnej
zmluvy je potrebný zhodný prejav vôle (konsens) zmluvných strán, teda akceptácia návrhu (oferti)
obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy. Týmito sú predmet kúpy a kúpna cena. Navyše odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu tvrdení žalobcu vyplýva, že jeho právny predchodca



mal ako predávajúci uvedenú kúpnu zmluvu uzavrieť ako dodávateľ (predajca) a žalovaný mal pri
tejto zmluvy vystupovať ako fyzická osoba, teda ako spotrebiteľ. Tieto tvrdenia teda nasvedčujú
skutočnosti, že predmetná kúpna zmluva mala byť  zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa
vzťahujú aj osobitné ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitné ustanovenia
§ 612 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode. Tieto
ustanovenia chránia spotrebiteľa ako slabšiu stranu sporu pred nekalými obchodnými  praktikami ako aj
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vo vzťahu k otázke platnosti uzavretia kúpnej zmluvy považuje
odvolací súd za potrebné uviesť, že táto medzi  účastníkmi nebola uzavretá v písomnej forme a aj keď
uvedená skutočnosť nemá za následok jej neplatnosť,   žalobca ako predávajúci sa však vystavuje do
nepriaznivej dôkaznej situácie preukázať podmienky platného uzavretia tejto kúpnej zmluvy. Ohľadne
okolností samotného uzatvárania kúpnej zmluvy žalobca nepredložil žiadny priamy dôkaz, ktorým by
preukázal splnenie podmienok kúpnej zmluvy, teda zhodný prejav vôle oboch zmluvných strán, ohľadne
podstatných náležitosti zmluvy. Niet priameho dôkazu o preukázaní obsahu  návrhu (offerti) z ktorého
by bol nepochybný predmet zmluvy, ako aj samotná kúpna cena a na to naväzujúci dôkaz o tom, že
druhá zmluvná strana, teda kupujúci s takto dohodnutými zmluvnými podmienkami súhlasil. Nepriamy
dôkaz ohľadne týchto sporných okolností a to dodací list, samotné okolnosti platného uzavretia kúpnej
zmluvy nepreukazuje a z uvedeného je zrejmé iba prevzatie konkrétnych hnuteľných vecí žalovaným.
Z účastníckych výpovedí totiž vyplýva, že sporné hnuteľné veci tvoriace  zariadenie bytu nebolo určené
pre žalovaného, ale bolo určené do konkrétneho vzorového rodinného domu a dôvodom dodania tohto
tovaru aj podľa tvrdení samotného žalobcu mala byť snaha o podporu predaja bez jej bližšej špecifikácie.
Neurčitosť dohody o podmienkach kúpnej zmluvy v tomto smere potvrdila aj svedecká výpoveď E. M.
z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaný mal uvedené veci iba vybrať, tie sa mali dodať, a iba následne
malo dôjsť k dojednaniu ostatných otázok, teda ako sa bude postupovať, čo sa bude faktúrovať  a
pod.. Podstatnou je aj jej výpoveď o spôsobe a čase uhradenia kúpnej ceny, keď táto uviedla, že kúpna
cena mala byť uhradená potom ako sa dom predá. Aj uvedená otázka je teda závislá od neurčitej
okolnosti, keďže nerieši situáciu, ktorá by vznikla v prípade, že uvedený vzorový rodinný dom vrátane
žalobcom dodaného zariadenia sa nepredá a teda, že kúpna cena zaplatená nebude. Z žalobcom
označených dôkazov teda nie je zrejmé, či v prípade takejto situácie si mal žalobca uvedený tovar zobrať
späť, pokiaľ žalovanému v prípade nepredaja domu nevznikla povinnosť uhradiť kúpnu cenu. Odvolací
súd s poukazom na tieto dôvody má na rozdiel od súdu prvej inštancie za to, že žalobca v konaní
nepreukázal ani platné uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným ako fyzickou osobou, teda spotrebiteľom.
Tieto nejasnosti je  potrebné vykladať v súlade s ust. § 54 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorého v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

10. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu ohľadne nesprávneho
hodnotenia dôkazov a to výpovedí svedkov E. M. a M. O.. Ich výpoveďami totiž neboli  preukázané
nepochybne konkrétne okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy a navyše vierohodnosť  ich svedeckých
výpovedí je potrebné hodnotiť aj  z hľadiska ich vzťahu k žalobcovi a teda ich nespornému záujmu na
jeho úspechu v konaní. Vzhľadom na dôkaznú povinnosť žalobcu je  dostatočným dôvodom pre jeho
neúspech v konaní, teda pre zamietnutie žaloby už samotné neunesenie dôkazného bremeno z jeho
strany, za situácie, ak žalovaný jeho skutkové tvrdenia popiera a uvádza vlastné tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach (§ 151 ods. 1  C.s.p.).

11. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane správneho výroku o trovách konania.

12. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p.. Neúspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí
a žalovanému odvolacie  trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/17/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}