Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/415/2014 z 29. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2015, sp. zn. 4Co/415/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1110250302.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/415/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1110250302.1 | 2015-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 156 ods. 3 OSP, § 115 OSP, § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dbd28890-ebd5-45d9-968d-1e1eaeb9d0b2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1110250302.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/415/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110250302
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110250302.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17,
Bratislava, IČO: 31 383 408, zast. Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, so sídlom Michalská 9,
Bratislava, proti odporcovi: R. M., nar. X.XX.XXXX, bytom F., V. X, o zaplatenie 120,63 Eur s prísl., na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. februára 2014 č.k. 15C
145/2011-42, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
34,30 Eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 14.08.2008 do zaplatenia, do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil tým, že vec prejednal podľa § 115a ods. 2 v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený
dňa 27.02.2014. Oboznámil sa s listinnými dôkazmi - Poistnou zmluvou o zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z 13.10.2007, Všeobecnými poistnými podmienkami pre
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods. 1 O.s.p. Z poistnej zmluvy o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
č.: XXXXXXXXXX z 13.10.2007 zistil, že odporca uzavrel s navrhovateľom zmluvu k osobnému
motorovému vozidlu zn. W. T., EČ: F. XXX Y., rok výroby 1997 so začiatkom poistenia od 13.10.2007 na
dobu neurčitú, s ročným poistným 10.000,- Sk (331,94 Eur) so štvrťročnými splátkami 1.550 Sk (51,45
Eur), formou bankovej zloženky, so splatnosťou 13. dňa tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci
splatnosti predchádzajúcej splátky. Z prehľadu poistného plnenia zistil, že odporca poistné k 13.7.2008
nezaplatil, preto mal za to, že podľa § 9 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistná zmluva k
13.8.2008 zanikla a navrhovateľovi vznikol nárok na poistné do zániku poistenia. Uviedol, že navrhovateľ
si uplatnil 120,63 Eur bez ďalšej špecifikácie, určenia a výpočtu.

Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 9 ods. 4, § 11 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného
v čase nezaplatenia poistného.

Vyslovil, že zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného predstavuje špeciálny sankčný spôsob
zániku poistného vzťahu. Poistná zmluva podľa § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. zaniká v dôsledku toho,
že si poistený nesplnil jednu zo svojich povinností, t.j. povinnosť platiť poistné. Zánik poistnej zmluvy
nastáva priamo zo zákona, teda nie je ani potrebné, aby poisťovateľ takúto skutočnosť poistenému
oznamoval.



Z vyššie uvedených listinných dôkazov mal súd preukázané, že poistnou zmluvou č.:XXXXXXXXXX
z 13.10.2007 bolo účastníkmi dohodnuté ročné poistné vo výške 10.000 Sk (331,94 Eur) s platbami
štvrťročne vo výške 1.550 Sk (51,45 Eur) so splatnosťou 13. dňa tretieho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci splatnosti predchádzajúcej splátky. Nakoľko odporca dohodnuté poistné so splatnosťou
13.07.2008 neuhradil a neurobil tak ani do jedného mesiaca, dospel k záveru, že podľa § 9 ods. 4 zák.
č. 381/2001 Z.z. poistná zmluva k 13.08.2008 zanikla a navrhovateľovi podľa vyššie citovaného ust.
§ 11 ods. 9 zák. č. 381/2001 Z.z. vznikol nárok na poistné do konca kalendárneho mesiaca v ktorom
poistenie zaniklo, t.j. do 13.08.2008 vo výške 34,30 Eur (poistné za dva mesiace júl a august 2008 po
17,15 Eur za mesiac; 51,45:3=17,15).

Vo zvyšku preto návrh navrhovateľa zamietol s odôvodnením, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
a že navrhovateľ v písomnom návrhu vôbec neuviedol, ako k žalovanej sume výpočtom dospel.

Pri nároku navrhovateľa na úrok z omeškania vychádzal z ust. § 517 ods. 1 vety prvej, ods. 2
Občianskeho zákonníka a vyslovil názor, že keďže odporca istinu nezaplatil včas, dostal sa od
14.08.2008, t.j. dňom nasledujúcim po zániku zmluvy do omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľ mal v konaní
úspech v menšej časti ako odporca, len v 1/3 a odporca si žiadne trovy neuplatnil, vyslovil, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov (konania) právo.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu na zaplatenie
sumy 120,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z istiny od 14.8.2008 do zaplatenia
vyhovieť a priznať mu aj náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume
16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 56,67 Eur. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nezohľadnil skutočnosť, že
odporca nezaplatil poistné za obdobie od 13.1.2008 do 13.8.2008. Uviedol, že odporca s ním dňa
13.10.2007 uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom poistná zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú s ročným poistným obdobím a s ročným poistným dohodnutým vo výške 205,80 Eur so
štvrťročnými splátkami vo výške 51,45 Eur splatnými 13.10., 13.1., 13.4. a 13.7. kalendárneho roka.
Odporca zaplatil podľa jeho vyjadrenia štvrťročnú splátku poistného splatnú dňa 13.10.2007 z obdobie
od 13.10.2007 do 12.1.2008, nasledujúce splátky poistného neboli uhradené, čo vyplýva z výpisu z účtu
č. XXXXXXXXXX. Poukázal na ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a na Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti,
v zmysle ktorých je celé poistné splatné v deň splatnosti poslednej splátky poistného, t.j. dňa 13.7.2008.
Konštatoval, že k zániku poistenia došlo dňa 13.8.2008 a keď že odporca neuhradil poistné za obdobie
od 13.1.2008 do zániku poistenia, t.j. 213 dní, za ktoré obdobie si uplatnil dlžné poistné v sume 120,63
Eur. Mal za to, že dlžné poistné preukázal výpisom z účtu poistnej zmluvy, ktorý doložil ako prílohu k
návrhu na vydanie platobného rozkazu a súd prvého stupňa ho ani nevyzval na špecifikáciu dlžného
poistného.

Odporca odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností, a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí,
ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právnych
záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor iných osôb (§ 2 O.s.p.).



Podľa § 3 O.s.p. občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a
rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

V konaní postupuje súd so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná (§ 6
O.s.p.). Toto ustanovenie je i v súlade s ústavnou požiadavkou, aby sa vec účastníka prejednala verejne
a za jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a vykonaným dôkazom (čl. 48
ods. 2 Ústavy SR). Na toto ustanovenie nadväzuje aj ust.§ 120 ods. 1 O.s.p., ktoré ukladá súdu povinnosť
rozhodnúť na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Dokazovanie je zákonom
ustanovený postup, ako aj účastníkov konania, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie
podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Významné povinnosti patria v rámci
dokazovania aj účastníkom konania, ktorí sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada (§120 ods. 4 prvá veta
O.s.p.). Základným dôkazným prostriedkom, ktorý súd hodnotí ako každý iný dôkaz, je výsluch účastníka
(§ 131 ods. 1 O.s.p.), ktorý má právo byť pri vykonávanom dokazovaní v zmysle § 122 O.s.p., v ktorom
je vyjadrená zásada ústnosti a priamosti, ako aj právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom (§
123 O.s.p.), pričom súd vykonáva dôkaz výsluchom účastníka na pojednávaní (§ 115 O.s.p.) výnimočne
mimo pojednávania, alebo dožiadaným súdom (čl. 142 Ústavy ).

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Citovaný čl. 46 ods. 1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre
zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie
právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu
ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec,
v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania (m.m. I. ÚS 22/03).

Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
pri uplatňovaní práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené
relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou
zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl.
46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojich práv na súde, súdna
ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom (III. ÚS 7/08).

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp
kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie rozhodnutia a
ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup a
toto konanie v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu v materiálnom ponímaní zabezpečovať
právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu
v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenapĺňajúcu materiálnu stránku práva na
súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu
(účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania, ktoré práva slúžia
na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že
procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné
považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník z uplatnenia tohto procesného
úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu



súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred
súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Základným právom účastníka konania je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (tiež čl. 38
ods. 2 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, obdobne
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci
uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu sa spôsobom predpísaným
zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

Jedným z princípov spravodlivého súdneho procesu je, aby súd zabezpečil reálne uplatnenie základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nestranným a nezávislým sudcom, t.j. právo na spravodlivý proces. Podľa § 132
O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Pri rozhodovaní možno prihliadnuť len k tým dôkazom, ktoré boli riadne vykonané, a len také dôkazy
možno hodnotiť v zmysle § 132 O.s.p..

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri príprave pojednávania nedodržal procesný
postup podľa § 114 ods. 2 O.s.p.. Predovšetkým si súd prvého stupňa nesplnil obligatórnu poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a vo veci rozhodol bez toho, aby navrhovateľovi a odporcovi umožnil
zúčastniť sa vykonania všetkých dôkazov a vyjadriť sa k týmto dôkazom podľa § 123 O.s.p.. Predmetom
dokazovania v drobných sporoch sú iba skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje
skutočnosti, ktoré vyplývajú z listín predložených účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb.
Splnenie povinností podľa § 114 ods. 2 O.s.p. z obsahu súdneho spisu nevyplýva. Napriek tomu, že súd
prvého stupňa nemal splnené podmienky prípravy pojednávania rozhodol vo veci samej bez nariadenia
pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Nesplnenie povinnosti
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neumožnenie účastníkom konania realizovať procesné práva podľa §
123 O.s.p. považoval odvolací súd za vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa pre rozhodnutie veci samej
postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p. v spojení s možnosťou realizácie procesných práv účastníkov
konania podľa § 123 O.s.p. dať žalobcovi a žalovanému priestor, aby sa zoznámili s dôkazmi spolu so
skutkovými zisteniami, ktoré vykonal súd prvého stupňa a ktoré z nich súd prvého stupňa vyvodzuje,
aby sa k dôkazom a skutkovým zisteniam vyjadrili, prípadne, aby navrhli iné dôkazy na vyvrátenie týchto
skutkových zistení. Porušením procesných práv a povinností postupom súdu prvého stupňa došlo k
odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, najmä za situácie, kedy súd prvého stupňa mienil vo
veci verejne vyhlásiť rozsudok bez nariadenia pojednávania. Odňatie tejto možnosti sa prejavilo tým, že
súd prvého stupňa znemožnil účastníkom procesné práva označiť a predkladať skutočnosti a dôkazy v
rozsahu ustanovenom zákonom. Súd mohol rozhodnúť zákonne o žalobe rozsudkom bez pojednávania,
len ak to účastníci zhodne navrhli alebo s tým súhlasili a nie je to v rozpore s verejným záujmom.
Ak napriek tomu rozhodol vo veci samej bez pojednávania rozsudkom, konal „contra legem“. Na vadu
konania keďže boli porušené základné práva a slobody občana zaručené ústavou, musel odvolací súd
prihliadnuť.

Súd prvého stupňa tiež vo svojom rozhodnutí uviedol, že návrh navrhovateľa nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní a že navrhovateľ v písomnom návrhu vôbec neuviedol, ako k žalovanej sume výpočtom
dospel, čo je tiež v rozpore s ust. § 115a ods. 1 O.s.p., kedy môže súd vec prejednal bez nariadenia
pojednávania ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi.

Napokon súd prvého stupňa nesprávne posudzoval aj nárok navrhovateľa ku dňu zániku poistenia (§
9 ods. 4, § 11 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z.z.), keďže poistné bolo uzavreté na štvrťročné splátky,
z ktorých 1. štvrťročnú splátku 13.10.2007 odporca mal uhradiť a nemal uhradiť nasledujúce splátky
splatné 13.1.2007, 13.4.2008 a 13.7.2008, kým súd prvého stupňa konštatoval, že odporca neuhradil
dohodnuté poistné so splatnosťou 13.7.2008 a za zánik poistenia považoval deň 13.8.2008. Preto bude
musieť dokazovanie v tomto smere doplniť a na základe toho rozhodnúť.

Súd prvého stupňa nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania realizáciu ich
procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom a porušil ich právo na spravodlivý súdny



proces v intenciách článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zaťažil tak konanie vadami, ku ktorým
bol odvolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ a h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom odstráni vyššie uvedené procesné
pochybenia a na základe vykonaného dokazovania vo veci opätovne rozhodne s svoje rozhodnutie
odôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.