Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/59/2017 z 28. 5. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2019, sp. zn. 8Sa/59/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017201289.1 Krajský súd Bratislava | 8Sa/59/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1017201289.1 | 2019-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/271655f5-f5df-4805-9d87-8b2692210695 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201289.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/59/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201289
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201289.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: Y.
P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. 3, L., t.č. I. a I. D. XX, priečinok 7, XXX XX Z., zast. Mgr. Miroslavom
Golianom, advokátom so sídlom Budatínska 16, 851 05 Bratislava proti žalovanému: Generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, na odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 24. mája 2017 potvrdzuje.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 26.07.2017 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.05.2017, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“)
zo dňa 07.02.2017, ktorým zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok a odvolanie žalobcu v celom
rozsahu zamietol. Žalovaný v rozhodnutí zopakoval dôvody, pre ktoré Sociálna poisťovňa žalobcovi
žiadosť o invalidný dôchodok zamietla a ktoré spočívali v miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť (ďalej len „MPSVZČ“), určenej na 25 %. Spomenul tiež odvolanie žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu, ktorým nesúhlasil s takto určenou MPSVZČ za vyslovenia domnienky, že jeho zdravotnému
stavu zodpovedá miera poklesu schopnosti vo výške 35 % a nesúhlasil aj s tým, že posudkový lekár mu
určenú mieru nezvýšil o 10 % a nezohľadnil ust. § 71 ods. 4 písm. b/ zák.č. 461/2003 Z.z. a tiež namietol,
že posudkový lekár vychádzal zo starých lekárskych vyšetrení a nezohľadnil jeho špecifické postavenie,
brániace možnosti absolvovať ďalšie odborné vyšetrenia. K odvolaniu priložil odpoveď ÚVTOS a ÚVV
zo dňa 15.06.2015 na jeho žiadosť o zabezpečenie stomatologického a očného vyšetrenia, posudok zo
dňa 25.01.2017 a ďalšie listinné dôkazy.

2. Z právneho hľadiska žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 70, § 71, § 153 ods. 5 a §
218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Zákon o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) a poukázal na
odborný lekársky posudok zo dňa 22.03.2017, vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove, z ktorého vyplýva, že posudkový lekár ochorenie
žalobcu zaradil do kapitoly XV, oddielu C, položky 1, písm. b/ prílohy č. 4 ZSP a označil ho za
rozhodujúce, s určenou MPSVZČ 25 %. Vychádzal pritom z priloženého ortopedického vyšetrenia z roku
2012, podľa ktorého pravé rameno je bez poruchy pohyblivosti (s plnou hybnosťou) a bez známok
akútneho zápalu. Posudkový lekár v posudku tiež uviedol, že na základe ortopedického vyšetrenia z
roku 2014 vykonal aj vyšetrenie pre bolesti kolien, pričom zistil počínajúce degeneratívne zmeny, s plnou
a voľnou pohyblivosťou oboch kolien, tento nález však označil za posudkovo nevýznamný. Uviedol,
že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu bolo okrem vyšetrenia posudkového lekára pobočky



Sociálnej poisťovne Trnava zo dňa 25.01.2017, zohľadnené ortopedické vyšetrenie zo dňa 16.08.2012
a zo dňa 11.12.2014 a očné vyšetrenie zo dňa 25.09.2014. Po opätovnom posúdení zdravotného
stavu žalobcu v odvolacom konaní, bola jeho MPSVZČ určená opäť na 25 %, čo bol dôvod nemožnosti
vyhovenia jeho odvolaniu.

3. Žalobca v žalobe zo dňa 24.07.2017 žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a žalovanému vrátiť
vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nepoužitie
ustanovenia § 71 ods. 6 ZSP, neprihliadnutie na špecifické postavenie jeho osoby vo výkone trestu
odňatia slobody a tým obmedzené možnosti výberu zdravotníckeho zariadenia a ošetrujúceho lekára a
posudzovanie jeho osoby na základe starých lekárskych správ a vyšetrení. Konštatoval, že posudkový
lekár pobočky Sociálnej poisťovne Hlohovec, určil rozhodujúce zdravotné postihnutie pravého ramena
z ortopedického vyšetrenia zo dňa 16.08.2012 a vychádzal z neho pri určení MSVZČ v konaní dňa
27.01.2017 a z tohto istého lekárskeho vyšetrenia vychádzal aj revízny posudkový lekár ústredia
v Prešove a aj v opravnom konaní dňa 22.03.2017. Z vyšetrení starých 3 roky, vychádzali aj pri
vyšetrení bolestí kolena, pričom jeho dlhotrvajúce progredujúce ťažkosti podporného a pohybového
aparátu a očnej poruchy, týmto starým lekárskym posudkom nezodpovedajú. Žalobca uviedol, že v čase
posudzovania jeho osoby dňa 27.01.2017, nebol osobou na dlhodobej PN a neužíval žiadne lieky, z
čoho mohol posudkový lekár vyvodiť istú stabilizáciu ochorenia. Poukázal na riadne nezdokumentovaný
priebeh ochorenia impingement, syndróm pravého ramena, čo má za následok nie riadne a bez
pochybností zistený skutkový stav. S odkazom na ust. § 71 ods. 4 písm. b/ ZSP uviedol, že v
čase posudzovania jeho invalidity, nebolo prihliadnuté na žiadne aktuálne, odborné, komplexné,
funkčné vyšetrenia a odborné závery, ktoré by deklarovali jeho zvyšnú 75 % zárobkovú schopnosť.
Posudkovým lekárom vytkol, že podľa § 71 ods. 8 ZSP mu nenavýšili MPSVZČ, neprihliadali k jeho
reálnym pohybovým obmedzeniam pri záťaži, dlhom státí, pri chôdzi, oslabeniu či uvoľneniu väzivového
aparátu, nestabilnom kolene a pod. Tiež neprihliadali k reálnym zmyslovým zrakovým obmedzeniam,
vyplývajúcim z nevhodnej manuálnej práce v noci a pri umelom osvetlení, vyžadujúcej zrakovú pozornosť
počas celého procesu pracovnej technológie. Poznamenal, že korekcia okuliarmi zlepší videnie, ale
úplne neodstráni očnú poruchu a úplné zaostrenie, pri stredne ťažkej myopii zostáva obraz bez ostrých
kontúr s hrozbou skreslenia farieb, a že pre odsúdenie na doživotný výkon trestu odňatia slobody od
roku 1994, je u neho vysoko pravdepodobná prítomnosť rôznorodej duševno - sociálnej malformácie, z
dôvodu dlhodobej expozície výkonom trestu a charakterom uloženého trestu, ktoré môže mať vplyv na
pokles zárobkovej činnosti, rehabilitácie prípravy na povolanie, rekvalifikácie a pod., a z tohto hľadiska
nebol jeho stav vôbec posudzovaný. Žalobca ďalej uviedol, že v období rokov 2015 až 2017 (do
06.03.2017) absolvoval v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov na úseku psychodiagnostickej a konzultačnej
činnosti rozsiahlu rediagnostiku svojej osoby, ktorá priniesla množstvo poznatkov, využiteľných v
posudkovom konaní o uznaní invalidity alebo ktoré môžu byť v tomto konaní podporným dôkazom.
Skonštatoval, že v súdnom konaní bude nevyhnutné opätovne posúdiť jeho zdravotný stav, podrobne sa
vysporiadať s jeho zdravotnými poškodeniami, novými dôkazmi zaktualizovať jeho vedľajšie zdravotné,
posudkovo nevýznamné postihnutia, a zistiť nové zdravotné postihnutia, ktoré pri posúdení neboli
zohľadnené. Uviedol, že je v patovej situácií, pretože ani Sociálna poisťovňa a ani ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov mu nechcú zabezpečiť aktuálne lekárske vyšetrenia a z tohto dôvodu to bude musieť
zabezpečiť konajúci súd. Žiadal zabezpečiť celý rediagnostický spis, vrátene psychologických záverov a
jeho aktuálneho psychologického profilu, všetky záznamy, údaje a poznatky o jeho osobe, zaznamenané
a uchovávané v registratúrach zboru, vyhotovené špecializovaným pedagógom a psychológom v čase
od 01.01.2014 do roku 2017. Ďalej žiadal o zabezpečenie lekárskych vyšetrení z oblasti ortopédie a
oftalmológie, nevyhnutných pre objektívne zistenie jeho aktuálneho zdravotného stavu, konkrétne o
vyšetrenie oboch ramien a kolien, chrbtice, kĺbu palca pravej ruky, krátkozrakosti a šedého zákalu.

4. Vo vyjadrení zo dňa 05.02.2019 žalovaný uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia
žalovanej v Prešove, v rámci odvolacieho konania posúdil MPSVZČ žalobcu zhodne s posudkovým
lekárom pobočky v Trnave v rozsahu 25 %, žalobcove pochybnosti o nesprávnom a nedostatočnom
posúdení zdravotného stavu vychádzajú len z jeho subjektívneho presvedčenia a nie sú dôvodom na
spochybnenie správnosti skutkovým záverov a zistení prijatých v konaní a na základe uvedeného
žalovaný zotrval na správnosti svojho rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť.

5. Pojednávania vytýčeného na deň 29.05.2019 sa splnomocnený právny zástupca žalobcu
nezúčastnil. Žalovaná sa na pojednávaní pridržiavala svojich vyjadrení a uviedla, že žalobcovi sa



nepodarilo spochybniť správnosť jej rozhodnutia zo dňa 24.05.2017 v spojení s rozhodnutím zo dňa
07.02.2017 a žalobu žiadala zamietnuť.

6. Správny súd na prejednanie veci nariadil podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa a tiež postup, ktorý im
predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie
je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. V rámci
súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného
administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe
nie sú dôvodné, ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie
žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi viažucimi sa k preskúmavanej veci a správny
súd preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol.

10. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“); v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

14. Podľa ust. § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

15. Podľa ust, § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného
dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), poistenec má
nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený
v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.

17. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala
invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov
veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského
štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

18. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a
údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie
ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov.
Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu



schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné
postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných
postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách
v prílohe č. 4 cit. zákona (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP).

19. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť
občana vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie
zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 153 ods. 5 ZSP).

20. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom,
ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho
lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods.8 ZSP). Posudkoví lekári túto
posudkovú lekársku činnosť vykonávajú vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania.

21. Z ust. § 209 ods. 1-4 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva
písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

22. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet
a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale je
súčasťou obsahu posudku posudkového lekára, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia odporkyne. V ňom
musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca
a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej
správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne.

23. Podľa ust.§ 196 ods. 1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

24. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v § 71 ods. 3 stanovuje,
že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vyjadruje v percentách. Určuje, nakoľko následkom
zdravotného postihnutia poklesla schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravým
občanom rovnakého veku, vzdelania a pracovných skúseností. Rozhodujúcim na určenie miery poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti je funkčný stav organizmu, ktorý sa zistí na základe predložených
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a na základe funkčných vyšetrení a ich záverov.
Posúdením funkčného stavu organizmu sa zistia zostávajúce telesné, duševné a zmyslové schopnosti,
ktoré možno využiť pri vykonávaní vhodnej práce a ktoré možno skvalitniť rehabilitáciou, alebo rozšíriť
rekvalifikáciou. Pri odporúčaní vhodnej práce (pri pracovnej rekomandácii) sa dbá na to, aby navrhovaná
práca nezhoršovala zdravotný stav, ale prispela k udržaniu alebo rozvoju schopností zárobkovej
činnosti. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje aj so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí, ktoré nesúvisia s rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na ostatné ochorenia, sa nesčítavajú. Na



ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú
funkčný stav organizmu, je možné zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti
najviac o 10%. V prípade, že v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách, podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho
funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa
posúdi opätovne v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného
stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

25. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, najmä s
napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.05.2017 a jemu predchádzajúcim rozhodnutím prvostupňového
orgánu zo dňa 07.02.2017, s lekárskou správou zo dňa 25.01.2017 a 22.03.2017, ako aj s obsahom
pripojeného administratívneho spisu. Z napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu
zamietol a potvrdil správnosť zistení Sociálnej poisťovne - ústredie zistil, že zamietla žiadosť žalobcu o
priznanie invalidného dôchodku, spísanú dňa 25.01.2017, s odkazom na obsah pripojeného odborného
posudku o invalidite zo dňa 25.01.2017, vyhotoveného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne
pobočky v Trnave, ako aj v rámci odvolacieho konania, posudkovým lekárom ústredia v Prešove dňa
22.03.2017, tvoriaceho súčasť odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je podľa §
71 ods. 1 ZSP invalidný, pretože miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac
ako 40 %, ale je v rozsahu 25 % oproti zdravej fyzickej osobe. Súd posúdil aj odborné lekárske posudky
o invalidite v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k záveru, že oba predložené posudky tieto
kritéria spĺňajú, nakoľko zdravotný stav žalobcu zhodnotili posudkoví lekári z dostupných listinných
dôkazov objektívne, vytvoriac spoľahlivý podklad pre zhodnotenie miery poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

26. Rozhodujúce zdravotné postihnutie s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí
25 % bolo zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel C - iné
choroby mäkkého tkaniva a synoviálnej blany a šľachy, položka 1 - iné ochorenia mäkkého tkaniva,
synoviálnej blany a šľachy, písmeno b - dlhotrvajúce, neprogredujúce formy občas recidivujúce s menšou
poruchou funkcie kĺbu, hodnotené na dolnej hranici rozpätia 25% - 35%. Výsledok vyšetrenia v
doložených lekárskych správach bol: pravé rameno je bez poruchy pohyblivosti (s plnou hybnosťou),
bez známok akútneho zápalu, čo by pri určení miery poklesu odôvodňovalo postup podľa písmena a/
oddielu C, t.j. ľahké formy, zriedka recidivujúce, s miernou poruchou funkcie postihnutého systému, s
opakovanými subjektívnymi ťažkosťami pri záťaži v stoji a pri chôdzi, ak je obmedzená pohyblivosť
končatín pri záťaži, čo by zodpovedalo aj žalobcom subjektívne udávaným ťažkostiam. MPSVZČ by
v tomto prípade bola 10% - 15%. Za iné zdravotné postihnutia nebola percentuálna miera poklesu
zvýšená, čo žalobca v odvolaní namietal. Podľa odborných lekárskych posudkov boli na základe
ortopedických vyšetrení vykonané pomocné vyšetrenia kvôli bolestiam kolien, zistené boli počínajúce
degeneratívne zmeny oboch kolien s ich plnou a voľnou pohyblivosťou. Tento nález bol vyhodnotený
ako posudkovo nevýznamný a takým bol aj odborný očný nález, v ktorom je dokumentovaná stredne
ťažká krátkozrakosť bez patologických zmien na očnom pozadí. Posudkový lekár ústredia Sociálnej
poisťovne, posúdenie zdravotného stavu žalobcu označil za pre neho priaznivé.

27. Žalobca sa v žalobe dožadoval opätovného posúdenia zdravotného stavu, o podrobné
vysporiadanie sa s jeho zdravotnými poškodeniami, zaktualizovania jeho vedľajších zdravotných,
posudkovo nevýznamných postihnutí novými dôkazmi a zistenia nových zdravotných postihnutí,
ktoré pri posúdení neboli zohľadnené. Tiež žiadal zabezpečiť celý rediagnostický spis, vrátane
psychologických záverov a jeho aktuálneho psychologického profilu, všetkých záznamov, údajov a
poznatkov o jeho osobe, zaznamenaných a uchovávaných v registratúrach zboru, vyhotovených
špecializovaným pedagógom a psychológom, v čase od 01.01.2014 do roku 2017. Ďalej žiadal o
zabezpečenie lekárskych vyšetrení, nevyhnutných pre objektívne zistenie jeho aktuálneho zdravotného
stavu z oblasti ortopédie a oftalmologie, konkrétne o vyšetrenie oboch ramien a kolien, chrbtice, kĺbu
palca pravej ruky, krátkozrakosti a šedého zákalu, s tým, že pre nespoluprácu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,
bude toto musieť zabezpečiť konajúci súd.

28. V tomto smere správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že konanie a rozhodnutie súdu o
žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného v dávkových veciach sociálneho poistenia, je konaním



o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku
a nie je pokračovaním administratívneho konania. Úlohou súdu preto nie je dopĺňať vecnú či
právnu argumentáciu žalovaného a jeho úlohou nie je ani vykonávať dokazovanie na skutočnosti,
ktorých zistenia sú podmienkou skutočného stavu veci už v administratívnom konaní. Súd v procese
súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a
postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti SSP, upravujúcej konanie o správnej žalobe
v sociálnych veciach je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie, zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými
žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim, bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo
procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu, predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda
skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou
konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 191
ods, 1 pís. g/ SSP). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý
tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

29. Zhodnotením obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 24.05.2017, právne
podriadené ust. § 71 ods. 1 v spojení s § 109 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým
žalovaný zamietol žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, vychádzajúc z miery poklesu
jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,
nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery žalovaného
poskytlo posúdenie posudkových lekárov sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu
napadnutého rozhodnutia, na základe predložených odborných nálezov. V lekárskych posudkoch zo
dňa 25.01.2017 a aj zo dňa 22.03.2017 bol prijatý zhodný záver, že zdravotný stav žalobcu nie je
zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili
zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel
C - iné choroby mäkkého tkaniva a synoviálnej blany a šľachy, položka 1 - iné ochorenia mäkkého
tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, písmeno b - dlhotrvajúce, neprogredujúce formy občas recidivujúce
s menšou poruchou funkcie kĺbu. Zdravotné postihnutie bolo určené na dolnej hranici určeného
rozpätia miery poklesu schopnosti 25 %. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným
postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, percentuálnu mieru poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti (ktorá môže byť v rozpätí najviac 10%) nenavýšili.

30. Žalobca, i napriek argumentácii svojim špecifickým postavením, neprodukoval žiadne dôkazy,
ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch, nakoľko predložené lekárske nálezy a
zdravotná dokumentácia neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej
činnosti lekárov žalovaného, ktorí sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods.
4 ZSP, vysporiadali so zdravotným stavom i zdravotnými problémami žalobcu, a z ničoho nebolo
možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní ich povinností. Predložené lekárske správy a
nálezy v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na určenie vyššej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako určenej, v rozsahu 25%. Z uvedeného možno uzavrieť, že
žalobca v konaní nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje mieru invalidity u rozhodujúceho
zdravotného postihnutia a ani vo forme iných, ním uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich
sekundárne postihnutie, vyššiu ako určenú. Posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne
zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami
a na základe platnej právnej úpravy. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery
posudkových lekárov spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že konanie žalovaného, ktoré
predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne
bolo i napadnuté rozhodnutie.

31. Z pohľadu komplexnosti posúdenia veci súd dopĺňa, že posudkoví lekári pri posudzovaní
zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto



zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená
v týchto kapitolách.

32. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že v prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu žalobcu
a na základe nových či aktuálnych lekárskych nálezov, ktorých získanie si musí zabezpečiť vlastným
pričinením, môže opätovne požiadať o nové posúdenie jeho zdravotného stavu (§ 71 ods. 10
ZSP). Osobitne súd ale zdôrazňuje, že nárok na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1 ZSP, mu
vznikne len za kumulatívneho splnenia troch zákonných podmienok: 1. že je invalidný, 2. získal potrebný
počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a 3. ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku
na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

33. Záverom súd dopĺňa, že žalobca neuviedol žiadne argumenty svedčiace o nezákonnosti
predmetného rozhodnutia žalovaného (a prvostupňového orgánu), z ktorých by bolo možné vyvodiť
nesprávny postup žalovaného a aj prvostupňového orgánu pri aplikácii príslušných ustanovení zákona a
vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, vrátane prvostupňového,
sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.

34. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a neúspešnému žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).