Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/15/2012 z 28. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. novembra 2012, sp. zn. 2Cob/15/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8110218839.1 Krajský súd Prešov | 2Cob/15/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8110218839.1 | 2012-11-28 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 269 ods. 2 ObZ, § 544 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9d80146-af59-4247-9d63-8345e2a98a37 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8110218839.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/15/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110218839
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8110218839.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a sudcov JUDr.
Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, konajúcou Mgr. Tomášom Kušnírom,
advokátom, konateľom spoločnosti, proti žalovanému: U. K., bytom P., E. X, pôvodne podnikateľ pod
obchodným menom U. K., miesto podnikania P., E. X, IČO: 33 751 170, právne zastúpenému JUDr.
Borisom Škultétym, Prešov, Záhradná 3, o zaplatenie 35.386,90 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb/128/2010 - 29 z 18.10.2011, zhodou hlasov členov senátu
takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v tej jeho napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej, ktorou
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 2.397,14 eur so 14%
úrokmi z omeškania ročne od 28.11.2006 do zaplatenia tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.708,45
eur spolu so 14% úrokmi z omeškania ročne od 28.11.2006 do 31.12.2006 a počnúc od 1.1.2007 do
zaplatenia vo výške, ktorá zodpovedá v každom kalendárnom polroku omeškania súčtu čísla 10 a
základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska a od 1.1.2009 Európskej centrálnej banky platnej
v prvý kalendárny deň príslušného kalendárneho polroku omeškania, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Ďalším výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a súčasne uviedol vo výroku rozhodnutia, že o
trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou podanou na súde 7.3.2008 uplatňoval proti
žalovanému nároky z leasingovej zmluvy (ďalej aj LZ) uzavretej predchodcom žalobcu spoločnosťou GE
Capital Leasing, a.s. so žalovaným dňa 3.10.2002 č. 3044102, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo
OPEL Zafira, rok výroby 1999. Žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu 38.837,66 eur (1.170.023,44
Sk s prísl.). Na základe čiastočného späťvzatia žaloby súd uznesením 19Cb/147/2008-188 z
8.6.2010 konanie o zaplatenie 3.450,76 eur s prísl. zastavil a zvyšok nároku vylúčil na samostatné
konanie. Žalobca vyšpecifikoval zostatok uplatňovaného nároku tak, že uplatňoval nároky súvisiace
s predčasným ukončením LZ, a to istinu vo výške 22.441,029 eur pozostávajúcu zo zaplatenia
vyfakturovaných a nezaplatených 9 leasingových splátok vo výške 154.710,- Sk, ďalších 25
nevyfakturovaných splátok vo výške 438.677,- Sk (21 po 17.585,- Sk a 4 po 17.348,- Sk), náhradu



nákladov prenajímateľa za odobratie vozidla a spojených s prepisom vozidla vo výške 36.733,20 Sk,
administratívneho poplatku za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 595,- Sk i zmluvnej pokuty vo
výške 45.343,24 Sk. Ďalej žiadal zmluvnú pokutu (náhradu škody) vo výške 12.945,87 Sk.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že LZ č. 3044102 zo dňa 3.10.2002
predchádzala kúpna zmluva z 3.10.2002, ktorou leasingový prenajímateľ ako kupujúci nadobudol
predmetné motorové vozidlo do vlastníctva od predávajúceho O. D., zastúpeného pri predaji U. Z.
- KAREX. O. D. toto motorové vozidlo mal v tom čase v prenájme podľa zmluvy uzavretej ním ako
nájomcom so spoločnosťou B.O.F., a.s., Košice. Konanie O. D. pri nakladaní s motorovým vozidlom
pri kúpnej zmluve z 3.10.2012 bolo predmetom proti nemu odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu
Košice II. zo dňa 19.4.2004 č. k. 3T 207/03 - 567. Leasingový prenajímateľ (predchodca žalobcu) ako
kupujúci v zmluve zo dňa 3.10.2002 nadobudol od predávajúceho vlastnícke právo k veci v zmysle ust.
§ 409 a nasl. Obch. zák. s tým, že pre neho platilo aj ust. § 446 Obch. zák.. Námietky žalovaného o
absolútnej neplatnosti kúpnej i nadväzujúcej leasingovej zmluvy súd vyhodnotil za nedôvodné. Pôvodný
vlastník predmetu leasingu spoločnosť B.O.F., a.s. si zrejme bola vedomá ochrany dobromyseľného
nadobúdateľa, preto si vlastnícke nároky k motorovému vozidlu nerobila. Uplatnila si len v trestnom
konaní voči O. D. nárok na náhradu škody, ktorý jej bol aj priznaný. Pokiaľ by aj leasingový prenajímateľ
nebol vlastníkom predmetu leasingu, nerobí to plnenie v LZ nemožným. Leasingová zmluva je preto
platná a účinná. Jej súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky, ako aj splátkový kalendár. Z článku III.
zmluvy i čl. IX. bod. 1 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu vyplýva, že leasingová
zmluva je v platnosti po dohodnutú dobu trvania leasingového vzťahu. Žalobca v konaní nepreukázal
to, že by predmetný leasingový vzťah zanikol skôr ako pred uplynutím dohodnutej doby leasingu, t.
j. pred 3.10.2005. Žalovaný síce po zaplatení zálohy v deň uzavretia leasingovej zmluvy i zaplatenia
ďalších dvoch splátok, ďalšie splátky neplatil, ale k platnému vypovedaniu zmluvy, či odstúpeniu od
nej nedošlo. Po 3.10.2005 už ani odstúpenie od zmluvy nie je možné. Napriek obsahu listu zo dňa
12.7.2004 v konaní nebolo preukázané, že by došlo k zaslaniu písomnej výpovede žalovanému zo strany
predchodcu žalobcu. Aj samotné vyúčtovanie zaniknutého leasingu realizované 27.11.2006 obsahuje
údaj, že toto vyúčtovanie má žalovaný považovať za odstúpenie od zmluvy. Od leasingovej zmluvy
nemožno odstúpiť, ak už tento vzťah po 3.10.2005 medzi účastníkmi nebol. Tvrdenia žalobcu, že k
predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy došlo dňom 1.8.2006 je v rozpore s uzavretou leasingovou
zmluvou. Za takéhoto stavu žalobcovi patria iba nároky vzniknuté z titulu riadneho ukončenia zmluvy.
Žalobca má nárok na dohodnuté splátky. Okrem prvej zálohy vo výške 149.700,- Sk a dvoch splátok po
15.966,- Sk žalovaný žalobcovi už nezaplatil nič. Ďalšie splátky, t.j. od 3. až po 16. splátku sú premlčané.
Preto nárok na tieto splátky nemožno žalobcovi priznať. Súčet 17. až 36. leasingovej splátky predstavuje
351.700,- Sk, čo v prepočte na euro znamená 11.674,30 eur. Z tejto sumy je potrebné odrátať v zmysle
Všeobecných zmluvných podmienok sumu 71.187,30 Sk havarijného poistenia. Nemožno však od týchto
splátok odrátať sumu prijatú žalobcom za predaj vozidla. Na takéto započítanie nemá žalovaný žiadny
právny nárok. Preto nárok na dlžné splátky po odpočítaní havarijného poistenia predstavuje 9.311,31 eur.

Žalobca má nárok aj na zmluvné pokuty, a to v zmysle čl. XI. bod 2 VZP na zaplatenie zmluvnej
pokuty za dobu omeškania pri oneskorenom vrátení predmetu leasingu. Predmet leasingu bol žalovaným
odovzdaný až 1.8.2006. Za 10 mesiacov má preto žalobca nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5.837,15
eur. Okrem toho žalobca má nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. VI. VZP vo výške 0,2% z dlžnej čiastky
za každý i započatý deň meškania so splátkami. Žalobca tento nárok obmedzil v konaní tak, že aj keď
meškanie so splátkami malo za následok zmluvnú pokutu za čas od 28.11.2006 do 14.2.2008 vo výške
8.268,44 eur, žalobca požadoval z tejto len 50%. Súd prvého stupňa však pri zohľadnení dlhu na istine
vo výške 9.311,31 eur využil moderačné oprávnenie aj pri aplikácii ust. § 265 a § 301 Obch. zák. a
priznal zníženú zmluvnú pokutu (moderovanú) v rozsahu polovice zo sumy 4.794,28 eur. S prihliadnutím
na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, súd prvého stupňa vyhodnotil túto zmluvnú pokutu
za dostatočnú a primeranú. Súčet priznanej istiny na splátkach (nepremlčaných) i zmluvnej pokuty vo
výške 2.397,14 eur predstavuje 11.708,45 eur. Z tohto nároku súd prvého stupňa priznal žalobcovi aj
úroky z omeškania od 28.11.2006 do zaplatenia s odkazom na aplikáciu ust. § 365 a § 369 Obch. zák..

S odôvodnením podľa odkazu na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa uviedol, že o trovách
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal včas odvolanie žalovaný. Vytýka
súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrváva



na námietkach, ktoré už produkoval pred súdom prvého stupňa, založených na tom, že žalobca nemohol
nadobudnúť vlastníctvo k predmetu leasingu, ktorý sa stal predmetom (nástrojom) trestného činu
podvodu. Leasingový prenajímateľ mal nadobudnúť predmet zmluvy od predávajúceho O. D.. Ten bol
právoplatne odsúdený pre trestný čin podvodu. Takéto odsúdenie vylučuje použitie ust. § 446 Obch. zák.
o dobromyseľnosti nadobúdateľa. Preto je právny úkon, ktorým mal leasingový prenajímateľ nadobudnúť
motorové vozidlo do vlastníctva, ale i následne uzavretá leasingová zmluva, absolútne neplatná. Ak
súd poukázal na to, že predchádzajúci vlastník spoločnosť B.O.F., a.s. sa nedomáhala vlastníctva
predmetu leasingu, tak toto nie je významné, pretože jej bola priznaná adekvátna náhrada škody voči
páchateľovi trestného činu, čím boli jej nároky finančnou kompenzáciou uspokojené a stratil majiteľ tak
záujem o vrátenie vozidla. Po začatí trestného stíhania dňom 7.11.2002 však malo byť motorové vozidlo
zabavené príslušným policajným orgánom a vydané majiteľovi. Nemôže teda prichádzať do úvahy
domnienka vyslovená súdom, že právoplatný majiteľ bol uzrozumený s ust. § 446 Obch. zák.. Odvolateľ
namieta aj to, že všeobecné zmluvné podmienky pôvodného žalobcu sa nestali súčasťou nulitnej
leasingovej zmluvy č. 3044102 z 3.10.2002. Všeobecné obchodné podmienky predložené žalobcom
nespĺňajú náležitosti Všeobecných obchodných podmienok, aké sa uvádzajú v ustanovení § 273 ods. 1
Obch. zák. a nespĺňajú ani podmienky iných obchodných podmienok, pretože pre takúto ich platnosť i
záväznosť sa vyžaduje, aby boli k zmluve priložené alebo druhou zmluvnou stranou podpísané. Kópia
obchodných podmienok, ktorá bola predložená do spisu žalobcom, neobsahuje podpis žalovaného, a
teda je sporné, akým spôsobom bol žalovaný oboznámený s týmito podmienkami. Nemožno akceptovať
ani záver súdu prvého stupňa, že sám žalovaný spochybnil vierohodnosť svojej námietky k absencii
obchodných podmienok, lebo sa dodatočne nedomáhal ich vydania ešte pred podaním žaloby. Žalovaný
k tomu uvádza, že sa dodatočne nedomáhal preto, lebo leasingovú zmluvu so žalobcom považoval za
absolútne neplatnú. Za daných okolností je podstatné pre vec to, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať,
akým spôsobom sa tieto podmienky mali stať súčasťou nulitnej zmluvy. Aj splátkový kalendár, ktorý
bol predložený žalobcom je zmätočný. Už pred súdom prvého stupňa žalovaný namietal, že pôvodný
žalobca neoprávnene účtoval v splátkovom kalendári okrem DPH za leasing súčasne aj DPH za predaj
tovaru, pričom sadzba DPH za leasing automaticky vylučuje sadzbu DPH za predaj tovaru.

Z týchto dôvodov žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
žaloba sa zamieta.

Žalobca písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu nepodal.

Na prejednanie podaného odvolania odvolací súd nariadil pojednávanie (§ 214 ods. 1 písm. a) O.s.p.).
Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Mal za to, že odvolaním nie je napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. V tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa
nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu v tomto odvolaním
nenapadnutom výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2, § 206 ods. 2
O.s.p.).

Odvolací súd pri nariaďovaní odvolacieho pojednávania zodpovedajúco ust. § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval
účastníkov konania k možnej aplikácii ust. § 544 ods. 2 Obč. zák.. Poukázal pritom na to, že obsah
leasingovej zmluvy, ktorý je obsahom spisu nesvedčí záveru o tom, že by sa účastníci už v samotnom
texte tejto zmluvy dohodli na zabezpečení záväzkov zmluvnou pokutou. Nároky na zmluvnú pokutu sú
obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach finančného leasingu, na ktorý zmluva odkazuje,
ale Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalobca predložil súdu, nie sú účastníkmi podpísané.

Nariadeného pojednávania sa nezúčastnil žalobca, ani jeho splnomocnený právny zástupca.
Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 29.11.2012 spolu s výzvou podľa § 213 ods. 2 O.s.p.
bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 9.11.2012. V deň pojednávania bolo odvolaciemu
súdu doručené faxové podanie, ktorým právny zástupca žalobcu žiada o ospravedlnenie neúčasti
na nariadenom pojednávaní a o odročenie pojednávania. Túto svoju žiadosť odôvodňuje tým, že
pojednávanie v predmetnej veci koliduje „so skôr vytýčeným termínom pojednávania na Okresnom súde
v Bratislave a Novom Meste nad Váhom“ a tiež poukazuje na zlú dopravnú situáciu, pre ktorú sa mu
nepodarilo aj pre krátkosť času zabezpečiť substitučného zástupcu. Odvolací súd prednostne teda riešil
otázku, či môže vec prejednať aj v neprítomnosti žalobcu. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v
konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani



nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Uvedené citované ustanovenie upravuje možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka, ak má súd
preukázané, že účastníkovi bolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie a tento sa nedostavil
na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Žiadosť o odročenie
pojednávania musí byť podložená dôležitým dôvodom. Musí ísť o také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom
k svojej povahe spôsobilé neúčasť predvolaného na pojednávanie ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu
neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne
sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné), ako z hľadísk subjektívnych i objektívnych. Bohatá judikatúra
zdôraznila, že súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadísk
dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase
rozhodovania o tejto žiadosti. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto
predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého
dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o
tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení.

Takou bola aj žiadosť od zástupcu žalobcu doručená v deň nariadeného pojednávania faxovým podaním.
Žiadateľ len všeobecne poukazuje na kolíziu s inými pojednávaniami (bez konkretizácie v akej veci),
všeobecným konštatovaním zlej dopravnej situácie i nemožnosťou zabezpečiť substitučného zástupcu.
Tieto tvrdenia však nie sú ničím podložené. Uplatnené dôvody, ich existenciu, tak konajúci súd nemohol
preveriť v čase, kedy o tejto žiadosti rozhodoval. Samotná tvrdená kolízia pojednávaní (bez reálneho
preukázania jej existencie) nie je totiž bez ďalšieho dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. Ani všeobecné konštatovanie o zlej dopravnej situácii, či „krátkosti“ času
na zabezpečenie substitučného zástupcu neboli takými, ktoré by mali za následok vyhovenie žiadosti
žalobcu o odročenie pojednávania. Advokát na základe plnej moci pre celé konanie je oprávnený
robiť všetky úkony, ktoré môže robiť sám účastník. Splnomocnený zástupca bol riadne predvolaný
na pojednávanie s dostatočným časovým predstihom a v deň odvolacieho pojednávania neoznámil a
nepreukázal súdu dôležité dôvody, pre ktoré by bolo možné jeho žiadosti o odročenie pojednávania
vyhovieť. Preto odvolací súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu i jeho zástupcu.

Žalobca napokon ani nereagoval na výzvu odvolacieho súdu na vyjadrenie k možnej aplikácii ust. §
544 ods. 2 Obč. zák.. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie prečítaním
leasingovej zmluvy č. 3044102 z 3.10.2012, Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu
verzia 5/2001 i splátkového kalendára, tak ako sú tieto listiny v pôvodnom spise sp. zn. 19Cb/147/08.
Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle vyššie uvedených zásad
daných ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je možné čiastočne
vyhovieť.

Po tom, čo o časti podanej žaloby už bolo právoplatne rozhodnuté čiastočným zastavením konania
(uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb/147/2008 - 188 z 8.6.2010) i čiastočným zamietnutím
žaloby (predmetný rozsudok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá) zostali predmetom
odvolacieho konania (na základe odvolania podaného len žalovaným)
a) rozhodnutie o časti zmluvnej pokuty vo výške 2.397,14 eur (s uplatnenými úrokmi z omeškania z nej),
ktorej výšku takto po moderácii ustálil vyhovujúcim výrokom svojho rozsudku súd prvého stupňa,
b) rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť leasingové splátky, a to 17. až 36., prisúdené žalobcovi
súdom prvého stupňa celkom 9.311,31 eur, t.j. po 517,29 eur mesačne (15.584,- Sk mesačne).

Ad a) Zmluvná pokuta je v súčasnosti upravená v § 540 - 545 Obč. zák. a v § 300 - 302 Obch. zák.
Ust. § 544 ods. 2 Obč. zák. vyžaduje, aby dohoda o zmluvnej pokute mala obligatórne písomnú formu.
Na základe § 272 ods. 1 Obch. zák. toto platí aj pre obchodné vzťahy, lebo ide o prípad, kedy písomnú
formu vyžaduje zákon.

Žalobca odvádza nárok na zmluvnú pokutu z leasingovej zmluvy i zo Všeobecných podmienok
finančného leasingu verzie 5/2001. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu tak, ako je už
uvedené vyššie. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami, prípadne vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu dohody o
zmluvnej pokute a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Obsah samotnej leasingovej zmluvy z 3.10.2002



neobsahuje úpravu povinností zaplatiť zmluvnú pokutu. Všeobecné zmluvné podmienky finančného
leasingu spoločnosti verzia 5/2001, na ktoré žalobca v podanej žalobe odkazuje, nie sú podpísané
žalovaným. Žalovaný v konaní vôbec spochybňoval, že by mu tieto podmienky boli k zmluve pripojené.
Každopádne však pripojené Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu spoločnosti nie sú
žalovaným, ba ani žalobcom (jeho právnym predchodcom) podpísané. Úprava obsiahnutá v ust. § 544
ods. 2 Obč. zák. je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu a preto formálna podmienka písomnej
formy v danom prípade dodržaná nebola. Odvolací súd za takéhoto stavu po zopakovaní dokazovania
prečítaním označených listín dospel k záveru, že podmienky platnosti dojednanej zmluvnej pokuty
(písomná forma) neboli splnené a preto dohoda o zmluvnej pokute, od ktorej odvádza žalobca nárok
na zmluvnú pokutu, je neplatná a takýto nárok nezakladá. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220
O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v tejto jeho vyhovujúcej časti, ktorá sa týkala priznania zmluvnej
pokuty vo výške 2.397,14 eur s úrokmi z omeškania zmenil a v tejto časti žalobný návrh zamietol.

Ad b) Odvolací súd nemá dôvod na pochybnosti o skutkových záveroch súdu prvého stupňa týkajúcich
sa uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 3.10.2002 (č. l. 15 - 16 spisu sp. zn. 19Cb/147/2008) a najmä v
súvislosti s aplikáciu § 446 Obch. zák. ani o záveroch prijatých súdom prvého stupňa, týkajúcich sa
ochrany dobromyseľného nadobúdateľa. Snáď len v súvislosti s odvolacími námietkami treba zdôrazniť,
že pri tejto kúpnej zmluve bola relevantnou dobromyseľnosť nadobúdateľa v čase uzatvárania zmluvy.

Obsah dôkazov pred súdom prvého stupňa neodôvodňuje ani pochybnosti o skutkových záveroch súdu
prvého stupňa týkajúcich sa dohodnutého trvania leasingového vzťahu, ani o tom, že zo strany žiadneho
z účastníkov tohto vzťahu neboli realizované úkony smerujúce k predčasnému ukončeniu tohto vzťahu.
Podľa leasingovej zmluvy (ďalej aj LZ) vzťah mal trvať 36 mesiacov. Žalovaný motorové vozidlo, ktoré
bolo predmetom LZ č. 3044102 zo dňa 3.10.2002 prevzal dňa 3.10.2002 (protokol o odovzdaní auta z
3.10.2002 na č.l. 14 spisu sp. zn. 19Cb/147/2008) a mal ho vo svojej dispozícii až do 4.8.2006 (protokol
o odobratí a prevzatí vozidla na č.l. 17 spisu sp. zn. 19Cb/147/2008), kedy mu toto auto bolo odobraté.

Podľa splátkového kalendára k LZ č. 3044102 z 3.10.2002 mal žalovaný zaplatiť aj leasingové splátky
17. až 36. po 15.966,- Sk mesačne.

Podľa konštantnej judikatúry je leasingová zmluva zmluvou nepomenovanou (inominantnou) podľa §
269 ods. 2 Obch. zák.. Finančný leasing, o ktorý ide aj v predmetnej veci možno vymedziť ako záväzkový
vzťah, ktorého podstatou je záväzok poskytovateľa leasingu (prenajímateľa) odovzdať príjemcovi
leasingu (nájomcovi) na určitú dobu do užívania vec, či inú majetkovú hodnotu, ktorú prenajímateľ
„obvykle“ za tým účelom zaobstará do svojho vlastníctva na základe požiadavky a podľa výberu nájomcu
a záväzok nájomcu platiť náklady spojené so zaobstaraním leasingu prostredníctvom leasingových
splátok. Nájomca má právo na kúpu predmetu leasingu do svojho vlastníctva za cenu, ktorá býva
označovaná ako zostatková, či zvyšková, pretože vyjadruje rozdiel medzi cenou predmetu leasingu,
resp. nákladmi spojenými so zaobstaraním predmetu leasingu, na začiatku a celkovou výškou tej časti
leasingových splátok, ktorými je nadobúdacia cena predmetu leasingu splatená. Nájomca znáša už
od začiatku leasingového vzťahu riziká (nebezpečenstvo škôd) spojené s predmetom leasingu, ako aj
náklady spojené s jeho užívaním (údržba, daň, poistenie). Leasing je označovaný za leasing finančný
práve preto, že sa záväzky prenajímateľa obmedzujú na finančné služby (zaobstaranie veci, odovzdanie
do užívania a jej predaj na konci leasingového vzťahu).

V prípade finančného leasingu ide o účelové zaobstaranie vecí, práva, či inej majetkovej hodnoty podľa
potrieb, výberu a určenia nájomcu s využitím cudzích zdrojov - zdrojov poskytovateľa predmetu leasingu.
Zmyslom tohto špecifického súkromno-právneho inštitútu je tak zabezpečiť za odplatu financovanie veci
pre nájomcu, ktorý sa k nej správa od okamžiku jej prevzatia, ako k veci vlastnej, so všetkými rizikami na
strane nájomcu (nesie riziká spojené s predmetom leasingu i náklady spojené s jej prevádzkou, údržbou
a opravami), ale nie však s rizikami na strane vlastníka, ako je tomu v zmluvách o nájme. Leasingový
prenajímateľ síce zostáva po celú dobu leasingu vlastníkom predmetu leasingu, jeho práva a povinností
súvisiace s vlastníctvom predmetu leasingu (s výnimkou práva vec scudziť alebo zaťažiť právom tretej
osoby) však patria nájomcovi. V rámci finančného leasingu je na nájomcu prenášaná zodpovednosť
za predmet leasingu i nebezpečenstvo, ktoré vzniká s ním spojené, čím sa finančný leasing typovo
odlišuje od bežného nájmu. Leasingovej spoločnosti hoci je vlastníkom predmetu leasingu, na rozdiel
od nájomného vzťahu nezáleží na tom, či a do akej miery leasingoví nájomcovia zhodnocujú predmet
leasingu. Rovnako tak nemá záujem na tom, aby sa vec, ku ktorej je po dobu trvania leasingového vzťahu



vlastníkom, vrátila do jej dispozície, ale jej cieľom spravidla je, aby po zaplatení všetkých leasingových
splátok prešiel predmet leasingu do vlastníctva leasingového nájomcu. Je to preto, že vo všeobecnosti
vo finančnom leasingu leasingové spoločnosti zaobstarávajú predmet leasingu do svojho vlastníctva
nie s cieľom vyvíjať podnikateľskú činnosť jeho prevádzkovaním, ale z dôvodu uzatvárania leasingovej
zmluvy v rámci poskytovaných finančných služieb.

Tu je aj odpoveď na odvolateľom namietané skutočností týkajúce sa záverov z trestného stíhania proti
obžalovanému O. D. tak, ako boli predmetom rozsudku Okresného súdu Košice II. č. k. 3T/207/03 - 567
z 19.4.2004. Súd prvého stupňa zodpovedajúco aj obsahu listinných dôkazov uzavrel, že spoločnosť
BOF a.s. Košice si vlastnícke nároky na predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo odovzdané na základe
leasingovej zmluvy žalovanému, nerobila.

Žalovaný neuplatnil nárok na nadobudnutie predmetného motorového vozidla do svojho vlastníctva. To
ho však nezbavuje povinnosti zaplatiť dohodnuté leasingové splátky. Súd prvého stupňa vyhovel žalobe
v časti, ktorá sa týka 17. - 36. splátky s tým, že ich priznal po 517,29 eur mesačne (15.584,- Sk mesačne),
čo sú prisúdené nároky na leasingových splátkach v nižšom rozsahu, než to je uvedené v pôvodnom
splátkovom kalendári k zmluve zo dňa 3.10.2002, v ktorom bola výška splátky určená na 15.966,- Sk.
Keďže žalobca nepodal odvolanie proti zamietajúcej časti rozsudku týkajúcej sa tohto nároku, odvolací
súd uzavrel, že niet dôvodu na zmenu, či na zrušenie tejto vyhovujúcej časti výroku rozsudku súdu
prvého stupňa a po závere o povinnosti leasingového nájomcu tieto dohodnuté splátky zaplatiť, odvolací
súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pretože súd prvého stupňa v rozsudku skonštatoval, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd pri aplikácii ust. § 224 ods. 4
O.s.p. nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, pretože podľa označeného ustanovenia O.s.p. o
nich rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.