{"guid": "0a0ea014-247f-4041-ba01-22bb01d0c1ee:b9d6c566-b734-4c75-b274-24855dc2c509", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1413214879.1", "spisova_znacka": "6Co/343/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/343/2016 z 23. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. apríla 2019, sp. zn. 6Co/343/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1413214879.1", "identifikacne_cislo": "1413214879", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2019-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k hnuteľným veciam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9d6c566-b734-4c75-b274-24855dc2c509", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1413214879.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1413214879.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1413214879.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/343/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413214879
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1413214879.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu
JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobkyne: Y., G..M..B.., Y. X. XXX, T.,
V.: XX XXX XXX, zast. AK JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., Stráž 223, Zvolen, IČO: 47 252 952 proti
žalovaným X/: Y. I., T.. XX.X.XXXX, X/ V. I., T.. X.X.XXXX, obaja bytom R. X, H., obaja zast. AK Marcel
Biznár, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, 3/ I. G., T.. XX.X.XXXX, H. Š. XX, H., o určenie
vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17. mája
2016 č.k. 25C/291/2013-120, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/,2/,3/ sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1/   Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia,
že výlučným vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí bytového domu G. X, G.. Č.. XXXX, ktorý je postavený
na parcele Č.. XXXX, spolu s k bytu prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom XXXX/
XXXXXX na pozemku registra „C“ s parc. Č.. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 353 m2 a
ktorý je zapísaný na LV pre kat. úz. S.  č. XXXX, je žalovaný 3/. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2/  Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania skutkovo zistil, že žalovaní 1/, 2/ ako kupujúci
uzavreli so žalovaným 3/ ako predávajúcim dňa 18.10.2007 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
predmetný byt s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach XXXX/XXXXXX - in a
spoluvlastníckym podielom k pozemku parc. č. XXXX vo výmere 353 m2 v podiele XXXX/XXXXXX -
in. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený pod č. V-XXXXX/XX dňa 10.12.2007. Kúpna cena bola v kúpnej
zmluve dojednaná sumou 500.000 Sk, pričom skutočne zaplatená kúpna cena činila 2.000.000,- Sk.
Žalobkyňa sa domáhala proti žalovaným 1/, 2/ žalobou podanou na OS Bratislava IV v konaní vedenom
pod sp. zn. 25C/385/2009 určenia, že predmetná kúpna zmluva ako odporovateľný právny úkon
žalovaného 3/ ako dlžníka žalobkyne je voči nej právne neúčinný. Rozsudkom č.k. 25C 385/2009-89
zo dňa 27.6.2011 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 2Co 355/2001 zo dňa 18.9.2013  bola
žaloba zamietnutá.  Následne žalovaní 1/, 2/ darovacou zmluvou zo dňa 28.4.2014 previedli vlastnícke
právo k predmetnému bytu na tretie osoby. Vklad darovacej zmluvy bol povolený pod č. V 11099/14.



3/  Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že žalobkyňa predmetnú určovaciu žalobu postavila na
právnom názore, že kúpna zmluva zo dňa 18.10.2007 je absolútne neplatným právnym úkonom pre
zrejmý rozpor medzi skutočnou cenou prevádzaného bytu (2.000.000,- Sk) a cenou uvedenou v kúpnej
zmluve (500.000,- Sk), čoho cieľom bolo obísť daňové predpisy (daňovú povinnosť žalovaného 3/
súvisiacu s prijatím kúpnej ceny). Svoju aktívnu vecnú legitimáciu potom odvodzoval  od právoplatného
a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava I  č.k. 22C/182/2005-91, ktorým bol žalovaný 3/
zaviazaný zaplatiť mu sumu 8.139,65 eur s prísl. Mal za to, že určenie absolútnej neplatnosti zmluvy
ovplyvní jeho právneho postavenie veriteľa, ktorému svedčí vykonateľný exekučný titul (právoplatný
rozsudok č.k. 22C/182/2005-91).

4/  Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalobkyňa nemá naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Zdôraznil, že určovacia žaloba má význam tam, kde jej pomocou
možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave
nemožno dospieť inak, pričom jej prostredníctvom možno dosiahnuť stav, ktorý odvráti budúce spory
medzi stranami. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/110/2009 podľa ktorého
naliehavý právny záujem na určení nie je daný, ak sa práva, ktoré ma byť ohrozené alebo neisté,
dotkla ďalšia právna zmena. Žalovaní 1/ a 2/ po právoplatnom skončení konania o neúčinnosť právneho
úkonu vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25C/385/2009 uzavreli dňa 28.4.2014
darovaciu zmluvu, ktorou previedli spornú nehnuteľnosť na ďalšie osoby. Vzhľadom na to podľa súdu
prvej inštancie žalobca  nemá v konkrétnom prípade naliehavý právny záujem na požadovanom určení
a  vecou samou sa už nezaoberal. K aplikácii § 159a O.s.p. súd prvej inštancie uviedol, že ide o
ustanovenie, ktoré rozširuje subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia v určitých zákonom
stanovených prípadoch. Táto záväznosť súvisí so skutočnosťou, že osoba, ktorej sa § 159a týka, mala
možnosť oboznámiť sa s poznámkou a so skutočnosťou, že o vecnom práve k nehnuteľnosti sa vedie
konanie a v prípade, že by súd žalobe vyhovel, bola by takáto osoba viazaná výrokom právoplatného
rozsudku súdu. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu ohľadom neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti
zdôraznil, že to bola práve žalobkyňa, ktorá sa v konaní  vedenom na OS Bratislava IV pod sp.
zn.  25C/385/2009 domáhala vyslovenia neúčinnosti tejto zmluvy, keď odporovať možno len takým
právnym úkonom, ktoré sú inak platné a spĺňajú všetky náležitosti stanovené právnym predpisom.
V prípade, ak by právny úkon bol neplatný, bol by zároveň aj právne neúčinný a teda by nebolo
možné dovolávať sa jeho odporovateľnosti; neplatnému právnemu úkonu nemožno odporovať, nakoľko
neplatný právny úkon nespôsobuje žiadne účinky. Otázka disproporcie kúpnej ceny dohodnutej v zmluve
o prevode nehnuteľnosti a skutočne vyplatenej kúpnej bola v konaní sp. zn. 25C/385/2009 známa. Zo
skutočnosti, že sama žalobkyňa iniciovala konanie o neúčinnosť právneho úkonu a tak prvoinštančný,
ako aj druhoinštančný súd vo veci konali a meritórne rozhodli, je zrejmé, že aj konajúce súdy považovali
zmluvu o prevode nehnuteľností uzavretú medzi žalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi a žalovaným  3/ ako
predávajúcim za platný právny úkon.

5/  O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol, keď aplikoval ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

6/  Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolania žalobkyňa. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentujúc § 159a O.s.p. namietal správnosť
záveru súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V
kontexte so znením  § 159a O.s.p. má žalobkyňa za to, že výrok právoplatného rozsudku  o určení
vecného práva k nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie
vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností
bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní, pričom samotná skutočnosť, že došlo k prevodu
bytu na tretie osoby (osoby odlišné od strán sporu), nemôže spôsobiť stratu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. K zápisu poznámky vo vzťahu k bytu o priebehu tohto súdneho konania
došlo ešte v roku 2013, pričom žalovaní 1/, 2/ byt previedli na tretie osoby až v roku 2014, t.j. po tom,
ako bola predmetná poznámka o tomto konaní vo vzťahu  k predmetu prevodu zapísaná do katastra
nehnuteľností. Pre odlišnosť skutkovej a právnej situácie nemožne na prejednávaný prípad aplikovať
ani právne závery rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo 110/2009, pretože zo strany žalobcu došlo k zápisu
poznámky o prebiehajúcom súdom konaní podľa § 44a O.s.p. v spojení s § 29 ods. 2 vyhlášky č.
461/2009 Z.z.

7/  Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
považujú za vecne správne a navrhujú ho potvrdiť.



8/  Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

9/  Odvolací súd sa stotožňuje  s nosnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia  a konštatuje ich správnosť
(§ 387 ods. 2 C.s.p.).

10/  Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny
záujem na určení, že žalovaný 3/ je vlastníkom predmetného bytu. Právne postavenie žalobkyni totiž
nie je vo vzťahu k žalovanému 3/ a k predmetu určenia neisté, pričom prípadným vyhovením žalobe
nemôže dôjsť ani k odstráneniu spornosti žalobcovho vlastného vynútiteľného práva k predmetu určenia.
Žalobkyňa totiž  žiadne preukázateľné vlastnícke, ani iné práva k predmetu určenia nemá. Žalobkyni ako
veriteľovi, ktorému svedčí voči žalovanému 3/ vykonateľný exekučný titul (rozsudok Okresného súdu
Bratislava I č.k. 22C/182/2005-91, ktorým bol žalovaný 3/ zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 8.139,65
eur s prísl. ) hmotné právo priznáva  vecnú legitimáciu na podanie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu
- kúpnej zmluvy zo dňa 18.10.2007 (§ 42a Obč. zák.). Skutočnosť, že žalobkyňa neúspešne odporovala
kúpnej zmluve - nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 1/, 2/ (viď rozsudok Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 25C 385/2009-89 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 2Co 355/2011-125),
nie je možné zhojiť navrhovanou určovacou žalobou. Pokiaľ ide o vzťah ustanovenia § 42a  k § 39
Obč. zák. je potrebné dodať, že  odporovateľný môže byť len platný právny úkon. Ak totiž zákon určité
konanie dlžníka za stanovených podmienok  sankcionuje  odporovateľnosťou právneho úkonu, nemôže
byť to isté konanie  za tých istých podmienok  sankcionované neplatnosťou  právneho úkonu. Inak by sa
totiž nemohol uplatniť inštitút odporovateľného právneho úkonu, čím by bol popretý jeho účel a zmysel,
ktorým je občianskoprávna ochrana veriteľa brániť sa účinkom takých právnych úkonov dlžníka, ktoré
sú vykonávané na ukrátenie veriteľa (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn.  6Cdo  223/2010, sp. zn.  4Cdo
163/2007). Odvolací súd však v tomto kontexte dodáva, že každý úkon v konkrétnej sporovej veci treba
hodnotiť aj z pohľadu jeho neplatnosti a z toho vyvodiť príslušné závery. Prvoinštančný, ani odvolací
súd v konaní o neúčinnosť kúpnej zmluvy zo dňa 18.10.2007  však závery o absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými 1/ - 3/ neprijali. Zohľadniac uvedené  možno uzavrieť, že
súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení zamietol a ďalej sa meritom veci už nezaoberal. Odvolací súd dodáva, že postup
žalobkyne v prejednávanej veci svedčí o tom, že vzhľadom na neúspech v konaní o odporovacej žalobe
sa žalobkyňa pokúša dosiahnuť účel sledovaný odporovacou žalobou (dosiahnuť, aby bolo možné viesť
exekúciu proti žalovanému 3/ na predmetný byt) predmetnou žalobou o určenie, že žalovaný 3/ je
vlastníkom predmetného bytu. Neúspešnosť tejto žaloby možno vyvodiť aj z toho, že predsa nie je možné
žalovanému 3/ „vnútiť“ vlastnícke právo k predmetnému bytu.

11/   Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa o právnych účinkov § 149a O.s.p. (aktuálne
ide o § 228 ods. 2 C.s.p., pozn. odvolacieho súdu). Ak totiž po zápise poznámky o začatí konania o
určenie vecného práva k nehnuteľnosti je nehnuteľnosť prevedená na tretiu osobu, výrok právoplatného
rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je objektívne záväzný nielen pre žalovaného, ale aj pre
účastníkov zmluvy, t.j. tretie osoby, ktorých sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej
nehnuteľnosti ak bol podaný po zápise poznámky o tomto súdnom konaní. Výrok rozsudku je voči
nadobúdateľovi záväzný bez potreby viesť proti nemu osobitné súdne konanie (viď aj § 34 ods. 2 zákona
č. 162/1995 Z.z.).  Takáto právna úprava zabezpečuje, aby dotknuté osoby nemuseli vyvolávať ďalšie
súdne konanie po úspešne ukončenom spore, prípadne rozširovať žalobu o nový predmet sporu alebo
ďalších žalovaných (rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo 26/2016 z 20.12.2017). Vzhľadom na skutočnosť,
že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, nemôže sa s úspechom dovolávať
účinkov § 228 C.s.p. vo vzťahu k aktuálnym vlastníkom nehnuteľnosti.

12/  Napriek absencii naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení odvolací súd považuje
za potrebné k meritu veci dodať, že  absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený, t.j.
keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza  (§ 39 Obč. zák.).
Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že
právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojim dôsledkom
sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Predmetná kúpna zmluva zo dňa  18.10.2007 má všetky
náležitosti právneho úkonu (§ 37 Obč. zák.),  podstatné náležitosti podľa zákona č. 182/1993 Z.z.,



vrátane dohody o cene; neodporuje Obč. zákonníku, ani inému zákonu; zákon neobchádza (§ 39 Obč.
zák.). Skutočnosť, že v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy uvedená kúpna cena nekorešpondovala
s cenou zmluvnými stranami skutočne dojednanou a kupujúcimi zaplatenou, sama o sebe nebola
spôsobilá privodiť absolútnu neplatnosť zmluvy pre žalobcom tvrdený rozpor s daňovým zákonom (a
to ani v prípade, ak by tento nesúlad spôsobil  žalovaný 3/ s úmyslom krátenia daňovej povinnosť).
Naviac, žalobca nekonkretizoval daňový predpis, ani jeho ustanovenie, ktoré malo byť takýmto konaním
porušené. Do úvahy by pripadal len dôvod neplatnosti uvedený v § 40a Obč. zák. (relatívna neplatnosť
právneho úkonu), ktorého sa však žalobkyne nedomáhal. Naviac,  na  iniciovaneie takejto žaloby
žalobkyňa nemá hmotnoprávne oprávnenie.

13/  Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

14/  O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 C.s.p. tak, že úspešným žalovaným 1/ - 3/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie  po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradní (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

15/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu  pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie  nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej    alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§   424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia     odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta  C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§   431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/291/2013", "guid": "5e17f426-d800-4ec0-9d00-ef6ce52c7523:25c62520-11be-423b-b9ab-e27d4931593d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "f3a8a9e0-2e33-443e-989b-85027dfdf641:bc15a91e-47f3-455c-8ce0-d41b7d919ca5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5708201505.1", "spisova_znacka": "8Cdo/26/2016", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/26/2016 z 19. 12. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5708201505.1"}, {"guid": "0a0ea014-247f-4041-ba01-22bb01d0c1ee:e8d32f2e-031f-4251-8d03-f2b198ffc25d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1413214879.1", "spisova_znacka": "6Co/343/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/343/2016 z 23. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1413214879.1"}, {"guid": "f8d80e39-1c50-4ac9-9973-8b713dcc5511:4a7e65f5-8ad1-4ea5-ba83-a24c8db7ef45", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1409211798.2", "spisova_znacka": "2Co/355/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/355/2011 z 17. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1409211798.2"}], "citovane_v": []}