Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoP/4/2016 z 7. 12. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 7. decembra 2016, sp. zn. 9CoP/4/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8312218070.3 Krajský súd Prešov | 9CoP/4/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8312218070.3 | 2016-12-07 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6bb2841-615c-488c-85fb-1e16e4038b28 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8312218070.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312218070
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8312218070.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci maloletej R. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné,
za účasti rodičov K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, S., zastúpenej JUDr. Jankou Vasiľovou,
advokátkou, Kudlovská 1, Humenné a J.. C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 1, S., o zákaz styku, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15P/450/2012-364 zo dňa 12.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zakázal styk otca s
maloletou R. W., nar. XX.XX.XXXX, návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou R. W. zamietol,
otcovi maloletej uložil povinnosť zaplatiť náklady na znalecké dokazovanie vo výške 450,71 eura do 15
dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Humenné a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom sa matka maloletej domáhala, aby súd zmenil
rozsudok Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č. 9C 171/2004 zo dňa 6.12.2004 v časti úpravy styku
tak, že otec sa s maloletou R. W., nar. X.X.XXXX bude stretávať každú prvú sobotu v mesiaci v čase od
14.00 hod. do 18.00 hod. Návrh bol zapísaný pod sp. zn. 15P 450/2012. Návrhom doručeným súdu dňa
9.6.2014 sa matka maloletej domáhala, aby súd zakázal styk otca s maloletou R. W., nar. X.X.XXXX.
Návrh pod zapísaný pod sp. zn. 19P 172/2014. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 15P 450/2012
zo dňa 18.6.2014 súd spojil na spoločné konanie vec vedenú pod. sp. zn. 15P 450/2012 a vec vedenú
pod sp. zn. 19P 172/2014 a vec viedol pod spisovou značkou 15P 450/2012.
Matka v návrhu uviedla, že styk bol upravený pri rozvode manželstva. Otec bol oprávnený stretávať sa
s maloletou každý párny víkend v mesiaci ako aj počas letných prázdnin a počas sviatkov. Po rozvode
manželstva sa otec s maloletou stretával pravidelne a to do veku 11 rokov u maloletej. V máji 2012
maloletá dovŕšila 12 rokov a od februára 2012 odmieta styk s otcom, napriek jej snahe, aby sa tento styk
realizoval. V marci 2012 začala s maloletou navštevovať referát poradensko-psychologických služieb
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné. K úprave vzťahov však nedošlo. Maloletá k otcovi
odmieta ísť. Podľa vyjadrenia maloletej, počas doby, keď je u otca, vôbec nemôže opustiť dom, v ktorom
býva. Zakazuje jej telefonovať matke a to ani v prípade nutnej potreby. Zakazuje jej zdvihnúť telefón,
keď jej volá. Otec sa maloletej neustále vypytuje na ňu, reálne sa zaujíma len o ňu. Dôvodom, prečo
maloletá nechce ísť k otcovi je skutočnosť, že otec v jej prítomnosti útočí slovne na matku, telefonicky
sa vyhrážal, že príde pre ňu aj s políciou, že jej nebude platiť výživné, ak k nemu nepríde. Zo záverov z
konzultácií s maloletou vyplýva, že ani po opakovaných stretnutiach psychológa s maloletou a jej otcom
nedošlo k zmierneniu vzťahových problémov. Pred stanoveným termínom úpravy styku má maloletá aj
zdravotné problémy, bolí ju brucho, má zvýšenú teplotu, nevie sa sústrediť na učenie.



Z výsledkov vykonaného dokazovania, výsluchu rodičov, maloletej, výsluchom svedkov, správy z
psychologických konzultácií, zo znaleckého posudku, výsluchu znalkyne, ako aj ďalších dôkazov, mal
súd prvej inštancie za preukázané, že do veku 12 rokov bol vzťah maloletej a otca viac - menej
bezproblémový. Zmena nastala po tom, ako sa matka maloletej vydala. Dôvodom, pre ktorý maloletá
odmietla chodiť k svojmu otcovi, bolo to, že otec pred ňou na matku nadával, vypytoval sa na ňu, kde
je, čo robí, čomu sa venuje, čo na maloletú veľmi negatívne vplývalo. Zo záveru znaleckého posudku
jednoznačne vyplynulo, že maloletá prezentuje výraznú citovú náklonnosť k matke, čo je v období
puberty skôr atypické. Má taktiež pozitívny vzťah k partnerovi matky. Citové väzby maloletej k ocovi sú
výrazne negatívne, styk s otcom rázne odmieta. Čím intenzívnejšie sa otec snaží o kontakt s maloletou,
tým viac to u maloletej vyvoláva averziu až odpor. Maloletá R. vie, že pokiaľ by sa stretávala s otcom,
poľavilo by napätie medzi oboma rodinami, napriek tomu nie je ochotná zo svojho postoja poľaviť.
Uráža a dráždi ju osočujúca, znevažujúca a konfrontačná komunikácia otca s matkou a už aj s ňou. V
dôsledku sporov svojich rodičov stratila maloletá normálne spektrum emócií k otcovi a nie je voči nemu
schopná prejaviť pozitívnu emóciu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že z psychologického hľadiska
je najvhodnejšie zakázať styk otca s maloletou, a to najmä pre zastavenie negatívnych a hostinných
emócii a prejavov maloletej R. voči otcovi, zastavenia subjektívne prežívaného nátlaku u maloletej R.,
že vo vzťahu k otcovi stále niečo musí, zastavenie druhého negatívneho prežívania pre riziko budúcich
hostilných postojov k mužom vo všeobecnosti. Podľa znalkyne, ak otec pochopí, že práve on je aktuálne
zdrojom negatívnych emócií svojej dcéry k nemu a ak akceptuje, že isté obdobie nebude na maloletú
vyvíjať nátlak, získa šancu na opätovné nadviazanie kontaktov s dcérou. Súd prvej inštancie uviedol,
že závery znaleckého posudku korešpondujú aj so zisteniami oddelenia poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné.
Súd prvej inštancie uviedol, že je toho názoru, že vzhľadom na vek maloletej nie je možné nútiť ju
do stretnutí s otcom, čo by jej mohlo spôsobiť psychickú traumu. Potrebné je ponechať zákaz styku,
ktorý bol nariadený predbežným opatrením a nie je vylúčené, že ak otec nebude na maloletú naliehať,
postupom času sama pocíti potrebu stretnúť sa otcom. Súd uviedol, že podľa jeho názoru otec maloletej
si nie je vedomý toho, že na zmenu správania maloletej mal v prvom rade vplyv on so svojimi otázkami
a nadávkami na matku, keď cez maloletú, ktorá má veľmi dobrý vzťah s matkou, zisťoval údaje o
matke posielaním sms správ maloletej, týkajúcich sa peňazí, nadávkami a nevhodným správaním k
maloletej pred cudzími ľuďmi. Súd uviedol, že zákaz styku je krajným riešením, v súčasnosti však nie je
možné rozhodnúť inak. Maloletá dovŕši 16 rokov, je veľmi nepravdepodobné, aby bez jej súhlasu došlo
k nejakému styku s otcom. Súd si je vedomý toho, že sú tu aj práva druhého rodiča, ale v priebehu
konania od roku 2012 nedošlo k žiadnemu posunu ohľadnom zlepšenia vzťahu medzi otcom a dcérou,
nebolo preukázané pritom, že by nejakým spôsobom matka bránila maloletej stretávať sa otcom. Ide
len o jej samostatné rozhodnutie spôsobené správaním sa otca v posledných rokoch od sobáša matky
s jej terajším partnerom.
Súd uviedol, že nevyhovel návrhu na premietnutie záznamu z incidentu, ktorý sa mal odohrať pri ceste
do školy, kedy otec maloletú natáčal, ako ani jeho návrhu na opätovný výsluch maloletej, majúc za to,
že ide o dôkazy, ktoré nie sú pre rozhodnutie súdu rozhodujúce. Uviedol, že opätovný výsluch maloletej
nepovažoval za potrebný, nakoľko táto sa v priebehu celého konania jednoznačne vyjadrila, že sa otcom
stretávať nechce. Podľa súdu nejde o rozmar maloletej. Jej neochota stretávať sa otcom je vyvrcholením
dlhšieho obdobia, kedy sa podľa nej otec k nej správal nevhodne.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 26 a §43 Zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine.
Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p a rozhodnutie o trovách konania
účastníkov ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obsiahle odvolanie otec maloletej. Uviedol, že zákaz
styku otca s dieťaťom je závažným zásahom do rodičovských práv, ktorý môže mať negatívny dopad
na vzájomný vzťah otca a dcéry. Zákonnými zástupcami dieťaťa sú aj po rozvode obaja rodičia a v
podstatných otázkach výchovy rozhodujú naďalej spoločne. Matka maloletej zákon hrubým spôsobom
neustále a dlhodobo porušuje. Nie je informovaný o tom, o čom ako otec má právo byť informovaným.
Záujem matky o výchovu dcéry je nedostatočný, len minimálny a jediné, o čo jej ide, sú peniaze z
výživného, ktoré od neho dostáva. Väčšinu z nich však míňa na vlastné trovy a nie na výdavky pre
R.. Zároveň sa všemožne snaží zakázať mu styk s dcérou, bráni mu v tom viac ako štyri roky. Svojim
správaním poštvala dcéru proti nemu aj jej starým rodičom napriek tomu, že ich vzťah bol dvanásť rokov
úplne bezkonfliktný. Vzťah sa začal zhoršovať od vtedy, od kedy sa začal partnerský vzťah matky s Q.
B.. Matka sa prizerá na to, že maloletá R. nie je schopná slušného správania sa voči nemu a jeho rodine,
pričom podľa Zákona o rodine je dieťa povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať



ich. Podľa neho matka sa spolu so svojim súčasným manželom pred dcérou nevhodne vyjadrovali na
jeho adresu a takýto vplyv spôsobil, že dcéra uverila matkiným klamstvám. Jej konanie a konanie jej
manžela devastuje a ničí jeho snahu o slušnú výchovu dcéry R.. Otec uviedol, že súd nezistil okolnosti v
jeho správaní, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Takýmto
dôvodom nemôže byť odmietanie dieťaťa samé o sebe. Ak súd zakázal styk rodiča s dieťaťom, znamená
to, že rodič sa nemôže k dieťaťu priblížiť, komunikovať s ním a nemá teda žiadnu šancu sa s dieťaťom
zblížiť. Uviedol, že pri znaleckom posúdení znalkyňa vôbec neskúmala, či sa u maloletej nevypestoval
syndróm zavrhnutého rodiča. Celé svoje vyšetrenie smerovala len k tomu, či R. má alebo nemá vzťah
k otcovi. Nezáujem dieťaťa podľa neho nie je dôvod na obmedzenie styku s rodičom. Maloletá pred
súdom krivo vypovedala, klamala, krivo vypovedala aj svedkyňa S. B., svedectvo učiteľky V.. Q. je
krivým obvinením jeho ako otca. Sudkyňa ju na pojednávanie nepredvolala, tiež mu neumožnila vypočuť
maloletú, nevykonala dôkaz záznamom z incidentu, ktorý navrhol. Požiadal preto, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu. Namietal taktiež rozhodnutie, ktorým mu bolo
uložené zaplatiť náklady na znalecké dokazovanie, vykonané bolo v záujme navrhovateľky, mala by
preto náklady s tým spojené zaplatiť ona.
3. Matka maloletej sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadreniu k odvolaniu otca uviedol, že otec maloletej počas celého konania
svojim správaním a útokmi na osobu maloletej „v priamom prenose“ narúšal jej zdravý duševný a citový
vývin a svojím neprispôsobivým správaním, útočným tónom, posmeškami, nevhodnými poznámkami,
nemiestnou iróniou, obviňovaním z klamstva, znevažovaním výpovede vlastnej dcéry a hrubými
slovnými útokmi na jej osobu pred pojednávacou miestnosťou nepochybne napádal a znevažoval jej
dôstojnosť a spochybňoval jej hodnovernosť. Otec ani vo vzťahu k výsluchu maloletej nechránil jej
najlepší záujem. Svojim prístupom maloletú vystavil vlastnému „vypočúvaniu“, čomu prispôsobil aj
celkovú rétoriku, pritom výsluch maloletého dieťaťa na súdnom pojednávaní je pre psychiku dieťaťa
nesmierne náročný. Pre otca, zdá sa, je prioritou usvedčenie vlastnej dcéry z klamstva, aj keď hovorí o
najlepšom záujme maloletej R., jeho správanie svedčí skôr o tom, že pocity svojej dcéry nechápe, iba tak
sa dá vysvetliť skutočnosť, že namiesto toho, aby uvoľnil tlak, ktorý na ňu neustále vyvíja a dal tak dcére
šancu prehodnotiť svoj vzťah k nemu, vystupuje voči nej výrazne negatívne a v priebehu celého konania
aj vysoko konfrontačne. Otec sa pri domáhaní styku s maloletou často vyhrážal políciou, prípadne
svoje stretávanie s dcérou podmieňoval plnením vyživovacej povinnosti. Avšak platenie výživného ešte
nie je prejavom citovej náklonnosti, tú by dcére preukázal zmenou svojho prístupu a akceptovaním jej
želania momentálne sa s ním vôbec nestretávať, čo by bolo pre ich vzájomný budúci vzťah nepochybne
prínosnejšie ako neustály nátlak z jeho strany. Podľa kolízneho opatrovníka otec nie je v súčasnosti
schopný poľaviť a upustiť od svojich predstáv a nárokov a v prvom rade „nechce prehrať“, čo mu bráni
vidieť perspektívnosť rozhodnutia súdu. Zákaz styku otca s maloletou R. dokáže toho času eliminovať
napätie, ktoré sa v ich vzťahu v posledných rokoch nahromadilo a je aj v súlade so záverom znalkyne.
Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
5. Otec maloletej v stanovisku k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že z vyjadrenia je evidentná
zaujatosť voči nemu, kolízny opatrovník za štyri roky neurobil žiadne kroky, ktoré by viedli k snahe
zlepšiť vzťah otca a dcéry. Čo sa týka vypočúvania R., jeho snahou bolo súdu dokázať, že ide o
klamlivé výpovede. On, ako otec, taktiež jeho rodičia sa po celý čas snažili správať k R. slušne
a milo. Dôvody na zákaz styku, ktoré uviedla znalkyňa, sú v rozpore so Zákonom o rodine. Vedie
usporiadaný súkromný život v zamestnaniach, v spoločnosti, v ktorej sa pohybuje, sa nikdy nedopustil
ani najmenšieho priestupku voči slušnému správaniu sa, minimálne z etických dôvodov je návrh na
zákaz styku neopodstatnený.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona
č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 29.11.2016 (§ 219 ods. 3
CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletej vyhovieť možné nebolo.
7. Podľa § 395 ods. 1, 2 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 2 ods. 1, 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor



vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podstata odvolacích argumentov otca maloletej je totožná s jeho argumentmi, ktoré prezentoval v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale aj v priebehu konania, ale aj v priebehu konania
vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 10P/129/2014, ktorým mu bolo uznesením
Okresného súdu Humenné č.k. 10P/129/2014-27 z 19.05.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Prešove č.k. 17CoP/18/2014, 17CoP/20/2014-48, zo dňa 08.07.2014 predbežne zakázané stýkať sa
s maloletou. Z odvolania vyplývajú taktiež námietky otca k procesnému postupu súdu prvej inštancie,
keď nevyhovel jeho návrhu na výsluch učiteľky Mgr. Q., výsluchu maloletej, premietnutiu záznamu, ktorý
mal svedčiť pre údajnú krivú výpoveď maloletej.
9. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací súd, vychádzajúc z citovaných ustanovení Civilného mimosporového poriadku, preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce s akcentom na otcom uvádzané
odvolacie dôvody, to všetko aj s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Po oboznámením sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňujúc sa s
ním a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:
Starostlivosť o deti a ich výchova, ako vyplýva z čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, je právom
rodičov. Z tohto článku vyplýva taktiež to, že práva rodičov môžu byť obmedzené len rozhodnutím súdu
na základe zákona.
Ako uviedol Ústavný súd Českej republiky v uznesení sp.zn. III.ÚS 438/05 z 13.12.2006, z pozitívneho
záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného
života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady na
urovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi vrátane prostriedkov donútenia, ak takéto
opatrenie môže viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Je však iluzórne si predstavovať, že právo,
resp. súd môže svojou autoritou rozkazovať ľudským citom.
Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Elsholz proti Nemecku z 13.07.2000, sť.č.
25735/94 vyplýva, že podľa ustálenej judikatúry aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe,
zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča,
pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch.
Zásah do práva na rodinný život predstavuje závažný zásah do základných ľudských práv a preto sa
musí opierať o dostatočne pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa (Európsky súd pre ľudské
práva vo veci Scozzari a Giunta v/ Taliansko z 13.07.2000 sť.č. 39221/98, č. 41963/98).
11. Vychádzajúc z názorov vyplývajúcich z citovaných rozhodnutí súdnych autorít, majúc súčasne na
zreteli individuálny rozmer každej jednotlivo posudzovanej veci, v kontexte so skutkovými okolnosťami,
ktoré sú zrejmé z dôkazov a boli vykonané v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, je zrejmá
existencia zákonných predpokladov pre to, aby súd v záujme maloletej R. W. zakázal otcovi styk s ňou.
Pre rozhodnutie súdu rozsudkom je podľa § 217 ods. 1 CSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Predmetné zákonné ustanovenie je totožné s ustanovením § 154 ods. 1 O.s.p. platným v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie.
R. W. je v zmysle zákonnej definície maloletou, jej vek (v čase rozhodovania odvolacieho súdu 16
rokov a 7 mesiacov) je však vekom približujúcim sa plnoletosti a preto nie je možné bagatelizovanie jej
jednoznačných vyjadrení, z ktorých je zrejmé odmietanie kontaktu s otcom. To, že nejde len o dočasný
prejav vzdoru potomka voči rodičovi vyplynulo z komplexu rozsiahleho dokazovania realizovaného
súdom prvej inštancie. Z dokazovania taktiež vyplynulo to, že nielen toto odmietanie „samé o sebe“, ako
sa otec domnieva, bolo dôvodom pre zákaz jeho styku s maloletou.
V znaleckom posudku je konštatované, že zakázanie styku je potrebné najmä pre zastavenie rozvoja
negatívnych emócií maloletej voči otcovi, zastavenie zdrojov jej negatívneho prežívania aj pre riziko



budúcich hostilných postojov k mužom vo všeobecnosti; zistenia v znaleckom posudku nie sú ani v
nesúlade so zisteniami kolízneho opatrovníka - oddelenia poradensko-psychologických služieb.
12. Rozhodnutie súdu o zákaze styku otca s maloletou je preto v záujme maloletej, záujem dieťaťa musí
byť pritom, ako vyplýva z čl. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého 20.11.1989 v New Yorku
vyhláseného pod č. 104/1991 Zb., prvoradým hľadiskom týkajúcim sa dieťaťa. Tento záujem je potrebné
chápať čo najextenzívnejšie s cieľom eliminácie akéhokoľvek zdroja potencionálne ovplyvniteľného
záujem dieťaťa.
Záujem dieťaťa musí preto prevážiť aj právo otca na styk so svojim dieťaťom, ak je na to zistený dôvod,
čo v konkrétnom prípade zisteným, z dôkazov, bolo.
Je však potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu nemusí byť časovo neobmedzeným, ak pominie
nevyhnutnosť takéhoto opatrenia súdu vo vzťahu otca k maloletej, ak sa zmenia pomery, je možné
kedykoľvek podať návrh na začatie nového konania o úprave styku otca s maloletou.
Pokiaľ má otec za to, že zákazom styku nie je šanca na opätovné nadviazanie kontaktov, je
vhodné uviesť, že podľa názoru odvolacieho súdu, sprostredkujúcim kontaktným činiteľom pri náprave
narušených vzťahov môžu byť napríklad rodičia otca maloletej. Maloletou R. bol síce deklarovaný
negatívny postoj aj voči nim, prameniaci z údajných nevhodných verbálnych prejavov z ich strany voči
nej. Tieto verbálne prejavy, ak sú pravdivé, je možné vzájomnou ústretovosťou oboch strán (starých
rodičov aj maloletej) vysvetliť si, objasniť dôvod tohto urážlivého excesu a napraviť tým narušenie
vzájomných vzťahov.
Je to taktiež kolízny opatrovník, ktorý môže vlastnými opatreniami vytvoriť predpoklady na urovnanie
narušených vzťahov medzi maloletou a otcom.
Je však zrejmé, že v záujme pozitívneho výsledku by sa mal predovšetkým zmeniť postoj otca. Z jeho
vyjadrení pred súdom, či už v priebehu konania vo veci samej alebo konania, v ktorom mu bol predbežne
zakázaný styk s maloletou (10P/129/2014) je čitateľný nielen časový moment počiatku negatívneho
postoja maloletej k nemu (nový vzťah matky), zdôrazňovanie vlastných dominantných predstáv („mňa
názor dcéry nezaujíma“- zápisnica z pojednávania zo dňa 02.05.2014 v konaní 21Em/1/2012), ale aj
neuvedomenie si toho, že náprava vzťahu s dcérou vedie aj cez, aspoň formálnou, nápravou vzťahov
s bývalou manželkou - matkou maloletej a vyrovnanie sa s existenciou jej súčasného spolužitia so
životným partnerom.
13. Čo sa týka tvrdených procesných pochybení súdu prvej inštancie, je potrebné uviesť, že súd
sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal s tým, z akých dôvodov nevykonal návrh na dokazovanie
premietnutím záznamu, ako aj opätovného výsluchu maloletej, čo bolo plne v jeho kompetencii, nakoľko
je na úvahe súdu, ktorý z dôkazov vykoná a ktorý nie. Je pravdou, že v dôvodoch nevysvetlil, prečo
nepredvolal triednu učiteľku maloletej, zaoberal sa len obsahom záznamu, ktorý vyhotovila, uvedená
absencia zdôvodnenia, prečo učiteľka nebola vypočúvaná, však nepredstavuje vadu konania, ktorá by
mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci.
14. Čo sa týka odvolania voči výroku o povinnosti otca zaplatiť štátu trovy znaleckého dokazovania,
je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o nároku štátu na náhradu trov, ktoré platil, je potrebné
zohľadniť úspech účastníka v konaní, ako aj to, či na strane účastníka, ktorý má štátu nahradiť
trovy konania (ne)existujú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V danom prípade
je možné konštatovať, že súd vyhovel návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou a zo spisu
nevyplývajú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane otca, ktoré by umožňovali vyhovieť jeho
odvolaniu. Okolnosti, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o trovách štátu podľa § 148 ods. 1
O.s.p., boli súdom prvej inštancie náležite zistené a tieto odôvodňujú záver, že štát má voči otcovi právo
na náhradu trov konania.
15. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, čo sa
týka aj rozhodnutia o trovách účastníkov, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania zo spisu nevyplýva (§ 57 v spojení s § 52 CMP).
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.