{"guid": "0a06fae9-ceeb-4b1c-86c0-fe3a46667fe2:3905377d-0779-4209-ba1b-9724a7681993", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2611212338.3", "spisova_znacka": "9Co/142/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/142/2016 z 21. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. augusta 2017, sp. zn. 9Co/142/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2611212338.3", "identifikacne_cislo": "2611212338", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2017-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525.odsek-1", "nazov": "§ 525 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-525"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526.odsek-1", "nazov": "§ 526 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-526"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483", "nazov": "zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-525", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-526"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3905377d-0779-4209-ba1b-9724a7681993", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2611212338.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2611212338.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2611212338.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/142/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611212338
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2611212338.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu
Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING,
a.s., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava proti žalovaným: 1. Q. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom V.
XXX, XXX XX X. U. Y., 2. H. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX B. Z. 3. L. P., narodený
X.X.XXXX, P. XXX, XXX XX U., o zaplatenie 10.940,43 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 6C/11/2012-264 zo dňa 12. februára 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd  rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a              v  časti o trovách
konania pred súdom prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd žalovaným v 1. až 3. rade   p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 2.708,07 eura,
v časti úroku vo výške 9,80% ročne zo sumy 10.137,16 eura od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.904,80 eura od 22.12.2010 do zaplatenia zastavil, vo zvyšku
žalobu žalobcu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch (ďalej aj ZoSÚ - § 2 písm. b), § 4 ods. 1), ustanoveniami Občianskeho zákonníka (zákon č.
40/1964 Zb. - ďalej aj OZ - § 52 os. 1, 2, 3, 4, § 101, § 103). O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 OSP (ďalej aj OSP - zákon č. 99/1963 Zb.). Vecne argumentoval tým, že žalobca spornú
pohľadávku nadobudol od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Veriteľ oznámil žalovanému v 1. rade postúpenie pohľadávky, ktoré mu
bolo doručené 02.01.2011 do vlastných rúk. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a
žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 23.02.2003 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0181960560, na základe
ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 9.958,18 eura pri úrokovej sadzbe
9,8 0% p.a. Žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou po 132,78 eura vždy k 20.
dňu toho ktorého mesiaca. Na zabezpečenie návratnosti záväzku zo Zmluvy o úvere právny predchodca
žalobcu uzatvoril so žalovaným v 3. rade Dohodu o ručení dňa 24.02.2003. Splatnosť prvej splátky bola
dohodnutá zmluvnými stranami na 20.03.2003 a konečná splatnosť úveru na  20.02.2013. Z výpisu z
účtu č. XXXXXXXXXX vedeného na meno žalovaných v 1.a 2. rade vyplýva, že žalovaní sa dostali so
splácaním úveru do omeškania už od 20.05.2003, ostatnú splátku uhradili vo výške 58,02 eura dňa
20.06.2007. Ku dňu 21.12.2010 dlžná suma predstavovala 10.137,16 eura, pričom táto suma zahŕňala
omeškané splátky, riadny úrok, poplatok za správu úveru, úroky z omeškania vyčíslené k 21.12.2010



v sume 803,27 eura. Žalovaní celkovo na úvere zaplatili prostredníctvom nepravidelných splátok sumu
201.628,80 Sk t.j. 6.692,85 eura. Od ukončenia zmluvného vzťahu t.j. odo dňa zosplatnenia úveru
17.02.2011 neposkytli žalobcovi žiadne plnenie. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý
nebolo možné doručiť do vlastných rúk  žalovaným v 1. a 2. rade, z dôvodu nedoručiteľnosti ho súd zrušil.

3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil ten právny
záver, že žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne. Medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade došlo
k platnému uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere, žalovaný v 3. rade je ručiteľom tohto úveru. Z
predmetnej zmluvy plnil žalobca, ktorý poskytol žalovaným úver vo výške 9.958,18 eura, ktorý sa
žalovaní zaviazali splatiť v 120 mesačných splátkach po 132,78 eura. Súd prvej inštancie  mal zo
žaloby žalobcu  a pripojených listinných dôkazov preukázané, že žalobca úver zosplatnil, avšak nebolo
preukázané, že žalovaní boli o tejto skutočnosti informovaní na základe riadneho doručenia. Žalovaní
sa dostali do omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 20.07.2007, a teda premlčacia doba začala
plynúť odo dňa 21.07.2007. Keďže premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka je tri roky,
právo žalobcu vymáhať svoj dlh voči žalovaným sa premlčalo podľa § 103 Občianskeho zákonníka dňom
21.07.2010. Nakoľko žaloba bola podaná na súde prvej inštancie  až dňa 23.12.2011, súd považoval
pohľadávku žalobcu voči žalovaným za premlčanú. I keď žalobcovo právo na zaplatenie dlhu žalovanými
premlčaním nezaniklo, súd mu toto právo v dôsledku premlčania nemôže v súdnom konaní priznať. Na
základe uvedených skutočností súd žalobu zamietol.  O  trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods.
1 OSP, avšak žalovaným  nepriznal náhradu trov, keďže tieto si neuplatnili.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.  Nesúhlasil so zamietnutím jeho
žaloby, ani s rozhodnutím o trovách konania. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a účastníkovi konania bola jeho postupom odňatá možnosť konať pred súdom. Došlo
tiež k porušeniu ústavných práv žalobcu, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepredvídateľné a došlo
tu k porušeniu princípu právnej istoty. Poukázal na to, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo
dňa 21.12.2011 bolo uvedené, že spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. zaslala žalovaným list  „výzva na
zaplatenie“ zo dňa 17.02.2011, v ktorom poskytla informáciu o aktuálnom zostatku záväzku ako aj o tom,
že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere sa stal splatným. Žalobca nedisponuje dokladmi o doručení
predmetných výziev žalovaným, preto si bude úrok z omeškania pri splátkach splatných od 20.01.2008
do 20.12.2010 uplatňovať od 22.12.2010 a pri splátkach splatných od 20.01.2011 do 20.02.2013 od
splatnosti jednotlivých splátok. Argumentoval, že nebolo preukázané, kedy sa stal záväzok splatný a že
by žalovaní boli o tejto skutočnosti informovaní, nevie, či súd konal a rozhodol tak, že by úver zosplatnený
bol alebo nebol.

5. Súd prvej inštancie uvádza, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením splátky splatnej
dňa 20.07.2007 a premlčacia doba začala plynúť 21.07.2007 a posledným dňom bol deň 21.07.2010
a keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 23.12.2010, súd považoval pohľadávku za premlčanú
(správne žaloba podaná na súde dňa 23.12.2011 - poznámka odvolacieho súdu). S týmto záverom
žalobca nesúhlasí a poukazuje na to, že dňa 21.07.2007 začala plynúť premlčacia doba vo vzťahu k tejto
splátke, následne dňa 21.08.2007 vo vzťahu k ďalšej splátke splatnej 20.08.2007, následne 21.09.2007
vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.09.2007 atď. Je zároveň absolútne nemožné, aby dňa 21.07.2007
začala plynúť premlčacia doba vo vzťahu k vtedy ešte nesplatným splátkam (splatným po 20.07.2007
do 20.02.2013). Je nemožné, aby dňa 21.07.2007 začala plynúť a dňa 21.07.2010 uplynula premlčacia
doba i vo vzťahu k splátkam splatným po 21.07.2010 (splátky splatné od 20.08.2010 do 20.02.2013).
Považoval za vylúčené, aby premlčanie uplynulo i vo vzťahu k ešte nesplatnej splátke, z následkov
úvahy súdu to však má vyplývať. To len potvrdzuje neudržateľnosť názoru a záveru konajúceho súdu.
Žalobca má za to, že takýto záver je nesprávny a nie je odôvodnený. Rozhodnutie v tejto časti nie
je vôbec odôvodnené, chýba tu presne podľa ktorého konkrétneho právneho predpisu možno prijať
záver premlčania ešte nesplatnej splátky. V danej veci chýba uvedenie konkrétneho právneho predpisu,
ktorý takýto postup umožňuje, jeho znenie, odôvodnenie toho, že použitie sa vzťahuje na tento prípad
riadne a zrozumiteľné vysvetlenie a odôvodnenie a to i hlavne vo vzťahu k tomu, že súd na základe
tohto záveru nárok žalobcu zamietol. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré počítajú premlčanie
nárokov od splatnosti jednotlivých splátok, kedy za premlčané považujú len tieto splátky. Argumentoval,
že neexistuje ustanovenie právneho poriadku Slovenskej republiky použiteľné na tento prípad, ktoré
by veriteľa nútilo pri omeškaní so zaplatením jednej splátky ukončiť zmluvný vzťah s dlžníkom, na



základe čoho by sa mohol premlčať celý dlh. Práve naopak, v zmysle § 53 ods. 9 OZ „ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozorní
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“ a poukázal podobne i na znenie
§ 565 OZ. Namietal, že rozsudok je tiež nepreskúmateľný a to pre nedostatočné odôvodnenie postupu
súdu, najmä s uvedenými námietkami. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako a na základe akého
konkrétneho právneho predpisu a prečo súd rozhodol tak, že žalobu zamietol. Rozsudok teda vykazuje
znaky arbitrárnosti, nie je preskúmateľný a preto navrhol odvolaciemu súdu ho zrušiť a vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu, Ústavného súdu SR a
ESĽP v konštantnej judikatúre, ktoré sa venujú problematike odôvodnenia rozhodnutí. Osobitne namietal
i tú skutočnosť, že vo vyjadrení zo dňa 25.11.2015 sa podrobne zaoberal otázkou režimu úverovej zmluvy
ako i premlčania. Žiadal, aby sa odvolací súd týmto riadil a toto i zohľadnil. Preto napadol rozsudok súdu
prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd toto rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalovaných
zaviaže spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu 8.232,36 eura (62 splátok po 132,78 eura
splatných v období od 20.01.2008 do 20.02.2013), úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 4.780,08
eura od 22.12.2010 do zaplatenia a nasledovné, úrok z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 132,78 eura
od 21.07.2012 do zaplatenia a nasledovné, úrok z omeškania vo výške 5,75% zo sumy 132,78 eura
od 21.02.2013 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku
a trovách právneho zastúpenia. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaní v 1. až 3. rade sa k odvolaniu žalobcu bližšie písomne nevyjadrili, samostatný odvolací návrh
nepodali. zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný predchádzajúci procesný predpis o konaní pred súdom -
Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.). Odvolací súd pristupujúci  k rozhodovaniu v tejto
veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa
ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom
2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase
podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že
podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo
základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv
a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2
ods. 1 a ods. 2 CSP), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho
práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.  § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa  (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. a/ a d/ OSP, akt.
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní
pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že  rozsudok súdu prvej inštancie je
vecne správny, preto ho odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP vo veci samej,
vrátane závislého výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (súčasťou ktorých sa stali i
trovy predchádzajúceho odvolacieho konania) potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal
pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).



9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 6C/11/2012                  je
nárok žalobcu vyplývajúci  zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a dlžníkmi - žalovanými v 1. a 2.  dňa 24.02.2003, ku ktorému záväzku dňa 24.02.2003 pristúpil
žalovaný 3. ako ručiteľ.

11. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie o odvolaní žalobcu voči rozsudku súdu prvej
inštancie v zamietajúcej časti spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania.

12. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti  o zaplatenie istiny  vo výške 2.708,07
eura, v časti úroku vo výške 9,80 % ročne zo sumy 10.137,16 eura od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti
úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1904,80 eura od 22.12.2010 do zaplatenia,  zastavil,  vo
zvyšku žalobu žalobcu zamietol,   o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania
nepriznal. Žalobca sa podaným odvolaním domáha vyhovenia žalobe v celom rozsahu.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že zmluvou o splátkovom úvere č. 0181960560 z 24.02.2003 veriteľ
Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava poskytla žalovaným v 1. a 2. rade  úver  300.000,00 Sk -  9.958,18
eura,  pri úrokovej sadzbe 9,8% p.a.,  ktorý boli povinní splácať v splátkach po 4.000,00 Sk  -  132,78
eura mesačne vždy k 20.dňu toho ktorého mesiaca so splatnosťou prvej splátky  20.03.2003 a poslednej
splátky 20.02.2013. Doba splácania medzi účastníkmi bola dohodnutá na 10 rokov (od 20.03.2003 do
20.02.2013 - č.l. 12 spisu). t.j. 120 splátok po 4.000,- Sk  - 132,78 eura mesačne. Na zabezpečenie
návratnosti záväzku zo zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným 3. dohodu
o ručení  z 24.02.2003, ktorou sa žalovaný 3. zaviazal uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak tak neurobia
dlžníci - žalovaní 1. a 2. . V danom prípade ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

14. S poukazom na doterajší priebeh konania odvolací súd vychádzal z premisy, že nebolo sporným,
že zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovanými v 1. a 2. ako spotrebiteľmi a Slovenskou sporiteľňou,
a.s. ako dodávateľom, na  základe zmluvy o úvere zo dňa 24.02.2003, je vzťahom spotrebiteľským, v
dôsledku čoho bolo naň nevyhnutné aplikovať všetky normy slúžiace na ochranu spotrebiteľa, ako ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako i zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení
účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

15. Zákon č. 258/2001 Z.z. . definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

16. Predmetná zmluva o úvere bola síce uzatvorená dňa 24.02.2003, teda skôr ako nadobudla účinnosť
novela Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z. z., na základe ktorej  s účinnosťou                              od
01.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka vložené ustanovenia  o spotrebiteľských zmluvách (§ 52
a nasl. OZ), ale  v zmysle prechodných ustanovení k tejto novele - § 879f ods. 2 veta prvá OZ,
spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia
dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona.  Z tohto je zrejmé, že aj zmluvy uzatvorené
pred 01.04.2004, ak spĺňajú ďalšie zákonom stanovené podmienky, sú spotrebiteľskými zmluvami.
Podľa § 879f ods. 3 veta prvá OZ, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s
ustanoveniami §§ 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.



17. Právna úprava § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 nemá taxatívny
charakter (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 157/2012 zo dňa 05.02.2013), preto súd
prvého stupňa pri posudzovaní charakteru uzatvorenej zmluvy zohľadnil všetky kritériá uzatvorenej
zmluvy o úvere. Aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno vzhľadom
na ich povahu považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské
neoznačuje (bankové zmluvy - zmluva o bežnom účte, zmluva o vkladovom účte, zmluvy o pripojení).
Najdôležitejším kritériom na posúdenie, či  v danom prípade ide                           o spotrebiteľskú zmluvu
alebo nie, je kritérium zmluvných strán a ich podnikateľskej činnosti. Úprava v Občianskom zákonníku je
chápaná ako všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv a na určité druhy spotrebiteľských zmlúv (napr.
zmluva o  úvere) sa aplikuje aj ďalšia podrobnejšia a špecifickejšia úprava ustanovená v iných právnych
predpisoch.

18. V predmetnej veci neboli pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, ktorá je právnym
základom vymáhaného nároku. Dňa 24.02.2003 bola medzi žalobcom  a žalovanými v 1., 2. rade
uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s.  poskytla žalovaným v 1. a 2. v
rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti úver a  ktorú túto službu prijali ako spotrebitelia, pričom boli
jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej strany a nemali možnosť osobitne vyjednať jednotlivé zmluvné
podmienky.

19. Súd prvej inštancie v prejednávanom prípade správne aplikoval všeobecné ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, medzi nimi i ustanovenia Občianskeho zákonníka, a tieto použil aj v súvislosti
s premlčaním nároku žalobcu, keďže opatrovníčka žalovaných 2. a 3. vzniesla námietku premlčania
uplatnenej pohľadávky.

20. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

22. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy
len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na
základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre
každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne.

23. Žalovaní celkom na úvere z poskytnutej sumy (300.000,00 Sk) 9.958,18 eura zaplatili
prostredníctvom nepravidelných splátok sumu (201.628,80 Sk). 6.692,85 eura, t.j. dlh na istine
predstavuje 3.265,33 eura.

24. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava listom zo
dňa 28.12.2010 oznámila svojim dlžníkom (žalovaný 1. zásielku prevzal 02.01.2011 č.l. 15 spisu, jej
doručenie žalovaným 2. a 3. preukázané nebolo), postúpenie pohľadávky podľa § 526 OZ na nového
veriteľa GENERAL FACTORING, a.s., Bratislava. Oznámila dlžníkovi, že od tohto momentu oznámenia
je potrebné pohľadávku platiť novému veriteľovi.

25. Žalobca do spisu doložil tiež zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010, keď na strane č.l.
32, 33 spisu je založená informácia o pohľadávke voči žalovaným.

26. Listom zo dňa 17.02.2011 (č.l. 9 až 11 spisu - t.j. po postúpení pohľadávky pôvodným veriteľom)
spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o., (splnomocnená žalobcom, čo ale z predloženej korešpodencie zaslanej
žalovaným nevyplýva, ako ani to, že uvedená výzva bola žalovaným doručená) oznámila dlžníkom
zostatok dlhu v sume 11.221,90 eura s výzvou, aby uvedenú sumu uhradili na príslušný účet s
variabilným symbolom. V uvedenom liste sa súčasne oznamuje, že dlžníci sa dostali do omeškania
a veriteľ týmto odstúpil podľa § 506 ObZ od zmluvy o úvere, čím sa záväzok stal splatný v celom
rozsahu spolu s príslušenstvom. Z uvedeného listu nevyplýva, prečo výzva na úhradu predmetného dlhu
a súčasná informácia o odstúpení veriteľa od zmluvy je im adresovaná od spoločnosti Platiť sa oplatí,
s.r.o. Bratislava, keďže novým veriteľom v zmysle oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 15) sa mal



stať aktuálny žalobca a nie uvedená spoločnosť. V predmetnom liste (č.l. 9 až 11) nie je totiž uvedené,
kto je veriteľom (i keď je tu uvedené číslo úverovej zmluvy, to je celá informácia pre dlžníka) , avšak
odstúpiť od zmluvy o úvere by mohol jedine veriteľ (prípadne na základe jeho poverenia iný subjekt,
avšak z predmetného listu žiadna takáto skutočnosť nevyplýva). Preto nebolo možné na obsah tejto
zásielky v konaní prihliadnuť.

27. Z prehľadu platieb zo strany žalovaných vyplýva, že posledná splátka bola uhradená 15.06.2007 a
tak ako konštatoval súd prvej inštancie, ďalšie platby zo strany dlžníkov neboli veriteľovi poukazované.
Súd prvej inštancie z uvedenej skutočnosti vyvodil, že splatnosťou nasledujúcej splátky sa stal zročný
celý dlh, s čím sa nie je možné stotožniť.

28. Ako už bolo uvedené vyššie, plnenie bolo dohodnuté v splátkach a pokiaľ nedošlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti dlhu, k premlčaniu jednotlivých splátok došlo až potom, ako sa stali splatné. Súd
prvej inštancie preto otázku premlčania nesprávne právne posúdil. Ako konštatoval, žaloba bola podaná
na súd 23.12.2011 a preto k premlčaniu dlhu došlo u splátok zročných do 23.12.2008 (tri roky spätne),  k
čomu je potrebné pripočítať všetky nedoplatky, ktoré vznikli na úvere do 23.12.2008, pretože z prehľadu
nepochybne vyplýva, že žalovaní neplatili všetky splátky riadne a včas.

29. Priznať žalobcovi v tomto konaní by preto bolo možné splátky od 01.01.2009 do 20.02.2013 (roky
2009, 2010, 2011, 2012 x 12 mesiacov, t.j. 48 mesiacov, plus dva mesiace roku 2013, t.j. 50 mesiacov).
Je však potrebné zdôrazniť, že mesačná splátka 132,78 eura predstavovala úhradu titulom istiny i so
zmluvnými úrokmi  a poplatkami, ktoré neboli bližšie špecifikované.

30. V prejednávanom prípade však bolo závažnejšie posúdenie toho, či na strane žalobcu existuje
aktívna vecná legitimácia na vymáhanie predmetného dlhu od žalovaných.

31. Žalobca sa v odvolacom konaní domáha priznania uplatnenej pohľadávky spolu s príslušnými
zmluvnými úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami a trovami konania. Úlohou odvolacieho súdu bolo
posúdiť, či odvolanie žalobcu je dôvodné, ale i to, či jeho aktívnu legitimáciu zakladá oznámenie
pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávky,  ktoré bolo zaslané žalovanému
1. (doručenie žalovanému ale preukázané nebolo), čím má byť zabezpečená aktívna legitimácia
žalobcu. Iné kvalifikované oznámenie pôvodného veriteľa žalovaným  v konaní nebolo preukázané.

32. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol  účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý
v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca                   v spore
úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.                              Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len
subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je
alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

33. Odvolací súd podľa § 382 CSP pri rozhodovaní veci (v súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu,
ktorý nadobudol pohľadávku od banky na základe zmluvy o postúpení  zo dňa 21.12.2010) vyzval strany,
aby sa vyjadril k použitiu tej  právnej úpravy, ktorá nebola doposiaľ použitá a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúca, a to § 39, § 525 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník  a § 91, § 92 zákona č.
483/2001 Z.z.. K výzve odvolacieho súdu sa žalobca ani žalovaní 1. až 3. nevyjadrili.

34. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi
za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti
pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient                     v omeškaní



aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie
je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom
rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi
stranami zmluvy  o postúpení, ale aj navonok, teda aj voči dlžníkovi.

35. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie
uvedené v cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupník v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú
pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle  § 125 OSP, § 187  CSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej
aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupník, ktorému
bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred
postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient
napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

36. Slovenská sporiteľňa, a.s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovaným (ktorá je
predmetom tohto sporu) žalobcovi len po tom, ak boli žalovaní napriek písomnej výzve na plnenie
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke a to aj bez ich súhlasu. V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli (prípadne
z vykonaného dokazovania ich splnenie nevyplynie), bude potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako
na nepostúpiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie by bolo  v priamom rozpore so zákonom.  Z tohto
dôvodu by potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostúpiteľnej
pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť je povinný súd v konaní
ex offo aj bez námietky prihliadnuť.

37. Je treba uzavrieť, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej
pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie.

38. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru odvolacieho súdu pohľadávky banky voči
svojim klientom treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi
sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle
§ 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky
banky voči dlžníkom), ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a
povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení
obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi
veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom. Nový veriteľ - postupník totiž už nebude zo zákona povinný
takéto obsiahle tajomstvo zachovávať, keďže nie je bankou; bude napríklad oprávnený o záležitostiach
dlžníka informovať kohokoľvek. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods.
1 Občianskeho zákonníka bráni bez ďalšieho postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v
ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

39. Účel § 525 Občianskeho zákonníka je okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho
dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému
pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej
identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no
voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. OZ účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch
uvedených v § 525 OZ ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 OZ nemá voči dlžníkovi
žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa
preukázania zmluvy o postúpení  (R 46/2009).

40. S prihliadnutím na uvedené právne východiská, odvolací súd poukazuje na to, že samotné
oznámenie o postúpení pohľadávky uskutočnené pôvodným dodávateľom dlžníkovi nepostačuje na
to, aby sa postupník stal vecne aktívne legitimovaný.  Na zmluvu o postúpení medzi postupníkom
a postupcom, ktorým je banka, sa vzťahuje zákon č. 483/2001 Z.z.,  ktorý stanovuje podmienky pre
platnosť takéhoto postúpenia, bez ktorých splnenia samotné oznámenie pôvodným dodávateľom o
postúpení pohľadávky nezaloží postupníkovi aktívnu vecnú legitimáciu. K aktívnej vecnej legitimácii



postupníka preto nedochádza v prípade, ak nie sú splnené zákonom predpokladané podmienky (§ 92
ods. 8 zákona), t.j. okrem toho, že dlžník je v omeškaní s úhradou viac ako 90 dní, musí ho banka na
splnenie povinnosti písomne vyzvať. Takáto výzva adresovaná dlžníkovi musí byť v konaní pred súdom
preukázaná, inak zmluva o postúpení je v rozpore s § 92 ods. 8 zákona, čo má za následok neplatnosť
takéhoto úkonu v zmysle § 39 OZ. Preto odvolanie žalobcu nie je možné považovať za dôvodné.

41. Preto odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 1   CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku
vecne správny, aj keď z iných dôvodov, ktoré ale boli oznámené účastníkom a mohli sa k nim vyjadriť,
a to  spolu s odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania, potvrdil.

42. Žalovaní 1. až 3. majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa  § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že boli v odvolacom konaní úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257
CSP).

43. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/11/2012", "guid": "b563d0fa-ff7f-4cda-a333-87cb9122497f:525eff41-66f1-48d8-89ce-eca5941bb2f7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}