Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/38/2017 z 20. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 20. júna 2017, sp. zn. 13Cob/38/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5111227142.2 Krajský súd Žilina | 13Cob/38/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5111227142.2 | 2017-06-20 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 219 ods. 3 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 365 ods. 3 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4bc22ce-ca6f-40fb-8bc5-180d03c258d3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5111227142.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/38/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111227142
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5111227142.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266,
zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom L. XX, XXX XX R.,
proti žalovanému: Miroslav Cingel - MSTAV, s miestom podnikania SNP 383/91, 013 05 Belá, IČO: 41
078 047, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom L. L. X, XXX
XX A. F., v konaní o zaplatenie 20.236,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/233/2011-240 zo dňa 13. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/233/2011-240 zo dňa 13. októbra 2015 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.236,88
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 20.006,65 Eur od 17.05.2010 do zaplatenia,
do troch dní po právoplatnosti rozsudku a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.214
Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.813,68 Eur. V odôvodnení okresný súd poukázal na
žalobu pôvodného žalobcu obchodnej spoločnosti ESSOX SK s.r.o., so sídlom v Bratislave (ďalej aj
len „pôvodný žalobca“), ktorý žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 20.236,88 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 20.006,65 Eur od 17.05.2010 do zaplatenia a trovami
konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 31.07.2009 prostredníctvom splnomocneného zástupcu
Martina Krátkeho M-AUTOBAZÁR (ďalej aj len „zástupca“) uzatvoril so spoločnosťou ESSOX SK s.r.o.
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o zriadení záložného práva č. 8400110418 (ďalej aj len
„Zmluva“ alebo „Zmluva o úvere“). Súčasťou Zmluvy boli obchodné podmienky Zmluvy o úvere, Zmluvy
o revolvingovom úvere a vydaní úverovej karty a Zmluvy o zriadení záložného práva spoločnosti ESSOX
SK s.r.o. (ďalej aj len „obchodné podmienky“), sadzobník poplatkov spoločnosti ESSOX SK s.r.o. (ďalej
aj len „sadzobník poplatkov“) a formulár o zmluvných podmienkach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(ďalej aj len „formulár“). Žalovaný sa s obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov oboznámil
a nemal proti nim žiadne výhrady, čo potvrdil podpisom na Zmluve. Na základe Zmluvy pôvodný žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 21.120 Eur na kúpu predmetu financovania Volkswagen T5 Multivan
(7H) Diesel - 2.5 TDI Highline, s označeným VIN a evidenčným číslom (ďalej aj len „motorové vozidlo“).
Žalovaný dňa 31.07.2009 uzatvoril so splnomocneným zástupcom predávajúceho Martin Krátky M-
AUTOBAZÁR Kúpnu zmluvu o kúpe a predaji vozidla č. 8400110418 (ďalej aj len „kúpna zmluva“)
s cenou motorového vozidla vo výške 40.000 Eur, pričom žalovaný priamou platbou uhradil sumu
22.000 Eur a zvyšok kúpnej ceny bol financovaný z poskytnutého úveru. Úver sa žalovaný zaviazal
splácať podľa Zmluvy pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 540,74 Eur s konečnou splatnosťou



úveru dňa 15.07.2013. V obchodných podmienkach zmluvné strany dohodli, že z došlých súm pôvodný
žalobca najskôr uhradí záväzky spojené s neplnením povinností žalovaného (napr. úroky z omeškania),
záväzky spojené s prípadným poistením, príslušenstvo úveru a splátku istiny úveru. Neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy bolo aj dojednanie o zriadení záložného práva k motorovému vozidlu na zabezpečenie
pohľadávky z titulu poskytnutého úveru. Žalovaný sa so splácaním úveru dostal do omeškania a pôvodný
žalobca splnomocnil spoločnosť EVOL, s.r.o., Bratislava (ďalej aj len „agentúra“) na úkony súvisiace
s odobratím motorového vozidla. Pôvodnému žalobcovi vznikli za použitie agentúry náklady vo výške
41,65 Eur. Pôvodný žalobca podľa čl. V. bod 2 obchodných podmienok odstúpil od Zmluvy listom zo
dňa 05.05.2010 a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej čiastky úveru vo výške 20.195,23 Eur, ktoré
odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 11.05.2010. Podľa obchodných podmienok, účinnosťou odstúpenia
sa stáva splatným celý dlh žalovaného. Podľa obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov sa
žalovaný zaviazal v prípade omeškania s plnením jeho peňažných záväzkov uhradiť poplatok za
odstúpenie od Zmluvy, zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradou mesačnej splátky vo výške 10% z
dlžnej sumy, s ktorou je žalovaný v omeškaní, úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy,
pričom žalobca v konaní uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 9% ročne. Pôvodnému žalobcovi
tak vznikla ku dňu 05.05.2010 pohľadávka voči žalovanému vo výške 20.195,23 Eur, špecifikovaná ako
dlžné splátky splatné do dňa predčasnej splatnosti vrátane úroku z omeškania a zmluvných pokút vo
výške 2.393,19 Eur, ktoré pozostávajú z dlžných mesačných splátok vo výške 2.162,96 Eur, z dlžných
zmluvných pokút vo výške 216,28 Eur, z dlžných úrokov z omeškania do dňa predčasnej splatnosti vo
výške 3,99 Eur a z dlžných poplatkov za upomienky vo výške 9,96 Eur. Nesplatená časť istiny splatná ku
dňu skončenia Zmluvy predstavuje 17.802,04 Eur. Žalovaný žiadnu časť pohľadávky neuhradil, a preto
sa žalobca svojho práva domáha súdnou cestou, vrátane nákladov spojených s činnosťou agentúry vo
výške 41,65 Eur.

2. Okresný súd uznesením č.k. 20Cb/233/2011-83 zo dňa 09.03.2012 na návrh žalovaného prerušil
konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod
sp. zn. 21C/23/2012, v ktorom sa žalovaný domáhal voči spoločnosti ESSOX SK s.r.o. určenia
neplatnosti Zmluvy úvere č. 8400110418 zo dňa 31.07.2009. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k.
21C/23/2012-134 zo dňa 09.11.2012 žalobu na určenie neplatnosti Zmluvy o úvere v celom rozsahu
zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2012.

3. Dňa 14.03.2013 bol okresnému súdu doručený návrh pôvodného žalobcu obchodnej spoločnosti
ESSOX SK s.r.o. a obchodnej spoločnosti Intrum Justitia Debt Finance AG, na zmenu účastníka konania
na strane žalobcu. Z tohto návrhu vyplýva, že na základe Zmluvy o postúpení z 25.01.2013 uzatvorenej
medzi spoločnosťou ESSOX SK s.r.o. ako prevodcom a spoločnosťou Intrum Justitia Debt Finance AG
ako nadobúdateľom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava ako správcom portfólia,
bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na nadobúdateľa. Oznámenie o postúpení pohľadávky
bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 28.02.2013. Uznesením č.k. 20Cb/233/2011-173 zo dňa
03.12.2014 pripustil okresný súd zmenu účastníkov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný
žalobca a do konania na jeho miesto vstúpila ako nový žalobca obchodná spoločnosť Intrum Justitia
Debt Finance AG. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 27.05.2015 v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/70/2015-195 zo dňa 28.04.2015.

4. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že medzi pôvodným žalobcom ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, v ktorej bol žalovaný označený
ako klient - fyzická osoba - podnikateľ obchodným menom, miestom podnikania, IČO-m a odkazom na
zápis v živnostenskom registri. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by žalovaný do záväzkovo-
právneho vzťahu vstupoval inak, než v postavení fyzickej osoby - podnikateľa na základe živnostenského
oprávnenia a okresným súdom v konaní nebol zistený spotrebiteľský charakter tohto vzťahu. Okresný
súd preto uzatvorenú zmluvu posúdil ako zmluvu o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, na
základe ktorej sa pôvodný žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver za účelom financovania časti
kúpnej ceny motorového vozidla vo výške 18.000 Eur.

5. Okresný súd vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Bratislava III pod sp.
zn. 21C/23/2012 konštatoval právoplatné zamietnutie žaloby žalovaného z dôvodu nepreukázania
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o úvere. Okresný súd napriek
tomu považoval za potrebné vysporiadať sa so žalovaným tvrdenými dôvodmi neplatnosti zmluvy o



úvere, pričom dospel k záveru o nedôvodnosti týchto tvrdení. K tvrdenému dôvodu neplatnosti, že zo
zmluvy o úvere nie je zrejmá výška poskytnutého úveru, okresný súd uviedol, že podpisom zmluvy
žalovaný zobral na vedomie, že výška úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania
vo výške 18.000 Eur a náklady spojené s poskytnutím úveru predstavujú 3.120 Eur, čo spolu zodpovedá
celkovej výške úveru 21.120 Eur, pričom okresný súd konštatoval, že skutočnosť, že náklady spojené s
poskytnutím úveru v Zmluve nie sú bližšie špecifikované, nespôsobuje neplatnosť Zmluvy. Priama platba
žalovaného titulom kúpnej ceny predstavovala 22.000 Eur. K námietke neurčitosti a nezrozumiteľnosti
Zmluvy, ktorá má obsahovať tri zmluvné strany (veriteľ, klient a preberajúci dlžník pristupujúci k záväzku),
uviedol okresný súd, že žalovaný bol v Zmluve označený v postavení zmluvnej strany ako klient
fyzická osoba - podnikateľ, teda v postavení dlžníka zo zmluvy o úvere, pričom zo Zmluvy zároveň
vyplýva prevzatie dlhu žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom v zmysle ust. § 531 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Žalovaný zmluvu podpísal jednak ako klient a jednak ako preberajúci dlžník.
Okresný súd uviedol, že nie je rozdiel medzi právnou subjektivitou fyzickej osoby - nepodnikateľa a tej
istej fyzickej osoby ako podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia a rozlišovanie medzi fyzickou
osobou podnikateľom a nepodnikateľom má význam len z hľadiska rozlišovania charakteru zmluvného
vzťahu ako vzťahu občiansko-právneho alebo obchodno-právneho. Ak žalovaný ako podnikateľ vstúpil
do zmluvného vzťahu ako dlžník zo Zmluvy o úvere, nemohol zároveň v postavení fyzickej osoby
- nepodnikateľa prevziať svoj vlastný dlh a stať sa tak dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, nakoľko
osoba dlžníka a pristupujúceho dlžníka by v tomto prípade splývala. Podľa okresného súdu však táto
skutočnosť nemá za následok neplatnosť Zmluvy o úvere, ale len následok, že nedošlo k platnému a
účinnému prevzatiu dlhu, nakoľko nikto nemôže prevziať dlh seba samého a Zmluva by tak mohla byť
neplatná nanajvýš v časti, ktorá upravuje prevzatie dlhu. K námietke žalovaného, že pôvodný žalobca
od počiatku konal špekulatívne za účelom prefinancovania kradnutého vozidla a k námietke, že nebolo
spoľahlivo preukázané, v akom rozsahu bol Martin Krátky oprávnený konať za pôvodného žalobcu a
Zmluvu podpísať v jeho mene, nakoľko žiadne plnomocenstvo nebolo žalovanému predložené, uviedol
okresný súd, že z obsahu písomnej Zmluvy o úvere vyplývalo, že pôvodný žalobca Zmluvu uzatváral
cestou splnomocneného zástupcu. Ak by označený zástupca Martin Krátky nebol oprávnený konať
za spoločnosť ESSOX SK s.r.o., išlo by podľa okresného súdu o situáciu vyplývajúcu z ust. § 33
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z
tohto konania zaviazaný sám, avšak túto skutočnosť by mohol namietať len pôvodný žalobca, v mene
ktorého splnomocnený zástupca konal. Nedostatok oprávnenia splnomocneného zástupcu konať však v
konaní preukázaný nebol. V konaní nebolo podľa okresného súdu preukázané ani špekulatívne konanie
pôvodného žalobcu, ani že by pôvodný žalobca mal vedomosť o tom, že úver bude slúžiť na financovanie
kúpy kradnutého vozidla. Okresný súd konštatoval, že takéto závery nemožno vyvodiť len zo skutočnosti,
že splnomocnený zástupca pôvodného žalobcu a zástupca predávajúceho v zmysle kúpnej zmluvy
bol totožný subjekt. Z dokazovania nevyplynula vedomosť žiadneho zo zúčastnených subjektov, a to
predávajúceho, zástupcu predávajúceho, pôvodného žalobcu ani jeho zástupcu pri uzatváraní Zmluvy
o úvere, o tom, že financované motorové vozidlo má právne vady. Okresný súd tak dospel k záveru,
že neboli preukázané tvrdenia žalovaného o existencii dôvodov, pre ktoré by sa Zmluva o úvere mala
priečiť dobrým mravom alebo byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

6. Okresný súd ďalej vyslovil, že pre posúdenie platnosti Zmluvy o úvere nie je relevantná otázka
platnosti Kúpnej zmluvy o kúpe a predaji motorového vozidla z 31.07.2009, kedy napriek tomu, že sa
jedná o súvisiace zmluvy, ide z hľadiska posudzovania predpokladov vzniku a platnosti týchto zmlúv
o právne úkony samostatné a ani skutočnosť, že predávajúci nebol oprávnený s predmetom kúpy
nakladať, nemá vplyv na platnosť, resp. obsah práv a povinností zmluvných strán zo Zmluvy o úvere.
Okresný súd preto nepovažoval za dôvodné námietky, že pôvodný žalobca mal povinnosť poskytnúť
úver na zakúpenie motorového vozidla, avšak k platnému zakúpeniu nedošlo a rovnako nedošlo k
poskytnutiu peňažných prostriedkov na bankový účet predajcu za účelom zaplatenia kúpnej ceny. Podľa
žalovaného pôvodný žalobca si túto povinnosť nesplnil, nakoľko predávajúci nebol vlastníkom vozidla, t.j.
pôvodný žalobca dohodnutý účelový úver žalovanému nikdy reálne neposkytol. Okresný súd sa s týmito
tvrdeniami nestotožnil a konštatoval, že zo Zmluvy o úvere vyplýva, že pôvodný žalobca sa zaviazal
peňažné prostriedky uhradiť vo výške poskytnutého úveru na bankový účet predajcu z titulu úhrady časti
kúpnej ceny, ktorý spôsob poskytnutia úveru vyplýva aj z čl. III. bod 4 obchodných podmienok. Žalovaný
podpisom Zmluvy o úvere v čl. I. prehlásil, že sa s obchodnými podmienkami oboznámil, súhlasí s
nimi a nemá k nim výhrady. Podpisom Zmluvy o úvere tak s takouto formou poskytnutia úveru vyjadril
súhlas. Pôvodný žalobca výpisom z účtu na č.l. 60 spisu preukázal, že dňa 05.08.2009 bola z jeho účtu
realizovaná úhrada sumy 18.000 Eur v prospech čísla účtu, ktoré je totožné s číslom účtu uvedeným



v čl. II. bod 2 písm. b) Kúpnej zmluvy o kúpe a predaji motorového vozidla č. 8400110418 (č.l. 15
spisu), na ktorý mal byť podľa dojednania zmluvných strán pôvodným žalobcom uhradený za žalovaného
ako kupujúceho doplatok kúpnej ceny za motorové vozidlo vo výške 18.000 Eur. Okresný súd preto
konštatoval, že pôvodný žalobca svoju povinnosť zo Zmluvy o úvere poskytnúť na účet predávajúceho
peňažné prostriedky vo výške poskytnutého úveru 18.000 Eur splnil, pričom pre konštatovanie o splnení
tejto povinnosti nie je relevantné, či predávajúci bol vlastníkom prevádzaného motorového vozidla, resp.
či bol oprávnený s týmto vozidlom nakladať. Na vzájomné práva a povinnosti pôvodného žalobcu a
žalovaného zo Zmluvy o úvere nemá vplyv ani skutočnosť, či žalovaný na základe Kúpnej zmluvy
nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu.

7. Okresný súd ďalej konštatoval, že žalovaný v konaní nerozporoval tvrdenie žalobcu, že na úhradu
úveru zaplatil prvých 5 úverových splátok vo výške 540,74 Eur mesačne a ďalej úver nesplácal. Podľa
okresného súdu preto pôvodný žalobca listom zo dňa 05.05.2010 v súlade s čl. V. bod 2 písm. a)
obchodných podmienok platne odstúpil od Zmluvy o úvere, ktoré odstúpenie bolo doručené žalovanému
dňa 11.05.2010, ktorým dňom nadobudlo účinnosť. Finančné nároky v dôsledku odstúpenia od Zmluvy
o úvere špecifikoval žalobca v žalobe a v elektronickom podaní doručenom okresnému súdu dňa
12.10.2015 a voči výške týchto nárokov žalovaný osobitne nenamietal. Okresný súd konštatoval, že tieto
nároky zodpovedajú dojednaniu v čl. V. ods. 2 obchodných podmienok, v zmysle ktorého sa účinnosťou
odstúpenia stáva splatný celý dlh klienta. Okresný súd preto považoval uplatnený nárok žalobcu za
skutkovo a právne dôvodný. Keďže žalovaný bol povinný uhradiť svoj peňažný záväzok voči pôvodnému
žalobcovi, vyplývajúci z uzatvorenej Zmluvy o úvere v spojení s platným odstúpením od tejto Zmluvy,
a to v lehote 5 dní odo dňa účinnosti odstúpenia od Zmluvy, ktorý deň nastal doručením písomného
odstúpenia žalovanému 11.05.2010 a odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty, t.j. od 17.05.2010
sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku a je povinný uhradiť aj úroky z
omeškania, ktoré boli uplatnené v zákonom stanovenej výške.

8. K pripustenej zmene účastníkov konania na strane žalobcu okresný súd uviedol, že k tejto zmene došlo
na základe návrhu pôvodného žalobcu obchodnej spoločnosti ESSOX SK s.r.o. a obchodnej spoločnosti
Intrum Justitia Debt Finance AG, na základe uzatvorenej Zmluvy o postúpení zo dňa 25.01.2013, ktoré
postúpenie malo byť žalovanému oznámené listom zo dňa 28.02.2013. V prílohe podaného návrhu na
zmenu účastníka konania na strane žalobcu pôvodný a vstupujúci žalobca predložili Zmluvu o postúpení
uzatvorenú v súlade s ust. § 269 Obchodného zákonníka dňa 25. januára 2013 (č.l. 103 a nasledujúce
spisu) a v prílohe písomného podania doručeného súdu 30.07.2014 vstupujúci žalobca doplnil návrh
na zmenu účastníkov konania o špecifikáciu postúpenej pohľadávky, ktorej sa Zmluva o postúpení
pohľadávky týkala (č.l. 161 spisu). V obsahu elektronického podania, doručeného súdu dňa 12.10.2015,
žalovaný uviedol skutočnosti, ktorými namietol absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení uzatvorenej
medzi pôvodným a vstupujúcim žalobcom z dôvodu absencie špecifikácie postúpenej pohľadávky,
teda z dôvodu jej neurčitosti, ako aj z dôvodu formálnych vád, špecifikovaných v predmetnom podaní,
súvisiacich s tou skutočnosťou, že zoznam postupovaných pohľadávok mal byť zaznamenaný na CD-
ROM nosiči, ktorý mal tvoriť prílohu č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok. V súvislosti so žalovaným
namietanou neplatnosťou Zmluvy o postúpení pohľadávky okresný súd poukázal na závery vyplývajúce
z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01, podľa ktorého: Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa
preukázania Zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi
svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na
základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie
jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu,
teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či
Zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže
dovolávať neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy,
ak by postúpenie pohľadávky preukazoval Zmluvou o postúpení postupník. Relevantným oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku
existenciu, resp. platnosť Zmluvy o postúpení.

9. Okresný súd uviedol, že súčasťou návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalobcu, podaného
pôvodným žalobcom ako aj vstupujúcim žalobcom, je vyjadrenie, že postúpenie pohľadávky bolo
žalovanému oznámené listom z 28.02.2013. Táto skutočnosť, hoci žalovaným výslovne nenamietaná,



nebola v konaní preukázaná. Okresný súd tak konštatoval, že žalobca nepreukázal tvrdené oznámenie
postúpenia pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi listom z 28.02.2013. Okresný súd však mal za
to, že oznámenie o postúpení pohľadávky môže postupca učiniť aj cestou súdu podaním návrhu
na zmenu účastníka konania v prebiehajúcom občianskom súdnom konaní, v ktorom uplatňoval
voči dlžníkovi následne postúpenú pohľadávku. Pôvodný žalobca (postupca) podal návrh na zmenu
účastníka konania na strane žalobcu (č.l. 98 a nasledujúce spisu), v rámci ktorého oznámil súdu a
prostredníctvom súdu aj žalovanému (dlžníkovi) postúpenie spornej pohľadávky, ktorá je predmetom
konania, na obchodnú spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG na základe uzatvorenej Zmluvy
o postúpení zo dňa 25.01.2013. Podľa okresného súdu návrh na zmenu účastníka konania spĺňal
náležitosti oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi ako jednostranného adresovaného právneho
úkonu, vrátane určitosti vymedzenia postupovanej pohľadávky. Toto oznámenie obsiahnuté v písomnom
návrhu na zmenu účastníka konania je ako hmotnoprávny úkon postupcu urobený voči okresnému
súdu účinný voči žalovanému od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedel (§41 ods. 3 O.s.p.), ktorý
moment nastal doručením uznesenia o pripustení zmeny účastníka konania na strane žalobcu právnemu
zástupcovi žalovaného dňa 12.12.2014. Okresný súd preto konštatoval, že postúpenie pohľadávky
v rámci podaného návrhu na zmenu účastníka konania oznámil žalovanému ako dlžníkovi postupca
obchodná spoločnosť ESSOX SK s.r.o., t.j. pôvodný žalobca v prejednávanej veci. S odkazom na
uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR preto žalovaný nie je oprávnený dovolávať sa neplatnosti
Zmluvy o postúpení a zároveň existenciu, resp. platnosť tejto Zmluvy nemôže skúmať ani okresný súd,
nakoľko na základe oznámenia postupcu mal okresný súd preukázanú aktívnu legitimáciu postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky.

10. Okresný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ani vyjadrením žalovaného v elektronickom
podaní doručenom okresnému súdu dňa 12.10.2015, kde žalovaný s odkazom na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo 199/2005 popieral správnosť a úplnosť listín predložených žalobcom, najmä
Zmluvy o postúpení z dôvodu nepreukázania nadobudnutia žalovanej pohľadávky, keďže táto námietka
žalovaného bola bližšie konkretizovaná práve len vo vzťahu k Zmluve o postúpení pohľadávky, s
ktorými námietkami sa okresný súd vysporiadal. Závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo 13/2009, súvisiace s popretím pravosti súkromnej listiny a dôkazným bremenom na to
nadväzujúcim, nemožno podľa okresného súdu interpretovať tak, že je postačujúce, aby len formálnym,
všeobecným a bližšie nešpecifikovaným vyjadrením účastník konania poprel správnosť a úplnosť listín
predložených druhou sporovou stranou bez toho, aby uviedol, voči ktorým konkrétnym listinám a aké
konkrétne námietky vznáša. Okresný súd preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. O náhrade
trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi ako úspešnému
účastníkovi právo na náhradu trov konania titulom súdneho poplatku zaplateného za žalobu vo výške
1.214 Eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 1.813,68 Eur.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný cestou právneho zástupcu. V
odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, nesprávne skutkové zistenia
a zmätočné, argumentačne neudržateľné a vnútorne protirečivé odôvodnenie rozsudku. Žalovaný
namietol, že v konaní nebolo preukázané postúpenie žalovanej pohľadávky, čo okresný súd sám
priznal, keď vyslovil, že doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky nebolo preukázané. Ďalšie
závery okresného súdu o nahradení oznámenia o doručení (pozn. krajského súdu: zrejme malo byť
správne uvedené o postúpení) prostredníctvom doručenia uznesenia o zmene žalobcu, sú podľa
žalovaného nesprávne. Žalobca ESSOX s.r.o. bol dňom 11.06.2014 vymazaný z obchodného registra
a zanikol bez právneho nástupcu. Tento žalobca mal síce údajne uzavrieť zmluvu o postúpení
pohľadávok, jej uzavretie však týmto žalobcom ako postupcom žalovanému nebolo nikdy oznámené.
Podľa okresného súdu mal zaniknutý žalobca podaním doručeným dňa 30.07.2014 doplniť špecifikáciu
žalovanej pohľadávky a predložiť výpis o obchodného registra zahraničnej spoločnosti Intrum Justitia
Debt Finance AG, ktorý je obligatórnou zákonnou náležitosťou návrhu pri každej zahraničnej právnickej
osobe. Okresný súd uznesením zmenu žalobcu pripustil, avšak pôvodný žalobca ESSOX s.r.o. v
likvidácii už právne neexistoval, a to od 11.06.2014, a tak nemohol vykonávať akékoľvek hmotnoprávne
alebo procesné úkony. Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré malo byť podľa okresného súdu
„pretransformované“ do uznesenia o zmene žalobcu, je jednostranným hmotnoprávnym úkonom
postupcu, ktorý je platným a účinným až momentom doručenia dlžníkovi. V čase doručenia uznesenia
o zmene žalobcu však už postupca ESSOX s.r.o. neexistoval, a preto nemohol byť vykonaný
hmotnoprávny úkon voči žalovanému. Podľa ust. § 41 ods. 3 O.s.p. je hmotnoprávny úkon účastníka
urobený voči súdu účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od okamihu, kedy sa o ňom v konaní



dozvedeli. Sanovať doručenie oznámenia o postúpení ako hmotnoprávny úkon subjektu doručením
uznesenia o zmene žalobcu ako procesno-právnym rozhodnutím súdu je neprípustné a zmätočné.

12. Podľa žalovaného žalobca svoj nárok odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok a nie od
doručenia oznámenia o postúpení. Pôvodný žalobca oznámenie o postúpení žalovanému nedoručil, a
preto je žalovaný oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení a môže namietať jej platnosť
a existenciu, čo vyplýva aj z rozhodnutia
R 119/2003 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 210/2001). Žalovaný
namietol, že predložená fotokópia zmluvy neobsahuje špecifikáciu postúpených pohľadávok, keď v
texte síce odkazuje na CD nosič, kde by mali byť postúpené pohľadávky špecifikované, avšak žalobca,
ako aj pôvodný žalobca tento CD nosič na viaceré urgencie okresného súdu nepredložili, a teda v
konaní predložili neúplný dôkaz, čím diskvalifikovali možnosť jeho procesného použitia. CD nosič by
navyše musel tvoriť technickú jednotu so zmluvou, aby nemohol byť zamenený s iným CD, kde budú
iné údaje. Tento nedostatok procesnej použiteľnosti dôkazu okresnému súdu neprekážal, hoci žalobca
do spisu doložil iba (nikým nepodpísanú) vytlačenú tabuľku s jedným riadkom, ktorá nebola podpísaná
pôvodným žalobcom ako postupcom a ani postupníkom, nie je mechanicky spojená so zmluvou ako jej
príloha a nemožno ani overiť, kto, kedy a z akého súboru túto tabuľku vytlačil. Žalobca tak mal do spisu
predložiť CD nosič, avšak CD nosič bez zaručeného el. podpisu i tak neumožňuje zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Právny poriadok SR neumožňuje, aby sa
podstatné náležitosti písomnej zmluvy nachádzali nie na zmluve, ale na nejakom CD nosiči, ktorý so
zmluvou netvorí technickú jednotu listiny, a nemožno ani určiť, aký súbor je na CD nosiči. Kombináciu
časti písomného a časti právneho úkonu urobeného elektronicky zákon nepripúšťa. Z dôvodu absencie
špecifikácie postúpených pohľadávok, neurčitosti a formálnych vád je tak podľa žalovaného zmluva o
postúpení pohľadávky absolútne neplatná. Žalovaný pritom v konaní poprel správnosť a úplnosť listín
predložených žalobcom, najmä zmluvy o postúpení, čo okresný súd opomenul a ustálenú judikatúru
podľa rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo 199/2005 ignoroval.

13. Žalovaný namietol tiež nevykonanie navrhnutých dôkazov, a to výsluchu svedka Ing. L. G., ktorá
bola osobne prítomná pri kúpe vozidla, výsluchu svedka G. L. a pripojenie spisov navrhnutých v odpore.
Žalovaný pripustil, že súd sám v konaní rozhoduje o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, avšak
súčasne má dbať o to, aby sa skutkový stav zistil čo najúplnejšie a účastníci mali možnosť vykonať
dôkazy podporujúce ich tvrdenia. Okresný súd vo veci úplne opomenul uviesť skutkový stav, z ktorého
plynie, že na základe kúpnej zmluvy mal žalovaný za cenu 40.000 Eur kúpiť od predávajúceho Martin
Krátky M-AUTOBAZÁR motorové vozidlo Volkswagen Multivan. Toto vozidlo bolo žalovanému dňa
10.10.2010 odcudzené neznámym páchateľom a následne bolo nájdené s poškodenými zámkami. Vo
veci bolo vykonané vyšetrovanie vo veci zločinu krádeže, pričom vyšetrovateľ OR PZ Bratislava III.
odovzdal vozidlo do súdnej úschovy a konštatoval, že vlastnícke právo k tomto vozidlu je sporné medzi
žalovaným a spoločnosťou Insurance Company - Generáli Versicherung AG, Nemecko, pričom podľa
zistení nemeckej polície malo byť toto vozidlo odcudzené v Nemecku a poisťovňa si robí vlastnícke
nároky na vozidlo. Žalovaný bol pri kúpe vozidla ubezpečený, že predávajúci je jeho vlastníkom a
je oprávnený s ním nakladať a bez tohto ubezpečenia by kúpnu zmluvu s predávajúcim neuzavrel.
Ťažiskové tvrdenie žalobcu, že p. Martin Krátky nebol zástupcom pôvodného žalobcu ESSOX SK s.r.o.
a že žalobca reálne poskytol peniaze 22.000 Eur titulom úveru, je zjavne nepravdivé. P. Martinovi
Krátkemu žalovaný nikdy neudelil plnú moc, pričom v zmluve o úvere sa uvádza, že p. Martin Krátky
je splnomocnený zástupca spoločnosti ESSOX SK s.r.o. a že zmluvu za žalobcu podpísal p. Krátky
ako poverený zástupca tejto spoločnosti. Podľa žalovaného je nesporné, že od žalobcu nikdy žiadne
peniaze neprijal a žalobca mal povinnosť poskytnúť účelový úver na zakúpenie predmetného vozidla,
pričom k platnému zakúpeniu vozidla nikdy nedošlo. Podľa zmluvy bol žalobca povinný uhradiť peňažné
prostriedky z titulu kúpnej ceny vozidla na bankový účet predajcu za účelom zaplatenia kúpnej ceny,
k čomu nedošlo; predmetnú povinnosť žalobca nesplnil, nakoľko p. A. G. nebol vlastníkom vozidla, t.j.
žalobca dohodnutý účelový úver na kúpu vozidla reálne nikdy neposkytol. Žalobca voči žalovanému
od počiatku konal špekulatívne, nakoľko išlo o prefinancovanie ukradnutého vozidla. Úver žalovanému
nikdy neposkytol a svoje nároky môže uplatňovať jedine voči A. G., resp. voči Martinovi Krátkemu,
ktorí peniaze od žalobcu prijali. Tvrdenie okresného súdu o samostatnosti úverovej a kúpnej zmluvy je
nesprávne, nakoľko išlo o účelový úver na kúpu vozidla a za celú situáciu zodpovedá žalobca a jeho
zástupca Martin Krátky - majiteľ autobazáru. Žalovaný tak žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť alebo
tento rozsudok zmeniť a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.



14. Žalobca cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozhodnutie
okresného súdu za v celom rozsahu vecne správne. Okresný súd sa dostatočne vyporiadal s právnou
aj skutkovou stránkou veci a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca uplatnený nárok z titulu
nesplateného úveru, poskytnutého žalovanému jeho právnym predchodcom, čo do dôvodu aj výšky
preukázal. Odvolanie žalovaného len opakovane kopíruje jeho nedôvodnú obranu v konaní pred súdom
prvého stupňa a žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by na rozhodnutie mali mať vplyv.
Žalobca preto žiadal rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť.

15. Žalovaný cestou právneho zástupcu v stanovisku k vyjadreniu žalobcu uviedol, že na konkrétne
odvolacie námietky žalobca nijako nereagoval a jeho vyjadrenie je iba paušálne.

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením
rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/38/2017-301 zo
dňa 02.06.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.06.2017, na základe čoho boli,
v spojení s ustanovením § 378 ods. 1, 2 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu
rozsudku krajským súdom.

18. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní bol povinný postupovať a
konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v
zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

22. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z
titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli
zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia.
Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím
dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského
súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra
2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo
170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého
stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa
ktorého ...“odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a
navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“



23. Žalovaný v podanom odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom,
nesprávne skutkové zistenia a zmätočné odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku. K otázke
právneho posúdenia krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Krajský súd je názoru, že ani jedna z týchto
situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. Žalovaný svoju námietku ohľadom nesprávneho
právneho posúdenia formuloval predovšetkým vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie ohľadom otázky
postúpenia žalovanej pohľadávky z pôvodného žalobcu ESSOX SK s.r.o. na žalobcu Intrum Justitia Debt
Finance AG, kedy podľa žalovaného bol názor okresného súdu o nahradení oznámenia o postúpení
pohľadávky prostredníctvom doručenia uznesenia okresného súdu žalovanému zmätočný.

24. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke žalovaného uvádza, že z podania pôvodného žalobcu ESSOX
SK, s.r.o. a žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG zo dňa 28.2.2013, označeného ako Návrh na
zmenu podľa ust. § 92 ods. 2 O.s.p. (č.l. 98 spisu - 100 spisu) je zrejmé, že sa jedná o spoločné
podanie pôvodného a aktuálneho žalobcu, v ktorom títo vymedzili právnu vec, ktorej sa toto podanie
týka, označením pôvodného žalobcu a žalovaného a vymedzením predmetu konania: o zaplatenie
20.236,88 Eur s príslušenstvom. V bode 1.2. tohto podania je konštatované, že na základe Zmluvy
o postúpení zo dňa 25.1.2013, ktorá bola uzatvorená medzi pôvodným žalobcom ako prevodcom
a spoločnosťou Intrum Justitia Debt Finance AG ako nadobúdateľom, bola pohľadávka žalobcu ako
prevodcu voči žalovanému ako dlžníkovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nárok z ktorej je predmetom
tohto súdneho konania, postúpená na spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG ako nadobúdateľa. Na
základe tejto skutočnosti potom podávatelia tohto spoločného návrhu žiadali pripustiť zmenu účastníkov
konania na strane žalobcu. V tomto podaní tak bolo nepochybne vymedzené, že došlo k postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom konania, z pôvodného žalobcu na nového žalobcu, ktorý na základe
tejto skutočnosti žiadal pripustiť svoj vstup do konania. S ohľadom na skutočnosť, že toto podanie
je spoločným podaním tak nového - do konania vstupujúceho žalobcu, ako aj pôvodného žalobcu,
možno konštatovať, že svojim obsahom zároveň napĺňa obsahové požiadavky na dostatočne určitý
úkon oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorým pôvodný žalobca ako postupca oznamuje, že došlo
k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania, na postupníka - do konania vstupujúceho
žalobcu. Obsahovo sa tak jedná o podanie, ktoré zároveň spĺňa náležitosti hmotnoprávneho oznámenia
o postúpení pohľadávky v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle vtedy platného
ust. § 41 ods. 3 O.s.p. a obdobne podľa aktuálne platného ust. § 124 ods. 2 CSP je možné hmotnoprávny
úkon urobiť aj voči vo veci konajúcemu súdu s tým, že takýto úkon voči ostatným sporovým stranám
nadobúda účinnosť od okamihu, kedy sa o ňom v konaní dozvedeli. Takýto úkon je voči súdu možné
uskutočniť či už v písomnom podaní alebo ústne pri pojednávaní či inom súdnom úkone a takýmto
spôsobom môžu byť uskutočnené nielen úkony, pre ktoré nie je zákonom vyžadovaná určitá forma, ale aj
také hmotnoprávne úkony, ktoré pre svoju platnosť vyžadujú písomnú formu. Hmotnoprávne úkony, ktoré
boli v civilnom sporovom konaní, prebiehajúcom medzi stranami, uskutočnené niektorou zo strán voči
súdu a o ktorých sa ich adresát v konaní dozvedel, majú rovnaké právne následky ako hmotnoprávne
úkony, ktoré boli uskutočnené priamo jednou sporovou stranou voči druhej sporovej strane. Takýto úkon
uskutočnený voči súdu nadobúda účinky voči ostatným sporovým stranám odo dňa, kedy sa o tomto
úkone dozvedeli v prebiehajúcom konaní. Dotknutá strana sa o takomto hmotnoprávnom úkone môže
dozvedieť bezprostredne pri jeho uskutočnení, ak k nemu došlo napríklad na súdnom pojednávaní, na
ktorom bola táto strana prítomná, alebo neskôr, napríklad doručením písomného podania protistrany
zo strany konajúceho súdu, doručením zápisnice o pojednávaní, prípadne tiež doručením súdneho
rozhodnutia, v ktorom je takýto hmotnoprávny úkon zmienený.
25. Aplikujúc uvedené teoretické východiská na prejednávanú sporovú právnu vec dospel krajský
súd, v zhode so súdom prvej inštancie, k záveru, že momentom doručenia uznesenia okresného
súdu č.k. 20Cb 233/2011-173 zo dňa 03.12.2014 právnemu zástupcovi žalovaného dňa 12.12.2014
(doručenka z č.l. 176 spisu) bol hmotnoprávny úkon oznámenia o postúpení pohľadávky uskutočnený
pôvodným žalobcom voči súdu, zahrnutý v návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalobcu,
účinný aj voči žalovanému ako dlžníkovi postupovanej pohľadávky. Krajský súd v tomto smere
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 2704/2012, z ktorého plynie záver,
že ak bolo oznámenie o postúpení pohľadávky súčasťou procesného úkonu, ktorým postupca súdu



oznamoval postúpenie pohľadávky a v ktorom bola pohľadávka vymedzená odkazom na predmet
prebiehajúceho konania a bol vymedzený postupca a postupník, tak sa zároveň jednalo o dostatočne
určitý hmotnoprávny úkon, ktorý bol potom voči dlžníkovi (žalovanému) účinný od okamihu, keď sa
o ňom dozvedel, napríklad pri pojednávaní, poprípade z uznesenia súdu (§ 41 ods. 3 O.s.p.). Z
uvedeného plynie vecne správny záver súdu prvej inštancie, ktorý s odkazom na rozsudok NS SR
sp. zn. 4Obdo 210/01 konštatoval, že na základe preukázaného oznámenia o postúpení pohľadávky
dlžníkovi zo strany postupcu už nie je na strane dlžníka možnosť dožadovať sa preukázania zmluvy
o postúpení, čo platí bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp.
či vôbec vznikla a dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky alebo jej neexistencie. Z uvedených záverov tak v prejednávanej sporovej právnej veci
nie je dôvodné zaoberať sa námietkami žalovaného, smerujúcimi voči neplatnosti či neurčitosti zmluvy
o postúpení pohľadávky z dôvodu nepredloženia CD nosiča, ktorý mal byť jej súčasťou, či z ďalších
žalovaným v odvolaní namietaných okolností. Za situácie, kedy bolo preukázané oznámenie o postúpení
pohľadávky zo strany pôvodného žalobcu ako postupcu žalovanému ako dlžníkovi hmotnoprávnym
úkonom uskutočneným voči okresnému súdu, o ktorom sa žalovaný v konaní dozvedel doručením
uznesenia okresného súdu o pripustení zmeny žalobcu, už žalovaný nebol oprávnený domáhať sa
preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky, ani namietať jej neplatnosť či prípadnú neexistenciu.
Rovnako potom v tomto smere nemôže obstáť ani námietka žalovaného, s odkazom na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 2Cdo 199/2005, v zmysle ktorého pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej
správnosti druhým účastníkom. S ohľadom na preukázané oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany
pôvodného veriteľa žalovanému ako dlžníkovi, nepatrí žalovanému nielen právo domáhať sa predloženia
zmluvy o postúpení pohľadávky, ale ani možnosť namietať jej správnosť formálnym popretím. V tejto
súvislosti nemôže obstáť ani námietka žalovaného, že v čase, kedy okresným súdom bola pripustená
zmena žalobcu a kedy toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené, už pôvodný
žalobca ESSOX SK s.r.o. právne neexistoval, nakoľko bol vymazaný z obchodného registra. V zmysle
vyššie uvedených záverov je v prejednávanom prípade relevantné, že hmotnoprávny úkon oznámenia o
postúpení pohľadávky bol zo strany pôvodného žalobcu ESSOX SK s.r.o. uskutočnený voči okresnému
súdu podaním zo dňa 28.2.2013, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 14.03.2013 (č.l. 98 spisu),
teda ešte predtým, ako bola dňa 11.06.2014 obchodná spoločnosť ESSOX SK s.r.o. v likvidácii z
obchodného registra vymazaná. V danom prípade zo strany pôvodného žalobcu ESSOX SK s.r.o. v
likvidácii nešlo o vykonávanie žiadnych hmotnoprávnych či procesno-právnych úkonov po tom, ako bola
táto spoločnosť z obchodného registra vymazaná, ale došlo len k nadobudnutiu účinkov pôvodného
hmotnoprávneho úkonu, uskutočneného touto spoločnosťou pred jej výmazom z obchodného registra,
voči žalovanému, ktorý sa o tomto úkone dozvedel doručením uznesenia okresného súdu o pripustení
zmeny žalobcu. V tejto súvislosti neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, v zmysle ktorej mal
zaniknutý žalobca ESSOX SK s.r.o. v likvidácii doplniť špecifikáciu žalovanej pohľadávky a tiež
predložiť výpis z obchodného registra zahraničnej spoločnosti Intrum Justitia Debt Finance AG, ktorý
je obligatórnou náležitosťou návrhu pri každej zahraničnej právnickej osobe. K tejto námietke krajský
súd uvádza, že v danom prípade sa jednalo o spoločný návrh tak pôvodného žalobcu ESSOX SK s.r.o.
v likvidácii, ako aj do konania vstupujúceho žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG, keď v zmysle
vtedy platného ust. § 92 ods. 2 O.s.p. mohol takýto návrh na pripustenie zmeny účastníka konania
podať nielen pôvodný žalobca, ale aj ten, na koho boli práva, o ktorých sa koná, prevedené. Preto tento
spoločný návrh mohol o chýbajúce náležitosti doplniť aj do konania vstupujúci žalobca, ktorý predložením
presnej špecifikácie pohľadávky, ktorej sa týkala zmluva o postúpení pohľadávky, a výpisu z registra, do
ktorého je zahraničná osoba vstupujúca do konania zapísaná, odstránil nedostatky pôvodného návrhu
na pripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu.

26. Žalovaný v podanom odvolaní namietol tiež skutočnosť, že okresný súd nevykonal ním navrhované
dôkazy. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a § 101 ods. 2 O.s.p., ktoré
boli účinné v čase rozhodovania okresného súdu, a na konštantnú judikatúru vyšších súdov SR, z ktorej
sa poukazuje na R č. 37/1993, podľa ktorého judikátu „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom
nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Tiež podľa R č. 125/1999,
„ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy
na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP
nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie
uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu
súdu z nich vylúčení“. Podľa R č. 164/2003-I. „Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť
dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc



konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie
skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie“. Odvolací
súd v tomto smere uvádza, že žalovaný v ním podanom odvolaní vo vzťahu k dôkazom, ktorých
nevykonanie odvolaním namietal, neuviedol relevantné skutočnosti a okolnosti prejednávanej veci,
ktoré mali z týchto žalovaným navrhovaných dôkazných prostriedkov byť preukázané, prípadne ktoré
závery súdu prvej inštancie uvedené v odvolaním napadnutom rozhodnutí mali byť týmito dôkaznými
prostriedkami spochybnené. Odvolací súd vo vzťahu k okresným súdom zistenému skutkovému stavu,
vykonanému dokazovaniu a jeho zhodnoteniu konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom
rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej právnej veci, z ktorého vychádzal
aj krajský súd za aplikácie § 383 CSP. Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom sporových strán a procesný postoj strany zásadne nemôže bez ďalšieho
implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy a procesné úkony a rozhodovať podľa
nich. Nevykonaním žalovaným navrhovaných dôkazov preto nedošlo k porušeniu práva žalovaného na
spravodlivý súdny proces, keďže rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy
produkované sporovými stranami v prvostupňovom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a
interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. V súvislosti s
prvostupňovým súdom vykonaným dokazovaním poukazuje odvolací súd aj na uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces
je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté
v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.

27. Nemôže obstáť ani námietka žalovaného, že okresný súd neuviedol skutkový stav veci, týkajúci sa
okolnosti uzavretia zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy žalovaným s tým, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy
bol ubezpečený, že predávajúci je vlastníkom vozidla a že je s predmetom kúpy oprávnený nakladať,
pričom uvádzal, že ťažiskové tvrdenie žalobcu, že p. Martin Krátky nebol zástupcom pôvodného žalobcu
a že žalobca žalovanému reálne poskytol 22.000 Eur titulom úveru, bolo nepravdivé. Krajský súd vo
vzťahu k týmto odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že z priebehu súdneho konania a výsledkov
vykonaného dokazovania tak, ako tieto ustálil okresný súd, bolo preukázané, že p. Martin Krátky pri
uzatváraní pôvodného zmluvného vzťahu bol zástupcom pôvodného žalobcu ESSOX SK s.r.o. a nie
zástupcom žalovaného. Táto okolnosť jednoznačne vyplýva okrem iného z predloženej Žiadosti/zmluvy
o úvere zo dňa 31.07.2009, v ktorej záhlaví je Martin Krátky M-AUTOBAZÁR uvedený ako splnomocnený
zástupca spoločnosti ESSOX SK s.r.o., ktorý v tomto postavení predmetnú zmluvu o úvere aj podpisoval
(č.l. 7 - 8 spisu). Ak sa v pôvodnej žalobe podanej žalobcom ESSOX SK s.r.o. uvádza, že zmluvu o úvere
uzatvoril žalovaný prostredníctvom zástupcu Martina Krátkeho, je podľa názoru krajského súdu zrejmé,
že sa jedná o zrejmú chybu v písaní, ktorá je bez akéhokoľvek významu vo vzťahu k skutkovým zisteniam
okresného súdu, podloženým výsledkami v konaní realizovaného dokazovania. Vo vzťahu k okolnosti
ohľadom poskytnutia finančných prostriedkov 22.000 Eur žalovanému titulom úveru, poukazuje krajský
súd na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Z tohto odôvodnenia
je nepochybné, že úver bol žalovanému poskytovaný vo výške 18.000 Eur, a to poukázaním týchto
finančných prostriedkov zo strany veriteľa - pôvodného žalobcu priamo na účet predávajúceho, pričom
čiastku 22.000 Eur vyplatil samotný žalovaný ako úhradu časti kúpnej ceny predmetného motorového
vozidla. V tomto smere potom nemôže obstáť ani námietka žalovaného, že od žalobcu nikdy fyzicky
neprijal žiadne finančné prostriedky, nakoľko priamo zo zmluvných dojednaní účastníkov, na ktoré
správne poukázal okresný súd, plynie, že finančné prostriedky nemali byť vyplatené priamo žalovanému,
ale mali byť poukázané na účet predávajúceho, k čomu aj podľa predloženého výpisu z účtu došlo (výpis
z účtu z č.l. 60 spisu). Tým pôvodný žalobca splnil svoju povinnosť podľa zmluvy o úvere a na bankový
účet predajcu poukázal sumu úveru práve za účelom riadneho zaplatenia kúpnej ceny. Neobstojí preto
odvolacia námietka žalovaného, že reálne nedošlo k úhrade peňažných prostriedkov z titulu kúpnej ceny
za účelom riadneho zaplatenia kúpnej ceny na bankový účet predajcu. Pôvodný žalobca bol povinný plniť
na účet osoby, ktorá bola označená v kúpnej zmluve, a túto svoju povinnosť splnil. Žalovaným namietaná
okolnosť, že predajca A. G. vlastníkom predmetného vozidla nebol, na splnenie tejto povinnosti zo strany
pôvodného žalobcu nemá žiadny vplyv. V zhode so súdom prvej inštancie tak možno konštatovať, že
pôvodný žalobca svoju povinnosť poskytnúť úver žalovanému riadne splnil.



28. Vo vzťahu k námietke žalovaného voči skutkovým záverom okresného súdu, krajský súd uvádza, že
takáto námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany
súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04)
a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu
tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového
stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa
ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia
dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je
právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených
(navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu
korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je
relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií
vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné
dôkazy produkované sporovými stranami a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných
právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

29. K námietkam žalovaného, v zmysle ktorých žalobca vo vzťahu k žalovanému od počiatku konal
špekulatívne za účelom prefinancovania ukradnutého vozidla, krajský súd uvádza, že v konaní nebolo
preukázané akékoľvek špekulatívne konanie pôvodného žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí
úveru žalovanému a rovnako nebolo zistené, že by pôvodný žalobca mal mať vedomosť o tom, že sa
jedná o kúpu kradnutého vozidla, keď z vykonaného dokazovania nevyplývala vedomosť ktoréhokoľvek
zo zúčastnených subjektov, že financované motorové vozidlo malo právne vady, tak ako správne uzavrel
okresný súd. Krajský súd sa rovnako stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie o samostatnosti
uzatvorenej úverovej zmluvy a uzatvorenej kúpnej zmluvy, keď každá z týchto zmlúv predstavuje
samostatný právny úkon a ani prípadná okolnosť, že by predávajúci podľa zmluvy o úvere nebol
oprávnený s predmetom kúpy nakladať, by bez ďalšieho nemohla viesť k záveru o neplatnosti zmluvy
o úvere.

30. Krajský súd nepovažoval za relevantnú ani námietku žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého
rozsudku z dôvodu jeho zmätočného, protirečivého odôvodnenia, ktorú námietku žalovaný bližšie
nekonkretizoval. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozsudku je tou časťou rozsudku,
ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti
súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03 je
potrebné ust. § 157 ods. 2 OSP (§ 220 ods. 2 CSP) vykladať a uplatňovať tak, že
rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský
súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti týkajúce
sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia
napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, uviedol príslušné právne normy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval,
a to s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním, a tiež s poukazom
na právne závery, ktoré okresný súd prijal.

31. V zmysle uvedeného bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. §
387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobe
vyhovel, ako aj v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania. Výrok o trovách prvoinštančného



konania nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci
bol pri potvrdení rozhodnutia vo výroku o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalobca, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne



posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.