Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/73/2017 z 20. 3. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. marca 2018, sp. zn. 9Co/73/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2714202249.1
Krajský súd Trnava | 9Co/73/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2714202249.1 | 2018-03-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 40 ods. 2 OZ, § 565 OZ, § 40 ods. 1 OZ, § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 53 ods. 9 OZ, § 52 ods. 1 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e694838-746d-4f5a-a541-62f1634d2c9b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2714202249.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/73/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714202249
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2714202249.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, adresa pre doručovanie: Teplická
7434/147, Piešťany IČO: 47 234 679, proti žalovanej: I. T., nar. XX.X.XXXX, adresa J., T. XXX/X, o
zaplatenie 1.695,17 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica
č. k. 3C/123/2014-53 zo dňa 21.11.2016 - proti zamietnutiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 236,88 Eur
s príslušenstvom a výroku o trovách konania, t a k t o

r o z h o d o l :

I.      Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti         o zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 236,88 Eur od 12.6.2012 do 15.6.2012  p o t v r d z u
j e   a  vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti m e n í  tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 236,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 236,88 Eur od 16.6.2012
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.  Rozsudok súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania   m e n í   tak, že žalovanej priznáva
voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 72,06%.

III.       Žalobcovi   p r i z n á v a   proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania   v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 1.695,17 Eur, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo
výške 276,29 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.695,17 Eur od 5.4.2014
do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2.  Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení           § 1 ods. 1, § 2, § 3 ods. 1
a 2, § 4 ods. 1 až 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 52 ods. 1 až 4, § 34, § 37 ods.
1, § 40 ods. 1 a 3, § 489, § 494, § 565, § 559 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), ako aj ust. § 261 ods. 3 písm. d), § 497 a § 273 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka a vecne tým,
že žalobca svoj nárok uplatnený v konaní odôvodňoval tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 24.1.2008
úverovú zmluvu č. 3801175242, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanej poskytnúť úver 2.655,51
Eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť úver v 84 pravidelných mesačných splátkach vo výške 53,04 Eur
splatných v zmysle úverovej zmluvy. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou záväzku v zmysle
Výpisu čerpania, splátok a úhrad. Podľa Úverových zmluvných podmienok bola vyzvaná listom zo dňa
28.5.2012 k splateniu celého zostatku úveru, pozostávajúceho z nezaplatených splátok po splatnosti,



upomienky a zmluvnej pokuty a zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Žalobca si v konaní zosplatnený zmluvný úrok, upomienku ani zmluvné pokuty neuplatňuje. Úrok z
omeškania si uplatňuje v sadzbe 9% ročne ako základnú úrokovú sadzbu ECB platnú k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného záväzku k 12.6.2012 plus 8 percentuálnych bodov, takto vo výške
276,29 Eur zo žalovanej sumy 1695,17 Eur od 12.6.2012 do 4.4.2014. Voči žalovanej eviduje dlh na
istine vo výške 164,68 Eur, úrok 121,77 Eur a zosplatnenú istinu 1408,72 Eur, kapitalizovaný ročný úrok
z omeškania 276,29 Eur podľa Výpisu čerpania, splátok a úhrad. Ďalej žalobca v konaní na výzvu súdu
doplnil svoje skutkové tvrdenia v tom smere, že žalovaná sa spolu zaviazala zaplatiť sumu 4.707,36
Eur, čerpala sumu 2.655,51 Eur, od        47. splátky nevykonala žiadne úhrady, posledná úhrada je zo
dňa 16.11.2011.

3.  Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom
a žalovanou dňa 29.1.2008 je zmluvou spotrebiteľskou podľa ust.     § 52 a nasl. OZ, zároveň ide o
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle Výpisu
čerpania, splátok a úhrad bol žalovanej vyplatený úver v sume 80.000,- Sk, t. j. 2.655,51 Eur, ktorý
žalovaná postupne splácala, uhradila sumu celkom 2.418,60 Eur, neskôr úver prestala riadne splácať.
Výzvou zo dňa 28.5.2012 vyzval žalobca žalovanú vzhľadom na jej omeškanie so splácaním úveru,
splatiť naraz celý čerpaný úver a zaplatiť sumu 1.864,69 Eur do 15 dní od odoslania výzvy, keď podľa
poštového podacieho hárku žalobca výzvu odoslal žalovanej poštou dňa 31.5.2012. Preskúmaním
úverovej zmluvy prvoinštančný súd zistil, že v nej chýbajú niektoré náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z.
z., ako uvedenie úrokovej sadzby a konečnej splatnosti, čo spôsobuje, že zákon dodávateľovi (žalobcovi)
finančnej služby odopiera nárok na úroky. Uzavrel však, že napriek uvedenému, ide podľa § 4 ods. 3
písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o zmluvu platnú, uzavretú v písomnej forme, keďže výpisom patriacim
k zmluve bolo preukázané, že žalovanej bola poskytnutá finančná služba od žalobkyne  a finančné
prostriedky žalovaná čerpala.

4.  Súd ďalej dospel k záveru, že zmluva o úvere je zmluvou formulárovou, jej neoddeliteľnou súčasťou
majú byť Úverové podmienky, ktoré sú rovnako formulárom, tieto mali byť uvedené na rube danej zmluvy,
avšak ako dôkaz bola predložená zmluva a úverové zmluvné podmienky ako samostatná listina, pričom
žalovaná si nepamätala, či jej boli doručené aj Úverové podmienky. Tieto sú podľa súdu predtlačou,
vypracovanou a používanou žalobcom pri svojom podnikaní s veľkým množstvom ďalších klientov,
podnikateľov aj spotrebiteľov, s ktorými uzatvára úverové zmluvy a so  spotrebiteľmi ich dohoduje za
rovnakých podmienok určených žalobcom, pričom spravidla klienti obsah zmluvy nevyjednávajú, t.j.
práva a povinnosti z nej vyplývajúce sú zadané dodávateľom - žalobcom a u všetkých zmlúv v rovnakom
čase za rovnakých podmienok,  odlišujú sa iba menom spotrebiteľa, ostatné zmluvné podmienky sú
stanovené dodávateľom služby. V danom prípade súd skúmal, či došlo platne k dohode žalobcu (veriteľa)
a žalovanej (dlžníčky) o práve veriteľa požadovať zaplatenie celého dlhu naraz, v prípade omeškania
žalovanej s úhradou splátky, v zmysle podmienky uvedenej v § 3 Hlavy 7 Úverových podmienok, podľa
ktorej má klient povinnosť splatiť celý úver na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s
platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Vzhľadom na to, že zmluva o úvere je typom formulárovej zmluvy, ktorá obsahuje ustanovenie, podľa
ktorého dlžník vyhlasuje, že svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil so súčasťou úverovej zmluvy,
ktorou mali byť Úverové podmienky žalobcu a prejavuje súhlas byť nimi viazaný, pričom žalovaná
poprela akúkoľvek dohodu so žalobcom o jeho práve uplatniť výzvou veriteľa dosiahnutie práva na
splnenie záväzku žalovanej zaplatiť celý zostatok záväzku naraz v lehote určenej veriteľom, dospel súd k
záveru, že toto dojednanie je neplatné. Dohodu o možnosti zosplatnenia úveru považoval za dvojstranný
právny úkon, ktorým sa mal medzi žalobcom a žalovanou zmeniť obsah záväzku tak, že žalovaná by
stratila v dôsledku platnej dohody právo plniť v splátkach a veriteľovi by vzniklo právo požadovať plnenie
od žalovanej naraz v ním určenej lehote. Avšak pri dohode o mimoriadnej splatnosti pohľadávky žalobcu
je daný nedostatok vôle žalovanej ako zložky právneho úkonu, vyžadovanej zákonom na to, aby platne
vznikla dohoda, na základe ktorej sa mal zmeniť obsah záväzku. Súd mal za to, že úplný návrh zmluvy
o úvere, vrátane potvrdenia žalovanej jej podpisom, že sa oboznámila s úverovými podmienkami, t. j.
aj s ďalším obsahom práv  a povinností účastníkov zmluvy o úvere, poňatých do žalobcom písomne
vyhotovených úverových podmienok, predložil žalobca žalovanej a žalovaná mohla  zmluvu buď ako
celok prijať alebo odmietnuť, podmienky zmluvy nemohla vyjednať. Súhlas byť viazaná ustanovením, o
ktorom žalobca tvrdil, že mu dáva právo dosiahnuť splnenie záväzku (dlhu) žalovanou naraz, uvedený
iba v písomných úverových podmienkach nepodpísaných podľa § 40 ods. 3 OZ ani jednou konajúcou
osobou, je dohodou neplatnou. Súd teda dospel k záveru, že nedošlo k platnej dohode o zmene obsahu



záväzku, preto žalovanej zostalo právo plniť v splátkach a žalobca nedokázal, že uplatnil na súde splatnú
pohľadávku, preto súd žalobu žalobcu zamietol. Nakoľko žalobcovi pre nesplatnú peňažnú pohľadávku
nemohol vzniknúť ani nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania a na úrok tak, ako si ho uplatnil žalobou,
zamietol súd žalobu aj v časti príslušenstva pohľadávky.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej
žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku formálne síce v celom jeho rozsahu, ale podľa obsahu a odvolacieho petitu iba
voči časti zamietajúcej nárok žalobcu na zaplatenie sumy 236,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 236,88 Eur od 12.6.2012 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania,
podal odvolanie prostredníctvom právneho zastúpenia žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že súd zaviaže
žalovanú na zaplatenie sumy 236,88 Eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 236,88 Eur
od 12.6.2012 do zaplatenia. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania. Ako odvolacie dôvody
uviedol tie, ktoré vyplývajú z § 365 písm. f), h), d), b) a e) Civilného sporového poriadku, teda že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces; že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Argumentoval tým, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd
aplikoval na úverovú zmluvu č. 3801175242 zo dňa 24.1.2008 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, pričom zisťoval, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa tohto zákona a dospel
k záveru, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) tohto zákona, t. j. konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru a náležitosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h), t. j. ročnú úrokovú sadzbu, a preto
s prihliadnutím na § 4 ods. 3 považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Zmluvu však považoval za
platnú. Za neplatnú považoval dohodu medzi veriteľom a dlžníkom, v zmysle ktorej môže veriteľ žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (tzv. zosplatnenie poskytnutého úveru),
a to najmä z dôvodu, že predmetná dohoda je premietnutá do úverových zmluvných podmienok, nie do
samotnej úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu žalobu zamietol. Žalobca s týmto právnym záverom súdu
nesúhlasí, pretože podľa neho dohoda medzi veriteľom a dlžníkom, v zmysle ktorej môže veriteľ žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (tzv. zosplatnenie poskytnutého úveru),
môže byť obsiahnutá v úverových zmluvných podmienkach. Predmetná dohoda je v danom prípade
obsiahnutá v Hlave 7 Úverových zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej
zmluvy. Tento právny názor žalobcu podporuje aj skutočnosť, že predmetná dohoda nie je obligatórnou
náležitosťou zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. Podľa žalobcu nie je nevyhnutné, aby
všetky práva a povinnosti zmluvných strán boli upravené priamo v úverovej zmluve. Táto obsahuje najmä
obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. V prípade, ak by všetky práva
a povinnosti, ktoré si veriteľ a dlžník zamýšľajú upraviť vo vzájomnom zmluvnom vzťahu boli uvedené
priamo v úverovej zmluve, táto by potom bola neprehľadná a nezrozumiteľná. Práve na tento účel slúžia
úverové zmluvné podmienky. Navyše takáto dohoda nebude uplatňovaná v každom zmluvnom vzťahu,
ale iba v prípade, ak sa dlžník dostal do omeškania s plnením svojho záväzku.

7. Ďalej žalobca dôvodil tým, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd nepovažoval žalobcom
uplatnený nárok za nedôvodný, ale uviedol, že žalovaná má právo svoj záväzok (t. j. vrátiť poskytnuté
finančné prostriedky) plniť v mesačných splátkach. V zmysle zmluvy mala úver splatiť v 84 splátkach. Z
Výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že 51. splátka (t. j. posledná splátka pred zosplatnením úveru)
bola splatná dňa 7.5.2012, potom      84. splátka (t. j. posledná splátka) by bola splatná dňa 7.2.2015,
teda v čase vydania napadnutého rozhodnutia dňa 21.11.2016 už uplynula splatnosť poslednej splátky.
Preto aj keď považoval súd poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, mal žalovaného zaviazať na
úhradu zvyšku neuhradenej istiny, t. j. skutočne poskytnutých finančných prostriedkov. Veriteľ poskytol
žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2.655,54 Eur, žalovaná uhradila celkovo sumu 2.418,63 Eur,
čo znamená, že na istine dlh predstavuje sumu vo výške 236,88 Eur. Vzhľadom na uvedené zaťažil
súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vadami. Pretože s výrokom vo veci samej súvisí aj výrok o
náhrade trov konania, žalobca napáda aj tento výrok a vzhľadom na pomer úspechu navrhuje, aby súd
stranám sporu trovy prvoinštančného konania podľa § 255 ods. 2 CSP nepriznal.

8.  Žalovaná odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.



9.  Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon       č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, rešpektujúc pritom ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
ale tiež i to, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

10.  Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej zamietajúcej časti je čiastočne dôvodné, v dôsledku
čoho je potrebné rozsudok v napadnutej časti sčasti zmeniť (§ 388 CSP) a sčasti potvrdiť (§ 387 CSP),
s čím súvisela následne potreba zmeniť aj závislý výrok o náhrade trov konania.

11.  Žalobca v odvolacom konaní nenapáda zamietajúci výrok napadnutého rozsudku v celom jeho
rozsahu, ale len v časti o zaplatenie sumy 236,88 Eur s príslušenstvom, preto je napadnutý rozsudok
vo zvyšnej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 1.458,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 1.458,29 Eur od 12.6.2012 do zaplatenia právoplatný a v tejto časti nepodlieha
odvolaciemu prieskumu.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, je
preto posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v časti o zaplatenie sumy 236,88
Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 236,88 Eur od 12.6.2012 do zaplatenia
zamietol, včítane závislého výroku o trovách prvoinštančného konania.

13. V danom prípade žalobca nenapádal skutkové a právne závery súdu prvej inštancie spočívajúce v
tom, že dňa 29.1.2008 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá úverová zmluva, ktorá je zmluvou
spotrebiteľskou v zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ a zároveň sa jedná o spotrebiteľský úver v zmysle
zák. č. 258/2001 Z. z. Rovnako žalobca v odvolaní nenamietal proti záveru prvoinštančného súdu,
že predmetný spotrebiteľský úver, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej sumu 2.655,51 Eur,
ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v 84. splátkach po 53,04 Eur, je vzhľadom na absenciu náležitostí
vyžadovaných ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) a h) zák. č. 258/2001 Z. z., t. j.  absenciu údajov o
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ročnej úrokovej sadzbe, potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 cit. zákona. Aj s ohľadom na uvedené sa v odvolacom konaní
domáhal už len zaplatenia zvyšku nesplatenej istiny poskytnutého úveru t. j. sumy 236,88 Eur (čo
predstavuje rozdiel medzi sumou skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 2.655,51 Eur
a žalovanou celkovo zaplatenou sumou 2.418,63 Eur). Vzhľadom na to, že žalobca uvedené závery
neučinil predmetom odvolacieho prieskumu, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa
nimi viac nezaoberal (ani zaoberať nemohol).

14. S ohľadom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom ostávalo odvolaciemu súdu posúdiť, či
súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti dohody o strate výhody splátok
(§ 565 OZ) obsiahnutej v Úverových zmluvných podmienkach.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.



16.   V zmysle § 565 OZ môže dlžník okrem jednorazového plnenia dlhu, zaplatiť jediný dlh aj v splátkach.
V prípade plnenia dlhu v splátkach je výška aj čas plnenia (splatnosť) jednotlivých splátok vopred
dohodnutá a jednotlivé splátky dospievajú postupne podľa zvoleného splátkového kalendára. Pri plnení
dlhu v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti. Jednak je stanovená doba plnenia jednotlivých
splátok a zároveň doba splatnosti celej pohľadávky je určená poslednou splátkou. Záväzok potom zaniká
postupne, tak ako sú splátky plnené a omeškanie dlžníka sa posudzuje pri každej splátke zvlášť. Dohoda
o plnení dlhu v splátkach môže byť uzavretá už pri vzniku záväzku, ale i dodatočne.

17. Ak dlžník plní dlh v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti
nespôsobuje bez ďalšieho splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok predstavuje samostatný dlh, ktorý
veriteľ môže samostatne uplatňovať na súde. Súčasťou dohody o plnení dlhu v splátkach môže byť tiež
dohoda o strate výhody splátok, ak dlžník niektorú zo splátok nezaplatí riadne a včas. V tom prípade
nesplnením niektorej splátky riadne a včas je veriteľ oprávnený požadovať celý zvyšok pohľadávky
naraz. Ide o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach. Podmienka spočíva v tom, že dlžník dodrží
splátky. Ak dlžník nedodrží dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok, stráca výhodu splátok za
predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky.

18.  Vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,  je ustanovenie §
565 OZ o strate výhody splátok modifikované ustanovením           § 53 ods. 9 OZ, ktoré však nadobudlo
účinnosť až 1.11.2008 (zák. č. 379/2008 Z. z.), keď v období od 1.11.2008 do 30.6.2011 išlo o odsek 8
cit. § 53 OZ, čiže na predmetnú úverovú zmluvu zo dňa 29.1.2008 ho aplikovať nemožno.

19.  Právnou skutočnosťou, ktorá zakladá možnosť splniť dlh v splátkach, pod hrozbou straty výhody
splátok, je vždy dohoda účastníkov (môže ňou byť i rozhodnutie súdu). Dohoda o splátkach a o strate
výhody splátok je vo všeobecnosti prípustná pri vzniku záväzkového vzťahu alebo kedykoľvek počas
jeho trvania. V takom prípade (uzavretia dohody ex post) ide súčasne o zmenu obsahu záväzku, pri
ktorej je z hľadiska formy úkonu nevyhnutné rešpektovať ust. § 40 ods. 2 OZ, podľa ktorého písomne
uzavretá zmluva sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

20.  V posudzovanom prípade sa však zmluvné strany dohodli na plnení dlhu v splátkach už pri vzniku
záväzkovo-právneho vzťahu z úverovej zmluvy, keď v samotnej zmluve je uvedené, že poskytnutý úver
sa žalovaná zaväzuje splácať v 84 pravidelných mesačných splátkach po 53,04 Eur. Predmetná úverová
zmluva ďalej obsahuje ustanovenie, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., ktoré sa nachádzajú na rube zmluvy s tým, že žalovaná podpisom
zmluvy potvrdzuje, že je s nimi oboznámená. Úverové zmluvné podmienky potom v § 3 Hlavy 7 obsahujú
ustanovenie, podľa ktorého je klient povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti  v
prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade sa zmluvné strany už pri vzniku
úverovej zmluvy uzavretej písomne dohodli na tom, že žalovaná bude poskytnutý úver (dlh) splácať v
dohodnutých splátkach s tým, že pokiaľ sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok, alebo s platením
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zvyšku
pohľadávky naraz. Medzi zmluvnými stranami tak bola platne uzavretá dohoda o plnení dlhu v splátkach
pod hrozbou straty výhody splátok, nakoľko ust. § 565 OZ v prípade takejto dohody pri vzniku zmluvného
vzťahu nevyžaduje písomnú formu právneho úkonu, preto ustanovenie o strate výhody splátok mohlo
byť obsiahnuté aj v Úverových zmluvných podmienkach, ktoré žalovanou nie sú podpísané. Písomná
forma dohody o splátkach a  dohody o strate výhody splátok sa vyžaduje iba v prípade, ak samotný
záväzok vznikol na základe písomnej zmluvy a až následne, po jeho vzniku počas jeho trvania, dôjde
k uzavretiu dohody o plnení dlhu v splátkach a dohody o strate výhody splátok, čím zásadne dochádza
k zmene obsahu záväzku vo vzťahu k pôvodne dohodnutej splatnosti pohľadávky, preto len v takomto
prípade, t. j. uzavretia dohody o splátkach ex post, je z hľadiska formy právneho úkonu nevyhnutné
rešpektovať ustanovenie § 40 ods. 2 OZ vyžadujúce, aby všetky písomne uzavreté dohody boli zmenené
alebo zrušené iba písomnou formou, inak je takýto právny úkon absolútne neplatný podľa § 40 ods. 1 OZ.

21.  V rámci spotrebiteľských zmlúv je potom všeobecne prípustné časť zmluvy určiť s odkazom na tzv.
všeobecné obchodné podmienky. Zákonodarca pritom možnosť uzavretia dohody podľa § 565 OZ v tzv.
všeobecných obchodných podmienkach tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy nevylučuje (ust. § 53
OZ). Uzavretie dohody so spotrebiteľom podľa § 565 OZ naopak osobitne upravuje v ustanovení akt.
§ 53 ods. 9 OZ z čoho vyplýva, že takúto dohodu zmluvných strán nie je možné kvalifikovať ani ako



neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v znení platnom
a účinnom v čase uzavretia zmluvy, neuvedenie takejto dohody priamo v texte zmluvy nesankcionuje
neplatnosťou takéhoto dojednania. Žalovaná v danom prípade úverovú zmluvu so žalobcom uzavrela
písomne, pričom svojím podpisom na zmluve potvrdila, že sa s touto zmluvou ako aj Úverovými
zmluvnými podmienkami uverenými na rube zmluvy oboznámila. Záver súdu prvej inštancie o tom, že
pri uzatváraní dohody o možnosti mimoriadneho zosplatnenia pohľadávky absentuje vôľa žalovanej,
ako zložka právneho úkonu vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí. Rovnako je nesprávny záver súdu
prvej inštancie, že v danom prípade dohoda o strate výhody splátok predstavuje dohodu o zmene
obsahu záväzku, a preto sa na jej platnosť v zmysle § 40 OZ vyžaduje, aby bola uzavretá v písomnej
forme, nakoľko zmluvné strany si túto možnosť dohodli už pri samotnom vzniku záväzkovo-právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, v ktorom prípade zákon na platnosť takejto dohody písomnú
formu právneho úkonu podľa § 565 OZ nevyžaduje. Na daný prípad potom nie je možné aplikovať
ani všeobecne známy nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013 podľa
ktorého: „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako
ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok,
ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis,“
pretože zákonodarca v prípade dohody o zmluvnej pokute a rozhodcovskej doložke zásadne vyžaduje
písomnú formu týchto právnych úkonov.

22.   Z predloženej listiny Výpis čerpania, splátok a úhrad potom vyplýva, že žalovaná úver riadne
nesplácala, s plnením splátok sa opakovane dostávala do omeškania, pričom ku dňu zosplatnenia úveru,
t. j. ku dňu 28.5.2012 boli splnené podmienky podľa § 3 Hlavy 7 Úverových zmluvných podmienok,
žalovaná totiž bola v tom čase v omeškaní s viac ako s dvoma splátkami. Žalobca teda bol oprávnený
využiť svoje právo požadovať zaplatenie celej svojej pohľadávky naraz. Výzvou zo dňa 28.5.2012,
preukázateľne odoslanou na poštovú prepravu dňa 31.5.2012, žalovanú vyzval na splatenie celého
čerpaného úveru naraz, celkovú dlžnú čiastku vyčíslil na sumu 1.864,69 Eur a požadoval jej zaplatenie
do 15 dní od odoslania predmetnej výzvy.

23.  Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má odvolací súd za to, že v danom prípade
boli splnené všetky podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 565 OZ a v dôsledku písomnej výzvy
veriteľa zo dňa 28.5.2012 došlo v dôsledku riadneho nesplácania úveru žalovanou, k mimoriadnemu
zosplatneniu celého zvyšku žalobcovej pohľadávky. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca si na súde
uplatnil nesplatnú pohľadávku je preto nesprávny. S prihliadnutím na skutočnosť, že poskytnutý úver
je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, je potom dôvodný nárok žalobcu, požadujúceho už
iba zaplatenie nesplatenej istiny poskytnutého úveru, t. j. sumy 236,88 Eur (rozdiel medzi sumou
poskytnutých prostriedkov 2.655,51 Eur a žalovanou celkom zaplatenou sumou 2.418,63 Eur).

24. Nakoľko žalovaná na výzvu veriteľa zo dňa 28.5.2012 na zaplatenie zvyšku dlhu nereagovala a viac
nezaplatila žiadnu sumu, dostala sa uplynutím lehoty 15 dní od odoslania predmetnej výzvy k splateniu
celého dlhu do omeškania. Keďže predmetná výzva bola žalovanej odoslaná dňa 31.5.2012, lehota 15
dní na plnenie uplynula dňa 15.6.2012 a s plnením sa žalovaná dostala do omeškania až dňa 16.6.2012.
V súlade s ustanovením        § 517 ods. 2 OZ, v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 cit. nariadenia v znení
účinnom do 31.1.2013, má žalobca v danom prípade nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k uvedenému
ku dňu 16.6.2012 bola 1%. Pretože pohľadávka žalobcu bola odôvodnená len na vrátenie nesplatenej
sumy poskytnutých peňažných prostriedkov, bez úrokov a poplatkov, má žalobca nárok na zaplatenie
úroku z omeškania 9% ročne (8% + 1%) zo sumy 236,88 eur odo dňa 16.6.2012 do zaplatenia.

25. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 236,88 Eur s príslušenstvom zmenil tak, že uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 236,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
236,88 Eur od 16.6.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z omeškania už od
12.6.2012 do 15.6.2012, rozsudok súdu prvej inštancie v  zamietajúcej časti  podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.



26. V súlade s ustanovením § 396 ods. 2 CSP  a § 388 CSP potom odvolací súd zmenil aj závislý výrok o
náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vzhľadom na celkový prevažujúci úspech žalovanej v
prvoinštančnom konaní. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 1.695,17 Eur s príslušenstvom,
pričom úspešný bol iba v časti o zaplatenie sumy 236,88 Eur s príslušenstvom. Potom podľa výsledku
konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 13,97% (236,88 Eur : 1.695,17 Eur  x 100)
a hrubý úspech žalovanej  v rozsahu 86,03% (100% - 13,97%) a tým je daný prevažný čistý úspech
žalovanej v rozsahu 72,06% (86,03% - 13,97%), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej na
náhradu účelne vynaložených trov prvoinštančného konania práve takýmto percentom. Odvolací súd
preto napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania v zmysle ustanovení  § 396 ods. 2, v spojení
s ust. § 388  a § 255 ods. 1 CSP zmenil tak, žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 72,06%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

27. O náhrade trov odvolacieho konania s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle        § 396 CSP, rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal
plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov odvolacieho
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rovnako rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28.  Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).



Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).