{"guid": "0a00b0e0-148e-4b4a-bc9a-deb693227920:7324bd9c-1267-426b-921f-659b5623a147", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5016200310.1", "spisova_znacka": "21S/63/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/63/2016 z 20. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 20. septembra 2016, sp. zn. 21S/63/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5016200310.1", "identifikacne_cislo": "5016200310", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Danica Michalková", "sudca_id": 36, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-michalkova-36", "datum_vydania": "2016-09-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7324bd9c-1267-426b-921f-659b5623a147", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200310.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200310.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200310.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/63/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200310
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200310.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu:
Milan Pojezdala, s miestom podnikania Sama Chalupku 839/19, 013 03 Varín, IČO: 41 753 186, právne
zastúpený spoločnosťou: V4 Legal s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1693738/2015 zo dňa 19.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu    z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.01.2016 domáhal proti žalovanému preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. 1693738/2015 zo dňa 19.11.2015, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 1301053/2015 zo dňa 17.08.2015, ktorým podľa § 68 ods.
5  zákona č. 563/2009 Z.z. bol vo vzťahu k žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie III. štvrťrok 2008 v sume 7.599,74 Eur. Žalobca nesúhlasí s vyššie uvedenými rozhodnutiami
a cíti sa byť ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím. Žalovaný v rozhodnutiach
uvádza, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval realizáciu zdaniteľných obchodov
deklarovaných na uvedených faktúrach. Dožiadaný správca dane Daňový úrad Nitra zistil, že spoločnosť
OMNIS SERVIS, s.r.o. bola registrovaná ako štvrťročný platiteľ DPH od 10.07.1998. Posledné daňové
priznanie na dani z príjmov právnických osôb bolo podané za rok 2003, na DPH za III. štvrťrok
2004, pričom v spoločnosti správca dane určil posledné zdaňovacie obdobie na DPH II. štvrťrok 2009.
Následne dožiadaný správca dane zaslal spoločnosti OMNIS SERVIS, s.r.o., na adresu jej sídla výzvu
na predloženie dokladov zo dňa 21.08.2013, ktorou požadoval účtovné doklady za I. a IV. štvrťrok 2008;
uvedená písomnosť sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Dňa 23.09.2013 správca dane zaslal
predvolanie konateľovi spoločnosti, ktorým je od 03.11.2004 pán Vladimír Ollé, na adresu potvrdenú
registrom obyvateľov Slovenskej republiky. Vladimír Ollé túto písomnosť neprevzal v odbernej lehote
a k správcovi dane sa nedostavil. Na základe požiadavky žalovaného na vypočutie Vladimíra Ollého
požiadal správca dane Daňový úrad Nitra o opätovné predvolaného Vladimíra Ollého. Daňový úrad
Nitra požiadal o predvedenie Vladimíra Ollého Policajný zbor Šaľa, z adresy trvalého pobytu J. Hollého,
Šaľa - Veča a následne aj z adresy, kde menovaný býva bez prihlásenia, t. j. z ul. S.. XXX, W.,
ktorá bola zistená OOPZ Šaľa. Okresné riaditeľstvo PZ v Šali, obvodné oddelenie Močenok, ktoré
vo svojej odpovedi zo dňa 24.07.2015 uviedlo, že: menovaného sa nepodarilo predviesť, a ak sa
menovaný na tejto adrese zdržiava, pravdepodobne sa zatajuje. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí tiež
uvádza, že po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že záver prijatý správcom dane,
podľa ktorého žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH z predložených vystavených dodávateľom



OMNIS SERVIS, s.r.o., Šaľa je správny. Zároveň žalovaný uvádza, že okrem vyššie uvedených faktúr
žalobca nepredložil správcovi dane žiadne iné dôkazy preukazujúce realizáciu predmetných pomocných
stavebných prác dodávateľom OMNIS SERVIS, s.r.o.. Faktúry predložené správcovi dane obsahujú len
všeobecný opis zdaniteľného plnenia, nie je na nich uvedený podrobný súpis vykonaných prác, rovnako
neboli predložené ani ďalšie dôkazy, ako napr. zmluvy o vykonaní prác, preberacie protokoly, stavebné
denníky, ... Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko žalovaný všetky doklady týkajúce sa preverenia
faktúr vystavených na spoločnosť OMNIS SERVIS, s.r.o. odovzdal správcovi dane, a to dňa 08.07.2013
- Potvrdenie o zapožičaní dokladov, ešte pred samotným začiatkom daňovej kontroly, ktorá začala dňa
27.09.2015. Na základe uvedených skutočností dospel správca dane k záveru, že žalovaný resp. že
žalobca nesplnil podmienky pre odpočítanie dane a odpočítanie bolo uskutočnené v nesprávnej výške,
a to z dôvodu, že spoločnosť OMNIS SERVIS, s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť od roku
2004.

2. Vzhľadom na uvedené tvrdenie žalovaného prebúdza v žalobcovi dôvodné pochybnosti o tom, že sa
dostatočne neoboznámil so všetkými dôkazmi predloženými žalobcom, nakoľko, ak by tak vykonal, mal
by vedomosť o tom, že žalobca správcovi dane predložil: peňažný denník, príjmové pokladničné doklady,
výdavkové pokladničné doklady, evidenciu záväzkov, evidenciu pohľadávok, výpisy z bankového účtu,
evidenciu pohľadávok k 31.12.2007 uhradených v roku 2008, zmluvu o dielo medzi spoločnosťou
OMNIS SERVIS, s.r.o. a žalobcom, protokoly k vystaveným faktúram spoločnosťou OMNIS SERVIS,
s.r.o., fotokópiou občianskeho preukazu Vladimíra Ollého. Podľa názoru žalobcu je nepravdivé tvrdenie
žalovaného, že žalobca nepreukázal, že došlo k reálnemu uskutočneniu pomocných stavebných prác
deklarovaných na faktúrach dodávateľov OMNIS SERVIS, s.r.o.. Ďalej žalobca namietal, že ak správca
dane namieta materiálnu stránku plnenia spoločnosťou OMNIS SERVIS, s.r.o., mal nariadiť miestne
zisťovanie - ohliadku. Z dôvodu, že ju nenariadil, má za to, že materiálne plnenie nie je sporné
a uznáva ho, v opačnom prípade by sa domnieval, že konanie správcu dane nevykonať miestne
zisťovanie bolo účelové a špekulatívne s cieľom vyhnúť sa objasneniu skutočného stavu. Žalobca má
za to, že skutočnosť, že spoločnosť OMNIS SERVIS, s.r.o. nie je kontaktná, neplní svoje povinnosti
vo vzťahu k správcovi dane neznamená, že spoločnosť neuskutočnila uvedené práce, uhradené na
základe predložených faktúr. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011. Z dôvodu
predloženia všetkých dostupných listinných dôkazov žalobcom, žalobca má za to, že dôkazné bremeno
na preukázanie absencie neuznaných daňových výdavkov sa presunulo na správcu dane, ktorý mal
v prvom rade dôslednejšie dokazovaním skúmať, na základe predložených dokumentov materiálne
plnenie, nakoľko z dôvodu, že sa vykonaním takéhoto dokazovania nezaoberal, má za to, že materiálne
plnenie vykonané spoločnosťou OMNIS SERVIS, s.r.o. nepovažoval správca dane a žalovaný za
sporné. Jediným sporným počas celého konania, ktoré skúmal správca dane bola ekonomická činnosť
spoločnosti OMNIS SERVIS, s.r.o. a kontaktovateľnosť Vladimíra Ollého. Z uvedeného je teda zrejmé,
že dôkazné bremeno nezaťažuje platiteľa dane žalobcu bezhranične, pretože po adekvátnom splnení
dôkaznej povinnosti platiteľom dane prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. Uviedol, že samotná
skutočnosť sama o sebe, že dodávateľ je nekontaktnou osobou alebo, že nezahrnul príjmy z predmetnej
transakcie do účtovníctva bez toho, že by bolo spochybnené, že dodávky boli pre daňový subjekt
uskutočnené, je nedôvodnou pochybnosťou, sa správca dane nezbaví dôkazného bremena. Poukázal
v tomto smere na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. Afs 129/2016-147. Ďalej poukázal na
rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 - Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektrinics a
C-484/03 Bond House, kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou,
že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom,
o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia posudzovaná sama o sebe a charakter
jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.
Ak správcovi dane vznikli  určité pochybnosti o plnení, resp. dodávateľovi tohto plnenia z titulu
preverovania tohto dodávateľa alebo jeho subdodávateľa, nemôže to byť na ujmu žalobcu, ktorý si
splnil všetky svoje povinnosti. Opak skutočnosti tvrdených žalobcom správca dane nepreukázal, stále
ostali iba pochybnosti. Žalobca nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne
zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že od týchto subjektov nebude účtovná evidencia
riadne vedená - rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžf 4/2013. Žalobca má za to, že skutočnosť, že spoločnosť
OMNIS SERVIS, s.r.o. nepodávala daňové priznanie a bola jej zrušená registrácia, nemusí nutne
znamenať, že spoločnosť nevykazovala žiadnu ekonomickú činnosť. Žalobca poukazuje na niekoľko
podstatných porušení, ktoré nastali počas daňovej kontroly a následne vyrubovacieho konania. Žalobca
dňa 02.07.2013 osobne prevzal oznámenie o daňovej kontrole č. 9501401/5/3106410/2013, v ktorom
správca dane určil, že kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu začne



dňa 27.09.2013. Dňa 27.05.2014 bola JUDr. Petrovi Rybárovi, advokátovi, zapísanému v SAK pod
č. 2160, Žilina, doručená písomnosť č. 9501401/5/2161212/2014 s označením Výzva na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole. V zmysle § 9 ods. 2 Daňového priadku, daňový subjekt, jeho
zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si  zvolí a ktorý
koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane, pričom
v spojitosti s § 9 ods. 4, ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa takéto
plnomocenstvo za všeobecné. Žalobca udelil dňa 08.11.2013 plnú moc predchádzajúcemu právnemu
zástupcovi na zastupovanie vo veci podania návrhu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia finančného
riaditeľstva č. 1100308/1/501488/2013 zo dňa 22.10.2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu
Žilina č. 9501402/5/3465426/2013/Vird zo dňa 19.07.2013. S poukazom na uvedené žalobca má za to,
že plnomocenstvo nie je generálne, nakoľko jeho rozsah je presne vymedzený, a teda prechádzajúci
právny zástupca nie je zástupcom daňového subjektu počas daňovej kontroly v daňovom konaní
vedenom pred Daňovým úradom Žilina, predmetom ktorej je daň z pridanej hodnoty za I. - IV. štvrťrok
2008 v zmysle Daňového poriadku. Napriek tomu s predchádzajúcim právnym zástupcom sa konalo
ako so zástupcom, čím správca dane podstatne pochybil. Správca dane konal v rozpore so zásadou
povinnosti zachovávať daňové tajomstvo, keď doručil výzvu - vrátane písomnosti s označením Protokol
č. 9501401/5/2154425/2014 predchádzajúcemu právnemu zástupcovi, čím správca dane oznámil
a sprístupnil daňové tajomstvo osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s týmto daňovým
tajomstvom. Postupom správcu dane bol žalobca zbavený aj možnosti svojho práva vyjadriť sa k
skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia bol postavený do situácie, ktorá
ho podstatne znevýhodnila oproti správcovi dane a bol značne obmedzený v práve účinne obhajovať
svoje tvrdenia a uplatňovať svoje zákonné práva. Poukázal v tejto súvislosti aj na § 45 ods. 1 písm.
f) a nadväzne na § 47 písm. i) Daňového poriadku. V protokole sa uvádza, že spoločnosť OMNIS
SERVIS, s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť od roku 2004, a teda ani z dodávateľských
faktúr nemohla byť odpočítaná daň, pretože pri predmetných službách pre daňový subjekt ani nevznikla
daňová povinnosť. Správca dane využil inštitút dožiadania na Daňový úrad Nitra za účelom preverenia
zdaniteľných obchodov medzi daňovým subjektom a OMNIS SERVIS, s.r.o.. Ako uvádza správca dane,
dňa 22.10.2013 bola správcovi dane doručená odpoveď, že štatutárny orgán OMNIS SERVIS, s.r.o.
nereagoval a nepodarilo sa predviesť ani Obvodnému oddeleniu PZ Šaľa dňa 13.01.2013. V tejto
súvislosti poukazuje na dátum 29.07.2013 označený ako dátum začiatku daňovej kontroly. Z uvedeného
vyplýva, že príslušníci OOPZ Šaľa v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávali úkony v rámci nej, ešte
pred jej samotným začiatkom, čo odporuje zásadám logického myslenia.

3. Poukázal na to, že u žalobcu prebiehala daňová kontrola - na dani z príjmov fyzických osôb za rok
2008. V rámci tejto daňovej kontroly predložil zoznam zamestnancov s dátumami a adresami pobytu
pracujúcich na prácach fakturovaných spoločnosťou OMNIS SERVIS, s.r.o. a taktiež uviedol telefónny
kontakt na konateľa pána Vladimíra Ollého. Zdôraznil, že zamestnankyni správcu dane sa podarilo s
Vladimírom Ollém telefonicky kontaktovať a dohodla si s ním výsluch na 11.12.2012, avšak na tento
sa nedostavil. Pričom následne sa stal pre správcu dane nekontaktovateľným aj napriek niektorým
dožiadaniam na Daňový úrad Nitra. Žalobca rovnako niekoľkokrát navrhol vykonanie ohliadky miesta
stavieb, na ktorých boli práce spoločnosťou OMNIS SERVIS, s.r.o. vykonané. Žalobca poskytol počas
oboch daňových kontrol správcovi dane nepretržitú súčinnosť a skutočnosť, že spoločnosť OMNIS
SERVIS, s.r.o. si voči správcovi dane neplní svoje povinnosti by mu  nemala byť na príťaž.

4. V súvislosti s uvedeným by žalobca chcel  zdôrazniť, že zistenie skutkového stavu veci žalovaným
je nedostatočné a nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia, a ak áno, tak takéto rozhodnutie
považuje žalobca za nezákonné. Má za to, že správca dane nepostupoval pri výkone daňovej kontroly v
súlade so zásadami daňového konania, nezachoval objektívnosť a nestrannosť konania a rozhodovania.
Daňový poriadok definuje základné zásady daňového konania takým spôsobom, že tieto vychádzajú
z princípov právneho štátu, Ústavy SR a medzinárodného kontextu legislatívy a nutnosti aproximácie
daňového práva v SR a krajín EÚ. Žalovaný nepriznal všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
neviedol daňové konanie tak, aby zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti
čo najúplnejšie, nevyužil všetky prostriedky dokazovania a v neprimeranej miere preniesol dôkazné
bremeno na žalobcu. Žalobca by chcel uviesť, že postup správcu dane v konaní v konečnom dôsledku aj
žalovaného považuje žalobca od počiatku za účelový, nakoľko dňa 04.09.2012 začala u žalobcu daňová
kontrola na dani z príjmov fyzických osôb 2008, v ktorej boli zistené rovnaké skutočnosti, aké boli zistené
počas tejto kontroly a o ktorej zákonnosti sa momentálne vedie konanie na Najvyššom súde Slovenskej
republiky. Dovoľuje si vysloviť názor, že správca dane začal daňovú kontrolu žalobcu s tým,  že vopred



poznal jej výsledok. Žalobca mal za to, že žalovaný od začiatku konania postupoval cielene nepriznať
nárok na odpočet DPH a tomuto cieľu zodpovedajú aj jeho kroky v časovej a vecnej súvislosti tak, ako
boli realizované. Zdôraznil, že neunesenie dôkazného bremena správcom dane nesmie byť na ujmu
žalobcu, ako slabšej strany. Žalobca poukazuje na to, že správca dane nerešpektoval viazanosť právnym
názorom odvolacieho orgánu v zmysle dikcie § 74 Daňového poriadku, keď vykonal v rámci dokazovania
niekoľko formalistických úkonov, ktoré nesmerovali k úplnému zisteniu a objasneniu skutkového stavu
veci, nezaoberal sa naznačeným právnym názorom odvolacieho orgánu žalovaného. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnil aj náhradu trov konania.

5. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie podaním doručeným súdu dňa 17.05.2016. Žalobu
žiadal zamietnuť. Poznamenal, že vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100308/1/501488/2013 zo dňa 22.10.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa
19.07.2013, ktorým bol vyrubený rozdiel na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 Krajský súd v
Žiline už rozhodol rozsudkom 21S/156/2013 zo dňa 28.05.2014 žalobu zamietol. V danom prípade tiež
nebolo preukázané, že spoločnosť OMNIS SERVIS, s.r.o. vykonáva práce pre žalobcu, a že predmetné
sporné faktúry spoločnosť aj vystavila a že tieto faktúry boli aj v skutočnosti zaplatené. Správca dane v
rozhodnutí č. 9501402/5/3465426/2013/Vird zo dňa 19.07.2013, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane
na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008 konštatoval, že počas výkonu daňovej kontroly dane z
príjmov fyzickej osoby za rok 2008 nebolo kontrolovaným daňovým subjektom dostatočne a hodnoverne
preukázané, že spoločnosť OMNIS SERVIS, s.r.o. vykonávala práce pre kontrolovaný daňový subjekt,
a že faktúry boli spoločnosťou vystavené a zároveň faktúry boli aj v skutočnosti zaplatené. K námietke,
že správca dane nerešpektoval viazanosť právnym názorom odvolacieho orgánu, keď vykonal v rámci
dokazovania niekoľko formalistických úkonov, ktoré nesmerovali k úplnému zisteniu a objasneniu
skutkového stavu, žalovaný uviedol, že rozhodnutím Finančné riaditeľstva SR zo dňa 22.04.2015 bolo
zrušené rozhodnutie správcu dane zo dňa 20.01.2015 a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Uvedeným rozhodnutím žalovaný zaviazal správcu dane, aby v ďalšom konaní využil všetky zákonné
možnosti na vypočutie Vladimíra Ollého ako svedka, a to vzhľadom na skutočnosť - oznámenú
Obvodným oddelením PZ Šaľa v odpovedi zo dňa 26.11.2014, podľa ktorej Vladímir Ollé bez prihlásenia
býva v W. na ul. S.. XXX, pričom uvedená adresa patrí do služobného obvodu OOPZ Močenok. Správca
dane v ďalšom konaní vykonal úkony požadované odvolacím orgánom, keď požiadal Daňový úrad
Nitra o vypočutie Vladimíra Ollého. Daňový úrad Nitra  zaslal dňa 09.06.2015 na OOPZ Šaľa žiadosť
o predvedenie, v ktorej uviedol, že z odpovede zo dňa 26.11.2014 vyplynula skutočnosť, že Vladimír
Ollé bez prihlásenia býva v W., na ul. S.. XXX, pričom uvedená adresa patrí do služobného obvodu
OOPZ Močenok, a vzhľadom na túto informáciu Daňový úrad Nitra žiadal o predvedenie uvedenej osoby.
Správca dane obdržal odpoveď od ORPZ  v Šali, odbor poriadkovej a dopravnej polície, OOPZ Močenok
zo dňa 21.07.2014, v ktorej bolo uvedené, že menovaného sa nepodarilo predviesť, nakoľko na adrese
W., S.. XXX  nikto neotváral, a ak sa tam menovaný zdržiava, pravdepodobne sa zatajuje. Žalovaný
je toho názoru, že správca dane v ďalšom konaní vykonal úkony požadované odvolacím orgánom,
z uvedeného dôvodu je predmetná námietka žalobcu neopodstatnená. Vzhľadom na uvedené žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) v spojení s § 491 ods. 1, 2
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v rozsahu žalobných dôvodov  uvedených v žalobe (§ 183
SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade so zákonom, vo veci bol
dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom boli správne aplikované právne
predpisy, a to jednak zákon o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. a aj zákon č. 563/2009 z.z -
Daňový poriadok. Z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP, a
to z nasledovných dôvodov:

7. Krajský súd v Žiline mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že daňová kontrola u
žalobcu na dani z pridanej hodnoty za obdobie I. až  IV. štvrťrok 2008 sa  začala dňa 29.07.2013.
O výsledku daňovej kontroly za obdobie I. až  IV. štvrťroku roku 2008 bol vyhotovený protokol č.
9501401/5/2154425/2014 zo dňa 23.05.2014. Na základe vykonanej daňovej kontroly bol žalobcovi
vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 vo výške 7.599,74
Eur, proti ktorému bolo podané odvolanie a odvolací orgán rozhodnutie správcu dane zrušil a vrátil na
ďalšie konanie, nakoľko správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, keďže sa nepokúsil kontaktovať



Vladimíra Ollého, ktorého chcel vypočuť ako svedka, na adrese oznámenej OOPZ Šaľa, ani nepožiadal
príslušné OOPZ o jeho predvedenie. Následne správca dane vykonal potrebné úkony požadované
odvolacím orgánom a následne vydal rozhodnutie č. 1301053/2015 zo dňa 17.08.2015, ktorým vyrubil
žalobcovi rozdiel dane vo výške 7.599,74 Eur. Správca dane v zdaňovacom období III. štvrťrok 2008
kontrolou neuznal odpočítanie dane v celkovej výške 7.599,74 Eur z faktúr č. 162/2008 zo dňa
17.07.2008, č. 163/2008 zo dňa 25.07.2008, č. 164/2008 zo dňa 15.08.2008, č. 165/2008 zo dňa
26.08.2008, č. 166/2008 zo dňa 17.09.2008 a č. 167/2008 zo dňa 26.09.2008  za pomocné práce na
stavbách vystavených dodávateľom: OMNIS SERVIS, s.r.o., Hollého 36, 927 05 Šaľa. Dôvodom pre
neuznanie odpočítania dane z uvedených faktúr bola skutočnosť, že žalobca nesplnil podmienky pre
odpočítanie dane. Spoločnosť OMNIS SERVIS, s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť od roku
2004 a z vyššie uvedených faktúr tam uvedených nemohla byť odpočítaná daň v celkovej výške 7.599,74
Eur. Pri uvedených dodávateľských faktúrach nedošlo k dodaniu služby, t. j. nepreukázalo sa splnenie
podmienky, na ktorú sa odpočet DPH viaže, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov.

8. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie s odôvodnením, že správca dane nedostatočne zistil
skutkový stav veci, konkrétne nevyužil všetky zákonom stanovené možnosti, aby  zabezpečil dôkazné
prostriedky na správne zistenie skutočností nevyhnutných na vydanie rozhodnutia.

9. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil rozhodnutím zo dňa 19.11.2015. V
odôvodnení poukázal na to, že odvolávajúci nepreukázal, že došlo k reálnemu uskutočneniu pomocných
stavebných prác deklarovaných na faktúrach č. 162/2008, č. 163/2008, č. 164/2008, č. 165/2008, č.
166/2008 a č. 167/2008 dodávateľom OMNIS SERVIS, s.r.o., Šaľa. Dôkazmi, ktoré predložil odvolávajúci
boli len vyššie uvedené faktúry. Samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená daň nezakladá právo
na odpočítanie dane. Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie práva na odpočítanie DPH
nepostačuje, ak daňový subjekt deklaruje zdaniteľné plnenie  preukázaním daňových dokladov - faktúr
s predpísaným obsahom. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nevyvrátil relevantným spôsobom
pochybnosti o hodnovernosti vyššie uvedených faktúr vystavených spoločnosťou OMNIS SERVIS, s.r.o.
a nepreukázal splnenie podmienok s poukazom na § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 19 ods.
2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH.

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP, zákon č. 162/2015 Z. z., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať
ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy.

11. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá  osoba, ktorá sa
cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého
orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale
bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho
súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny
orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia,
či dostatočne zistil skutkový stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitostí, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupov správneho orgánu predchádzajúceho vydaním napadnutého rozhodnutia.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. - Daňový poriadok, pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.



14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009  Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

15. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj
z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

16. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z., pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe
daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri
správe daní neprihliada.

17. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z., daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva
a povinnosti.

18. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z., právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb
podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

19. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

20. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

21. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

22. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

23. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a) na predloženie
1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.



24. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho
prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,
h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa
na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

25. Podľa § 19 ods. 2  zák. č. 222/2004 o DPH v znení k 30.11.2008 daňová povinnosť vzniká dňom
dodania služby. Ak je služba dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho
štátu a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku je príjemca služby podľa § 69 ods. 2 až 4, daňová
povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry; ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť
vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v
ktorom bola služba dodaná.

26. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení k 30.11.2008, právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

27. Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona, písm. a) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

28. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

29. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa
jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách;
osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru
z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch
sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ
záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a
s možnosťou pomerného odpočítania dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním
tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb.

30. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH
je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým
dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného
dodávateľa žalobca tovar alebo služby v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom ich tento získal,
pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetná služba alebo
tovar boli dodané obchodnou spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ žalobcu. Uskutočnenie
zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné
plnenie podľa faktúry nie je  uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia



faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre
odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH.

31. Krajský súd má za to, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) Zákona
o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to  zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby
za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa - žalobcu. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú
zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré
pre nárok na odpočet stanovil. Vo všeobecnosti možno uzavrieť, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na
odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne
uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

32. Žalobca v žalobe namieta, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že okrem faktúr nepredložil
správcovi dane žiadne iné dôkazy preukazujúce realizáciu pomocných stavebných prác realizovaných
dodávateľom OMNIS SERVIS, s.r.o.. Namietal, že tieto doklady odovzdal správcovi dane dňa 08.7.2013
ešte pred samotným začatím daňovej kontroly. Žalobca predložil peňažný denník, príjmové a výdavkové
pokladničné doklady, evidenciu záväzkov a pohľadávok, výpisy z bankového účtu, evidenciu pohľadávok
k 31.12.2007 uhradených v roku 2008, zmluvu o dielo medzi spoločnosťou OMNIS SERVIS, s.r.o.
a žalobcom, protokoly k vystaveným faktúram spoločnosťou OMNIS SERVIS, s.r.o. a fotokópiu
občianskeho preukazu Vladimíra Ollého. Skutočnosť predloženia špecifikovaných dokladov zo strany
žalobcu nie je sporná, vychádza z potvrdenia o zapožičaní dokladov  č. 951401/5/3264310/2013 zo dňa
8.7.2013. Súd poukazuje na skutočnosť, že medzi uvedenými dokladmi sa však nenachádzal žiadny
dôkaz, ktorý by vyvrátil pochybnosť správcu dane o realizácií predmetných prác dodávateľom OMNIS
SERVIS, s.r.o.. Z predložených dokladov, z faktúr a ani z odovzdávacích protokolov ani nie je zrejmé,
či fakturované pomocné stavebné práce za spoločnosť OMNIS SERVIS, s.r.o. vykonávali zamestnanci
tejto spoločnosti, alebo osoby pracujúce na živnosť.

33. Podľa názoru súdu sa žalovaný orgán stotožnil s prijatým záverom správcu dane, ktorým žalobcovi
neuznal odpočítanie dane v celkovej výške 96.140,00 Sk - 3.191,26 Eur, a to z faktúr vystavených
dodávateľom OMNIS SERVIS, s.r.o., Hollého 36, Šaľa, a to z faktúr č. 137/2008-139/2008, 138/2008,
správne. Vykonaným dokazovaním dožiadaný správca dane Daňový úrad Nitra zistil, že spoločnosť
OMNIS SERVIS, s.r.o. bola registrovaná ako štvrťročný platiteľ DPH od 10.07.1998. Posledné daňové
priznanie na dani z príjmov právnických osôb bolo podané za rok 2003, na DPH za III. štvrťrok 2004,
pričom v spoločnosti správca dane určil posledné zdaňovacie obdobie na DPH II. štvrťrok 2009. Vo
vzťahu k námietkam žalobcu, že skutočnosť, že spoločnosť OMNIS SERVIS, s.r.o. nie je kontaktná,
neplní si svoje povinnosti vo vzťahu k správcovi dane neznamená, že spoločnosť neuskutočnila
uvedené práce uhradené na  základe predložených faktúr súd udáva, že dožiadaný správca dane
zaslal spoločnosti OMNIS SERVIS, s.r.o. na adresu jej sídla výzvu na predloženie dokladov zo dňa
21.08.2013, ktorou požadoval predložiť účtovné doklady za I. až IV. štvrťrok 2008, pričom uvedená
písomnosť sa správcovi dane vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Dňa 23.09.2013 dožiadaný
správca dane zaslal konateľovi spoločnosti Vladimírovi Ollému na adresu J. Hollého 36, Šaľa predvolanie
na ústne pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 17.10.2013. Zásielka sa správcovi dane vrátila ako
neprevzatá v odbernej lehote a Vladimír Ollé sa k správcovi dane nedostavil. Správca dane bol opätovne
predvolaný Daňovým úradom Nitra na výsluch svedka zo dňa 19.08.2014 a dňa 26.09.2014, pričom
obe písomnosti sa vrátili správcovi dane ako neprevzaté v odbernej lehote. Následne Daňový úrad Nitra
zaslal dňa 06.11.2014 žiadosť o predvedenie menovaného na OOPZ Šaľa, ktoré v odpovedi uviedlo,
že menovaného nebolo možné predviesť, nakoľko sa už dlhšiu dobu nezdržiava na adrese J. Hollého
36, Šaľa - Veča, a bez prihlásenia býva v W. na ul. S.. XXX, čo patrí do služobného obvodu OOPZ
Močenok. ORPZ v Šali, OOPZ Močenok v odpovedi doručenej správcovi dane dňa 24.07.2015 uviedlo,
že menovaného Vladimíra Ollého sa nepodarilo predviesť. Podľa vyjadrenia OOPZ, ak sa menovaný na
tejto adrese zdržiava, pravdepodobne sa zatajuje. O predvedení menovaného svedka bol odvolávajúci
sa informovaný upovedomením zo dňa 09.06.2015.

34. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že dôkazné bremeno, ktoré stíha daňový subjekt nie je možné
vykladať extenzívne a rozširovať ho vo vzťahu k daňovému subjektu, súd poukazuje najmä aj na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011. Primárne je nevyhnutné uniesť
dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si zo



zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, t. j. je
iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho
povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.
Následne dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Bolo preukázané, že
žalovaný, resp. správca dane preveroval predmetné zdaniteľné obchody u dodávateľa - OMNIS SERVIS,
s.r.o.. Správca dane niekoľkokrát predvolával konateľa tejto spoločnosti Vladimíra Ollého na vypočutie
ako svedka, tento sa však k správcovi dane nedostavil, pričom bol predvolaný aj prostredníctvom
príslušníkov policajného zboru žiadosťou o  predvedenie. Súd poukazuje na to, že správca dane Daňový
úrad Nitra už v priebehu daňovej kontroly vykonávanej Daňovým úradom Žilina k dani z príjmov fyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 zaslal dňa 08.11.2012 spoločnosti OMNIS SERVIS, s.r.o.
výzvu na predloženie dokladov aj jej konateľovi Vladimírovi Ollému zaslal dňa 08.11.2012 predvolanie,
dňa 12.12.2012 opakované predvolanie, dňa 27.02.2013 ďalšie predvolanie. Vladimír Ollé sa však k
správcovi dane nedostavil a to i napriek tomu, že predvolanie zo dňa 08.11.2012 prevzal. Taktiež sa
správca dane Daňový úrad Nitra s menovaným skontaktoval aj telefonicky, pričom bol zároveň požiadaný
prostredníctvom OOPZ aj o predvedenie. Aj podľa názoru súdu správne orgány v predmetnej veci využili
všetky zákonné prostriedky a možnosti k zabezpečeniu výpovede konateľa dodávateľskej spoločnosti
OMNIS SERVIS, s.r.o., avšak boli bezúspešní.

35. Súd uvádza, že žalobca okrem vyššie uvedených faktúr, odovzdávacích protokolov, zmluvy o
dielo nepredložil správcovi dane žiadne iné dôkazy preukazujúce realizáciu predmetných pomocných
stavebných prác dodávateľom OMNIS SERVIS, s.r.o.. Faktúry, ktoré boli predložené obsahujú len
všeobecný opis zdaniteľného plnenia (ako napr. fakturujem vám za pomocné práce na vašich stavbách
- faktúra č. 162/2008, č. 163/2008, č. 164/2008, č. 165/2008, č. 166/2008 a č. 167/2008 bez bližšieho
miesta výkonu stavebných prác), nie je na nich uvedený podrobný súpis vykonaných prác, rovnako
neboli predložené ani ďalšie dôkazy, ako napr. zmluvy o vykonaní prác, rovnako odovzdávacie protokoly
k faktúram nie sú konkrétne, sú všeobecného charakteru. Rovnako zo strany žalobcu neboli predložené
ani stavebné denníky, zmenovky a pod.. Žalobca nešpecifikoval vo vzťahu k týmto konkrétnym faktúram,
že či práce na stavbách boli vykonávané prostredníctvom zamestnancov dodávateľa žalobcu resp. iných
živnostníkov.

36. Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie práva na odpočítanie DPH nepostačuje, ak daňový
subjekt deklaruje zdaniteľné plnenia len preukázaním daňových dokladov - faktúr s predpísaným
obsahom. To, že faktúry majú všetky náležitosti účtovného dokladu a sú riadne zaúčtované v zmysle
zákona o účtovníctve ešte nie je dôkazom toho, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie
dane z týchto dokladov, pretože pri uplatnení práva na odpočítanie na základe predložených faktúr musí
nastať aj vecné naplnenie podstaty veci, t. j. musí dôjsť k dodaniu deklarovaných zdaniteľných obchodov,
v danom prípade k dodaniu pomocných stavebných prác dodávateľom OMNIS SERVIS, s.r.o..

37. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nevyvrátil relevantným spôsobom pochybnosti o
hodnovernosti vyššie uvedených fakúr vystavených spoločnosťou OMNIS SERVIS, s.r.o. a nepreukázal
splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Uvedeným postupom došlo k porušeniu
§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 19 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z..

38. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že ak správca dane namieta materiálnu stránku plnenia dodávateľa
žalobcu - spoločnosťou OMNIS SERVIS, s.r.o. mal nariadiť miestne zisťovanie - ohliadku, súd uvádza,
že správca dane v danom prípade nespochybnil uskutočnenie predmetných prác, ale spochybnil
skutočnosť, že tieto práce boli vykonané spoločnosťou OMNIS SERVIS, s.r.o.. Ohliadka miesta výkonu
prác by v danej veci nebola dôkazom preukazujúcim, že pomocné stavebné práce vykonala práve
spoločnosť OMNIS SERVIS, s.r.o.. Preto aj táto námietka žalobcu je bezpredmetná.

39. Žalobca namieta, že spoločnosť OMNIS SERVIS, s.r.o. nie je kontaktná a neplní si svoje povinnosti
vo vzťahu k správcovi dane, pričom toto nemôže znamenať, že neuskutočnila uvedené stavebné práce.
Aj podľa názoru súdu dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu v súlade s ustanovením § 24
ods. 1 písm. a), b, c) daňového poriadku.



40. Vo vzťahu k námietke, že spoločnosť OMNIS SERVIS, s.r.o. pokiaľ nepodávala daňové priznanie
a bola jej zrušená registrácia, že toto nemusí nutne znamenať, že nevykazovala žiadnu ekonomickú
činnosť súd udáva, že len na základe uvedeného a s týmto sa stotožňuje s názorom žalobcu, nie je
možné vyvodiť záver, podľa ktorého nedošlo k uskutočneniu služieb - prác vyúčtovaných predmetnými
faktúrami. Získané informácie o nepodávaní daňových priznaní spoločnosťou OMNIS SERVIS, s.r.o. a
zrušenie jej registrácie neboli jedinými a podstatnými dôkazmi vo veci, na základe ktorých správca dane
a napokon aj žalovaný dospel k predmetnému záveru, pričom správca dane dospel k záveru o neuznaní
odpočtu dane z predmetných faktúr na základe už uvádzaných skutočností vyššie.

41. Vo vzťahu k poukazom na rozsudky Súdneho dvora ES č. C-354/03 Optigent, C-355/203 Fulcrum
Elektronics, C-484/03 - Bond House súd udáva a poukazuje na rozsudok ESD C-439/04 - Axel Kittel, že
vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je súdny dvor toho názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela
alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým
únikom v oblasti DPH, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté. Súd podotýka, že Súdny
dvor ES vo viacerých rozsudkoch pripomenul, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným
zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou Rady č. 2006/112/ES - napr. rozsudok C-80/11 a
C-142/11 Mahagében KFT, č. C-504/10 Tanoarch. Súdny dvor vo svojej judikatúre tiež konštatuje, že
nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode - rozhodnutie č. C-409/04 Teleos a iné a č. C-499/10 Vlaamse Oliematschappij.

42. K ďalšej námietke žalobcu, že správca dane konal v rozpore so zásadou povinnosti zachovávať
daňové tajomstvo, keď doručil výzvu - vrátane protokolu č. 5901401/5/2154425/2014 predchádzajúcemu
právnemu zástupcovi, čím sprístupnil daňové tajomstvo osobe, ktorá  nemá oprávnenie oboznamovať
sa s daňovým tajomstvom súd uvádza, že žalobca dňa 29.04.2013 splnomocnil JUDr. Petra Rybára
na zastupovanie vo veci daňovej kontroly vykonávanej Daňovým úradom Žilina len na dani z príjmu,
správca dane v priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty doručil JUDr. Petrovi Rybárovi
oznámenie zo dňa 28.04.2014, v ktorom ho oboznámil so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej
kontroly, ako aj protokolom z daňovej kontroly č. 9501401/5/2154425/2014 zo dňa 23.05.2014 spolu
s výzvou na vyjadrenie sa. Uvedené pochybenie však správca dane napravil tým, že predmetný
protokol s výzvou na vyjadrenie č. 9501401/5/2884259/2014 zo dňa 18.06.2014 bol následne doručený
splnomocnenému zástupcovi žalobcu - spoločnosti V4 Legal, s.r.o. v súlade s plnomocenstvom zo
dňa 10.06.2014. Splnomocnený zástupca žalobcu spoločnosť V4 Legal, s.r.o. bol taktiež oboznámený
so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, a to počas ústneho pojednávania zo dňa
07.08.2014, z ktorého bola vyhotovená aj zápisnica č. 9501401/5/3777899/2014. Aj podľa názoru súdu
uvedeným postupom správcu dane došlo k porušeniu daňového tajomstva tak, ako to namieta žalobca,
avšak toto procesné pochybenie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane zo dňa 17.08.2015
resp. rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Následne ani prípadné vyvodenie právnych následkov
porušenia daňového tajomstva vo vzťahu k správcovi dane, ktorého sa dovolával žalobca v odvolaní
by nemalo žiadny vplyv na vecné a právne posúdenie prijatého záveru správcu dane. Vzhľadom na
uvedené bola aj uvedená žalobná námietka vyhodnotená zo strany súdu ako nedôvodná.

43. K námietke žalobcu, že nebol oboznámený so skutočnosťami zistenými daňovou kontrolou na DPH
za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťroku 2008 súd uvádza, že protokol s výzvou na vyjadrenie č.
9501401/5/2884259/2014 zo dňa 18.06.2014 bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu, a
to spoločnosti V4 Legal, s.r.o. v súlade s plnomocensvom zo dňa 10.06.2014. Uvedené preukazuje
doručenka z doručovania predmetnej výzvy a protokolu, keď je zrejmé, že V4 Legal, s.r.o. uvedenú výzvu
a protokol prevzal dňa 19.06.2014. Splnomocnený zástupca žalobcu a to spoločnosť V4 Legal, s.r.o.
bol taktiež oboznámený so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, a to počas ústneho
pojednávania, ktoré bolo konané dňa 07.08.2014, čo vyplýva zo zápisnice č. 9501401/5/3777899/2014.

44. Čo sa týka námietok vo vzťahu, že príslušníci OOPZ Šaľa v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávali
úkony, a to pokus o predvedenie konateľa spoločnosti OMNIS SERVIS, s.r.o. ešte pred jej samotným
začiatkom, súd udáva, že tento úkon bol vykonaný v priebehu kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby,
ktorá bola začatá dňa 02.08.2012, pričom súd uvádza, že správca dane aj v priebehu daňovej kontroly
na DPH za zdaňovacie obdobie I. a IV. štvrťrok požiadal príslušné policajné oddelenie o predvedenie,
a to žiadosťami zo dňa 06.11.2014 a zo dňa 09.06.2015.



45. Čo sa týka námietok žalobcu, ktoré sa týkajú daňovej kontroly na dani z príjmov fyzických
osôb za rok 2008, v ktorých námietkach namietal žalobca, že počas tejto daňovej kontroly predložil
zoznam zamestnancov s dátumami a presnými adresami pobytu pracujúcich na prácach fakturovaných
spoločnosťou OMNIS SERVIS, s.r.o. a taktiež uviedol telefónny kontakt na Vladimíra Ollého súd
poukazuje v tejto súvislosti na skutočnosť, že tieto skutočnosti mal namietať žalobca v rámci konania o
preskúmanie rozhodnutia, ktoré súviselo s predmetnou daňou z príjmov fyzických osôb za konkrétny rok
2008, pričom sa súd stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že v danej veci, ktorá je predmetom prieskumu
pred správnym súdom žalobca neupresnil adresy zamestnancov, pričom správca dane žiadal doložiť aj
kópie pracovných zmlúv alebo živnostenských oprávnení a tieto dôkazy žalobcom predložené neboli. Z
tohto dôvodu aj túto námietku vyhodnotil súd ako nedôvodnú.

46. Pokiaľ sa týka ďalšej námietky, že správca dane nerešpektoval viazanosť právnym názorom
odvolacieho orgánu, keď vykonal v rámci dokazovania niekoľko formalistických úkonov, ktoré
nesmerovali k úplnému zisteniu a objasneniu skutkového stavu veci súd udáva, že žalovaný rozhodnutím
zo dňa 22.04.2015 zaviazal správcu dane, aby využil v ďalšom konaní všetky zákonné možnosti
na vypočutie Vladimíra Ollého ako svedka, pričom správca dane v ďalšom konaní vykonal úkony
požadované odvolacím orgánom, keď požiadal Daňový úrad Nitra o vypočutie Vladimíra Ollého. Tento
Daňový úrad Nitra zaslal dňa 09.06.2015 na OOPZ Šaľa žiadosť o predvedenie, v ktorej uviedol, že
z odpovede zo dňa 26.11.2014 vyplynula skutočnosť, že Vladimír Ollé bez príhlásenia býva v W., na
ul. S.. XXX, pričom uvedená adresa patrí do služobného obvodu OOPZ Močenok, pričom Daňový úrad
Nitra žiadal o predvedenie uvedenej osoby, a od MVSR ORPZ v Šali, odbor poriadkovej a dopravnej
polície, OOPZ Močenok zo dňa 21.07.2014 obdržal odpoveď, v ktorej bolo uvedené, že menovaného
sa nepodarilo predviesť, nakoľko na uvedenej adrese nikto neotváral, a ak sa tam menovaný zdržiava,
pravdepodobne sa zatajuje. Aj podľa názoru súdu správca dane v ďalšom konaní vykonal všetky
požadované úkony odvolacím orgánom a z uvedeného dôvodu považoval súd túto žalobnú námietku
za neopodstatnenú. Napokon z úradnej činnosti súdu je známe, že prieskum rozhodnutia žalovaného
týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia roku 2008 na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2008,
ktorý bol predmetom prieskumu v konaní tunajšieho súdu v konaní pod sp. zn. 21S/156/2013 ( týkal
sa rovnako opodstatnenosti uplatnenia daňových výdavkov na základe faktúr od dodávateľa - OMNIS
SERVIS s.r.o.) v ktorom konaní tunajší súd rozsudkom zo dňa 28.5.2014 žalobu zamietol z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Najvyšší súd SR rozsudkom pod č.k. 6Sžf/102/2014
zo dňa 29.6.2016 predmetný rozsudok potvrdil. V odôvodnení konštatoval a poukazoval vo vzťahu k
námietke žalobcu, že  žalovaný nevyužil všetky zákonom stanovené možnosti v rámci dokazovania vo
vzťahu k vypočutiu Vladimíra Ollého - konateľa OMNIS SERVIS s.r.o.,  na zásadu objektívnej pravdy
ovládajúcu daňové konanie, ktorá nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním  v
daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizované dokazovania z
nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už
mal správca dane v priebehu konania k dispozícií. V prejednávanom prípade správny orgán postupoval v
daňovom konaní v súlade s vyššie uvedenou zásadou voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotil každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Zároveň sa vyjadril ku všetkým navrhnutým
dôkazom zo strany žalobcu a ich nevykonanie náležite odôvodnil.

47. Súd zdôrazňuje, že žalobca mal pri obchodno-záväzkových vzťahoch postupovať s dostatočnou
starostlivosťou tak, aby disponoval dostatočnými dôkazmi, ktorými by preukazovali skutočný rozsah
prác, ktoré  mal prijať od obchodnej spoločnosti OMNIS SERVIS, s.r.o., Šaľa (pričom je obvyklé pri
prácach v takom rozsahu, ako boli uvedené na jednotlivých faktúrach, podľa názoru súdu aj viesť
stavebný denník). Svoje tvrdenia mohol byť spôsobilý preukázať označením svedkov, pracovníkov,
prípadne živnostníkov, ktorí by potvrdili, ktorí konkrétny  pracovníci OMNIS SERVIS, s.r.o. alebo,
ktorí živnostníci a v akom časovom období na akej konkrétnej stavbe pracovali, tým stotožniť rozsah
fakturovaných prác, aj následným výsluchom osôb, ktoré za spoločnosť OMNIS SERVIS, s.r.o. mali
práce vykonávať, mohol byť spôsobilý stotožniť rozsah fakturovaných prác.

48. Žalobca na pojednávaní dňa 21.09.2016 navrhol, aby súd vypočul zamestnancov dodávateľa
žalobcu. Vo vzťahu k tejto námietke súd poukazuje aj na odôvodnenie v bode 45 rozsudku a zároveň
uvádza, že správca dane a žalovaný zistili skutkový stav veci v takom rozsahu, aby bolo možné vo



veci v súlade so zákonom rozhodnúť. Podľa názoru krajského súdu vypočutie bližšie neoznačených
zamestnancov dodávateľa žalobcu by nemohlo zvrátiť rozhodnutie správcu dane a žalovaného a priznať
žalobcovi vznik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu z predmetných faktúr. Je nepochybné, že
spoločnosť OMNIS SERVIS, s.r.o. práce nemohla realizovať a ani tieto práce neobjednala dodávateľsky.
Nebol predložený žiadny stavebný denník a ani iný dôkaz, ktorý by preukázal vierohodnosť faktúr
č. 162/2008 zo dňa 17.07.2008, č. 163/2008 zo dňa 25.07.2008, č. 164/2008 zo dňa 15.08.2008, č.
165/2008 zo dňa 26.08.2008, č. 166/2008 zo dňa 17.09.2008 a č. 167/2008 zo dňa 26.09.2008

49. Žalobca dôkaznými prostriedkami nepreukázal opak skutkového zistenia správneho orgánu, i keď
mal potenciu dôkazmi, a to výsluchom jednotlivých svedkov, ktorých konkrétne mohol označiť, že
pracovali na jednotlivých stavbách, ktoré boli predmetom jednotlivých faktúr. Súd poukazuje aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf 121/2013 zo dňa 29.01.2015, kde najvyšší súd v
odôvodnení rozsudku konštatuje, že samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej
je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočet dane uvedenej na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté
bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané
odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Ďalej v tomto smere poukazuje
súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011.

50. Krajský súd poukazuje na to, že námietky žalobcu nespochybňujú zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Žalobné body nevyvracajú tvrdenie
žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal, že posudzovanými faktúrami účtované plnenie, z ktorých
faktúr si žalobca uplatnil odpočet DPH fyzicky skutočne realizoval dodávateľ uvedený na faktúre.

51. Vzhľadom aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR krajský súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je v súlade so zákonom a neodchyľuje sa od ustálenej judikatúry súdov v SR v týchto
veciach. Nebola dôvodná ani námietka žalobcu o nekompletnosti predloženého administratívneho spisu,
táto nebola bližšie špecifikovaná.

52. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácií § 167 ods. 1 SSP.  Žalobca nebol úspešný, preto
mu nebolo priznané právo na náhradu trov konania.

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": []}