Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/34/2013 z 11. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. marca 2014, sp. zn. 17Co/34/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3811212735.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/34/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3811212735.1 | 2014-03-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 53 OZ, § 54 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/deee9c52-911f-45d4-9321-e28bcfb7c098 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3811212735.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/34/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811212735
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811212735.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov
JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci navrhovateľa: SKP, k.s., Ul. Lazovná č. 64,
Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. ,, v konkurze
", Ul. Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Konečným,
advokátom, Ul. Hurbanova č. 14 A, Banská Bystrica, proti odporkyni: I. Y., bytom M. L. L. č. XXX, o
zaplatenie 529,36 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.
júna 2012, č.k. 7C/153/2011-95, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa súd návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne,
oboznámením sa so zmluvou o nájme, s Všeobecnými obchodnými podmienkami, so zmluvami o
postúpení pohľadávok, so spisom č.k. 10Ro/302/2005, s fotokópiami rozhodnutí č.l. 50 až 79 spisu a
dospel k záveru, že návrh nie je podaný dôvodne, preto ho zamietol a zistil, že dňa 04.12.2001 na základe
zhodného prejavu vôle zmluvných strán a to odporkyne a právneho predchodcu navrhovateľa bola medzi
nimi uzavretá Zmluva o nájme č. 202062727, predmetom ktorej bol tovar z katalógu Komfort: SHARP
CD - BA 1200H. Odporkyňa ako nájomca sa za predmet nájmu zaviazala platiť nájomné: akontáciu 0,-
Sk, 18 mesačných splátok po 606,- Sk (20,11 eur) vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci,
ktorý záväzok riadne a včas nesplnila. Zaplatenie celkovej sumy 8.800,- Sk bolo zabezpečené právom
navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Zmluva o nájme s
právom kúpy prenajatej veci nie je upravená v Občianskom zákonníku, a treba ju posúdiť ako zmluvu
uzavretú podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na jej charakter je i zmluvou spotrebiteľskou v
zmysle § 23 a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Ide o štandardnú, formulárovú spotrebiteľskú
zmluvu, čím sa otvára priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd ako predbežnú otázku riešil
platnosť dohody zmluvných strán v čl. I, bod 4 Všeobecných obchodných podmienok, a to o zmluvnej
pokute. S poukazom na ustanovenie § 879 f ods. 3 Občianskeho zákonníka posudzoval súlad
uvedeného zmluvného dojednania s ustanoveniami § 53, § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.04.2004, i keď zmluva bola uzavretá dňa 04.12.2001. Novela Občianskeho zákonníka zaviedla
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004, pričom
vstup Slovenskej republiky do Európskej únie je spojený s dátumom 01.05.2004. Podľa § 879 f ods.
3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 tohto zákona a spotrebiteľské



zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanoveniami § 55 ods. 1, ak ide o
náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti
tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, §
54 a § 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu
alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením §
55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa
odseku 3. Cieľom tohto intertemporálneho ustanovenia bolo dosiahnuť čo najefektívnejšie očistenie
života spotrebiteľov od neprijateľných podmienok v skôr uzavretých spotrebiteľských zmluvách. V tej
súvislosti súd dodal, že zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu (hrubý nepomer) v
právach a povinnostiach slabšej strany sporu, odporuje aj dobrým mravom a je teda absolútne neplatné
a nevyvoláva nikdy záväzné účinky. Súd posudzoval otázku platnosti dojednania o zmluvnej pokute
v zmysle citovaných ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.04.2004
i v spojení so smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V
predmetnej zmluve si zmluvné strany v čl. VI. Všeobecných obchodných podmienok dohodli, že po
splnení všetkých podmienok vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, t.j. zaplatením nájomného včas a v
plnej výške po celú dobu trvania nájomnej zmluvy v súlade so splátkovým kalendárom, prechádza
predmet nájmu do vlastníctva nájomcu predajom predmetu nájmu prenajímateľom nájomcovi podľa
daňového dokladu po uplynutí doby nájmu. Dodávateľ si však zmluvou poistil svoje postavenie vlastníka
aj zmluvnou pokutou, a to bez ohľadu na jej výšku. Tak vysoká zmluvná pokuta 0,1 % denne, čo je
36,5 % ročne za nezaplatenie splátky kúpnej ceny je pri výhrade vlastníctva neprimeraná. Nelimitovaná
zmluvná pokuta 0,1 denne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, ak zabezpečuje pohľadávku dodávateľa na zaplatenie kúpnej ceny pri súčasnom dojednaní
výhrady vlastníctva k predávanému tovaru, pretože v jednom okamihu zvýhodňuje dodávateľa tak, že
má vlastníctvo k tovaru, a pri tom prijíma ekvivalent hodnoty tovaru v podobe peňažných prostriedkov,
ktoré môže ďalej investovať a pri omeškaní má právo i na zákonné úroky z omeškania. V tejto súvislosti
súd poukázal i na to, že predmetný návrh navrhovateľ podal po uzavretí Zmluvy o nájme č. 202062727 s
odstupom 10-tich rokov, čo pri 36,5 % sankcii, ktorú povahu sankcie zmluvná pokuta má, si navrhovateľ
takýmto spôsobom zabezpečuje navýšenie pohľadávky v násobkoch, čo je v rozpore s dobrými mravmi,
a nemôže požívať právnu ochranu. Súd uviedol, že v čase splatnosti splátok dohodnutého nájomného,
t.j. v roku 2001, úroky z omeškania predstavovali 17,6 % ročne. V danom prípade zmluvná pokuta
36,5 % ročne je neprimeraná oproti úrokom z omeškania a značne znevýhodňuje odporkyňu ako
spotrebiteľku. Sadzba 36,5 % ročne ako zmluvná pokuta tiež vysoko prevyšuje aj akékoľvek produkty
bánk na Slovensku. Uvedené dôvody boli podkladom súdu pre záver, že zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute v článku I. bod 4 Všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá je absolútne neplatná. Preto nebolo možné aplikovať zníženie dojednanej zmluvnej pokuty podľa §
545 a Občianskeho zákonníka (moderačné právo súdu). Pokiaľ ide o argumentáciu právneho zástupcu
navrhovateľa v písomnom podaní zo dňa 10.02.2012, uviedol, že v danom prípade sa na zmluvný vzťah
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou nevzťahujú ustanovenia zák. č. 129/2010
Z.z. účinného od 02.04.2010, a to s poukazom na jeho prechodné ustanovenia a to § 25 ods. 1, a
ani ustanovenia § 3a ods. 1, ods. 2 Nariadenia vlády č. 281/2010 Z.z. účinného od 01.07.2010 a to s
poukazom na jeho prechodné ustanovenia a to § 10 b. Dodal, že splatnosť nárokov pôvodného veriteľa
(úpadcu) vrátane zmluvných pokút nastala dňom vyhlásenia konkurzu. Podľa názoru súdu nie je možné
pripustiť, aby nárok veriteľa (úpadcu) definovaný ako oprávnenie vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu
vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, mohol byť pre omeškanie s platením nájomného
po dátume, kedy nastali účinky konkurzu vymáhateľný. V takomto prípade by totiž povinnosť stanoviť
odhad hodnoty podstaty bola pre nepredvídateľné okolnosti (správanie veľkého počtu dlžníkov úpadcu)
nevykonateľná. Odporkyňa si trovy neuplatnila, preto o ich náhrade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť
navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 529,36 eur spolu s trovami konania. S poukazom na ust. §
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. namietal, že rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že zmluvná pokuta je zmluvnými stranami v zmluve dohodnuté plnenie pre
prípad porušenia zabezpečovacej povinnosti. V prejedávanom prípade hlavný záväzok vznikol riadne
podpisom zmluvy a následne došlo k porušeniu povinnosti, ktorá bola zabezpečená týmto právnym



inštitútom a teda na strane navrhovateľa vzniklo právo domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty v súlade
s čl. I. ods. 4 VOP. Nesúhlasil s názorom súdu, že zmluvné dojednanie strán o zmluvnej pokute vo
výške 0,1 % denne z omeškanej sumy je v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 1, 4, 9 Občianskeho
zákonníka a v zmysle uvedeného je neplatné. Mal za to, že za neprijateľnú, a teda absolútne
neplatnú možno v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať len zmluvnú podmienku,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Dodal, že § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka obsahuje exemplifikatívny výpočet tzv. neprijateľných podmienok, avšak v prípade použitia
týchto ustanovení je potrebné posudzovať pôsobenie týchto dojednaní v konkrétnostiach každého
jednotlivého zmluvného vzťahu a posudzovať ich ako neplatné iba pri nespornom spôsobovaní značnej
nerovnováhy práv a povinností v neprospech spotrebiteľa. Taktiež nesúhlasil s konštatovaním súdu
prvého stupňa, že splnenie zabezpečovacej povinnosti bolo zároveň zabezpečené výhradou vlastníctva.
Výhrada vlastníctva jednoznačne neplní rovnaký právny účel ako uplatnená zmluvná pokuta a je svojou
povahou určitým vedľajším dojednaním pri kúpnej zmluve. Zmluvnú pokutu 0,1 % denne za každý
deň z omeškania považoval za primeranú majetkovú sankciu za nesplnenie povinnosti dlžníka plniť
riadne a včas. K názoru súdu, že dojednanie zmluvy o postúpení pohľadávok predstavujúce postúpenie
pohľadávok, ktorými sú zmluvné pokuty, vznikajúce po vyhlásení konkurzu na majetok postupcu, je z
dôvodu nespôsobilosti vyvolávať právne účinky pre rozpor s § 14 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/1991 Zb.
podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné uviedol, že prijatím tohto záveru by dochádzalo
k zhoršeniu a ohrozeniu právnej istoty veriteľov a tak k ukráteniu ich zmluvne dojednaných nárokov.
Zmluvu o postúpení pohľadávok na navrhovateľa považoval za právne perfektný právny úkon, ktorý
je ako taký platný a vyvoláva predpokladané právne následky, pričom sa neprieči dobrým mravom,
neobchádza zákon a zákonu neodporuje.

Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa písomne podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods.
2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvého stupňa,
s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a len pre zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

V danej veci bol predmetom konania návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 529,36 eur titulom
nezaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 362,21 eur od 15.07.2007 do 15.07.2011
vyplývajúcej zo zmluvy o nájme č. 202062727. Zaplatenie zmluvnej pokuty si navrhovateľ uplatňoval v
zmysle Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o nájme, ktorá bola uzatvorená medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou dňa 04.12.2001 s tým, že Všeobecné obchodné podmienky
tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.

Odvolací súd mal v prejedávanej veci z obsahu spisu za preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa spoločnosťou DRUKOS, a.s., Banská Bystrica a odporkyňou, bola uzatvorená zmluva o
nájme dňa 04.12.2001, predmetom ktorej bol záväzok tejto spoločnosti dodať odporkyni hnuteľné veci -
tovar a záväzok odporkyne zaplatiť spoločnosti nájomné vo výške 362,21 eur v 18 mesačných splátkach
po 20,11 eur vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Odporkyňa svoju povinnosť plniť si
záväzok riadne a včas porušila, dostala sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 362,21
eur. Nárok pôvodného veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy 362,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 11 % ročne zo sumy 362,21 eur od 16.05.2003 do zaplatenia bol priznaný platobným rozkazom
Okresného súdu Prievidza č.k. 10Ro/302/2005-12 zo dňa 18.01.2006. Navrhovateľ zmluvnú pokutu
vyčíslil na sumu 529,36 eur za obdobie od 15.07.2007 do 15.07.2011, čo predstavuje 0,1 % denne z
dlžnej sumy za každý deň omeškania. Medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že uzavretá zmluva
o nájme spĺňa charakteristické znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa úpravy Občianskeho zákonníka,
účinného do 01.04.2004, kedy do právneho poriadku Slovenskej republiky bola implementovaná
Smernica rady 93/13/EHS o spotrebiteľských zmluvách. Prechodné a záverečné ustanovenia k úprave
Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004 (§ 879f) ukladali dať všetky zmluvy, ktoré majú
charakter spotrebiteľských zmlúv a boli uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona do súladu
s ust. § 53, § 54 a § 57 Občianskeho zákonníka účinného po 01.04.2004.



Predmetná zmluva o nájme uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou
je zmluvou spotrebiteľskou, teda na jej základe bol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou založený spotrebiteľský vzťah a je potrebné naň aplikovať aj právne normy právneho
poriadku chrániace spotrebiteľa. Typické pre spotrebiteľské zmluvy je, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený časový priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V
zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, účinného po 01.04.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto ustanovenia sú v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
v príslušnom znení zo zákona absolútne neplatné a sú označované ako neprijateľné podmienky. To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ich
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, riadne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné. Vzhľadom na prechodné a záverečné ustanovenia k úprave Občianskeho zákonníka účinného
od 01.04.2004 (§ 879f) zmluvy majúce charakter spotrebiteľských zmlúv, uzatvorené pred 01.04.2004,
ak obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, sú taktiež v tejto časti neplatné.

Odvolací súd po zohľadnení povahy právneho úkonu, jeho obsahu a všetkých okolností má za to,
že súd prvého stupňa správne posúdil zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej splátky, čo
je 36,5 % ročne, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - odporkyne. Zmluva o nájme
s následnou kúpou veci, ktorú účastníci konania uzatvorili, je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola
uzatvorená vo formulárovej podobe a spotrebiteľ podstatným spôsobom obsah zmluvy neovplyvnil,
pretože podmienky tejto zmluvy boli vopred predtlačené. Zmluvná pokuta stanovená v článku 1 bod
4 Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti DRUKOS a.s. vo výške 0,1 % denne, taktiež
nebola individuálne dohodnutá. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že
nijako nelimitovaná zmluvná pokuta 0,1 % p.d. denne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zdôrazňuje, že v čase splatnosti splátok nájomného bola
niekdajšia diskontná sadzba centrálnej banky (rok 2001 - 2002) 8,8 % a dvojnásobok, teda úroky z
omeškania predstavovali 17,6 %. Zmluvná pokuta 36,5 % ročne je značne neprimeraná oproti úrokom
z omeškania a značne znevýhodňuje odporkyňu ako spotrebiteľa. Odvolací súd taktiež považuje za
významnú skutočnosť, že samotnú žalobu podal navrhovateľ po uzavretí zmluvy s odstupom 10 rokov
a pri 36,5 % sankcii. Navrhovateľ si prostredníctvom zmluvnej pokuty, ktorá má povahu sankcie,
takýmto spôsobom zabezpečuje navýšenie pohľadávky v násobkoch. Dojednanie zmluvnej pokuty vo
všeobecných obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy o nájme tak spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech zmluvnej strany a má aj tendenciu negatívne ovplyvniť
dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Takéto ustanovenie je neprijateľnou
podmienkou, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací
súd námietky navrhovateľa v odvolaní za neopodstatnené.

Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

O náhrade trov odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že
úspešnej odporkyni náhradu trov nepriznal, nakoľko odporkyňa si náhradu trov nežiadala a v odvolacom
konaní jej preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .