Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/194/2018 z 25. 11. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 25. novembra 2018, sp. zn. 15CoE/194/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7517214187.1 Krajský súd Košice | 15CoE/194/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7517214187.1 | 2018-11-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/98a566f9-239c-42d4-b6b7-3a52bf0e8758 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7517214187.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/194/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517214187
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7517214187.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov
senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: J. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. N. XX, XXX XX I., o vymoženie 628,51 eur s prísl., vedenej na Exekútorskom
úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX
5372/17, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 15.02.2018
č. k. 17Er/4773/2017-22, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že exekučné konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie požiadal súdny
exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácií pre arbitráž so
sídlom Vansovej 2 v Bratislave, zo dňa 19.08.2016 sp.zn. SRSAspA 12313/16. Súd prvej inštancie
vec právne posúdil podľa § 243h ods.1, § 44 ods.2, 3, § 41 ods.2 písm.d), § 39 ods.4 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52
ods.1, 2, 3, § 53 ods.1, 2, 3, 4, § 54 ods.2, § 558 Občianskeho zákonníka, článku 2, 3, 6 smernice
Rady č. 93/13/EHS a zistil, že pohľadávka oprávneného vznikla z Úverovej zmluvy č. 106229255Z112,
ktorú uzavrel právny predchodca oprávneného s povinným dňa 06.02.2013. Oprávnený predložil aj
Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 09.09.2015. S uvedenou dohodou
bola predložená aj rozhodcovská zmluva zo dňa 13.10.2015. Súd prvej inštancie uviedol, že právny
vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom. Súd prvej inštancie posudzoval
rozhodcovskú zmluvu, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Rozhodcovskú zmluvu
aj Dohodu o uznaní záväzku považoval za formulovanú zmluvu. Povinný si ju osobitne nevyjednal a
nemal možnosť ovplyvniť jej znenie, mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
podmienkam. Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a núti spotrebiteľa podrobiť
sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom, čím spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, preto je absolútne neplatná podľa § 53 Občianskeho zákonníka a nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, preto súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.



3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci. Zdôraznil, že pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnych
predpisov ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Citoval ustanovenie § 3 ods.1,
2, 5, 6 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená na
samostatnom dokumente a je obsahovo aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom ju mohol
odmietnuť, čím by neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenie, keďže sa v rozhodcovskej zmluve
nenachádzali. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoE/265/2015 zo dňa 28.01.2016
a uviedol, že povinný mohol od rozhodcovskej zmluvy taktiež odstúpiť a k podpisu rozhodcovskej zmluvy
nebol žiadnym spôsobom nútený. Namietal, že súd vôbec nezdôvodnil prečo rozhodcovská zmluva
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na
ustanovenie § 3 ods.6 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a na dôvodovú správu k
ustanoveniu § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, ktoré len potvrdzuje, že rozhodcovskú zmluvu
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Postup súdu prvej inštancie považoval za
neprípustný a neakceptovateľný a jeho odôvodnenie za arbitrárne. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o
spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným
súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods.1 písm.c) zákona č. 244/2002 Z.z.
(rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská
zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka,
spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť
vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť
exekučné konanie. S poukazom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/11/2010
zastával názor, že rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva
oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť.

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal pôvodný oprávnený
v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť
pojednávanie a dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti, ktoré nastali po začatí exekučného konania,
je potrebné napadnuté uznesenie zmeniť.

6. Exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 03.02.2017 spísaním zápisnice o návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom. Od 01.04.2017 je účinná novela
Exekučného poriadku. Podľa prechodného ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na danú vec nedopadajú,
v tomto exekučnom konaní je potrebné postupovať podľa ustanovení Exekučného poriadku účinných
do 31.03.2017.

7. Podľa § 9a ods.1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva (§ 61 C.s.p.).

9. Podľa § 63 ods.1 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

10. V predmetnej veci povinný zomrel dňa 20.10.2017, teda po začatí exekučného konania, bez
zanechania majetku a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa (uznesenie č.
12D/673/2017, Dnot. 134/2017). Dedičia nadobúdajú dedičstvo smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho



zákonníka). Za dlhy poručiteľa zodpovedajú dedičia len do výšky nadobudnutého dedičstva (§ 470
Občianskeho zákonníka), to znamená, že v danej veci smrťou povinného by jeho záväzky prešli na
dedičov, ktorí by zo zákona vstúpili do povinností poručiteľa. Povinný však žiaden majetok nezanechal,
jeho dlhy teda neprešli na dedičov a títo nevstúpili do jeho povinností vo vzťahu k oprávnenému.

11. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť mať procesnú subjektivitu, Túto
spôsobilosť má podľa uvedeného ustanovenia ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju priznáva zákon. V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť byť účastníkom konania
predovšetkým fyzické osoby. Ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou (§ 7 ods.1 a 2 Obč.
zákonníka).

12. Súd je povinný vždy skúmať, či ten, kto vystupuje v konaní ako účastník, má spôsobilosť byť
účastníkom konania. Na nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania musí súd prihliadnuť aj bez
návrhu a kedykoľvek v každom štádiu konania.

13. V posudzovanej veci povinný zomrel po začatí exekučného konania skôr, ako exekučný súd udelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný nezanechal žiaden majetok, preto
do jeho povinností v tomto exekučnom konaní nevstúpili jeho právni nástupcovia - dedičia. Keďže
nedostatok procesnej subjektivity, t.j. spôsobilosti na práva a povinnosti je neodstrániteľnou vadou
konania, súd vo veci nemôže konať a pre nedostatok procesnej subjektivity účastníka konania -
povinného musí konanie zastaviť (§ 62 C.s.p.).

14. Z týchto dôvodov odvolací súd, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie
rozhodnutia (§ 388 C.s.p.). napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že exekučné konanie
zastavil.

15. O trovách zastaveného exekučného konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, keďže v napadnutom uznesení o trovách exekúcie nerozhodoval.

16. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods.2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).