Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/77/2014 z 29. 10. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. októbra 2014, sp. zn. 4CoP/77/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3713205722.1 Krajský súd Trenčín | 4CoP/77/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3713205722.1 | 2014-10-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0ef4eb2-7d0f-482e-910a-ecab0b463c9d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3713205722.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/77/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713205722
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3713205722.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o mal. M. H., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú
opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov V. Q., bytom W.,
K. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. P. K., advokátkou so sídlom v W. A., C. XXX/X a Bc. V. H., bytom R.
- C., A. XXX, zastúpeného JUDr. V. R., advokátkou so sídlom v W. A., B. XX/XX, o návrhu matky na
zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a iné, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05. augusta 2014, č.k. 4P/67/2013-194 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí protinávrhu otca
o zverenie mal. M. do jeho osobnej starostlivosti p o t v r d z u j e.

U k l a d á sa súdu prvého stupňa začať konanie bez návrhu o výchovnom opatrení podľa § 37 ods.
2 písm. d) Zákona o rodine.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh matky na zverenie mal. M. do jej osobnej starostlivosti
zamietol. Zároveň zamietol protinávrh otca na zverenie mal. M. do jeho osobnej starostlivosti. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané že rodičia mal. M. nie sú manželia a nežijú v spoločnej
domácnosti. Manželstvo rodičov mal. M. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo
dňa 29.11.2012, sp. zn. 30P 69/2012 - 122, právoplatným 11.12.2012. Súd zároveň schválil rodičovskú
dohodu, na základe ktorej bola mal. M. na čas po rozvode zverená do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov a to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, striedavo a
to v 2- týždňových intervaloch, s ktorými sa začne od 1. pondelka po právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva, pričom navrhovateľka ( matka) si dieťa vyzdvihne v pondelok z predškolského zariadenia
v R. alebo účastníkmi dohodnutého školského zariadenia a bude ho mať v starostlivosti dva týždne.
Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, striedavo, a to v 2 -
týždňových intervaloch, s ktorými sa začne od 3. pondelka po právoplatnosti rozsudku o
rozvode manželstva, pričom odporca ( otec) si dieťa vyzdvihne v pondelok z predškolského zariadenia
v R. alebo účastníkmi dohodnutého školského zariadenia a bude ho mať v starostlivosti dva
týždne. Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať mal. M. a spravovať jej majetok. Počas trvania striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov sa vyživovacia povinnosť neurčila. Účastníci sa dohodli na úprave
styku s mal. M. tak, že počas striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sú oprávnení stretávať sa
s maloletou bez obmedzenia. V čase rozhodovania súdu o úprave práv a povinností rodičov na čas po
rozvode mal. M. navštevovala materskú školu. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané
že vzťahy medzi rodičmi mal. M. sú komplikované, nezhody medzi nimi sa prejavujú predovšetkým vo
vzájomnom osočovaní, nerešpektovaní názoru druhého rodiča, vo vzájomnom ponižovaní a
znevažovaní starostlivosti o mal. M. počas pobytu u jednotlivého rodiča. Túto skutočnosť súd zistil



jednak z výsluchu účastníkov konania ako aj zo správy OR PZ, Považská Bystrica, obvodné oddelenie
PZ Púchov z 24.1.2014, z ktorej vyplýva, že hliadka OO PZ SR voči rodičom maloletej zasahovala dňa
9.7.2012, kedy podala oznámenie matka na otca, kde sa jednalo o priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu. Ku konfliktu rodičov došlo aj dňa 3.2.2014, kde však Okresný úrad Považská Bystrica,
odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Púchov rozhodnutím č. 2014/047,048, podľa § 76 ods. 1
písm. c) zákona o priestupkoch, priestupkové konanie zastavil z dôvodu že spáchanie skutkov, o ktorých
sa koná nebolo obvineným z priestupku preukázané. Priestupkové konanie bolo vedené voči
otcovi a matke, ktorého sa mal otec dopustiť tým, že dňa 3.2.2014 na ul. K. v W. mal bývalej manželke
V. Q. nadávať, rovnako toho istého dňa matka na ulici K. v W. sa mala vyjadriť nevhodným spôsobom
na adresu otca. Na návrh matky a otca Okresný súd Považská Bystrica uznesením zo dňa 11.11.2013,
č.k. 4P/67/2013 - 66, ustanovil znalkyňu z odboru psychológie PhDr. B. Q., ktorej uložil zhodnotiť,
či doporučuje zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej M. t.j. zmenu striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v zmysle návrhu matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Zo
záveru znaleckého posudku č. 5/2014 PhDr. B. Q., znalkyne z odbor psychológie zo dňa 26.2.2014,
súd zistil, že maloletá M. má k obidvom rodičom obojstranne rozvinutú pozitívnu citovú väzbu. Z
hľadiska osobnostných dispozícií rodičov , potenciálu zvládnuť rodičovskú rolu, sú u matky aj u otca
splnené predpoklady na adekvátnu rodičovskú starostlivosť pre maloleté dieťa. Problémom zostáva ich
pretrvávajúca neadekvátna rodičovská komunikácia. Znalkyňa odporučila ďalšie terapeutické vedenie
rodičov k osvojeniu si primeranej rodičovskej komunikácie, na ktorú majú predpoklady a k preklenutiu
napätí v ich vzájomnom vzťahu. Znalkyňa nedoporučila ďalšiu zmenu úpravy práv a povinností rodičov
k mal. M., v zmysle návrhu matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. M. na nevyhnutnosť
saturovania vývinových potrieb dieťaťa obidvoma rodičmi odporučila striedavú osobnú starostlivosť.
Nevylúčila však, že ak súd napriek záverom znaleckého skúmania rozhodne o zverení mal.
dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom odporučila zverenie mel dieťaťa do osobnej
starostlivosti matky a úpravu styku dieťaťa s otcom formou rozšíreného styku, aby nenastala situácia ,
že sa otec stane víkendovým rodičom. Zo záverečnej správy predloženej opatrovníkom z poradenskom
psychologického procesu, zo dňa 21.7.2014 súd zistil, že psychologička RPPS Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Považská Bystrica Mgr. J. H. zrealizovala dve stretnutia s mal. M.. Pokiaľ ide o záujem o
pokračovanie v striedavej osobnej starostlivosti, dieťa vyjadrilo nespokojnosť so striedavou
starostlivosťou, v prípade možnosti voľby by chcelo žiť u otca. Dieťa vyjadrilo spokojnosť aj s
bývaním u matky, ale na základe zistení z realizovaných sedení usúdili, že je viac momentov, ktoré ho
priťahujú o niečo výraznejšie k otcovi, k jeho rodine, do jeho bydliska. Po zhodnotení všetkých
skutočností a dôkazov, ktoré súd v tomto konaní vykonal, je zrejmé, že zachovanie striedavej osobnej
starostlivosti je v čase rozhodovania súdu najvhodnejším riešením úpravy práv a povinnosti
rodičov k mal. dieťaťu. Súd mal za to, že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k mal. M. nedošlo
k takej zmene pomerov na strane dieťaťa alebo rodičov, na základe ktorej by súd mal zmeniť dohodu
rodičov o výkone rodičovských práv a povinností či už v zmysle návrhu matky alebo v zmysle návrhu
otca. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým zo záveru znaleckého posudku PhDr. Q.,
ktorá podrobne vypočula a vyšetrila oboch rodičov ako aj maloleté dieťa a nedoporučila ďalšiu
zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej M.. Znalkyňa sa síce priklonila aj
k možnosti zverenia mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, a to primárne k zvereniu
mal dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, na druhej strane na základe pohovoru s mal.
Vanesou pred psychologičkou RPPS, keď dieťa prejavilo požiadavku bývať skôr u otca ako u matky, súd
rešpektujúc vyjadrenie dieťaťa, mal za to, že v záujme maloletej nebude, aby bola zverená do
osobnej starostlivosti matke. I keď sa dieťa v pohovore vyjadrilo, že by chcelo bývať u otca, názor dieťaťa
nie je jediným kritériom pre rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu,
zvlášť za situácie, keď znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že dieťa má k obom rodičom
obojstranne rozvinutú pozitívnu citovú väzbu a pre zachovanie kontinuity ich citových väzieb k obom
rodičom a naplnenie jej podstatných vývinových potrieb je žiaduca vyvážená, proporcionálna stimulácia
vo výchovnom prostredí u matky aj otca. Súd mal za to, že v záujme mal. dieťaťa je , aby zmeny ktoré
nastali vo vzťahu medzi rodičmi ako aj v osobných pomeroch matky a otca, nezasiahli do osobnosti mal.
dieťaťa tak, aby do budúcna bol narušený jej vzťah z niektorým z rodičov, ale v záujme dieťaťa je,
aby tieto zmeny čo najmenej zasiahli do jej života. Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov nebola
spochybnená jednak znaleckým dokazovaním, rovnako súd nezistil negatívny vplyv striedavej osobnej
starostlivosti na školskú dochádzku a prípravu dieťaťa do školy a striedavá osobná starostlivosť nebola
vylúčená ani po pohovore dieťaťa s psychologičkou na referáte ÚPSVaR Považská Bystrica a zrušenie
striedavej osobnej starostlivosti nebolo doporučené ani opatrovníkom, ktorý maloleté dieťa zastupoval v



tomto konaní. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa návrh matky ako aj protinávrh otca v celom rozsahu
zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 2,3,4, § 26 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o zamietnutí protinávrhu podal v zákonnej lehote odvolanie otec
mal. dieťaťa, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť tak, že súd zverí mal. M. do
jeho výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že bude zastupovať maloletú a spravovať jej majetok a matke
bude uložená povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa v sume 100 eur mesačne a bude jej priznaný
rozsiahly styk s maloletou. Otec dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti
na základe vykonaných dôkazov a na ich základe nesprávne vo veci rozhodol (odvolací dôvod § 205
ods. 2 písm. d) O.s.p.). Mal za to, že v konaní na prvom stupni bolo vykonané dokazovanie, ktoré jasne
preukázalo, že u matky nemá maloletá vytvorené také podmienky a predpoklady, aby bol zabezpečený
jej kvalitný a morálny psychický vývoj a zabezpečená stabilita a istota. Množstvo dôkazov vykonaných
počas konania, a to najmä znalecký posudok PhDr. Q. preukázalo, že matka je labilnejšou, s vyššou
reaktivitou na podnety a expresivitu, vnútorne napätá, vzťahovačná, má skreslené usudzovanie. Zo
znaleckého posudku taktiež vyplýva, že matka má problémy v komunikácii s ním, nie je schopná sa s ním
dohodnúť na výchove maloletej. Z jeho strany nie je problém komunikovať s matkou, o komunikáciu s
matkou sa neustále snaží, ale neúspešne. Poukázal na správu z poradensko-psychologického procesu
Mgr. H., z ktorej vyplýva, že maloleté prejavila vôľu bývať u neho, pričom je zrejmé, že dieťa má u neho
vytvorené o niečo lepšie podmienky. Maloletá v čase pohovoru s Mgr. H. v sprievode matky šepkala,
a to aj napriek snahe psychologičky posmeliť maloletú a z toho je zrejmé, že má z matky strach a v jej
prítomnosti je vnútorne napätá. Zo záverečnej správy Mgr. H. vyplýva, že maloletá nejaví pozitívne
cítenie k priateľovi matky V. N., pričom priateľ matky bol v minulosti súdne trestaný za ublíženie na zdraví.
Momentálne prebieha proti priateľovi matky trestné konanie, nakoľko bol ním po stretnutí s matkou
dňa 22.04.2014 fyzicky napadnutý. Ďalej poukázal na to, že matka počas súdneho konania viackrát
zmenila bydlisko a sťahovala sa aj s maloletou, čo nezabezpečuje to, aby maloletá mala u matky stabilné
zázemie a pocit domova na určitom mieste. Zdôraznil, že od začiatku mal záujem, aby bola zachovaná
striedavá osobná starostlivosť o maloletú, ale nakoľko maloletá sa sama necíti dobre v starostlivosti
matky a čoraz viac žiada, aby bola natrvalo u neho, pričom o sám vidí, že pre maloletú nie je výchova,
správanie matky a prostredie, v ktorom žije vhodné, rozhodol sa požiadať o zverenie maloletej do jeho
výlučnej osobnej starostlivosti. Myslí si, že zachovanie striedavej osobnej starostlivosti nie je vhodné
pre maloletú a jej plnohodnotný duševný vývoj a vývin. Dieťa je počas osobnej starostlivosti u matky v
neustálom psychickom napätí, v strese a strach, čo nie je žiaduce. Maloletá jasne prejavila svoj záujem
zrušiť striedavú osobnú starostlivosť a žiť u neho a s jeho rodinou a nie s matkou. Mal za to, že súd by
mal zobrať zreteľ pri svojom rozhodovaní prioritne na záujem maloletej, ktorá jasne prejavila svoju vôľu
žiť s otcom a jeho rodinou a nie s matkouOtec dieťaťa v doplnenom odvolaní doručenom odvolaciemu
súdu dňa 07.10.2014 uviedol, že dňa 15.09.2014 došlo k incidentu medzi ním a matkou, keď matka
mu odmietla odovzdať dcéru, pri tomto incidente bola prítomná samotná maloletá a musela asistovať aj
polícia. Podľa otca matka veľmi negatívnym spôsobom vplýva a narúša psychickú rovnováhu maloletej,
maloletá prichádza od matky bojazlivá a ustráchaná. Žiadal, aby súd opätovne vykonal
dokazovanie na zistenie fungovania striedavej starostlivosti a jej vplyvu na maloletú, keď mal za to,
že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná a maloletej čím ďalej tým viac výrazným spôsobom
psychicky ubližuje. Striedavá starostlivosť nie je realizovateľná aj z toho dôvodu, že tu nie je žiadna
dôvera medzi rodičmi a možná konštruktívna komunikácia s matkou dieťaťa. V prípade, ak odvolací súd
dospeje k záveru, že striedavá starostlivosť má byť zachovaná, otec navrhol, aby odvolací súd vo
svojom rozhodnutí upravil aj osobnú starostlivosť rodičov o maloletú počas najdôležitejších sviatkov v
roku, a to počas Vianoc, ako aj počas Silvestra a nového roku.

Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že pri podaní návrhu o
zverenie mal. M. do jej osobnej starostlivosti vychádzala z požiadaviek dieťaťa, ktoré žiadalo byť len
u nej, ako aj z problémov, ktoré vznikalo v doterajšej starostlivosti s otcom. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa o zamietnutí jej návrhu a protinávrhu otca rešpektovala, zastávala názor, že je potrebné zrejme
vyčkať, ako sa len nedávno určená striedavá starostlivosť bude ďalej vyvíjať. Uvedomovala si, že je
treba, aby sa aj dieťa konsolidovalo, nakoľko na strane otca nastala zmena, narodilo sa mu dieťa a
predpokladala, že vývoj situácie ukáže, ako sa vzťahy k matke a otcovi vyprofilujú. S odvolaním otca o
zverenie mal. M. do jeho výlučnej starostlivosti nesúhlasí, keď poukázala na to, že dieťa je na ňu citovo
naviazané, veď s dieťaťom bola odmalička. Uviedla, že otec si presadzuje svoje názory a chce, aby sa
s nimi stotožnil aj súd a vydal mu na to súdne rozhodnutie. Poukázala na to, že otec sa dieťaťu riadne



nevenuje, čo bolo preukázané, keď je s ňou, lebo táto starostlivosť bola buď na jeho partnerke (teraz
už manželke), alebo sa dieťa hralo samé na dvore so psami. Tým, že otcovi sa narodilo ďalšie dieťa,
M. pociťuje, že všetka pozornosť sa točí okolo neho, cíti sa odstrčená a obťažuje ju, že sa musí o dieťa
starať. Nie je pravdou, že by jej partner bol voči M. zlým, nevhodným príkladom. N., on sa jej venuje
ako vlastný otec, chodia spolu na kúpalisko, do prírody, športujú. Taktiež nie je pravda, že bolo voči
jej priateľovi vedené trestné stíhanie, otec sa snaží osobu jej priateľa kriminalizovať a už neuvádza, že
konflikt bol riešený len ako priestupok, postavený len na tvrdení otca, nepodložený žiadnym relevantnými
dôkazmi. Poukázala na závery znaleckého posudku PhDr. Q., ktorá jednoznačne odporúča striedavú
starostlivosť v kratšom týždňovom intervale a alternatívne uvádza, že ak by striedavú starostlivosť súd
nenariadil, doporučila zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti. Zámer otca je v príkrom rozpore
so závermi a odporúčaniami znalkyne, ale hlavne so záujmami maloletej. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti, žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť v intenciách znaleckého posudku, vypracovaného
PhDr. B. Q..

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení a je toho
názoru, aby súd ponechal naďalej dieťa v striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Uvedená skutočnosť
vyplýva jednak z rozsiahleho vykonaného dokazovania, predovšetkým znaleckého. Z hodnotenia dieťaťa
zo základnej školy, ktorú navštevuje vyplýva, že dieťa je na vyučovanie pripravené, komunikácia rodičov
a školy je na veľmi dobrej úrovni, dieťa v škole dosahuje veľmi dobré výsledky. Z pohovoru, ktorý bol
vykonaný s mal. dieťaťom psychologičkou Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica Mgr. J. H. vyplýva, že dieťa inklinuje k obom rodičom a
psychologička jednoznačne nevylúčila ponechanie dieťaťa v striedavej osobnej starostlivosti. Je toho
názoru, že obaja rodičia majú vytvorené podmienky pre výchovu mal. M..

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti - vo výroku o zamietnutí
protinávrhu otca o zverenie mal. M. do jeho osobnej starostlivosti - bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie otca nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu
si odvolací súd osvojuje aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.). Otec v podanom odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli privodiť
zmenu napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva nasledovné:

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, čí už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi, alebo zákonodarnými orgánmi.

Z citovaných ustanovení teda vyplýva povinnosť súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy
rodičov sledoval predovšetkým záujem dieťaťa s ohľadom na jeho osobnosť, najmä vlohy, schopnosti
a vývojové možnosti a so zreteľom na životné pomery rodičov. Súd musí dbať, aby bolo rešpektované
právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a udržovanie pravidelného osobného styku s nimi. Súd má
pritom prihliadnuť taktiež k citovej orientácii a zázemiu dieťaťa, k výchovnej schopnosti a zodpovednosti
rodičov, k stabilite budúceho výchovného prostredia, k schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove
dieťaťa s druhým rodičom, k citovým väzbám dieťaťa na súrodenca, prarodičov a ďalších príbuzných a
tiež hmotnému zabezpečeniu zo strany rodičov včetne bytových pomerov.



Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Hmotno-právnym podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti sú, ak obaja rodičia sú
spôsobilí dieťa vychovávať, ďalej, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem,
striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa a že budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa.
Nestačí však zistenie, že dieťa striedavú osobnú starostlivosť nechce, treba skúmať dôvody pre toto
jeho rozhodnutie a vyhodnotiť ich s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa.

V zmysle týchto zásad súd prvého stupňa v danej veci aj postupoval.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd
prvého stupňa zamietol protinávrh otca o zverenie mal. Vanesy do jeho osobnej starostlivosti.

Z obsahu spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletá M. pochádza z
rozvedeného manželstva, manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne
zo dňa 29.11.2012, č.k. 30P/69/2012 - 122. Citovaným rozsudkom súd zároveň schválil rodičovskú
dohodu, na základe ktorej bola mal. M. na čas po rozvode zverená do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, a to tak, že matka a otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú
striedavo v 2- týždňových intervaloch. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
súd vyživovaciu povinnosť neurčil, pričom účastníci sa dohodli na úprave styku s mal. M. tak, že počas
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sú oprávnení stretávať sa s maloletou bez obmedzenia. V
čase rozhodovania súdu o striedavej starostlivosti mal. M. navštevovala materskú škôlku, bola vo
veku 5 rokov. Dňa 15.05.2013 podala matka maloletej na súde prvého stupňa návrh na zmenu
rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti a žiadala, aby bola M. zverená do jej výlučnej osobnej
starostlivosti. Otec mal. dieťaťa podal dňa 07.10.2013 na súde prvého stupňa protinávrh, ktorým sa
domáhal zverenia mal. M. do jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Súd prvého stupňa postupoval
správne, keď v konaní skúmal, či od poslednej úpravy o výkone rodičovských práv a povinností nastala
zmena v pomeroch rodičov a mal. dieťaťa, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia súdu
o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Zo záverov znaleckého posudku PhDr. B. Q.
jednoznačne vyplýva, že z hľadiska osobnostných dispozícií, potenciálu zvládnuť rodičovskú rolu, sú u
matky aj u otca splnené predpoklady na adekvátnu rodičovskú starostlivosť pre mal. dieťa. Problémom
zostáva pretrvávajúca neadekvátna rodičovská komunikácia, pričom znalkyňa odporučila terapeutické
vedenie rodičov k osvojeniu si primeranej rodičovskej komunikácie, na ktorú majú predpoklady a k
preklenutiu napätia v ich vzájomnom vzťahu. Znalkyňa neodporučila zmenu úpravy práv a povinností
rodičov k mal. M. v zmysle návrhu matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, odporučila,
aby bola ponechaná striedavá osobná starostlivosť obom rodičom. Mal. M. bola následne vyšetrená s
oboma rodičmi aj psychologičkou Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR v Považskej
Bystrici V.. J. H., ktorá vo svojej záverečnej správe uviedla, že mal. M. má u otca vytvorené o niečo
lepšie podmienky na starostlivosť, dieťa vyjadrilo spokojnosť aj s bývaním u matky, ale na základe
zrealizovaných sedení psychologička dospela k záveru, že je viac momentov, ktoré dieťa priťahujú
o niečo výraznejšie k otcovi, k jeho rodine, do jeho bydliska. Psychologička jednoznačne nevylúčila
zotrvanie dieťaťa v striedavej osobnej starostlivosti. Po zhodnotení vykonaného dokazovania súdom
prvého stupňa a taktiež s prihliadnutím na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý aj v odvolacom konaní
zotrval na názore, aby bola maloletá ponechaná naďalej v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
dospel aj odvolací súd k záveru, že zachovanie striedavej osobnej starostlivosti v súčasnej dobe je
najvhodnejším riešením úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu, od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k mal. M., nedošlo k takej zmene pomerov na strane
rodičov, alebo dieťaťa, na základe ktorej by súd mal zmeniť doterajšie súdne rozhodnutie. Striedavá
osobná starostlivosť je v záujme mal. dieťaťa, nebola spochybnená jednak znaleckým dokazovaním,
rovnako nebol zistený negatívny vplyv striedavej osobnej starostlivosti na školskú dochádzku a prípravu



dieťaťa do školy a zrušenie striedavej osobnej starostlivosti nebolo doporučené ani opatrovníkom, ktorý
zastupoval mal. dieťa v tomto konaní. Odvolacie námietky otca boli preto neopodstatnené.

Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku
o zamietnutí protinávrhu otca o zverenie mal. Vanesy do jeho osobnej starostlivosti ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd však zároveň uložil súdu prvého stupňa začať konanie bez návrhu (§ 81 ods. 1
O.s.p.) o výchovnom opatrení podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. Z dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa jednoznačne vyplynulo, že medzi rodičmi sú vážne narušené vzťahy, viazne
medzi nimi rodičovská komunikácia, nevedia sa dohodnúť na rovnakom výchovnom prístupe k dieťaťu,
aby dodržali nevyhnutnú podmienku kontinuity výchovného prostredia dieťaťa. Aj zo záverov znaleckého
posudku vyplýva, že je potrebné terapeutické vedenie rodičov k osvojeniu si primeranej rodičovskej
komunikácie, na ktorú majú predpoklady a k preklenutiu napätia v ich vzájomnom vzťahu. Z týchto
dôvodov je potrebné rozhodnúť o povinnosti rodičov maloletého dieťaťa podrobiť sa výchovnému
opatreniu podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .