Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/164/2015 z 30. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. mája 2016, sp. zn. 8CoE/164/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3208898950.1 Krajský súd Trenčín | 8CoE/164/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3208898950.1 | 2016-05-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 58 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf9b578f-af23-4e39-98e6-fce7d0aa1c7d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3208898950.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/164/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208898950
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3208898950.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul.
29. augusta 8-10, IČO: 30807484, vo veci pobočky Topoľčany, so sídlom Topoľčany, M. R. Štefánika
2269/18, proti povinnému: SOLID UNION, s.r.o., so sídlom Svinná 446 (predtým Žitná-Radiša, Žitná 77),
IČO: 36326259, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie sumy 372,34 Eur (11.217,- Sk) s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 10. septembra 2015, č.k. 4Er/1257/2008-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h), § 58
ods. 1 Ex. por. Uviedol, že z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu
Trenčín zo dňa 26.05.2011, č.k. 28CbR/66/2010-30, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2011, súd
zrušil povinného bez likvidácie a dňa 14.07.2011 bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra.
Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Ex. por., ako aj §
27a vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, keď z uplatnených trov
exekúcie vo výške 36,19 Eur priznal súdnemu exekútorovi iba 24,86 Eur. Priznal mu časovú odmenu
za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. vo výške 6,64 Eur za 1 začatú hodinu
exekučnej činnosti á 6,64 Eur (za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
10 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min. a prijatie návrhu na vykonanie exekúcie
10 min.), paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 9,96 Eur za 3 úkony
exekučnej činnosti á 3,32 Eur (za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie a každé zisťovanie účtu povinného), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1
cit. vyhl. vo výške 4,12 Eur (za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu
sumu 1,36 Eur, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému sumu 1,36 Eur a za doručenie
podnetu na zastavenie exekúcie súdu sumu 1,40 Eur) a 20 % DPH zo sumy 20,72 Eur (6,64 Eur +
9,96 Eur + 4,12 Eur), vo výške 4,14 Eur. Súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi nepriznal časovú
odmenu za vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov exekúcie 30 min. Mal za
to, že súdnemu exekútorovi patrí odmena za úkony exekučnej činnosti (§ 14 cit. vyhl.), t. j. za úkony
smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného, pričom vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie
a vyčíslenie trov exekúcie súd nepovažuje za úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávneného,
preto súdnemu exekútorovi odmenu za tento úkon nepriznal. Súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu
hotových výdavkov za úkony, ktoré musí vykonať po vydaní uznesenia súdu o zastavení exekúcie,
a to vyznačenie právoplatnosti (1,40 Eur) a vrátenie poverenia (1,40 Eur), nakoľko súdny exekútor
uvedené výdavky ešte nevynaložil, vynaloží ich až v budúcnosti, pričom môže tak urobiť hocijakým
spôsobom - osobne, poštou, prípadne iným spôsobom, preto mu ich náhradu súd prvého stupňa priznať
nemohol. Súdny exekútor má nárok na náhradu len preukázateľne vynaložených hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekúcie. V prípade, ak vynaloženie a výška hotových



výdavkov a ich súvis s exekučným konaním nie sú v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie
preukázané, súd náhradu týchto hotových výdavkov súdnemu exekútorovi priznať nemôže.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že nie je
dôvod na zastavenie exekúcie a uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie, nakoľko pohľadávka oprávneného bola v plnom rozsahu uhradená dňa 29.12.2004. V zmysle
§ 46 exekučného konanie tak skončilo vymožením pohľadávky oprávneného, a preto nie je dôvod
na zastavovanie tohto exekučného konania po 11 rokoch od uhradenia exekučného titulu na účet
oprávneného a zároveň nie je dôvod na zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi, nakoľko tieto si mal súdny exekútor vymôcť od povinného v čase jeho existencie. Exekučné
trovy sú pohľadávkou súdneho exekútora voči povinnému, a nie voči oprávnenému. Oprávnený mal
za to, že toto exekučné konanie nemôže byť zastavené, pretože už bolo ukončené, a to vymožením
pohľadávky oprávneného dňa 29.12.2004. Keďže nemôže byť predmetné exekučné konanie zastavené,
nie je dôvod na postup podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v spojení s § 203 ods. 2
Exekučného poriadku a oprávnený nemôže byť zaviazaný na úhradu trov exekučného konania, pretože
tie má v zmysle § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku uhrádzať povinný. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa ako nezákonné zrušil.

Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že nemal vedomosť o tom, že povinný uhradil
pohľadávku v plnom rozsahu priamo oprávnenému dňa 29.12.2004, nakoľko si oprávnený nesplnil
povinnosť mu túto skutočnosť oznámiť. Trovy exekúcie, ktoré boli priznané súdom prvého stupňa sú v
minimálnej výške, a preto uznesenie považuje za vecne správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením
veci, na ktoré v podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa
03.11.2003, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi dňa 05.11.2003, domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 372,34 Eur (11.217,- Sk), a to na podklade
exekučného titulu, ktorým je platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, č. 416/2003/
A zo dňa 24.07.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.08.2003. Súd prvého
stupňa dňa 08.12.2003 udelil menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti
povinnému o vymoženie sumy 372,34 Eur (11.217,- Sk) s príslušenstvom.

Následne súd prvého stupňa na podnet súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu, napadnutým
uznesením predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu
Trenčín zo dňa 26.05.2011, č.k. 28CbR/66/2010-30, ktoré nadobudlo právoplatnosť, dňa 28.06.2011,
súd zrušil bez likvidácie obchodnú spoločnosť SOLID UNION, s.r.o., so sídlom Svinná 446, IČO: 36 326
259. Povinný bol následne dňa 14.07.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z
akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad
na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o



trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm.
h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom
jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže
prebehnúť
s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok
prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).
V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade
nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel
na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa
26.05.2011, č.k. 28CbR/66/2010-30, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2011, zrušil obchodnú
spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvého
stupňa postupoval vecne správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že
uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta
O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého
stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a
exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento
osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.
novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom



prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto
bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v
znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou
od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné
ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším
súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo
rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona
zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods.
4 posledná veta O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .