{"guid": "09f5531a-a17d-45e3-b69e-56b5e4bd4949:1b2b426f-a856-4ba5-b9cf-d9bc0e3caa24", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4204122578.1", "spisova_znacka": "11CoE/260/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/260/2013 z 16. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 16. decembra 2013, sp. zn. 11CoE/260/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4204122578.1", "identifikacne_cislo": "4204122578", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "sudca_id": 592, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-frantisek-dulacka-592", "datum_vydania": "2013-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b2b426f-a856-4ba5-b9cf-d9bc0e3caa24", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4204122578.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2013:4204122578.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2013:4204122578.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/260/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4204122578
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4204122578.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
povinnej: F. V., nar. XX. XX. XXXX, I. XXXX/XX, H., o vymoženie sumy 225,72 eura s príslušenstvom,
trov notára za spísanie notárskej zápisnice v sume 83,32 eura, trov právneho zastúpenia v sume 23,07
eura, zmluvnej pokuty v sume 2,99 eura a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod
sp. zn. 10Er/601/2004 a u súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Szabóovej (predtým Baňarovej), Nám. Á.
Vámbéryho 5249/13B, Dunajská Streda pod sp. zn. Ex 122/04, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/601/2004-18 zo dňa 22. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil a súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej
priznal trovy exekúcie v sume 262,86 eura, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného. Svoje rozhodnutie
odôvodnil citáciou ustanovenia § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP),
ustanovení § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, ustanovení § 47, § 48 ods. 1, 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) a ustanovení § 34, § 39, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica N 1480/2004, NZ 63043/2004
spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou v Bratislave dňa 06. 08. 2004, ktorej preskúmaním zistil, že
bola spísaná osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, nakoľko v notárskej zápisnici
bol uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, uvedený ako splnomocnený zástupca,
ktorého povinná osoba splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Vychádzajúc z uznesenia Ústavného súdu SR z 12. 05. 2011, č. k. IV. ÚS 181/2011-16 mal za to, že takto
spísaná notárska zápisnica v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý
exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na skutočnosť, že najdôležitejšou
náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože
tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na
nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení, a to ani
na základe udeleného plnomocenstva zástupcovi. Konštatoval, že plnomocenstvo udelené advokátovi
Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v už pripravenej formulárovej
zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto
ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vniknúť až v
budúcnosti), namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. A teda
táto zmluva obsahuje s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku, pričom
úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný. Zároveň poukázal na skutočnosť, že takýmto



konaním došlo k porušeniu ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľ
(povinný) najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. Takýmto konaním oprávneného bola povinnému odňatá možnosť ovplyvniť
obsah notárskej zápisnice, aj keď práve jeho účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia
z notárskej zápisnice exekučný titul. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje
notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska
materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie exekučného konania.  Vzhľadom
na uvedené, súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a rozhodol priamo o
zastavení exekúcie.

O trovách exekúcie súdnej exekútorky súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 200 ods.
1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov účinnej do 30. 04. 2008, tak, že súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie vo výške
v sume 262,86 eura vrátane 20 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré
pozostávali z odmeny súdnej exekútorky podľa § 5 ods. 1 vyhlášky v sume 224,27 eura (vymožená
pohľadávka bola v sume 934,47 eura) a z náhrady hotových výdavkov vo výške 38,59 eura za poštovné
a spotrebný materiál.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný
súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal,
že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie
požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie
prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany
dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká
právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a chýbajúcu
zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal,
že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade
s platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je
exekučným titulom. Uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § ust. § 109 ods. 1 písm.
b/ OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta
prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej tvrdil,
že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady
súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Ďalej dospel k záveru, že odlišné
zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je
priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod
zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca bol uvedený do
takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných
osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek
tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že
nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že
plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných
zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Dodal, že žiadne z ustanovení
zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil
udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej
zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal,
že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové
právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie uvedené



preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie
konanie.

K odvolaniu oprávneného sa písomne dňa 19. 04. 2013 vyjadrila súdna exekútorka a uviedla, že súd
po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nezamietol jej žiadosť o udelenie
poverenia a vydal poverenie na vykonanie exekúcie, t.j. nezistil žiadny rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom. Ďalej uviedla, že na priznaných trovách exekúcie trvá v plnej výške.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 22. 06. 2012 potvrdil ako vo výroku vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa         19. 10. 2004,
kedy bol súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej doručený návrh oprávneného zo dňa 12. 10. 2004
na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr.
Jarmilou Kováčovou pod sp. zn. N 1480/2004, NZ 63043/2004 dňa 06. 08. 2004. Súd prvého stupňa
udelil dňa 20. 12. 2004 súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej poverenie na vykonanie exekúcie
na základe vyššie označeného exekučného titulu. Návrhom zo dňa 20. 05. 2009 oprávnený požiadal
o zmenu súdneho exekútora z Mgr. Kataríny Baňarovej na JUDr. Rudolfa Krutého.  K tomuto návrhu
sa písomne dňa 21. 09. 2009 vyjadrila súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová a uviedla, že návrh
na zmenu súdneho exekútora je dispozičným právom oprávneného a vyúčtovala si trovy exekúcie v
sume 260,80 eura, na náhradu, ktorých navrhla zaviazať povinného. Dňa     22. 06. 2012 súd prvého
stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým návrh oprávneného
na zmenu súdneho exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil a súdnemu
exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej priznal trovy exekúcie v sume 262,86 eura, na náhradu ktorých
zaviazal oprávneného z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten,
kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potrebe jej zastavenia
a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však
odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému



je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený
výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 08.
2005, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo doručením
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 19. 10. 2004.

Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 06. 08. 2004 spísanú notárkou JUDr.
Jarmilou Kováčovou pod sp. zn. N 1480/2004, NZ 63043/2004, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods.
2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír vystupujúci ako zástupca povinnej
osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníčkou v úverovej zmluve zo dňa 07. 01. 2004)
uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 10.095,-- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 6.800,--
Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 05. 04. 2004 do zaplatenia
a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov
za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania dňa 07. 01. 2004, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého
dlžníčka splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu a na to, aby v jej mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
titulom.

Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora, bolo preveriť vykonateľnosť spísanej
notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná
zákonom a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila. Notárska zápisnica  podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym
inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní
dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného
zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný
právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa
hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o
jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme
notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného
robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného  titulu, čo znamená,
že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca
teda hlavný dôraz kládol na výslovný \"súhlas povinnej osoby s exekúciou\". Exekúciu by nebolo možné
vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy, ak by
sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne
trvať.

V predmetnej veci však povinná nebola osobne prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jej osobné vyhlásenia, ale zastupoval ju Mgr. Tomáš
Kušnír na základe splnomocnenia udeleného mu povinnou v zmluve o úvere zo dňa 07. 01. 2004.
Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri
poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej
uvedený súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžníčka nebola
priamo prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konala prostredníctvom
zástupcu, mala tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust.
§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva.
Uvedené znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na
samotnú notársku zápisnicu, t.j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníčkou pre
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 07. 01. 2004 tieto náležitosti nemá, nie je
v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného
uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným
pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 07. 01. 2004 ako



súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal
splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo
potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu povinnej uznať dlh vo forme
notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.

K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 07. 01. 2004 je predtlačený formulár, ktorý
sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníčkou. Zároveň ale táto zmluva
už obsahuje i predtlačený text, že dlžníčka splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Už táto
skutočnosť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so
spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu
Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinnej, ktorú by podľa plnomocenstva mal
zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok
uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§
39 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
V predmetnej exekučnej veci je totiž povinná zastúpená Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd
konštatuje, že vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že
tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností,
ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 06. 08.
2004 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej spisovaní
konať s dôsledkami a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto
otázku je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a
v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal
zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57 Exekučného poriadku zastavená, pretože jej ďalšie
pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie odvolací súd konštatuje, že oprávnený v podanom odvolaní
nešpecifikoval, v čom vidí ich nezákonnosť, nenamietal ani ich výšku a naviac odvolací súd nezistil
žiadne pochybenie, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa i v časti výroku o trovách exekúcie potvrdil.

Oprávnený sa podaním zo dňa 26. 07. 2012 označeným ako „Návrh na prerušenie konania postupom
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie
k podanému odvolaniu“ domáhal, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to
či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty
základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné
a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Krajský súd v Nitre dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť
exekučné konanie (§ 36 ods. 5) a v súvislosti s prerušením konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP) považuje
za potrebné uviesť, že súd môže, ale nemusí prerušiť konanie. Preskúmaním návrhu oprávneného zo
dňa 26. 07. 2012 súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť vyhovieť tomuto návrhu
na prerušenie konania, a to i z toho dôvodu, že skutočnosti uvádzané oprávneným v jeho podaní už
boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01.
2007) i Ústavného súdu Slovenskej republiky  (sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12 zo dňa 30. 08. 2010).

Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý
spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho
práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.



V súvislosti s prvým návrhom oprávneného na prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal na judikatúru
Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger
Kommunalbauten C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou,
či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka
druhého návrhu oprávneného na prejudiciálnu otázku, odvolací súd poukázal na judikáty Súdneho
dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium  SL (C-168/05), Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98, Pohotovosť (C-76/10), z ktorých je zrejmé, že ustálená
judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok
v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti
takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z
toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je
zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči
spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny
súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom
toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva
a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd
spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho
posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie
jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných
otázok Súdnemu dvoru EÚ.

K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/
OSP odvolací súd poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný a poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. PL.ÚS 16/02 a opätovne i na ustanovenie § 36
ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučný poriadok tak vylučuje použitie ustanovení OSP,
ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to
výslovne určuje osobitný predpis, pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V
tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné
vyhovieť návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP. V
zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku
zákonom osobitným, kde platí zásada „lex specialis derogat legi generali“, tzn., že ak iba ak Exekučný
poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu, platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danej
veci možnosť prerušenia exekučného konania vylučuje samotný Exekučný poriadok (§ 36 ods. 5), ktorým
je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť
prerušenia konania ani podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Er/601/2004", "guid": "1ecdf54d-708d-4b09-a65e-bfa5c788cdf5:507587ba-aa6d-425e-8883-a8096b9b485b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9efaee95-2fa3-480d-b9aa-54e5478f8e58", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/2011 z 12. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-12", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9efaee95-2fa3-480d-b9aa-54e5478f8e58"}, {"guid": "ussr:14d32d48-49e9-4b04-9ae0-9a487a0fdf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 285/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 285/2010 z 30. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-30", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:14d32d48-49e9-4b04-9ae0-9a487a0fdf7c"}, {"guid": "ussr:0b6d99cf-cadc-48db-a74b-a621bc1f4bf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/02 z 20. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-20", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b6d99cf-cadc-48db-a74b-a621bc1f4bf3"}, {"guid": "09f5531a-a17d-45e3-b69e-56b5e4bd4949:719aaed3-7f08-4378-a771-9041349586a2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4204122578.1", "spisova_znacka": "11CoE/260/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/260/2013 z 16. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4204122578.1"}], "citovane_v": [{"guid": "64c899d9-0085-416a-a7e6-70d766cdda67:2467382d-dd82-4bd5-a478-120d7edd36b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2306205754.1", "spisova_znacka": "19XECdo/6/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 19XECdo/6/2016 z 9. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2306205754.1"}, {"guid": "64c899d9-0085-416a-a7e6-70d766cdda67:9a05c725-a52d-4c95-a53e-4d75c1c4b6e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2306205754.1", "spisova_znacka": "19XECdo/6/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 19XECdo/6/2016 z 9. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2306205754.1"}]}