Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/283/2012 z 26. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. septembra 2012, sp. zn. 16Co/283/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6212200229.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/283/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6212200229.1 | 2012-09-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-146.odsek-2 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/09fa8c91-373c-4ec8-ac17-b4bd8186c824 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6212200229.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/283/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212200229
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6212200229.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi C. F., nar. XX. XX. XXXX, naposledy
bytom H. L., M. XXX/XX, právne zastúpeného opatrovníčkou Martinou Balážovou, súdnou tajomníčkou
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske
združenie právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42247268, právne
zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Advokátska kancelária Košice, Stará Baštova 2,
a za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava,
Fedinova 9, IČO: 42 260 086, právne zastúpeného HKP Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Sasinkova
6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 484,63 eur s prísl., o odvolaní vedľajších účastníkov na strane odporcu,
proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/93/2012 - 63 zo dňa 09. 07. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie vo výroku, ktorým okresný súd nepriznal náhradu trov konania vedľajším účastníkom na
strane odporcu, z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie podľa § 96 ods. 1 O. s. p. z dôvodu späťvzatia
návrhu na jeho začatie v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p. vety
prvej, nakoľko navrhovateľ vzal návrh späť, teda procesným spôsobom zavinil zastavenie konania.
I napriek tomuto právnemu posúdeniu nepriznal náhradu trov konania odporcovi, nakoľko tieto mu
nevznikli. Pokiaľ ide o trovy konania vedľajších účastníkov, aplikoval v tomto prípade ust. § 150 ods. 1 O.
s. p.. Zohľadnil, že odporca nepožiadal ani jedno združenie (vedľajších účastníkov) o pomoc pri riešení
svojho problému, dokonca ani nemal vedomosť o vstupe vedľajších účastníkov do konania. Paušálny
vstup do konania vedľajšieho účastníka, v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod, podľa okresného
súdu zbytočne navyšuje trovy konania, najmä, keď sú vedľajší účastníci zastúpení advokátmi, z čoho
vzniká dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov
v podobe náhrady trov konania.

Okresný súd rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi podľa ust. § 11 ods. 3, 4, 6 zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Proti uzneseniu okresného súdu, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu, podali odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) obaja
vedľajší účastníci.



Vedľajší účastník na strane odporcu - Spotrebiteľské združenie OSA - v odvolaní uviedol, že v časti
výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi vychádza
okresný súd z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v
nesprávnej aplikácii ust. § 150 ods. 1 O. s. p., keď pre uvedenú aplikáciu sa vyžaduje, aby sa jednalo
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Dôvody, na ktoré poukazoval
okresný súd vo svojom odôvodnení, ako na dôvody hodné osobitného zreteľa v súvislosti s aplikáciou
ust. § 150 ods. 1 O. s. p., nespĺňajú požiadavky tejto výnimočnosti, naopak, podľa vedľajšieho účastníka
v napadnutom rozhodnutí sa jedná o svojvôľu súdu, ktorá je neprípustná. V predmetnom konaní podľa
vedľajšieho účastníka neexistuje dôvod na aplikáciu ust. § 150 O. s. p., nakoľko navrhovateľ zobral návrh
v celom rozsahu späť, a teda zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, nestalo sa tak pre správanie sa
odporcu. Opätovne poukázal na to, že dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom,
aj v tomto prípade, bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom, spolu s vedomosťou,
že dlh odporcu bol v čase podania návrhu premlčaný. Odporca bol teda v konaní úspešný len vďaka
úkonu vedľajšieho účastníka, za ktorý vedľajšiemu účastníkovi nebola napadnutým uznesením priznaná
náhrada trov konania. Poukázal na ust. § 93 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Spotrebiteľské združenie OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany
práv spotrebiteľov. Prejednávaná právna vec je pritom typickým spotrebiteľským sporom, preto
vstup vedľajšieho účastníka do konania v zmysle ust. § 93 ods. 2 O. s. p. je nielen v súlade
s Občianskym súdnym poriadkom, ale i základnou filozofiou spotrebiteľského práva. Súd prvého
stupňa svojím postupom a nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi priamo, poprel
rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka
garantovaných okrem iného aj v ust. § 93 ods. 4 O. s. p. a znemožnil mu tak reálny výkon
úloh spotrebiteľského združenia vymedzený zákonom. Súd prvého stupňa zároveň fakticky odňal
spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci občianskeho súdneho
procesu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
prvostupňového súdu o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi tak, že navrhovateľ je povinný
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, alebo, aby odvolací súd vec v tomto rozsahu zrušil a
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu okresného súdu podalo odvolanie aj ďalší vedľajší účastník na strane
odporcu - Občianske združenie Právna pomoc spotrebiteľom. Okresný súd sa podľa neho v napadnutom
rozhodnutí nevysporiadal s otázkou, či vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu bolo spôsobilé
pozitívne v prospech spotrebiteľa ovplyvniť rozhodnutie súdu. Vedľajší účastník je toho názoru, že
vznesená námietka premlčania z jeho strany mala pre vzťah navrhovateľa a odporcu podstatný význam.
Späťvzatie návrhu na začatie konania a rozhodnutie o ňom nezakladá totiž prekážku rozhodnutej veci
a nič by nebránilo navrhovateľovi s odstupom času opätovne tak, ako to urobil aj teraz, vedome žalovať
svoj premlčaný nárok. Vznesená námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka znamená, že
súd nebude môcť z tých istých skutkových okolností už nikdy žalovaný nárok navrhovateľovi priznať,
preto sú tieto trovy konania, ktoré si vedľajší účastník uplatňuje, jednoznačne účelne vynaložené.
Aplikáciu ust. § 150 O. s. p. považoval za neadekvátnu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo5/2011. Účelom ust. § 150 ods. 1 O. s. p. by mala byť možnosť
súdu výnimočne zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolúčneho práva. Situáciu navrhovateľa však nie je potrebné zmierňovať použitím
tohto ustanovenia, pretože oproti vedľajšiemu účastníkovi sa nachádza v nepomerne výhodnejšom
postavení. Navrhovateľ je podľa jeho internetovej stránky súčasťou nadnárodnej spoločnosti pôsobiacej
v 21 krajinách, hospodársky výsledok spoločnosti pred zdanením dosiahol 60 mil. eur a spoločnosť
disponuje príslušným aparátom, zamestnancami (210), finančnými prostriedkami, majetkom a jeho
hlavnou náplňou činnosti je vymáhanie pohľadávok, čo je nepomer oproti občianskemu združeniu,
ktoré má troch členov, pričom ani jeden z členov nemá právnické vzdelanie a ani odborné znalosti s
vedením sporov takéhoto charakteru. Rozhodnutie okresného súdu je popretím princípov elementárnej
spravodlivosti, keď zmiernenie dôsledkov pre navrhovateľa automaticky znamená neúmerné podstatné
sťaženie postavenia vedľajšieho účastníka. Zároveň zdôraznil, že aj pri aplikácii ust. § 150 O. s. p. je súd
povinný mať na zreteli účel súdneho konania, teda poskytovanie súdnej ochrany práva účastníkov. V
danom prípade bola činnosť vedľajšieho účastníka v súlade s účelom súdneho konania. Poznamenal, že
vyjadrenie vedľajšieho účastníka nebolo iba formálnym uplatnením jeho procesného práva bez náležitej



starostlivosti a opodstatnenosti. Právny zástupca vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie k návrhu až po
tom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom návrhu, jeho príloh, prípadne vyjadrení odporcu. Opätovne
zdôraznil, že účastníka nie je možné apriori sankcionovať tým, že mu nebude priznaná časť nákladov,
zodpovedajúca výške nákladov za odmenu advokáta s tým, že sa mohol brániť sám. Na záver poukázal
i na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 14. 06. 2012 vo veci C 618-10. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkov trovy
prvostupňového i druhostupňového konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním,
v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
1, 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka, podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil podľa § 221 ods.
2 O. s. p. na ďalšie konanie.

Výrok okresného súdu, ktorým bolo konanie zastavené, ktorým nepriznal náhradu trov konania
odporcovi, a ktorým rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, neboli napadnuté odvolaním,
preto zostávajú podľa § 206 ods. 3 O. s. p. nedotknuté.

Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd konanie o veci zastavil podľa § 96 ods.
1 O. s. p., pretože navrhovateľ vzal návrh na jeho začatie späť v celom rozsahu, a to pred prvým
pojednávaním. V súdenej veci vstúpili do konania vedľajší účastníci, a to Občianske združenie Právna
pomoc spotrebiteľom (ďalej v texte len „OZ“), a to podaním zo dňa 29. 04. 2012, ktoré bolo doručené
okresnému súdu dňa 07. 05. 2012. Do konania vstúpilo ako vedľajší účastník aj Spotrebiteľské združenie
OSA (ďalej v texte len „SZ“), a to podaním zo dňa 30. apríla 2012, ktoré bolo doručené okresnému
súdu dňa 17. 05. 2012. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd konal s oboma vedľajšími účastníkmi. Až
po ich vstupe do konania došlo k následnému späťvzatiu návrhu na začatie konania v celom rozsahu
navrhovateľom , a to podaním doručeným okresnému súdu dňa 29. 06. 2012. Pokiaľ ide o vznesenú
námietku premlčania, táto bola vznesená SZ podaním zo dňa 30. apríla 2012, doručené okresnému
súdu dňa 17. 05. 2012, v ktorom mal vedľajší účastník za to, že nárok navrhovateľa je premlčaný, a
preto v záujme efektívnej ochrany odporcu ako spotrebiteľa vzniesol námietku premlčania vo vzťahu
k nároku uplatňovnému voči odporcovi v tomto konaní a navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Vyjadrenie vedľajšieho účastníka OZ, v ktorom taktiež vzniesol námietku premlčania s odôvodnením,
že navrhovateľ podal žalobný návrh dňa 13. 01. 2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a
preto navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť, bolo doručené okresnému súdu až po zastavení konania
( dňa 11. 07. 2009).

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2, veta prvá, O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj to, že účastník
konania, ktorý v konaní uspel má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré
zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto
pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné
právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne
nárok na náhradu trov konania ( v danom prípade obom vedľajším účastníkom), je však i účelnosť
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s
nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom
na právnu pomoc v zmysle vyššie uvedeného článku 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia
sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo
ochranu práva, sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na ich náhradu,
nakoľko bol úspešný, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy



vynaložené účastníkom konania (vedľajším účastníkom konania) v spore, musia byť v príčinnej súvislosti
s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku
alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom,
a to v celom rozsahu. Zastavenie konania teda zavinil sám navrhovateľ tým, že bez uvedenia dôvodov
vzal návrh v celom rozsahu späť, a to ešte pred prvým pojednávaním. Aplikácia ust. § 146 ods. 2, veta
prvá, O. s. p. okresným súdom je preto zásadne správna.

Právo na právnu pomoc sa však priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu
orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v
tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom,
aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo
na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti
ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v
rámci zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na
svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia musia byť ale boli vynaložené účelne. (viď
nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03).

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd pritom prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému
sa priznáva náhradu trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to
neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka vychádzal správne z ust. § 146 ods. 2, veta prvá, O. s. p., keď vyhodnotil, že
k zastaveniu konania došlo v dôsledku správania sa navrhovateľa, ktorý zastavenie konania zavinil.
Tento právny záver okresného súdu je správny. Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym záverom
okresného súdu v súvislosti s aplikáciou § 150 ods. 1 O. s. p., a to konkrétne s odôvodnením, že
odporca v tomto prípade nepožiadal vedľajšieho účastníka o pomoc pri riešení svojho problému, nemal
vedomosť o jeho vstupe do konania a právnym zastúpením vedľajšieho účastníka sa zbytočne navyšujú
trovy konania, ktoré okolnosti vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Pokiaľ ide o zákonnú dikciu obsiahnutú v ust. § 150 ods. 1 O. s. p., vyžaduje naplnenie dvoch podmienok,
a to, že musia byť v danom prípade pre aplikáciu moderačného práva zjavné dôvody hodné osobitného
zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto
zákonného ustanovenia. Predpokladom použitia § 150 ods. 1 O. s. p. je teda existencia dôvodov hodných
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti
daného prípadu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla
v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stavuje všeobecné podmienky, za
ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a
náhradu trov konania. Ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. však nie je možné považovať za predpis, ktorý
by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku
ktorým treba pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Preto nie je možné
vykladať ho tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania
o trovách konania.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. pritom dopadá na toho účastníka konania, ktorý by inak mal právo na
náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo k určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo
charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie
účastníkov. V takomto prípade treba pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na



osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala
povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia
dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť
i na postoj účastníkov v konaní. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno
považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd
náhradu trov konania nepriznal (viď aj uznesenie NS SR sp. zn. 7 M Cdo 5/2012).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že okresný súd aplikoval ust. § 150
ods. 1 O. s. p. bez toho, aby posúdil celý komplex (uvedených) okolností, relevantných pre rozhodovanie
o náhrade trov konania podľa tohto zákonného ustanovenia.

Je nepochybné, že vedľajší účastníci boli v konaní úspešní. Konanie vo veci vyvolal práve navrhovateľ,
pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo z
Občianskeho súdneho poriadku, a to ust. § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa
môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa,
osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod.. Cieľom navrhovanej
úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak
v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie
alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konania ako vedľajší
účastníci. V praxi ide hlavne o Združenie na ochranu spotrebiteľov. Odsek 3 tohto ustanovenia upravuje
spôsob, akým vedľajší účastník vstúpi do konania, resp., akým získa procesné postavenie vedľajšieho
účastníka. Ak má vedľajší účastník vstúpiť do konania po jeho začatí, ako je tomu v tomto prípade, môže
sa tak udiať viacerými spôsobmi. V prvom rade neformálne, ak vstupuje do konania bez rozhodnutia
súdu. K takémuto vstupu vedľajšieho účastníka dochádza vtedy, ak vstúpi do konania z vlastnej
iniciatívy alebo na výzvu niektorého z účastníkov prostredníctvom súdu, pričom žiaden z účastníkov, ani
potencionálny vedľajší účastník výslovne nenavrhol, aby súd rozhodol o pripustení vedľajšieho účastníka
do konania. V tomto prípade sa vedľajší účastník stáva nositeľom jeho procesných práv a povinností
doručením jeho oznámenia súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, resp. doručením jeho
oznámenia, že na výzvu niektorého z účastníkov do konania vstupuje. V tomto prípade súd o prípustnosti
jeho vstupu do konania ani o jeho vstupe do konania nerozhoduje a v skutočnosti tak nemá možnosť
ovplyvniť ani to, či vedľajší účastník do konania vstúpi alebo nie, a to bez zreteľa na to, či má vedľajší
účastník právny záujem na výsledku konania. Túto možnosť súd má iba vtedy, ak účastník konania
namieta vstup vedľajšieho účastníka do konania. Len vtedy súd vyhodnotí splnenie predpokladov účasti
vedľajšieho účastníka v konaní podľa prvého a druhého odseku vyššie uvedeného ustanovenia, a
pokiaľ nie sú splnené, súd takýto návrh zamietne. Z uvedeného preto vyplýva, že pre vstup vedľajšieho
účastníka, v tomto prípade, nie je nevyhnutná žiadosť samotného účastníka konania (odporcu) o pomoc
pri riešení svojho problému tak, ako na to poukazoval v odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd.

K ďalšiemu dôvodu, na ktorý poukazoval okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, ako dôvodu
hodného osobitného zreteľa, na základe ktorého náhradu trov konania vedľajším účastníkom nepriznal,
a to, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému
navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, odvolací súd poznamenáva, že k neúčelnému
vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade, ak bol následne navrhovateľom v
celom rozsahu vzatý späť, a teda sám navrhovateľ zastavenie konania zavinil.

S poukazom na vyššie uvedené argumenty odvolacieho súdu je potom zrejmé, že dôvody, na ktoré
poukazoval okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ako na dôvody hodné osobitného zreteľa pre
aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p. nie sú správne.



V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 142 ods. 1 O. s. p. a logicky ust. § 146 ods. 1, veta prvá, O. s. p.). Predpokladom použitia §
150 ods. 1 O. s. p. je teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov
inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. Je odôvodnené tým, že prísna
aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim
tvrdostiam. Zákon preto stavuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. pritom dopadá na toho účastníka konania, ktorý by inak mal právo
na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo k určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej
situácie účastníkov. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a
prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu,
však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi
konania, súd náhradu trov konania nepriznal.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. však nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení
povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Preto nie je možné vykladať ho tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

Okresný súd aplikoval ust. § 150 ods. 1 O. s. p. bez toho, aby posúdil celý komplex vyššie uvedených
okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa tohto zákonného ustanovenia.
Je nepochybné, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, a preto vedľajším účastníkom, ktorí boli v
tomto konaní úspešní, vznikol nárok na to, aby im trovy konania navrhovateľ nahradil. Je však úlohou
okresného súdu, aby posúdil, či tieto trovy konania boli účelne vynaložené, nakoľko z obsahu spisu je
zrejmé, že námietka premlčania bola vedľajším účastníkom SZ vznesená len všeobecne ako súčasť
podania, ktorým vedľajší účastník vstúpil do konania bez znalosti veci. Vedľajší účastník OZ vzniesol
námietku premlčania až po tom, ako okresný súd vo veci rozhodol. Za daných okolností bude potom
úlohou okresného súdu zistiť a následne i právne odôvodniť, či uvedené trovy konania vedľajších
účastníkov boli účelné, v akom rozsahu, a až na základe týchto skutočností bude môcť rozhodnúť o
nároku vedľajších účastníkov na náhradu trov konania. K uvedenému odvolací súd odkazuje na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2003, podľa ktorého trovy právneho zastúpenia sú vynaložené
účelne v prípade, ak boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom účastníka konania k predmetu
konania, teda okresný súd posúdi, či vznesené námietky premlčania vedľajšími účastníkmi pôsobili
na navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatneného nároku
vzal späť návrh na jeho začatie v celom rozsahu, a teda, či bol vstup vedľajšieho účastníka v tomto
konaní dostatočným účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Je nevyhnutné teda
posúdiť, či právny zástupca vedľajších účastníkov vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. či
poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Je nevyhnutné vyhodnotiť,
či k zastaveniu konania došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej odporcovi prostredníctvom
vedľajších účastníkov, príp. ktorého z nich, a či práve na základe postupu vedľajších účastníkov došlo
k späťvzatiu návrhu navrhovateľov v celom rozsahu.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Okresný súd, pokiaľ ide o náhradu trov konania vedľajších účastníkov vo svojom rozhodnutí nesprávne
aplikoval ust. § 150 ods. 1 O. s. p. vo vzťahu k dôvodom, na ktoré poukazoval ako na dôvody hodné
osobitného zreteľa v odôvodnení svojho rozhodnutia. V tomto prípade je vzhľadom na obsah spisu



zrejmé, že je nevyhnutné zamerať dokazovanie a následné právne vyhodnotenie najmä vo vzťahu
k samotnej účelnosti trov právneho zastúpenia, resp. trov konania vedľajšieho účastníka, každého
zvlášť, ktorá účelnosť vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O. s. p., resp. § 146 ods. 2, veta prvá, O. s. p.,
ktoré ustanovenie okresný súd aplikoval správne. Aplikácia § 150 ods. 1 O. s. p. v žiadnom prípade
neodôvodňuje nepriznanie trov konania z dôvodu neúčelnosti.

Odvolací súd bol preto nútený rozhodnutie súdu o náhrade trov konania vedľajších účastníkov podľa §
221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušiť, a to aj z toho dôvodu, že ak by rozsudok okresného súdu vo výroku o
náhrade trov konania zmenil a o tejto náhrade trov konania rozhodol vychádzajúc zo skutočností, ktorými
sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nezaoberal bez toho, aby účastníkovi konania umožnil sa k
novým právnym záverom vyjadriť, prípadne predložiť dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych
záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, odňal by tak účastníkovi možnosť konať pred súdom.
Aj na základe zachovania zásady dvojinštančnosti súdneho konania odvolací súd bol nútený rozhodnutie
okresného súdu o náhrade trov konania zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade
trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.