Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/260/2016 z 27. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. októbra 2016, sp. zn. 5CoE/260/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4414203409.1 Krajský súd Nitra | 5CoE/260/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4414203409.1 | 2016-10-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 9a ods. 1 EP, § 470 ods. 2 CSP, § 470 ods. 1 CSP, § 243d ods. 2 EP, § 387 ods. 1 CSP, EP, § 41 ods. 1 EP, § 41 ods. 2 písm. d) EP, CSP, § 243d ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5710e4e0-2767-4091-9f7b-b9c832388bff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4414203409.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/260/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414203409
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4414203409.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Vladimíra Pribulu, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Partizánska 2, IČO: 36 715 662, proti povinnému: Y. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. B., J. XXX/XX, o vymoženie sumy 248,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27. februára 2014, č. k. 14Er/205/2014-9, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 27. 02. 2014, č.
k. 14Er/205/2014-9 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, so sídlom Exekútorského
úradu Bratislava, 29. augusta, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 10. 02. 2014.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods.
1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že návrhom zo dňa 10. 01. 2014 sa oprávnený domáhal
voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie 248,56 eura s príslušenstvom a trov exekúcie,
keď poukazoval na rozhodcovský Rozsudok č. k. G1109941 zo dňa 12. 10. 2012 vydaný Stálym
Rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., so sídlom Trnavská
cesta 7, Bratislava, IČO: 35 862 882, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09. 11. 2012. Rozhodcovským
rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi, t. j. oprávnenému sumu 248,56 eura,
úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 248,56 eura odo dňa 18. 07. 2008 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 49,71 eura, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19
eura a na účet právneho zastúpenia vo výške 69,21 eura, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

4. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo uzavretie Zmluvy o úvere a ďalších úverových
produktoch, zo dňa 17. 10. 2007 číslo 1286717895, na základe ktorej GE Money, a. s., Bottova 7,
Bratislava, IČO: 17 324 220, poskytol úver povinnému v celkovej sume 537,74 eura, ktorú povinný mal
splácať v mesačných splátkach po 62,14 eura v počte splátok 10. Celkovo sa povinný zaviazal zaplatiť
oprávnenému 621,39 eura. Súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky úverových produktov, kde v bode
5.38 pod názvom Rozhodné právo a súdny príslušnosť je uvedené: „GE a zákazník sa dohodli, že všetky
medzi nimi vzniknuté spory, z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich vrátane
sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému
súdu zriadenému pri rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. Bratislava IČO:35862882, podľa jeho
základných vnútorných predpisov Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie
bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30



dní odo dňa doručenia návrhu niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky vzniknuté spory z právnych
vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik
zmluvy, predložia na rozhodnutie (v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) pred
iný rozhodcovský súd.“

5. Súdny exekútor JUDr. Kamil Líška, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Ulica 29. augusta 2, 811
07 Bratislava, IČO: 42 133 572, žiadal Okresný súd Nové Zámky o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

6. Exekučný súd uviedol, že Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Spoločnosť
GE Money poskytla úver povinnému, ktorý právny vzťah túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o
úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úverových produktov, ktoré
povinný ovplyvniť nemohol, pretože boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Na základe
uvedeného súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný vzťah účastníkov exekučného konania ako vzťah
spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať kogentné normy spotrebiteľského práva.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
dojednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že
slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže
náležite naplánovať, sú plne namieste. Dlžník nemohol ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky, pretože
je inkorporovaná do obchodných podmienok úverových produktov a v prípade, ak chcel uzavrieť
zmluvu, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným
bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106 Občianskeho súdneho poriadku,
ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva poskytuje
spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do
podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Súd ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka
v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovský súd je paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy.
Prijatím (vynúteným) rozhodcovskej doložky spotrebiteľom , dodávateľ nadobudne voči spotrebiteľovi
neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne.
Rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade
ktorej dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne,
a je potrebné uviesť, že samotný text rozhodcovskej doložky je napísaný drobným nezrozumiteľným
písmom, bez upozornenia dodávateľa na jej znenie, pre spotrebiteľa táto splynie s ostatnými základnými
ustanoveniami obchodných podmienok. Súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú podmienku a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú.

8. Exekučný súd mal za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že oprávneným predložený rozhodcovský
rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky.

9. Vzhľadom k uvedenému, exekučný súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, keď od spotrebiteľov vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, čím spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky je teda nulitným právnym aktom. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako
uviedol vo výrokovej časti uznesenia.

10. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd,
aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním
exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poznamenal,
že exekučný súd uvádza, že v čl. 5.38 Obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy, na základe ktorej je vedené toto exekučné konanie, obsahujú neprijateľnú podmienku



v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, pretože sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda dochádza k rozporu vymáhaného plnenia s dobrými
mravmi. Do pozornosti odvolacieho súdu dal dôvodovú správu NR SR k ust. § 53 ods. 4 písm. r/
OZ, pričom cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takto ustanovenie za neprijateľné, čo však
nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ môže svoje práva voči
dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak a tak rozhodne,
v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. S poukazom na uvedené je teda rozhodcovská
doložka v zmysle zákona a neprieči sa dobrým mravom. Okrem iného poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/924/2009. Záverom
uviedol, že nenastala žiadna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 ZoRK, rozhodcovský rozsudok je vydaný
podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, a teda nedochádza k vymáhaniu plnenia v rozpore s
dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

11. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

12. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Nové Zámky. Sudkyňa súdu prvej
inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

14. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo doručením
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi, so sídlom Exekútorského
úradu v Bratislave, 29. augusta 2, dňa 05. 02. 2014 v neprospech povinného o vymoženie sumy
248,56 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn.
G1109941 zo dňa 12. 10. 2012 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 11. 2012 a vykonateľnosť
dňa 09. 11. 2012. Exekučným titulom bola povinnému (žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému (žalobcovi) dlžnú istinu vo výške 248,56 eura, úroky z omeškania vo výške 8,50 % p.
a. zo sumy 248,56 eur od 18. 07. 2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 49,71 eura, náhradu
poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
69,21 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. V prevyšujúcej časti
rozhodcovský súd žalobný návrh vo veci samej zamietol.

15. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.



Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku).

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

17. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa
svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

18. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný
súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)
je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z
aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia
subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby
a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok, je exekučný súd -tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku
rozhodcovského súdu- povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného
poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto
rozsudok (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/225/2011 zo dňa 11. 12. 2012).



19. V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade iných
vykonateľných rozhodnutí, napr. na podklade rozsudkov rozhodcovských súdov. Súd v zásade postupom
podľa § 44 ods. 2 EP nepreskúmava vecnú správnosť exekučných titulov, pretože by sa tým nezákonným
spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho
konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S
prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v európskom priestore však dochádza, prostredníctvom
normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých
členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady „nepreskúmateľnosti“ vecnej správnosti niektorých
rozhodnutí - exekučných titulov, ktorá je úzko prepojená so samotnou právomocou vydať exekučný titul.
Tak tomu je aj v prípade predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd ale aj iný povolaný
orgán, ktorý rozhoduje právnu vec spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na
všetky aspekty nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom
zmysle je potrebné považovať za takúto zákonnú úpravu príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny
výpočet charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na neprijateľnosť ktorých (neplatnosť)
prihliada súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje. Zákonnou úpravou
umožňujúcou prehĺbenie uvedenej ochrany je aj činnosť súdu výkonu rozhodnutia alebo exekučného
súdu pri nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vydaného orgánmi a postupom podľa zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného súdu podľa § 44
ods. 2 EP, ustanovenie § 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní
umožňuje a zároveň súd v exekučnom konaní zaväzuje (ex offo), aby v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom, aby toto konanie zastavil. Exekučný súd pritom nemôže byť obmedzený pri
posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane iba čo do objektívne nemožného, právom nedovoleného
plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku rozhodnutia samotného, ale pre
naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie (Smernica Rady č. 93/13/EHS zo
dňa 05. 04. 1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby toto posudzovanie prekročilo
rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodcovského
rozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť zaplatiť peňažnú sumu,
pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno bez ďalšieho vyčítať
„vnútornú stránku“ nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje
dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento súlad ani v prípade,
ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká (nízka) suma - istina, alebo nezvykle vysoký (nízky)
úrok z omeškania (poprípade zmluvná pokuta), pretože len preskúmaním vnútornej, obsahovej stránky
plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom, alebo dobrým mravom odporujúcom plnení
vyvodiť. S plnením, ktoré možno označiť za exekučne nevykonateľné, sa totiž súd vo svojej praxi
nestretol a takto ponímaný účel noriem umožňujúci iba takéto preskúmanie rozhodcovského rozsudku by
sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska legislatíva. Z preskúmavanej
pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená vecná správnosť rozhodcovského
rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z úradnej povinnosti, pričom do skúmania
vecnej správnosti patrí aj posudzovanie existencie právomoci orgánu konať a rozhodnúť), pretože len tak
môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov
v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktorému je
možné zjavne vyčítať nedôslednosť pri zákonnej ochrane spotrebiteľa.

20. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
individuálneho ovplyvnenia týchto podmienok zo strany spotrebiteľa. Jedná sa o adhézny typ zmluvy,
kde sú podmienky a pravidlá vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na osobitné
dojednávanie prípadne zmenu. Tým dochádza k naštiepeniu individuálnej autonómie zmluvných
partnerov.



21. V danej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je v exekučnom konaní oprávnený aj bez návrhu skúmať nekalú povahu
sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere, uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/
EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

22. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinným správne posúdený
ako vzťah spotrebiteľský, ktorý požíva zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov
o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovský súd od počiatku nepristupoval pri svojom rozhodovaní vo
veci ako ku konaniu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Na základe uvedených skutočností odvolací
súd preskúmal exekučný titul z hľadiska všeobecného občianskeho práva alebo z hľadísk ochrany
spotrebiteľa podľa osobitných právnych predpisov.

24. Tento záver je napokon aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania. Exekučný súd
je v zmysle tejto zásady povinný v rámci svojich možností dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane
súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov (aj na strane súdu) boli čo najmenšie. Nemožno totiž
strácať zo zreteľa, že vydaním poverenia exekútorovi vzniká povinnosť postarať sa o vykonanie exekúcie
(§ 46 ods. 1 Exekučného poriadku), teda povinnosť vydať upovedomenie, na ktoré môže povinný
reagovať námietkami. Vydanie upovedomenia, ako aj námietky povinného sú pritom procesné úkony,
ktoré sú na strane exekútora, resp. povinného spojené s trovami. Navyše, tento postup exekučného
súdu by predstavoval i plytvanie časom, silami a v neposlednom rade i rozpočtovými prostriedkami
súdu na zbytočné vydávanie viacerých aktov (súdneho poverenia a uznesenia o zastavení exekúcie),
ich následné doručovanie a pod. Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek
rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý
koná a rozhoduje v súlade so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc od čl. V. Spoločné a záverečné ustanovenia, bod. 5.38 Rozhodcovská
doložka Obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006), ktoré majú vopred predtlačenú
podobu pred podpísaním zmluvy. Odvolací súd k veci ďalej uvádza, že ochrana spotrebiteľa pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z
hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber
buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami
alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna
a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť
len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C
240/98-C 244/98). Na základe rozhodcovskej doložky konštatoval, že zmluvné strany sa dohodli, že
všetky spory, ktoré vzniknú v budúcnosti budú rozhodované v rozhodcovskom konaní (pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s.). Takto
dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán,
v neprospech spotrebiteľa. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných podmienok
poskytnutia úveru k formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný
ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací
súd má za to, že nemožno založiť právomoc rozhodcovského súdu na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky. Takto vydal rozhodnutie orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie
síce existuje kauzálne, je normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné, a teda súd prvej inštancie
pri zamietnutí poverenia na výkon exekúcie súdneho exekútora postupoval správne.

25. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za
cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt
servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy



(ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu
vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto
subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného
spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich
spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej
strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým
starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že
nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu
až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je založená a rozsahom upravená zákonom, preto
možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou
podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
potom stanovenie konkrétneho rozhodcovského orgánu, ktorý vec prejedná, patrí tiež do množiny
neprijateľnej praktiky, t. j. podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia.

26. Odvolací súd nechce stanovovať všeobecný návod na prijateľnú rozhodcovskú doložku, dovolí
si však uviesť, že v prípade, ak rozhodcovská doložka bude so svojimi dôsledkami ozrejmená
spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez pridaných „motivačných“ podmienok) kedy si aj priemerný
spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a
ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní, pôjde o väčšmi prijateľnú podmienku v
spotrebiteľskom právnom vzťahu. Napokon možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne
konanie nemá byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené
vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

27. Odvolací súd teda zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že predmetný exekučný titul
je v rozpore so zákonom, lebo zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v
rozpore s dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí ako na svoje vlastné a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie a na
zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce z bodu
18. Rozhodcovská doložka Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou,
vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže povinný toto dojednanie pri uzatváraní
zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Následne súd zdôrazňuje aj mimoriadnu dôležitosť
rozhodcovskej doložky, keďže v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe
uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na
rozhodcovský súd ako tomu bolo i v tomto prípade.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka de facto vylučuje
všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu
byť prejednané iba pred rozhodcovským súdom určeným v rozhodcovskej doložke. Odvolací súd dospel
k záveru, že táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (povinnému) v celom rozsahu domáhať
sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodcovskú
doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť.

29. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,



ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).