Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/46/2019 z 26. 6. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 26. júna 2019, sp. zn. 2Cob/46/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7514206682.1
Krajský súd Košice | 2Cob/46/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7514206682.1 | 2019-06-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e55b6100-29ae-495c-bb12-6909e481dbf9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7514206682.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/46/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514206682
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7514206682.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba PhD. a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: BISO Schrattenecker, s.r.o.,
sídlo: Horná 70/13, Banská Bystrica 974 01, IČO: 36 747 343, zastúpený advokátskou kanceláriou:
Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., sídlo: Horná 13, Banská Bystrica 974 01, IČO :
47 234 148, proti žalovanému: AGROCENTRAL, s.r.o., sídlo: Belža 1, Belža 044 58, IČO: 46 532 609,
zastúpený advokátom: JUDr. Martin Kožiak, sídlo: Murgašova 3, 043 21 Košice, v konaní o zaplatenie
46.815,07,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie
zo dňa 6. decembra 2018 č.k. 10Cb/57/2014 - 315 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo svojom výroku I rozhodol tak, že zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 41.921,67 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne nasledovne :
zo sumy 38.024,27 eur od 6.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 974,40 eur od 4.1.21013 do zaplatenia, zo
sumy 974,40 eur od 4.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 974,40 eur od 12.3.2013 do zaplatenia a zo sumy
974,40 eur od 3.4.2013 do zaplatenia. Vo výroku II žalobu v časti o zaplatenie 4.893,20 eur istiny ako
nedôvodnú zamietol, vo výroku III súd prvej inštancie zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi 80 % jeho
trov konania a vo výroku IV súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy svedočného vo výške 108,08 eur.

2. Súd prvej inštancie odôvodnil vydaný rozsudok právom žalobcu ako prenajímateľa voči žalovanému
ako nájomcovi podľa § 671 Občianskeho zákonníka na zaplatenie dlžného nájomného za prenájom
poľnohospodárskych strojov podľa Zmluvy o prenájme zo dňa 30.11.2011. Konkrétne išlo  o nájomné
vyúčtované nasledovnými faktúrami žalobcu : faktúra č. 2251400027, splatná dňa 5.11.2012 a vystavená
na sumu 48.000,- eur (neuhradená v sume 42.917,47 eur); faktúra č. 225140034, splatná dňa 4.1.2013
a vystavená na sumu 974,40 eur; faktúra č. 2351400001, splatná dňa 4.2.2013 a vystavená na sumu
974,40 eur; faktúra č. 2351400003, splatná dňa 12.3..2013 a vystavená na sumu 974,40 eur a faktúra
č. 2351400004, splatná dňa 3.4.2013 a vystavená na sumu 974,40 eur. Právo na zaplatenie úrokov z
omeškania súd prvej inštancie odôvodnil ako zákonný nárok z dôvodu vzniku omeškania žalovaného
so zaplatením peňažných pohľadávok žalobcu a to podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v
spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Čiastočné
zamietnutie žaloby (výrok II napadnutého rozsudku) súd prvej inštancie odôvodnil právom žalovaného
na primeranú zľavu z nájomného podľa § 673 a § 674 Občianskeho zákonníka z dôvodu existencie vád
na prenajatom traktore, čo spôsobilo čiastočné obmedzenie možnosti užívať predmet nájmu. Nárok na
zľavu bol priznaný s ohľadom na dĺžku obmedzenia užívania v rozsahu zodpovedajúcom priemernej



mesačnej hodnote nájomného. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil nárokom
žalobcu podľa § 255 Civilného sporového poriadku a povinnosť žalovaného zaplatiť štátu 108,08 eur
odôvodnil povinnosťou nahradiť trovy štátu, ktoré mu vznikli vyplatením svedočného v prospech svedka,
ktorého navrhol vypočuť žalovaný.

3. Žalovaný podal proti vydanému rozsudku prvej inštancie odvolanie a to konkrétne proti jeho výroku I
(istina a úroky z omeškania), výroku II (náhrada trov konania žalobcu) a výroku IV (náhrada trov štátu).
Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi danými v § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) Civilného
sporového poriadku, t.j. tvrdením, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Na základe uvedeného žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v plnom
rozsahu zamietnuť alebo alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný konkrétne namietal nasledovné : 1, Zmluva o dlhodobom prenájme zo dňa 30.11.2011 je
v časti o nájomnom vo výške 48.000,- eur mesačne absolútne neplatným právnym úkonom, pretože
takéto nájomné je neprimerane vysoké a pre nájomcu likvidačné, takto nastavená výška nájomného
(50 x vyššia ako ostatné splátky nájomného), priamo vytvára predpoklad a očakávanie prenajímateľa,
že nájomca nebude schopný takúto splátku nájomného zaplatiť, čo umožní prenajímateľovi od zmluvy
odstúpiť a predmet nájmu nájomcovi odobrať, k čomu aj došlo; 2, Po odobratí predmetu nájmu
žalovanému následne žalobca predmet nájmu predal tretím osobám; 3, Predmet nájmu trpel od jeho
prevzatia opakovane sa vyskytujúcimi vadami, ktoré žalovanému ako nájomcovi bránili predmet nájmu
riadne a nerušene užívať, prvoinštančným súdom poskytnutá zľava nájomného je však neprimerane
nízka a nezohľadňujúca rozsah a frekvenciu porúch, ani špecifiká poľnohospodárskej prvovýroby; 4,
žalobca porušil svoju povinnosť prenechať prenajatú vec v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a
v tomto stave ju udržiavať, opakovaná poruchovosť a kazivosť (sedem krát za 6 mesiacov) predmetu
nájmu znemožňovala žalovanému riadne realizovať rastlinnú výrobu v priebehu celého vegetačného
obdobia.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol vydaný rozsudok  potvrdiť a žalobcovi
priznať právo na nahradenie jeho trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca vo svojom
stanovisku uviedol nasledovné : 1, Výšky splátok nájomného boli vzájomne dohodnuté obidvoma
zmluvnými stranami v takej podobe ako si ich vymienil žalovaný; bežné mesačné splátky boli dohodnuté
v najnižšie možnej miere na 974,40 eur a to z dôvodu, aby žalovaný mohol investovať svoje prostriedky
do poľnohospodárske výroby, pričom splátky nájomného za mesiace október vo výške 48.000,- eur
ako tzv. dorovnávacie splátky bolo možné dohodnúť v takejto výške, pretože v danom období by už
žalovaný mal disponovať väčším kapitálom z dôvodu predaja svojej produkcie, prípadne z dôvodu
obdržania dotácií zo štátneho rozpočtu; takáto dohoda o platení nájomného je bežnou praxou v
poľnohospodárstve a nie je to možné považovať za absolútne neplatný právny úkon; 2, Ak by bola
dohoda o platení nájomného neplatná, tak žalovaný sa jej neplatnosti nemôže domáhať, pretože podľa
§ 40a Občianskeho zákonníka sa neplatnosti právneho úkonu nemôže domáhať ten, kto túto neplatnosť
spôsobil a v tejto súvislosti žalobca poukázal, nato, že dohodu o spôsobe platby nájomného požadoval
práve žalovaný, čo vo svojej výpovedi potvrdil svedok E.; 3, K. mal záujem o prenajatie ojazdených
strojov, pri ktorých je poruchovosť vyššia, nie je pravdou tvrdenie žalovaného, žeby prenajaté stroje
boli poruchové „an block“, pretože prenajatých bolo celkovo 5 poľnohospodárskych strojov, pričom v
skutočnosti bol niekoľkokrát opravovaný iba ojazdený traktor Ford 8770, avšak v prípade porúch tohto
traktora boli tieto žalobcom vždy bezodkladne odstránené.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( § 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. - ďalej len Civilný sporový
poriadok ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani verejný záujem. Rozsudok vyhlásil dňa 27.6.2019 podľa §
378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pričom o termíne a mieste verejného
vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

7. Podľa § 365 ( Odvolacie dôvody ) ods. 1 Civilného sporového poriadku : „(1) Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený



sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

8. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.“

9. Podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.“

10. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie ako aj z obsahu ďalších podaní vykonaných
sporovými stranami v rámci odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

11. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Súd prvej inštancie sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým i
právnym posúdením veci a jeho rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky podľa § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Preto odvolací súd konštatuje, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho
rozhodnutiu boli správne. Žalovaným deklarované odvolacie dôvody neboli naplnené.

12. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za
potrebné uviesť ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia ( odseky 13 až 26 tohto odôvodnenia ).

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“

14. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka: „Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.“

15. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nepovažuje stranami sporu uzavretú dohodu o platení
nájomného  za absolútne neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka) a ani túto dohodu
nepovažuje za relatívne neplatný úkon podľa § 40a Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 671 Občianskeho zákonníka: „(1) Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania. (2) Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z
poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných
nájmoch mesačne pozadu.

17. Platenie nájomného (Článok V. Zmluvy o dlhodobom prenájme stroja) bolo v súlade s § 671
Občianskeho zákonníka dohodnuté na základe slobodnej vôle strán sporu (nič iné nebolo preukázané
a ani tvrdené) a obsah tejto dohody nie je v rozpore so žiadnym platným zákonným ustanovením.

18. Žalobca v rámci svojho procesného útoku tvrdil, že októbrové zvýšené tzv. „dorovnávacie“ splátky
nájomného sú bežnou praxou v poľnohospodárskej výrobe a toto jeho stanovisko jednoznačne potvrdil
aj vo veci vypočutý svedok E. (bývalý zamestnanec žalobcu, ktorý príslušnú zmluvu zo strany žalobcu
zabezpečoval). Takto dohodnuté uhrádzanie splátok nájomného považuje súd za akceptovateľné a



logické, to s ohľadom na špecifickosť poľnohospodárskej výroby, kedy na jeseň, t.j. po žatve a následnom
predaji úrody už je možné u výrobcu rátať s príjmom za predané poľnohospodárske výrobky.

19. Odvolací súd rovnako ako aj súd prvej inštancie poukazuje nato, že sporná zmluva nebola len
nájomnou zmluvou, ale zároveň išlo aj o zmluvu o kúpe prenajatej veci podľa § 489 a nasledujúcich
Obchodného zákonníka. Podľa dohody strán sporu v článku II zmluvy mal žalovaný po skončení nájmu
právo na odkúpenie predmetu nájmu za jeho zostatkovú hodnotu 1 euro ( viď splátkový kalendár zmluvy
- č.l. 214).

20. Žalobca zakúpil predmet nájmu za celkovú sumu 136.689,43 eur, doba nájmu bola dohodnutá na 35
mesiacov a výška nájomného za celú dobu trvania predstavovala 175.180,80 eur, pričom žalovaný mal
po skončení nájmu právo na odkúpenie predmetu zmluvy za 1 euro. Vychádzajúc z týchto nesporných
skutočností nie je možné konštatovať, žeby výška dohodnutého nájomného bola neprimerane vysoká. Z
uvedeného vyplýva záver, že dohoda strán sporu o výške nájomného a ani spôsob platenia nájomného
(viď ods. 17 a 18) nie sú v rozpore s dobrými  mravmi, prípadne ani s poctivým obchodným stykom.

21. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že žalobca po odobratí predmetu nájmu žalovanému,
následne tento predmet nájmu predal tretím osobám. Táto procesná obrana žalovaného je právne
irelevantná, t.j. nemá absolútne žiadny vplyv na správnosť vydaného rozsudku, ktorým bol žalovaný
zaviazaný na zaplatenie dlžného nájomného v prospech žalobcu podľa platnej nájomnej zmluvy za
obdobie, kým nájom trval.

22. Na predmete nájmu sa vyskytli viaceré vady. Tieto vady sa vyskytli iba na jednom z piatich
prenajatých poľnohospodárskych strojov a to konkrétne na traktore Ford 8770. Z vykonaného
dokazovania (hlavne výpoveď žalovaného) súd prvej inštancie správne uzavrel, že na tejto časti
predmetu nájmu sa vyskytli závady v tomto rozsahu: 1, dňa 28.5.2012 zlomený piest riadenia (predmet
nájmu nebolo možné užívať 5 dní), 2, porucha zo dňa 10.7.2012 - opätovne zlomený piest riadenia
(predmet nájmu nebolo možné užívať 2 dni), 3, porucha zo dňa 13.7.2012 - odtrhnutá vrtuľa chladenia
a rozbitý chladič ventilátora (predmet nájmu nebolo možné užívať 10 dní), 4, porucha zo dňa 30.8.2012
- porucha prevodovky (predmet nájmu nebolo možné používať 14 dní) a 5, porucha zo dňa 13.11.2012 -
odlomená predtým zvarovaná hydraulika  a opätovné vypadnutie rýchlosti (predmet nájmu nebolo možné
užívať 6 dní ).

23. Traktor Ford 8770 nebolo možné z dôvodu jeho závad určitú dobu užívať a to celkovo 37 dní.
Žalovaný ako nájomca mohol túto časť predmetu nájmu užívať iba obmedzene, čo nesporne zakladá
nárok žalovaného na primeranú zľavu z nájomného podľa § 674 Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštancie z uvedeného dôvodu na danú vec správne aplikoval citované zákonné ustanovenia, keď časť
žalobného nároku na zaplatenie dlžného nájomného v sume 4.893,20 eur zamietol. Takto priznanú zľavu
na nájomnom súd prvej inštancie určil ako nárok na zľavu zodpovedajúcu priemernému mesačnému
nájmu za užívanie predmetu nájmu (48.000,- eur + 974,40 eur, to všetko vydelené 12 mesiacmi).

24. V súvislosti s výškou priznanej zľavy však odvolací súd považuje za potrebné poukázať nato, že
obmedzenie užívania predmetu nájmu počas obdobia 1 mesiaca a 6 dní sa týkalo iba časti predmetu
nájmu. Žalovaný mal od žalobcu prenajatých 5 poľnohospodárskych strojov, pričom sa vady vyskytli iba
na jednom z nich ( traktor Ford 8770 ), preto súd odvolací súd považuje priznanie zľavy zodpovedajúcej
mesačnému nájmu za všetky prenajaté stroje za viac ako dostatočnú.

25. Žalovaným namietané porušenie zmluvných povinností žalobcu (prenechať prenajatú vec v stave
spôsobilom na dohodnuté užívanie a jej udržiavanie v tomto stave) môže prípadne zakladať nárok
žalovaného na nahradenie škody podľa § 373 Obchodného zákonníka. Táto možnosť však nič nemení
na povinností žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnuté nájomné, pretože žalovaný v tomto smere počas
celého tohto civilného sporového konania nevzniesol na svoju obranu žiadnu konkrétnu kompenzačnú
námietku.

26. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku (Trovy odvolacieho konania): „Ustanovenia o
trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.“



27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a to tak, že úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal právo na
nahradenie trov konania v rozsahu podľa pomeru jeho úspechu v odvolacom konaní, t.j. v plnom rozsahu.

29. O výške nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený
súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

30. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto  rozsudku.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).