Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/168/2015 z 20. 6. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 20. júna 2016, sp. zn. 20S/168/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5015200901.1
Krajský súd Žilina | 20S/168/2015 | ECLI:SK:KSZA:2016:5015200901.1 | 2016-06-20 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0b67ab4-1c3d-474b-9f5d-1c3a8a053ccb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5015200901.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/168/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200901
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200901.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu
JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: ATRIA SK s. r. o.,
so sídlom P. Mudroňa č. 5, 011 38 Žilina, IČO: 45 473 480, právne zast. JUDr. Máriou Kostolnou,
advokátkou so sídlom Z. A. č. XXXX/X, XXX XX Y., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia,
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská č. 32, 827 99 Bratislava,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0153/99/2015 zo dňa 31.07.2015,
takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného č. SK/0153/99/2015 zo dňa 31.07.2015  z r u š u j e   podľa § 250j ods. 2 pís.
d) O.s.p. a v e c   v r a c i a  žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný  j e   p o v i n n ý  zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- Eur z titulu súdneho
poplatku a vo výške 296,44 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet právnej zástupkyne žalobcu
JUDr. Márie Kostolnej, advokátky so sídlom Z. A. č. XXXX/X, XXX XX Y., do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou dňa 23.09.2015 na tunajší súd sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. SK/0153/99/2015 zo dňa 31.07.2015 (ďalej len druhostupňové rozhodnutie,
napadnuté rozhodnutie, rozhodnutie žalovaného), ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. P/0374/05/2014 zo
dňa 13.01.2014 za porušenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov žalobcovi podľa § 24 ods. 1 uložil peňažnú pokutu vo
výške 500 €.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím P/0374/05/2014 zo dňa 13.01.2015 (ďalej len prvostupňové
rozhodnutie, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) správny orgán uložil podľa § 24 ods.
1 Zákona o ochrane spotrebiteľa žalobcovi pokutu vo výške 500 €, a to za nedodržanie povinnosti
predávajúceho vybaviť reklamáciu najneskôr v lehote 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie a vydať
písomný doklad o vybavení reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Konštatoval
porušenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákon č. 250/2007 Z.z.,
Zákon o ochrane spotrebiteľa), ako aj porušenie § 18 ods. 9 uvedeného zákona.

Prvostupňový orgán konštatoval, že na základe kontroly vykonanej od 06.11.2014     do 20.11.2014
bolo preukázané, že nedodržal žalobca povinnosti predávajúceho vybaviť reklamáciu najneskôr v lehote
30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, keď pri prešetrovaní podnetu spotrebiteľa evidovaného pod
č. P-928/2014 bolo zistené, že predávajúci reklamáciu výrobku ARISTON NUOS 100, objednaného



prostredníctvom webovej stránky žalobcu, ktorej prevádzkovateľom je žalobca, objednávka č. 3368
s dátumom predaja 07.09.2012 a reklamácia uplatnená mailom 13.08.2014, s potvrdením prijatia
reklamácie dňa 14.08.2014 prostredníctvom mailu, zaevidovanú pod č. 86/2014, nevybavil najneskôr
do 30 dní odo dňa jej uplatnenia, keď zaslal žalobcovi 10.09.2014 prostredníctvom emailu informáciu
v znení „Vážený pán P., bohužiaľ Vaša reklamácia nemôže byť v súčasnej situácii z našej strany
uznaná z toho dôvodu, že nám nebol umožnený prístup k zariadeniu a tým pádom nemohla byť
vykonaná kontrola servisným technikom. Z tohto dôvodu bolo reklamačné konanie pozastavené aj našim
dodávateľom.“ Súčasne bolo predloženého správnemu orgánu aj vyjadrenie od spoločnosti Quadroflex,
s. r. o., Dunajská Streda, v ktorom je uvedené že: „Naša spoločnosť, ako výrobcom poverená osoba, Vám
posielame nasledujúce stanovisko: Vašu reklamáciu sme posúdili ako reklamačné konanie dočasne
pozastavené. Dôvod - vyjadrenie: Oznamujem Vám, že reklamačné konanie je dočasne pozastavené,
dôvodom je, že z Vašej strany, resp. zo strany klienta nebol sprístupnený reklamovaný výrobok. Bez
prehliadky nie je možné posúdiť oprávnenosť reklamácie. V prípade, ak máte záujem o spoluprácu za
účelom uzavretia reklamácie k spokojnosti oboch strán, žiadam Vás o kontaktovanie servisného technika
s označením mena a telefónneho čísla. Náš zmluvný partner je ochotný na ďalšiu spoluprácu, resp.  na
servisnú prehliadku reklamovaného výrobku.“

Prvostupňový správny orgán konštatoval, že nedošlo k vybaveniu reklamácie v zmysle § 2 písm. m)
Zákona o ochrane spotrebiteľa, ukončením reklamačného konania, odovzdaním opravného výrobku,
výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku,
písomnou výzvou na prevzatie plnenia alebo odôvodneným zamietnutím, čím bol porušený § 18 ods.
4 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Prvostupňový správny orgán konštatoval, že predávajúci nevydal písomný doklad o vybavení reklamácie
do 30 dní odo dňa jeho uplatnenia, pričom mailové podanie z 10.09.2014,  nemožno považovať za
vybavenie reklamácie v súlade so zákonným spôsobom.

Žalovaný zmenil výrok rozhodnutia tak, že konštatoval zo strany žalobcu porušeniu povinnosti podľa §
18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.  a uložil žalobcovi peňažnú sankciu ako prvostupňový správny orgán
vo výške 500 €.

V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že žalobca v konaní, ani v odvolacom konaní, neuviedol
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali zistený skutkový stav a nepreukázal, že by reklamáciu
vybavil, v zákonom stanovenej lehote, niektorým                 zo spôsobov stanovených v § 2 písm. m)
Zákona o ochrane spotrebiteľa. K porušeniu povinnosti účastníka konania podľa § 18 ods. 4 zákona,
vzhľadom na skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom, nepochybne došlo.

Poukazoval  na znenie § 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení § 2 písm. m) a konštatoval,
že vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Tvrdenie
žalobcu, že ukončenie reklamačného konania bolo objektívne zmarené zavinením spotrebiteľa, sa
nezakladá na pravde, nakoľko maily, v ktorých spotrebiteľ uplatnil reklamácie, popisujú skutočnosť,
že s autorizovaným servisom žalobcu sa snažil spojiť spotrebiteľ viackrát a zo strany tohto subjektu
nebola ochota - uskutočniť obhliadku vadného výrobku. S týmto tvrdením spotrebiteľa bol žalobca
14.08.2014 oboznámený. Keďže žalobca je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka  a predáva výrobky,
alebo poskytuje služby, je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky ponuky a predaja,
za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich
porušenie.

Žalovaný konštatoval, že pri určení pokuty vychádzal z objektívnych zistení, prihliadol na okolnosti veci
a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Správny orgán pri rozhodovaní prihliadol, že nevybavením
reklamácie, v zákonnej lehote, boli porušené práva spotrebiteľa, ktoré sú chránené zákonom,
bolo spotrebiteľovi sťažené vymáhanie jeho oprávnení, vyplývajúcich z objektívnej zodpovednosti,
predávajúceho za vady poskytovaných služieb a výrobkov a znížil sa tak rozsah práv, ktoré mu boli
priznané právnou úpravou, keďže spotrebiteľ bol nútený strpieť reklamačné konanie po dlhšiu dobu,
ako je maximálna lehota v § 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Bolo prihliadnuté, že žalobca
je povinný dodržiavať podmienky podnikania uvedené v príslušných právnych predpisoch a nesie
objektívnu zodpovednosť za zistené nedostatky. Uložená pokuta má represívno-výchovnú funkciu, je
primeraná a zodpovedajúca zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.



Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, jeho postupu,
vymedzil  skutočnosťami, keď konštatoval, že podľa   § 2 písm. m) Zákona o ochrane spotrebiteľa
(ďalej len ZOS) sa pod vybavením reklamácie rozumie ukončenie reklamačného konania odovzdaním
opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy
z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. V mailovej
komunikácii 10.09.2013, ktorá bola doručená žalobcovi v 30-dňovej lehote, v znení tak ako konštatoval
žalovaný a prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí, ako aj v potvrdení o priebehu
reklamačného konania č. 86/2014, ktoré vedie a eviduje žalobca vo vzťahu k uvedenému spotrebiteľovi
reklamovaného tovaru, bolo po zaslaní emailu 10.09.2014 uvedené: vybavenie reklamácie, zamietnutie
reklamácie na základe vyjadrenia autorizovaného technika. Uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe
akých skutočností a z akého dôvodu žalovaný na email žalobcu z 10.09.2014, vo svojom rozhodovaní
neprihliadal a nepovažoval ho za relevantný spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ZOS, keď
v ňom nielen uviedol, že reklamácia nebola uznaná, t. j. bola zamietnutá, ale zároveň aj v súlade so
Zákonom na ochranu spotrebiteľa uviedol dôvod, prečo. Zákon nestanovuje povinnosť žalobcovi použiť
presnú dikciu, povinné názvoslovie, pokiaľ zmysel, význam a účel zákona zostáva zachovaný. Žalobca
reklamáciu spotrebiteľa vybavil, pričom splnil všetky zákonné požiadavky, a to vybavil reklamáciu v
zákonnej lehote, vybavil ju jedným zo spôsobov podľa § 2 písm. m) a zamietnutie reklamácie odôvodnil.

Podľa žalobcu nie je možné súhlasiť s tvrdením, že na skutočnosti, ktoré žalobca uviedol vo svojom
odvolaní, sa neprihliada. Pri takomto výklade by došlo k odopretiu práva žalobcu na preskúmanie
rozhodnutia v rámci odvolacieho a následne súdneho konania. Žalobca reklamáciu spotrebiteľa riadne
a včas vybavil, vo svojom informačnom systéme ju po odoslaní emailu zo dňa 10.09.2014 zaevidoval
ako zamietnutú, bez ohľadu na to, v akom znení bola táto skutočnosť naformulovaná. Zákon o ochrane
spotrebiteľa, ani iný právny predpis neustanovujú presný vzor formulácie zamietnutia reklamácie,
nakoľko každý prípad je individuálny a treba ho posudzovať v rámci reklamačného konania samostatne.
V danom prípade išlo o špecifickú situáciu, kedy servisná spoločnosť nemohla posúdiť oprávnenosť
uplatnenej vady tovaru, na základe čoho nebolo reálne možné reklamáciu vybaviť žiadnym z ďalších
spôsobov podľa § 2 písm. m) ZOS, a jedinou možnosťou pre žalobcu bolo reklamáciu zamietnuť. Je
pre žalobcu nepochopiteľné, že žalovaný bez akejkoľvek argumentácie posúdil žalobcovo vybavenie
reklamácie ako vybavenie, ktoré nemá oporu v zákone. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu v
konaní III.ÚS 341/07.

Krajský súd v Žiline rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
uvedených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a § 246c       ods. 1 O.s.p.. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 21.06.2016 a súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.
zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,          v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa
rozumie vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku,
výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná
výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie.

Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo
ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa
všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je
povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr
do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje
zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia
reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených
prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30
dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od
zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.



Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo
právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa28) uloží orgán dozoru výrobcovi,
predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za
opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo
osobe podľa § 9a alebo § 26, ktorá marí, ruší alebo inak sťažuje výkon dozoru, prípadne nesplní záväzný
pokyn podľa § 20 ods. 3 písm. h), uloží orgán dozoru poriadkovú pokutu do 1 660 eur, a to aj opakovane.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. pokutu podľa odseku 1 nemožno uložiť, ak bola uložená
pokuta podľa osobitného zákona alebo ak možno uložiť pokutu podľa odseku 2.

Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter
protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že v konaní nebolo sporným, že spotrebiteľ u
žalobcu prostredníctvom jeho internetového obchodu kúpil na základe objednávky č. 3368 tovar dňa
07.09.2012, a to výrobok ARISTON NUOS 100 v predajnej cene 916,30 €.

Spotrebiteľ mailom dňa 13.08.2014 reklamoval výrobok, poukazoval na koróziu výrobku na jeho
výmenníkovej jednotke.  Žalobca 14.08.2014 prijatie reklamácie potvrdil, čo vyplýva z mailovej
dokumentácie žalobcu a spotrebiteľa. Súčasne žalobca oznámil spotrebiteľovi, že reklamáciu preposiela
subjektu, ktorý je dodávateľom žalobcu, a ktorý aj zabezpečuje servis výrobkov, ktoré boli predmetom
predaja zo strany žalobcu na posúdenie.

Súčasťou predloženého administratívneho spisu je komunikácia medzi spotrebiteľom a firmou
QUADROFLEX s. r. o., ktorá je dodávateľom a aj servisným podnikom žalobcu, vykonáva servis
výrobkov, ktoré boli predmetom predaja. Tejto servisnej firme spotrebiteľ  zaslal fotodokumentáciu, ktorou
preukazoval vady reklamovaného tovaru, a to dňa 15.08.2014. Súčasťou administratívneho spisu je aj
vyjadrenie QUADROFLEX s. r. o., zo dňa 10.09.2014, ktorým oznamujú firme DELTASTAV, s. r. o., že
obdržali reklamáciu 13.08.2014 na výrobok ARISTON NUOS 100 s uvedeným výrobným číslom, ktorý
bol zakúpený 07.09.2012, v ktorom uviedli, že reklamačné konanie je dočasne pozastavené, keď jeho
dôvodom je to, že klient nesprístupnil reklamovaný výrobok a bez jeho prehliadky nie je možné posúdiť
oprávnenosť reklamácie. Súčasne v podaní sú uvedené identifikačné údaje technika, jeho telefónne
číslo, na ktorom je ho možné kontaktovať. Súčasťou administratívneho spisu je vyjadrenie žalobcu
adresované spotrebiteľovi z 10.09.2014, keď mailom bolo spotrebiteľovi oznámené, že reklamácia
nemôže byť uznaná z dôvodu, že nebol umožnený prístup k zariadeniu a nemohla byť vykonaná kontrola
servisným technikom, keď sa konštatuje, že reklamačné konanie je pozastavené aj dodávateľom
žalobcu. V evidencii má žalobca uvedené pod č. 86/2014 10.09.2014 vybavenie reklamácie - zamietnutie
reklamácie na základe vyjadrenia autorizovaného strediska. Súčasťou administratívneho spisu je aj
email žalobcu adresovaný spotrebiteľovi z 20.10.2014, v ktorom bolo oznámené spotrebiteľovi, že
reklamáciu jeho výrobku nemôže žalobca riešiť, keďže spotrebiteľ neumožnil zariadenie skontrolovať
servisným technikom. V ten istý deň spotrebiteľ oznámil žalobcovi emailom z 20.10.2014, že tieto
skutočnosti sa nezakladajú na pravde, že niekoľkokrát počas júna a augusta 2014 kontaktoval
servisného technika M. alebo L., ale kvôli ich zaneprázdnenosti, keď nikdy nemali čas a nikdy sa
nedohodli na presnom termíne obhliadky, nemohlo dôjsť k obhliadke tovaru, teda nie pre správanie
spotrebiteľa ale z dôvodu prístupu servisných technikov, ich zaneprázdnenosti, resp. nekomunikácie,
neochoty stanoviť presný termín obhliadky reklamovaného tovaru, k obhliadke tovaru nedošlo.

Zákonodarca v § 2 písm. m) pre účely Zákona o ochrane spotrebiteľa 250/2007 Z.z. upravil, čo sa
rozumie vybavením reklamácie.

Výslovne v § 2 písm. m) upravil, že vybavením reklamácie je ukončenie reklamačného konania, a to
buď odovzdaním opravného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením
primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie.

Žalobca tvrdil, že vybavil v súlade,  s § 2 písm. m), reklamáciu spotrebiteľa, keď emailom z 10.09.2014
písomne oznámil spotrebiteľovi, že reklamáciu nie je možné vybaviť z dôvodu, že nebola umožnená



servisnému technikovi obhliadka reklamovaného tovaru, a teda nebolo možné charakter reklamovanej
vady a jej dôvodnosť, resp. nedôvodnosť posúdiť. Tvrdil, že obsah mailového podania žalobcu z
10.09.2014 treba posudzovať komplexne, keď oznámil spotrebiteľovi žalobca, že nemôže byť jeho
reklamácia uznaná, keď sám spotrebiteľ neumožnil prístup k zariadeniu a kontrolu svojím servisným
technikom a aj z tohto dôvodu nemôže byť realizované reklamačné konanie, ktoré je pozastavené a
pozastavené aj dodávateľom žalobcu (servisnou organizáciou).

Spotrebiteľ spochybňoval tvrdenia žalobcu, že neumožnil obhliadku posudzovaného tovaru a uviedol,
že práve servisný technik je nekontaktný, nekomunikuje a nie je ochotný sa na žiadnom termíne
obhliadky reklamovaného tovaru dohodnúť, keď ako je zrejmé z emailovej komunikácie, sa snažil
sám spotrebiteľ po doručení mailu z 10.09.2014 zo strany žalobcu kontaktovať servisného technika a
napokon spotrebiteľ reagoval na tieto nepreukázané tvrdenia žalobcu mailom z 20.10.2014, kde poprel,
že neumožnil kontrolu reklamovaného tovaru.

Žalobca tvrdil, že obsah tohto podania (z 10.09.2014) jednoznačne napĺňa definíciu vybavenia
reklamácie, keď žalobca oznámil spotrebiteľovi, že jeho reklamáciu neuznáva a uviedol aj dôvody prečo.

Všeobecne treba konštatovať pri reklamácii výrobkov, že obhliadka predmetu reklamácie je vo väčšine
prípadov nevyhnutnou podmienkou určenia spôsobu samotného vybavenia reklamácie. Vzhľadom
na charakter predmetu reklamácie zakúpeného výrobku spotrebiteľom, jednoznačne len obhliadkou
výrobku, bolo, aj v prejednávanej veci, možné vytvoriť základné podmienky pre správne objektívne
vybavenie reklamácie.

Bez obhliadky reklamovaného tovaru nemohol ani žalobca vyhodnotiť dôvodnosť, resp. nedôvodnosť
reklamácie žalobcu a príčiny vád tovaru, na ktoré spotrebiteľ poukazoval, a ktoré reklamoval. Preto
bolo v záujme žalobcu, ako predajcu tovaru, zabezpečiť vlastnými prostriedkami alebo prostriedkami
servisnej organizácie, resp. inej dodávateľskej organizácie žalobcu vykonávanie úkonov smerujúcich k
vybaveniu reklamácie, v súlade so zákonom   č. 250/2007 Z.z.. Žalobca ako podnikateľ, keďže predáva
aj cez internetový obchod výrobky rovnakého druhu, ako bol reklamovaný výrobok, musí vytvoriť také
podmienky, aby prostredníctvom buď svojich zamestnancov alebo tretích osôb zabezpečil vybavenie
každej reklamácie v zákonom stanovenej lehote. Je v kompetencii žalobcu, aby v uvedenej lehote, 30 dní
od uplatnenia reklamácie, zabezpečil všetky podmienky na to, aby došlo k získaniu všetkých informácií,
ktoré sú potrebné pre určenie spôsobu vybavenia reklamácie. Pritom nie je podstatné, či tieto informácie
získava sám, prostredníctvom svojich zamestnancov alebo iných poverených osôb, iných dodávateľov,
servisných organizácií alebo iných servisných technikov. Je výlučne v podnikateľskej réžii žalobcu, aby
vytvoril nielen podmienky spôsobu predaja výrobkov spotrebiteľom ale zabezpečil v súlade                   so
zákonnou úpravou, aj realizáciu všetkých práv spotrebiteľov, vrátane práva spotrebiteľa na reklamáciu
výrobku v súlade s ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z..

I keď z obsahu emailového podania žalobcu z 10.09.2014 je zrejmé, že nemieni reklamácii žiadnym
spôsobom vymedzeným v § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľovi vyhovieť.

Na tomto stanovisku zotrvával žalobca iba z dôvodu, že mal za to, že sám spotrebiteľ zmaril,
aby určený servisný technik vykonal obhliadku tovaru a zistil charakter vád reklamovaného tovaru
a v konečnom dôsledku posúdil dôvodnosť, resp. nedôvodnosť reklamácie spotrebiteľa, keď práve
technické posúdenie a odborné znalosti boli potrebné k tomu, aby žalobca vyhodnotil, či nedostatky
výrobku možno považovať za vady tovaru.

Krajský súd zdôrazňuje, že bez obhliadky predmetu reklamácie, aj v tomto prípade, nemohlo zo strany
žalobcu dôjsť k určeniu spôsobu vybavenia reklamácie a nemohol ani dospieť k záveru, či reklamovaný
výrobok má vady, alebo vady nemá. V dôsledku toho potom nemohli byť zrejmé skutočnosti, na základe
ktorých by predajca buď odovzdal opravený výrobok spotrebiteľovi, vymenil ho, vrátil kúpnu cenu,
poskytol primeranú zľavu, alebo odmietol reklamáciu.

Odôvodnenie, ktoré uviedol žalobca v mailovom podaní z 10.09.2014 adresované spotrebiteľovi, je
len naplnením formálneho hľadiska ust. § 2 písm. m), ktoré nemá oporu v objektívnom preverovaní
dôvodnosti reklamácie. Obhliadka predmetu reklamácie bola nevyhnutnou podmienkou určenia postupu
vybavenia reklamácie, keď aj sám žalobca podmienil spôsob vybavenia reklamácie obhliadkou svojim



servisným technikom a sám nevyhodnocoval, z hľadiska odborného a technického dôvodnosť, resp.
nedôvodnosť uplatnenenej reklamácie.

Z tohto pohľadu postup žalobcu, ktorý v lehote 30 dní mailom oznámil, že reklamácii nevyhovie, možno
považovať za výlučne formalistický, v snahe vyhnúť sa porušeniu § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. bez
toho, aby skutočne vykonal všetky úkony potrebné preto, aby dôvodnosť alebo nedôvodnosť reklamácie,
poukazovaných vád výrobku, objektívne preveril.

Pokiaľ by správne orgány vrátane správneho súdu akceptovali legitimitu takéhoto postupu žalobcu,
na ktorý aj v podanej žalobe poukazoval, tak by bol popretý účel zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý
práve upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich a vzťahuje sa na predaj výrobkov na
území Slovenskej republiky. Práve prijatie zákona č. 250/2007 Z.z. bolo dôvodom, posilniť postavenie
spotrebiteľa v právnom systéme Slovenskej republiky, chrániť jeho práva a záujmy a aj takouto formou
zamedziť porušovaniu práv a samotným zákonom, keď nie zamedziť ale obmedziť, porušovanie práv
spotrebiteľa, resp. vyvodiť dôsledky voči subjektom, ktoré práva spotrebiteľa porušujú.

Tento formalistický postup žalobcu, v podstate znemožnil realizáciu práv spotrebiteľa, ktoré spočívajú
v odňatí možnosti realizovať reklamačné konanie, objektívne posúdiť vady tovaru uplatnené v
reklamačnom konaní a objektívne vyhodnotiť dôvodnosť alebo nedôvodnosť reklamácie, čo v konečnom
dôsledku znamená odňatie možnosti spotrebiteľa predpísaným spôsobom (upraveným zákonom    č.
250/2007 Z.z.) domôcť sa vybavenia reklamácie.

Podnikateľ predávajúci tovar spotrebiteľom musí vytvoriť podmienky nielen predaja tovaru ale aj na
zabezpečenia reklamácie tovaru, v súlade s ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona č.
250/2007 Z.z.. Je už výlučne v kompetencii každého podnikateľa zabezpečiť si realizáciu servisu, ktorý
vykonáva reklamačnú činnosť a zabezpečuje podklady pre vybavovanie reklamácií tak, aby v plnom
rozsahu naplnil ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. a neprekročil lehoty pre vybavenie reklamácie.

Krajský súd dospel k záveru, že nedošlo zo strany žalobcu, v lehote 30 dní odo dňa uplatnenia
reklamácie,  k vybaveniu reklamácie v súlade s § 2 písm. m) zákona č. 250/2007 Z.z., keď samotné
odôvodnenie zamietnutia reklamácie ako konečné rozhodnutie vo veci reklamácie (vymedzené v emaily
žalobcu z 10.09.2014) je len relatívne, kvázi dočasného charakteru. Naviac nevychádzalo z objektívnych
zistení, že spotrebiteľ nekomunikuje            so servisným technikom a neumožňuje mu obhliadku a
nemalo oporu v základnej a nevyhnutnej podmienke pre určenie spôsobu vybavenia reklamácie pre
posudzovaný tovar, čo mohla byť výlučne len obhliadka predmetu reklamácie. Pokiaľ by bolo možné
reklamáciu vybaviť bez ohliadky tovaru, tak bol potom povinný žalobca vybaviť reklamáciu sám, bez
stanoviska príslušného odborníka, servisného technika.

Formálne odôvodnenie odmietnutia reklamácie v zákonnej lehote, bez existencie reálnych východísk,
napĺňa princíp formalistického prístupu k spotrebiteľovi a v konečnom dôsledku je obchádzaním zákona,
preto nemôže požívať právnu ochranu.

Krajský súd poukazuje na výrok rozhodnutia žalovaného, ktorý zmenil prvostupňové rozhodnutie, tak ako
vyjadril vo výrokovej časti rozhodnutia. V tomto výroku absentuje vymedzenie skutkovej vety priestupku,
keď žalovaný síce zmenil prvostupňové rozhodnutie, avšak uviedol len zákonné ustanovenia, ktorých
porušenia sa žalobca dopustil, a ktoré napĺňajú porušenie povinnosti podľa § 18 ods. 4 zákona č.
250/2007 Z.z. a súčasne pri aplikácii § 24 ods. 1 uložil žalobcovi pokutu vo výške 500 €. Vo výrokovej
časti rozhodnutia žalovaného však absentuje akékoľvek skutkové vymedzenie priestupku, ktorého
sa žalobca mal dopustiť. Krajský súd poukazuje, že na konanie bolo potrebné aplikovať Zákon o
správnom konaní, ktorý v ust. § 59 vymedzuje, akým spôsobom žalovaný, ako odvolací orgán, je povinný
preskúmavať napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.

V § 59 ods. 2 zákonodarca vymedzil spôsoby, akými môže odvolací orgán rozhodnúť, a to rozhodnutie
žalovaného môže zmeniť, zrušiť, odvolanie zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť alebo zmeniť rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu.

Pokiaľ žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, tak bol povinný vyjadriť rozsah
zmeny vo vzťahu k výroku prvostupňového rozhodnutia a vymedziť aj skutkové vymedzenie priestupku,



vo vzťahu ku ktorému konštatoval porušenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.. Výrok rozhodnutia
žalovaného, ktorý je predmetom prieskumu, je nezrozumiteľný, keď z jeho obsahu nie je zrejmé, v akom
rozsahu, vo vzťahu k vydanému prvostupňovému rozhodnutiu, došlo k zmene výroku prvostupňového
rozhodnutia.

Zákon č. 250/2007 Z.z. v § 27 upravuje vzťah k Správnemu poriadku a správny poriadok je aplikovateľný
aj na konanie podľa zákona č. 250/2007 Z.z. s výnimkami, ktoré sú vymedzené v § 27.

Výrok napadnutého rozhodnutia musí byť súladný so zákonom, keď zákon č. 71/1967 vymedzuje
jednoznačne, aké náležitosti musí obsahovať výrok správneho rozhodnutia s poukazom na § 47 ods. 2
Zákona o správnom konaní. Pokiaľ žalovaný menil výrok prvostupňového rozhodnutia, bolo potrebné,
aby vo výroku vyjadril skutkové vymedzenie povinností, ktoré žalobca porušil a nielen vymedzenie
právnej kvalifikácie porušenia povinnosti žalobcu, ktorú žalovaný vo výroku pri zmene vymedzil § 18
ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z..

Podľa názoru krajského súdu zmena výroku napadnutého rozhodnutia nezodpovedá zákonu, je neurčitá,
nezrozumiteľná, z jej obsahu nie je zrejmé, akým spôsobom, vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam,
porušenia povinností žalobcu v preskúmavanej veci, zmenil prvostupňové rozhodnutie.

Krajský súd pre nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné, a pri aplikácii  § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. ho zrušil a vrátil na ďalšie
konanie i napriek právnemu názoru, ktorý vyslovil v tomto rozhodnutí.

Žalobca v konaní mal úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. mu vzniká právo na náhradu
trov konania. Žalobca si v konaní uplatnil trovy konania prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo
dňa 15.10.2015, celkom vo výške 296,44 Eur, za úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho
zastúpenia a písomné podanie na súd (2 x 1/6 výpočtového základu + 2 x 8,39 Eur režijný paušál).
Súčasne si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- Eur.

Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške súdneho
poplatku za žalobu 70,- Eur a  trovy právneho zastúpenia vo výške 296,44 Eur. Tieto pozostávajú z
odmeny za úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur,
- podanie žaloby vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur,
a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 366,44
Eur (70,- Eur + 296,44 Eur).

Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Márie Kostolnej, advokátky
so sídlom Pavla Mudroňa č. 1191/5, 010 01 Žilina, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 149
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.

V Žiline, dňa 21. júna 2016
JUDr. Erika Čanádyová
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková