Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/26/2012 z 6. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 6. marca 2013, sp. zn. 10Co/26/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8511205314.2 Krajský súd Prešov | 10Co/26/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8511205314.2 | 2013-03-06 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 213 ods. 3 OSP, § 214 ods. 2 OSP, § 212 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2d98824-c0f6-43d5-8ab1-772d669c50eb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8511205314.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/26/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511205314
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8511205314.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., R. XXX/X, štátny občan
Z., zastúpený O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, okres S. D. H., štátny občan Z., proti žalovaným:
1/ M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č. XXX, štátny občan Z. a 2/ V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č.
XXX, štátna občianka Z., v konaní o vyslovenie neplatnosti osvedčenia o vydržaní, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2C195/2011/32 zo dňa 10.2.2012, počtom hlasov
členov senátu 3: 0, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vo veci rozhodol tak, že konanie zastavil a žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Ako dôvod uviedol, že v posudzovanej veci po oboznámení sa s obsahom spisu 2C/141/2003 mal za
to, že toto konanie je prekážkou právoplatne skončenej veci vo vzťahu k tomuto návrhu.

Z obsahu spisu 2C/141/2003 mal súd za preukázané, že žalobcom tohto konania bol S. N., nar.
XX.X.XXXX, návrh smeroval proti žalovaným M. W., nar. XX.X.XXXX a V. W., nar. XX.X.XXXX.
Predmetom tohto konania bolo vyslovenie - určenie, že osvedčenie o vydržaní N 364/00 vydaného
Notárskym úradom v Starej Ľubovni, je neplatné. Skutkovým základom tohto návrhu bolo tvrdenie
žalobcu, že osvedčenie o vydržaní bolo žalovaným vydané na základe nepravdivých údajov o vydržaní
a je protiprávne, podvodným konaním, nepravdivými údajmi, bez jeho vedomia a súhlasu si protiprávne
privlastnili pozemky, ktoré boli vlastníctvom M. O., nar. XX.X.XXXX v M. a ktorý zomrel na fronte v prvej
svetovej vojne. M. O. je jeho dedo a on je jediným jeho dedičom a právnym nástupcom. Rozsudkom
Okresného súdu v Starej Ľubovni č. k. 2C141/03-79 zo dňa 27.4.2004, bola žaloba zamietnutá.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3Co 171/04-118 zo dňa 27.01.2005
rozsudok tunajšieho súdu potvrdil ako zákonný a správny, pričom zdôraznil, že žaloba iného charakteru
na určenie podaná žalobcom nespôsobí v riešených právnych vzťahoch res iudicata, t. j. už rozsúdenú
vec.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci.



Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka existencie právoplatného rozsudku o tej istej veci bráni ako neodstrániteľná podmienka
konania tomu, aby sa súd mohol v ďalšom konaní znova tou istou vecou zaoberať (opätovne tú istú vec
prejednať a rozhodnúť).

K porušeniu prekážky res iudicata zakotvenej v citovanom ustanovení § 159 ods. 3 O.s.p., ktorá vylučuje,
aby súd vec znova prejednal, dôjde, ak u začatého konania sú súčasne splnené podmienky (znaky)
identity s pôvodnou vecou, teda ak by išlo o opätovné konanie o tej istej veci. Pojem „tá istá vec“
charakterizujú znaky vzťahujúce sa na účastníkov konania, musí ísť o tých istých účastníkov, resp. ich
právnych nástupcov ako vo veci, ktorá bola právoplatne rozhodnutá a predmet konania, musí ísť o
rovnaký - identický predmet konania ako vo veci, ktorá bola právoplatne rozhodnutá. Ten istý predmet
konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Inými slovami je
potrebné zaoberať sa tým, či v novom konaní žalobca zakladá svoj nárok na tvrdení určitého skutkového
deja a či tento tvrdený skutkový dej je či nie je totožný s tým, čo bolo tvrdené a prejednávané v
právoplatne skončenom konaní.

Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej
stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne
rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom
konaní posúdený inak, nesprávne, či neúplne.

Z obsahu spisu 2C/141/2003 vyplýva, že v pôvodnom konaní vystupovali tí istí účastníci konania ako v
tomto konaní, spor sa týka určenia neplatnosti notárskej zápisnice - osvedčenia o vydržaní N 364/2000
vydanej Notárskym úradom notárky JUDr. Dariny Ščensnej. Tak v konaní 2C/141/2003, ako aj v tomto
konaní žalobca zakladá svoj nárok na tvrdení, že žalovaným v čase spísania osvedčenia o vydržaní
bola známa skutočnosť, že nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, boli im známi skutoční vlastníci
a že žalobca je jediným právnym nástupcom po M. O.. Naliehavý právny záujem žalobca ani v tomto
konaní neosvedčuje inými skutočnosťami ako v konaní 2C/141/2003. Už v predchádzajúcom konaní
bolo vyslovené, že na takejto žalobe žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem, pretože i v prípade
vyhovenia takejto žalobe sa jeho postavenie nezmení na tom nemení nič podanie tejto ďalšej žaloby.
Konštatácia odvolacieho súdu v rozsudku č. k. 3Co 171/04-118, že žaloba iného charakteru na určenie
podaná žalobcom nespôsobí v riešených právnych vzťahoch res iudicata, t. j. už rozsúdenú vec, sa
vzťahuje na žalobu iného charakteru, nie na rovnaký typ žaloby (napr. žaloby na určenie vlastníckeho
práva).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na ich náhradu, pretože konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie zo strany žalobcu. Žalobca s poukazom na § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa napáda z dôvodu, že v pôvodnom konaní žalobca nemohol
preukázať naliehavý právny záujem na vtedy podanej žalobe - uvedená prekážka už odpadla. Žalobca si
je taktiež veľmi dobre vedomý aj druhého dôvodu, že aj v prípade vyhovenia takto koncipovanej žalobe
nebude rozsudok pre žalobcu vkladuschopnou listinou. Žalobca by sa ale v takomto prípade mohol
sekundárne domáhať svojho práva ďalšou žalobou o určenie sporných nehnuteľností do dedičstva po
nebohom M. O.. Žalobca je toho názoru, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval zákonné predpoklady
na splnenie podmienky tzv. zásady res iudicata, nakoľko v pôvodnom konaní pod sp. zn. 2C 141/2003
súd neposúdil záväzne existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi predmetného konania, a to z
dôvodu predčasnosti jej podania a dôkaznej núdze, čím nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov
tzv. res iudicata. Žalobca je toho názoru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná a naliehavý právny



záujem žalobcu je splnený jednak právoplatným skončením dedičského konania po nebohom M. O. a v
prípade vyhovenia podanej žaloby by sa žalobca v ďalšom konaní o určenie do dedičstva mohol ďalej
domáhať svojho vlastníckeho práva, preto sú splnené podmienky konania v tejto veci. Z uvedeného
dôvodu žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec prvostupňovému
súdu na opätovne konanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná v 2. rade. Vo svojom vyjadrení uviedla, že napadnuté
uznesenie považuje za zákonné a správne, pokiaľ súd konanie zastavil, ako aj vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne
preukázané, že žalobca v roku 2003 už raz podal žalobu o vyslovenie určenia, že osvedčenie o vydržaní
N 364/0 vydaného Notárskym úradom v Starej Ľubovni je neplatné. Predmetné konanie bolo vedené
na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod č. k. 2C/141/2003, pričom súd rozsudkom zo dňa 27.4.2004
žalobu zamietol. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k.
3Co 171/04. Na základe tejto skutočnosti súd správne a zákonne rozhodol, pokiaľ konanie zastavil
uznesením zo dňa 10.2.2012, lebo žalobca podal znovu tú istú žalobu voči tým istým účastníkom
konania, ako aj predmetom konania je ten istý nárok, t. j. vyslovenia, že osvedčenie o vydržaní zo dňa
30.11.2000, N 364/2000, Z 364/2000 vydané Notárskym úradom JUDr. Darinou Sčensnou, je neplatné.
V danom prípade boli splnené podmienky zakotvené v ustanovení § 159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého
súd nemôže znovu prejednávať vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté. Pokiaľ sa jedná o odvolacie
námietky uvedené v odvolaní žalobcu, tieto považuje za právne irelevantné. Vzhľadom na uvedené
dôvody žalovaná v 2. rade žiada, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania, preto
tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri
preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimku v tomto smere tvoria len vady konania, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené. Odvolací
súd z podanej žaloby zisťuje, že predmetom tohto konania je podaná určujúca žaloba na určenie, že
osvedčenie o vydržaní nehnuteľnosti je neplatné. O takejto žalobe už rozhodoval prvostupňový súd a
vo veci rozhodol rozsudkom 2C/141/2003-79 zo dňa 27.4.2004. Žaloba aj v tomto konaní bola podaná
podľa § 80 písm. c) O.s.p.. O určujúcej žalobe tohto druhu už bolo právoplatne

rozhodnuté.

Z tohto dôvodu prvostupňový súd správne rozhodol, ak zamietol žalobu na určenie z dôvodu res iudicata,
t. j. z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 cez § 142 ods. 1 a 151 ods. 1 O.s.p..
Žalovaní v tomto konaní boli úspešní, náhradu trov odvolacieho konania

si neuplatnili.

Z tohto dôvodu odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.