Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/14/2019 z 18. 12. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. decembra 2019, sp. zn. 9Co/14/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1516207834.2 Krajský súd Bratislava | 9Co/14/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1516207834.2 | 2019-12-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/42536548-7af3-42da-9752-33ee9ef6ec91 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1516207834.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/14/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516207834
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1516207834.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : M.. M. I., nar.
XX. X. XXXX, bytom Domov sociálnych služieb, SNP 38, 900 84 Báhoň, proti žalovanému : Mestská
časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova 17, Bratislava, IČO : 603 201, o náhradu škody 1.438.000 € s
príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19. 9. 2018
č.k. 24C/153/2016 - 138, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému
domáhala náhrady škody vo výške 1.438.000 € s príslušenstvom, na tom základe, že žalovaný znížil
hodnotu jej majetku v období od 6. 11. 2007 do 5. 6. 2014, keď ako opatrovník žalobkyne nezveľadil
jej majetok, ale naopak tento znižoval svojou ľahkomyselnosťou a dlhodobým nezáujmom o spravovaný
majetok. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný jej spôsobil škodu, nechal jej vykradnúť a zdemolovať byt a
veci, ktoré mali hodnotu z bytu, zmizli. Z bytu zmizli darčekové predmety, ktoré žalobkyňa sama vyrábala,
tiež výtvarné diela jej výroby. Všetky veci mali svoju hodnotu, výšku žalovanej istiny určila žalobkyňa
svojím vlastným odhadom podľa trendu a bežnej praxe. V období od 6. 11. 2007 do 5. 6. 2014 žalovaný
manipuloval s jej bytom a predmetmi v byte, nechal jej byt vykradnúť. Žalovaný spôsobil žalobkyni škodu
vo výške 420.000 € tým, že jej zobral iniciatívu realizovať sa vo verejnej činnosti vo funkcii riadiacej
činiteľky strany kresťansko-katolíckej a žalobkyni zamedzil súkromné podnikanie. Žalovaný nechal byt
prázdny sedem rokov, nájomné platil z úspor žalobkyne, čím jej spôsobil škodu na nájomnom vo výške
28.000 € Žalovaný vyvolal jej nespôsobilosť, vznikla jej veľká škoda, trvala na sume 1.438.000 € s úrokmi
z omeškania vo výške 22 % od 6. 11. 2007 do zaplatenia. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, byt obývaný
žalobkyňou dňa 10. 3. 2007 násilne otvorila polícia z dôvodu zabezpečenia života žalobkyne, ktorá bola
v byte odpadnutá. Kľúče od bytu prevzal žalovaný dňa 13. 8. 2008, opatrovníkom žalobkyne sa stal
10. 3. 2008. Keď vstúpili do bytu po násilnom otvorení políciou, byt bol zdevastovaný, nemali dôvod
brať z bytu žiadne veci, rovnako z účtu žalobkyne nevyberali žiadne peniaze. Pravdou je, že od B.. Z. -
advokáta žalobkyne - prevzali v r. 2008 hotovosť vo výške 12.134,- Sk; uvedené peniaze boli vložené
na bankový účet, na ktorý chodil žalobkyni aj dôchodok, peniaze boli určené na potreby žalobkyne.
2/ Súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 18. 2.
2016 č.k. 12Ps 35/2014 - 76, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5. 6. 2016; súd zrušil rozsudok
Okresného súdu Bratislava V č.k. 22Ps 9/2007 - 38 zo dňa 6. 11. 2007, obmedzil spôsobilosť na
právne úkony žalobkyne v rozsahu rozhodovať o svojej liečbe, uzatvárať zmluvy zaväzujúce k plneniu
materiálnych alebo finančných záväzkov, brať pôžičky, kupovať nehnuteľnosti, prenajímať nehnuteľnosti.



Súd ustanovil žalobkyni opatrovníka DSS Báhoň, SNP 38, Báhoň, ktorý bude nesvojprávnu zastupovať
v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
3/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel po právnej stránke o ust. § 415, § 420 ods. 1, ods. 2 prvá
veta, ods. 3, § 442 ods. 1, ods. 3, § 443 Obč. zák. V odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal rozborom
zákonných podmienok všeobecnej zodpovednosti za škodu, t.j. porušením právnej povinnosti, škodou,
príčinnou súvislosťou medzi porušením právnej povinnosti a škodou ako aj zavinením. Poukazoval na to,
že žalobkyňa v konaní neprodukovala žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že by v dôsledku
porušenia povinnosti súdom ustanoveného opatrovníka v čase, kedy žalovaný túto funkciu vykonával,
sa žalovaný naozaj dopustil porušenia právnej povinnosti vykonávať svoju funkciu v zmysle súdneho
rozhodnutia a v prospech žalobkyne. Všetky žalobkyňou predložené listinné dôkazy sa z časového
hľadiska týkali iného obdobia ako obdobia, v ktorom podľa subjektívneho názoru žalobkyne mal žalovaný
žalobkyni spôsobiť škodu; ani jeden z dokladov nespadal do žalovaného obdobia od 6. 11. 2007 do 5.
6. 2014. Zo žalobkyňou predložených listín rovnako nevyplynula riadna špecifikácia žalovanej výšky
škody; predložené listiny vôbec nesúvisia s obdobím, počas ktorého mala vzniknúť žalobkyňou tvrdená
škoda. Súd prvej inštancie zdôraznil, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik
škody, protiprávnosť konania škodcu a príčinnú súvislosť, zaťažuje poškodeného. Z listinných dôkazov
predložených žalobkyňou nijako nevyplýva, že žalovaný v čase vykonávania svojho opatrovníctva
žalobkyni ako nesvojprávnej osobe, si plnil svoju funkciu opatrovníka zodpovedne, v súlade so súdnym
rozhodnutím a plne v prospech žalobkyne. Žalovaný zjavne nezavinil žalobkyni žiadnu škodu na byte
a veciach, ktoré sa mali v byte nachádzať, opatrovníctvo vykonával od 10. 3. 2008, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22Ps 9/2007 - 38 zo dňa 6. 11. 2007, do 5.
6. 2016, právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 18. 2. 2016 č.k. 12Ps 35/2014 - 76.
Súd prvej inštancie dodal, že byt č. XX na Y. F.. XX Z. K., tretie poschodie, žalobkyňa nikdy nevlastnila,
bola jeho nájomcom, na základe nájomnej zmluvy uzavretej s Bytovým družstvom Petržalka. Žalobkyňa
v konaní neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala naplnenie zákonom predpísaných kumulatívnych
predpokladov vzniku nároku na náhradu škody; žalobu súd vyhodnotil zjavne ako nedôvodnú a v plnom
rozsahu ju zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1
CSP; žalovaný bol v konaní plne úspešný, v konaní mu však žiadne trovy nevznikli, tieto si ani neuplatnil,
preto mu súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.
4/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, domáhajúc sa
zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej
inštancie podľa jej názoru porušil jej právo na spravodlivý proces. Poukazovala na to, že sa písomne
ospravedlnila z účasti na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 14. 9. 2018 a žiadala o jeho
odročenie, ktorej žiadosti súd nevyhovel. Dodala, že podala žiadosť na Centrum právnej pomoci na
ustanovenie advokáta, ktorý by ju zastupoval, vec je ku dňu 25. 10. 2018 v stave skúmania. Žalobkyňa
tiež poukazovala na to, že žalovaný zmiatol sudcu na súde prvej inštancie skreslenými dôkazmi.
Žalovaný zneužil zdravotnú indispozíciu žalobkyne (diabetickú); v byte bola krátko na to polícia a tá
by bola uviedla, keby zistila zdevastovanie bytu. Polícia byt zamkla, kľúče jej priniesla do nemocnice.
Ona sa po krátkom preliečení vrátila domov a byt bol úplne v poriadku, pokračovala vo svojej výtvarnej
práci až do konca r. 2007. Od začiatku r. 2008 bola žalobkyňa obmedzená na osobnej slobode - bola
umiestnená v zariadení Miestneho úradu Bratislava V. trvala na tom, že žalovaný žiadnu z funkcií
- opatrovníka a opatrovateľa - nevykonával. Zopakovala, že žalovaný svojou ľahkomyseľnosťou a
dlhodobým nezáujmom o spravovanie zvereného majetku spôsobil, že miestni zlodeji si zistili, kde
sú uschované kľúče od bytu, zmocnili sa ich a postupne vykrádali a demolovali byt. Zámok na byte
nebol poškodený, čo zabránilo žalobkyni oznámiť vec polícii. Z bytu zmizlo všetko, čo malo nejakú
hodnotu, rozsiahle výtvarné diela, tiež všetky doklady, ktoré žalovaný prevzal. Zlodeji po sebe nestihli
zahladiť stopy, o čom svedčí dôkaz - cudzí rádiomagnetofón, ktorý žalobkyňa uschovala a ktorý môže
na požiadanie predložiť súdu. Zopakovala, že jej žalovaný zabránil realizovať sa vo verejnej činnosti
vo funkcii riadiacej činiteľky kresťansko-katolíckej strany, tiež v súkromnom podnikaní, čím jej spôsobil
škodu 5.000 € mesačne, spolu vo výške 420.000 €. Uplatňuje si tak aj odškodné vo výške 600.000 € za
8 rokov obmedzovania osobnej slobody a za 8 rokov utrpenia, v ktorom bola nútená žiť. Zamestnanci či
opatrovateľky ju ponižovali, zachádzali s ňou ako s odsúdenou väzenkyňou.
5/ Dňa 2. 11. 2018 doručila žalobkyňa Krajskému súdu v Bratislave (č.l. 154, 155 spisu) podanie, ktorým
opakovane žiadala o akceptovanie jej ospravedlnenia zo dňa 14. 9. 2018, takže by odvolací súd uvedené
pojednávanie vedené pred súdom prvej inštancie zrušil, vymazal a vytýčil nové pojednávanie, pretože
je právne neznalá. Dodala, že je stále v riešení jej žiadosť o ustanovenie advokáta Centrom právnej
pomoci.
6/ Na odvolanie žalobkyne sa žalovaný nevyjadril.



7/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v
rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a §
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
9/ Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, keď žalobe žalobkyne nevyhovel a túto zamietol v plnom rozsahu. Svoje
rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Predovšetkým súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobkyňa
v konaní nepreukázala zo strany žalovaného žiadne porušenie právnej povinnosti (a to ani v zmysle ust.
§ 415 Obč. zák., t.j. o generálnej prevencii), rovnako tak neprodukovala ani žiadne relevantné dôkazy,
ktoré by preukázali vznik ňou tvrdenej škody. Vzhľadom na absenciu existencie porušenia právnej
povinnosti žalovaným ako aj vzniku škody na strane žalobkyne nemohla byť zistená ani existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V konaní teda nebola preukázaná
existencia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle ust. §
420, tiež ust. § 415 Obč. zák.
10/ Odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní pred súdom
prvej inštancie dňa 27. 6. 2018, a to listom zo dňa 14. 6. 2018 (č.l. 113 spisu), ako uvádzala, zo
zdravotných dôvodov - pre čerstvo zlomené obidve ruky (ospravedlnenie žalobkyne bolo napísané
rukou), k ospravedlneniu však žalobkyňa nepripojila správu od lekára, ktorá by tento zdravotný úraz
potvrdzovala. Na nasledujúce pojednávanie vytýčené súdom prvej inštancie na deň 19. 9. 2018
dostavila osobne, hoci aj na toto pojednávanie zaslala písomné ospravedlnenie (rukou písané), v ktorom
nelogicky tvrdila najprv, že sa na pojednávanie dňa 19. 9. 2018 dostaví a následne v ňom uviedla, že sa
z neho ospravedlňuje a žiada o jeho odročenie zo zdravotných dôvodov (č.l. 121 spisu). Na pojednávaní
konanom dňa 19. 9. 2018 prítomná žalobkyňa zopakovala svoje tvrdenia, uvedené vo svojej žalobe. Z
uvedeného odvolací súd vyvodil, že súd prvej inštancie neporušil žiadne procesné práva žalobkyne, túto
na pojednávanie riadne a včas predvolal, s náležitým poučením. Žalobkyňa mala možnosť predniesť
žalobu, uviesť argumenty na preukázanie svojich tvrdení, navrhnúť vykonanie dôkazov. Odvolací súd
nezistil, že by súd prvej inštancie svojím postupom v konaní porušil právo žalobkyne na spravodlivý
proces. Odvolací súd dodáva, že hoci žalobkyňa tvrdila, že požiadala o pomoc Centrum právnej pomoci,
túto skutočnosť ničím nezdokladovala, resp. súdu neoznámila, že jej žiadosti bolo vyhovené. Odvolací
súd sa s právnymi závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje (§387
ods. 1, ods. 2 CSP).
11/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP) včítane výroku o trovách konania, v ktorom súd prvej inštancie rovnako
nepochybil.
12/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej vzniklo právo
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odvolacom konaní však žalovanej žiadne trov
nevznikli, tieto si ani neuplatňovala; odvolací súd preto žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.
13/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,



e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).