Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/268/2009 z 2. 11. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 2. novembra 2011, sp. zn. 2Co/268/2009, ECLI:SK:KSKE:2011:7009899674.2 Krajský súd Košice | 2Co/268/2009 | ECLI:SK:KSKE:2011:7009899674.2 | 2011-11-02 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bfb9bb36-90e1-4bcd-aeee-4efb24e24418 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7009899674.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/268/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7009899674
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7009899674.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1. E.. E. A., T. F. J. Č.. X, P.O., X. H. M., S.. Q., X.
H. M., X. W. M., S.. M., R. T. F. I. Q. Č.. XXXX/X, P. I. mal. Š. M., W. E. H. M., T.Ý. F. I. Q. Č.. XXXX/
X, P., zastúpených JUDr. Máriom Hollerom, advokátom, so sídlom na Krmanovej č. 6 v Košiciach, proti
žalovaným v 1. rade TJ VSŽ Košice, so sídlom Mestský Park, Košice, zastúpenému JUDr. Miroslavom
Verebom, advokátom AK so sídlom na Šoltésovej 5 v Košiciach, v 2. rade Mestu Košice, a v 3. rade
TJ Športvýroba Košice s.r.o., zastúpenému JUDr. Jozefom Sotolářom, advokátom so sídlom na Južnej
triede č. 1 v Košiciach, o odstránenie neoprávnenej stavby a zriadenie vecného bremena,. o odvolaní
žalobcov a žalovaného v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.15C/313/1994-582
zo dňa 2.4.2009 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výroku ktorým bolo žalobe vyhovené a zriadené
vecné bremeno, v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá vo vzťahu k žalovanému v 3. rade a voči
žalovaným v 1. a 2. rade v celom rozsahu a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

O d m i e t a odvolanie proti výrokom o vylúčení nároku a o trovách účastníkov a štátu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zriadil časovo neobmedzené vecné bremeno na ťarchu žalobcov k
pozemku, pôvodne zapísanému v pozemno-knižnej vložke č. 1539, P.. Ú.. P. - J., parc. č. 10610/2, o
výmere 600 m2, ktoré zodpovedá právu vlastníka stavby,

1)zastavaná plocha stavba s. č.3436, žalovaného v 3. rade na ktorom je táto postavená, nerušene
užívať časť pozemku označeného ako diel č. 42 o výmere 1 m2, ktorý svojou polohou zasahuje do
parcely súboru CKN č. 6993/47 o výmere 1 m2,ktorý diel je vyznačený v geometrickom pláne, ako
súčasť znaleckého posudku O.. E. U., H.., znalca z odboru geodézia a kartografia, č. posudku č. 01/2009
geometrického plánu overeného Správou katastra Košice dňa 22.1.2009, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku. Ďalej rozhodol, že časť žaloby o náhradu za zriadenie vecného bremena
vylučuje na samostatné konanie. V prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade zamietol,
návrh zamietol aj vo vzťahu k žalovanému v 1. a v 2. rade v celom rozsahu a rozhodol, že o trovách
účastníkov aj o trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že po špecifikácii žalobného návrhu tak, že žalobcovia
žiadali zriadiť časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech žalovaných v 1. až 3. rade k
novovytvoreným parcelám, tak ako to uviedol znalec a za náhradu ako stanovila jeho hodnotu znalkyňa
O.. Ľ. A. podľa veľkosti podielov žalobcov súd prvého stupňa právne posúdil vec tak, že na základe
zistenia, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi stavieb na pozemku žalobkyne voči týmto žalobu
zamietol. Pokiaľ išlo o predbežnú otázku, ktorou bolo zistenie, či sú žalobcovia vlastníkmi nehnuteľností,
dospel k záveru, že podľa § 18 zák. č. 71/67 Zb. o správnom konaní o začatí konania správny



orgán neupovedomil všetkých známych účastníkov konania alebo tých, ktorých pobyt nebol známy a
neupovedomil ich o začatí konania verejnou vyhlášky, ani nenariadil ústne pojednávanie, pokiaľ išlo o
vyvlastňovacie konanie. Právna predchodkyňa žalobcov, ktorá bola vedená ako vlastníčka nehnuteľností
už bola nebohá. Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie o vyvlastnení existovalo a dotklo sa
vlastníckeho práva týchto občanov, vrátane žalobcov v tom zmysle, že vlastníctvo k vyvlastňovaným
pozemkom malo byť odňaté v tom čase v prospech štátu. Na základe zák. č. 138/1991 Zb. sa mal
vlastníkom nehnuteľností stať žalovaný v 2. rade, ktorý je ako vlastník v evidencii nehnuteľností
doteraz zapísaný. Toto vlastnícke právo však na základe citovaného vyvlastňovacieho rozhodnutia nikdy
neprešlo na štát horeuvedeným postupom a podľa súdu prvého stupňa vlastnícke právo žalobcov v
uplatňovanom rozsahu zostalo zachované. Neobstojí ani namietané vydržanie, ktorým žalovaný v 2.
rade odôvodnil vznik jeho vlastníckeho práva, pretože právnickým osobám chýba dobromyseľnosť.
Neobstojí ani tvrdenie o prechode vlastníctva ex lege podľa zák. č. 138/1991 Z.z., lebo sa nemohlo
stať vlastníctvom mesta podľa § 2 ods. 2 tohto zákona to, čo nebolo vo vlastníctve štátu. Potom
vychádzal z toho, že žaloba bola podaná na ochranu vlastníckeho práva žalobcov ako vlastníkov
pozemku. Občiansky zákonník v § 135c OZ ponúka riešenie pre ochranu vlastníckeho práva zriadením
vecného bremena v prospech vlastníka stavby za finančnú náhradu. Podľa súdu prvého stupňa stavba
je neoprávnená, lebo bola postavená na cudzom pozemku a stavba nie je súčasťou pozemku, preto
súd postupoval pri rozhodnutí podľa § 135c ods. 3 OZ. Ďalej súd prvého stupňa dospel k záveru, že
stavbou sa rozumie nehnuteľnosť spojená so zemou pevným základom. Tejto požiadavke vyhovuje len
rozsah nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov definovaných ako stavba ako sú uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Vo zvyšnej časti, preto žalobe nemohol vyhovieť. Zriadenie vecného bremena podľa § 135c
ods. 3 OZ je jedným z dvoch zákonných možností zriadenia vecného bremena súdom, okrem ust. § 142
ods. 2 OZ. Parcely uvedené v posudku O.. U.P. 6993/36, 6993/51, 6993/48, 69993/50, 6993/36 a 6993/2
nemajú charakter nehnuteľností podľa § 119 OZ, preto súd vo vzťahu k žalovanému v 3. rade žalobu
zamietol v tomto rozsahu. Rozhodnutie o trovách účastníkov a štátu odôvodnil ust. § 151 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia a žalovaní v 2. a 3. rade. Žalobcovia žiadali buď
rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa názoru žalobcov je potrebné, aby sa na účely tohto sporu tenisový areál považoval za jednu stavbu
ako takú a nie, aby sa každá jeho časť (tenisový kurt, chodník a podobne) samostatne posudzovala podľa
stavebného zákona, či iného predpisu a samostatne hodnotila, či spĺňa podmienky stavby. Poukázali na
to, že v znaleckom dokazovaní bolo preukázané, že na pozemku vo výmere 600 m2, ktorý je predmetom
tohto sporu sa nachádzajú a sú postavené ako výsledok ľudskej činnosti stavby. Celý areál slúži na
jediný účel a aj keď pozostáva z viacerých častí, sú navzájom prepojené a jedna bez druhej nemôže
fungovať. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v 1. rade neurčitou zmluvou previedol na žalovaného v
3. rade nehnuteľnosti, príslušenstvo, súčasti a k ním patriace úpravy. Z obsahu zmlúv nie je zrejmé,
či predmetom prevodu bol všetok jeho majetok alebo nie. Žalovaný v 3. rade je vlastníkom niektorých
nehnuteľností a ďalších častí areálu. Žalovaný v 2. rade je zapísaný ako vlastník pozemkov, ktoré
sú predmetom všetkých sporov a aj ako vlastník budovy - tenisovej dvojhaly, preto museli žalobcovia
uplatniť nároky voči všetkým účastníkom konania.

Žalovaný v 2. rade Mesto Košice žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že súd prvého stupňa predbežnú otázku o vlastníctve vyriešil v prospech žalobcov.
Podľa žalovaného v 2. rade bolo povinnosťou súdu zabezpečiť celý vyvlastňovaní spis, aby mohli byť
všetky tvrdenia zodpovedne a správne posúdené. Len úvaha súdu o pravdivosti tvrdenia žalobcov
nie je postačujúca. Žalobca by mal preukázať, že ide o pozemok vo vlastníctve iného subjektu ako
vlastníka stavby a že teda ide o neoprávnenú stavbu. Podľa odvolateľa žalobcovia mali postupovať
podľa reštitučných zákonov, lebo ide o lex specialis, ktorý má prednosť pred Občianskym zákonníkom.

Žalovaný v 3. rade žiadal buď vec zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne
rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu, prípadne konanie zastaviť s poukazom na to, že
nie je daná právomoc súdu. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
z toho dôvodu, že v rámci konania bola pôvodná žaloba koncipovaná ako povinnosť odstrániť
stavby a následne boli viaceré zásadné zmeny a doplnenia petitu. Ani v jednom z prípadov súd
nepostupoval v súlade s procesnými predpismi a nerozhodol o týchto zmenách. Už len z toho dôvodu
považuje rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Ďalej poukázal na to, že rozsudok



je nevykonateľný a úplne zmätočný, pretože sa zriaďuje vecné bremeno na neexitujúce parcely a
na neexistujúcom A. Č.. XXXXX. Napriek tomu, že namietali opakovane aj v ostatných veciach túto
skutočnosť, súd sa ňou nezaoberal. Pokiaľ išlo o vyvlastňovacie konane, poukázal na to, že celé konanie
je právne úplne zmätočné, pretože navrhovateľ vyvlastňovacieho konania neoznačil všetkých účastníkov
konania ku dňu podania žiadosti. Právne došlo k situácii, keď niektorým účastníkom vo vyvlastňovacom
konaní nebolo doručené vyvlastňovacie rozhodnutie, a teda možno konštatovať, že vo vzťahu k ním nie
je vyvlastňovacie konanie a rozhodnutie v tejto veci doposiaľ právoplatné. Pokiaľ išlo o neoprávnenú
stavbu, v tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a rozpor s platnou
právnou úpravou, pritom ide o zásadnú otázku, ktorá je základným predpokladom pre rozhodnutie vo
veci. Poukázal na právnu úpravu, z ktorej vyplýva, že ak nejde o neoprávnenú stavbu v zmysle ust. §
221 OZ v znení do 31.12.1991, potom súd nemôže v prospech vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1,3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že neboli dôvody ani pre
potvrdenie ani pre zmenu rozsudku.

Podľa § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd rozhodnutie zruší len ak ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, (písm. f) - účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, písm. h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa konal s Z. M. ako žalovaným v 2. rade a rozhodol o jeho nároku
rozsudkom zo dňa 2.4.2009 aj keď je v spise pripojený rovnopis osvedčenia o dedičstve, z ktorého
vyplýva, že Z. M. zomrel 3.8.2005. Konal preto s účastníkom, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, pretože bol nebohý.

Ďalej odvolací súd dospel k záveru, že výrok rozsudok súdu prvého stupňa je zmätočný a aj
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Súd prvého stupňa v prvom výroku uviedol, že sa zriaďuje
časovo neobmedzené vecné bremeno na ťarchu žalobcov, tým sa má za to, že išlo o všetkých žalobcov,
teda v 1., 2. a 3. rade. Ďalším výrokom na strane druhej rozsudku však rozhodol, že návrh sa zamieta vo
vzťahu k žalovanému v 1. a 2. rade v celom rozsahu. Tento výrok je potom v rozpore s prvým výrokom.
Za tohto stavu je tu dôvod pre zrušenie rozhodnutia, pretože účastníkovi je odňatá možnosť konať pred
súdom vtedy, keď je rozsudok nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený, pretože je účastníkovi
týmto odňatá možnosť podať opravný prostriedok proti tým výrokom, ktoré nie sú náležite odôvodnené.

Okrem týchto závažných pochybení prvostupňového súdu došlo k ďalšiemu pochybeniu v tom, že
súd prvého stupňa podľa odvolacieho súdu vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a preto nedostatočne zistil skutkový stav.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že má vyriešenú otázku vlastníckeho práva
žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, keď vychádzal z toho, že vlastníctvo
na štát na základe cit. vyvlastňovacieho rozhodnutia nikdy neprešlo na štát vyvlastňovacím konaním
a vlastnícke právo žalobcov v uplatňovanom rozsahu zostalo zachované. Vychádzajúc z tohto záveru
potom riešil vzťahy medzi vlastníkmi ako žalobcami a žalovanými podľa ust. § 135c ods. 3 OZ a zriadil
vecné bremeno v prospech žalovaných. Odvolací súd v tomto vidí nesprávne právne posúdenie veci.
Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa nevyriešil jednoznačne základnú otázku a to vlastnícke
právo k pozemkom a tým aktívnu legitimáciu žalobcov. Pokiaľ žalobcovia v konaní nepreukázali
vlastnícke právo, nebolo by im možné poskytnúť ochranu podľa § 135c OZ ani v prípade splnenia
ostatných zákonných podmienok, napríklad že ide o stavbu (a stavbu neoprávnenú), lebo podľa tohto
ustanovenia súd rozhoduje iba na návrh vlastníka pozemku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na rozhodnutia NS SR 4Cdo/180/2010. Z tohto rozhodnutia vyplýva „že z obsahu spisu je zrejmé, že k
strate vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov nepochybne došlo bez právneho
dôvodu, keď sa formou faktickej okupácie zo strany štátu na základe stavebného povolenia odboru
výstavby bývalého ObNV Košice-Sever na pozemku žalobcov uskutočnila stavba tenisového ihriska



TJ VSŽ Košice a následne vyvlastňovacím rozhodnutím došlo k jeho neúčinnému vyvlastneniu. Keďže
v preskúmavanom prípade by bol na základe skutkových zistení daný reštitučný nárok a oprávnené
osoby sa mohli domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva postupom podľa reštitučného predpisu -
zákona o pôde, nemôžu úspešne uplatniť nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecného
právneho predpisu. Žalobou o ochranu vlastníckeho práva podľa ust. § 135c OZ nemožno obchádzať
účel reštitučného zákona. Z uvedeného potom vyplýva, že ak došlo k odňatiu vlastníckeho práva bez
právneho dôvodu, išlo by o reštitučný nárok a pokiaľ nebol uplatnený, žalobcovia v konaní nepreukázali,
že sú vlastníkmi pozemku, z ktorého sa domáhajú odstránenia stavby, resp. zriadenia vecného bremena
za náhradu.

Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch,
ktorým bolo žalobe vyhovené a v zamietavých výrokoch a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie
konanie.

Proti výrokom o vylúčení nároku o náhradu za zriadenie vecného bremena a proti výrokom o trovách
účastníkov a trovách štátu podľa odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné podľa § 212 ods. 3 písm.
a) O.s.p, pretože týmito výrokmi sa upravovalo vedenie konania, z toho dôvodu odvolací súd podľa §
218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol odvolanie proti týmto výrokom.

Po vrátení veci v zrušenej časti bude úlohou súdu prvého stupňa sa vysporiadať s otázkou aktívnej
legitimácie a okrem účastníkov na strane žalobcov a potom sa opätovne vysporiadať s otázkou
reštitučného nároku a z toho vyplývajúcich vlastníckych vzťahov a nárokov na právnu ochranu.

V novom rozhodnutí podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.