Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoPr/3/2016 z 28. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. septembra 2016, sp. zn. 7CoPr/3/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8714204175.1 Krajský súd Prešov | 7CoPr/3/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8714204175.1 | 2016-09-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo Citované ustanovenia: ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d70111f5-4b8d-46cd-a394-21951b2fc06a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8714204175.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoPr/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714204175
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714204175.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu DIAMON, s.r.o., so sídlom v Poprade,
na ul. Scherffelovej č. 3017/53, právne zastúpeného JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom
v Poprade, na ul. Štefánikovej č. 8, proti žalovaného V. W., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v S., na ul.
V. č. XXXX/X, právne zastúpenému JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom v Kežmarku, na
Hlavnom námestí č. 2, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad zo dňa 4.2.2016 č.k. 12 Cpr 8/2014 - 98 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov
konania žalovanému vo výške 1.174,13 Eur.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 9.1.2012 účastníci uzatvorili pracovnú zmluvu,
na základe ktorej žalovaný začal dňom 10.1.2012 vykonávať prácu mäsiara s miestom výkonu práce
v Poprade. Rovnakého dňa účastníci uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti. Na jej základe
žalovaný prebral hmotnú zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty uvedené v bode 1 ako aj
hodnoty, ktoré prevezme s výkonom svojej funkcie. Dňa 31.12.2011 žalobca vyhotovil internú smernicu
s povinnosťami vedúceho nočnej zmeny expedície. Podľa smernice vedúci nočnej zmeny je osoba
vedúcim spoločnosti písomne alebo ústne poverená výkonom funkcie vedúceho nočnej zmeny. V
bode 2 sú stanovené povinnosti vedúceho spočívajúce v prijímaní, kontrole tovaru, zhody fyzického
stavu s evidenčným, preberanie reklamácie, zadeľovanie pracovníkov na zmene, uzamykanie všetkých
priestorov v spoločnosti a tým zabezpečovanie kontroly nad pohybom ľudí a tovaru do a von z budovy a
iné. V presne nezistený deň sa účastníci dohodli na zmene funkcie na funkciu vedúceho nočnej zmeny.
Dňa 8.3.2012 došlo v sídle žalobcu k nenásilnému vniknutiu neznámeho páchateľa cez neuzamknuté
zatvorené vchodové dvere do predajne, kde z predajného pultu odcudzil 5 kusov voľne položených
príručných taštičiek, v ktorých sa nachádzali doklady, kľúče, GPS karty od 5 vozidiel. Je nesporné, že
priamu škodu spôsobila doposiaľ nestotožnená osoba úmyselným protiprávnym konaním, čo medzi
účastníkmi nie je sporným. Zamestnanec zodpovedá na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
za zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať. Odcudzené veci žalovanému neboli zverené na
vyúčtovanie. Rozsah hodnôt nie je možné stanoviť všeobecne ako všetky veci nachádzajúce sa v
objekte žalobcu, ku ktorému má zamestnanec kľúče. Odcudzenými vecami disponovali iní zamestnanci
žalobcu, ktorí si pred službou vyzdvihovali zo stanoveného miesta voľne prístupného aj iným
zamestnancom. Nie je preto možné náhradu škody posudzovať podľa osobitných ustanovení Zákonníka



práce a to ust. § 182 a nasl.. Žalovanému nebolo preukázané, aby predmetné veci sám odcudzil,
prípadne sa nejakou formou účastenstva podieľal na krádeži, čo je nepochybné z pripojeného spisu
policajného orgánu. V trestnom konaní dokonca nebol ani vypočutý. Preto bolo potrebné zamerať sa na
zistenie, či ku vzniku škody nedošlo zavineným porušením povinností žalovaného pri plnení pracovných
úloh zamestnanca s odkazom na ustanovenie § 81 a ustanovenie § 178 Zákonníka práce tak, ako
to popísal žalobca . Žalovaný mal preukázateľne kľúče od vchodových dverí maloobchodnej predajne,
cez ktoré vnikol do predajne neznámy páchateľ a bol vedúcim zmeny v kritickom čase. Žalovaný
poprel, aby dvere po vybavení posledného zákazníka neuzamkol s tým, že kľúčmi disponovali aj iní
zamestnanci. Túto jeho obranu žalobca nevyvrátil. Kľúče mali aj iné osoby, napr. svedkyňa Q. P.,
spolumajiteľka firmy, fakturantky. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol prizvaný k prejednaniu škody, uznal
nárok na náhradu bolo spochybnené výpoveďou svedka H. H., ktorý potvrdil, že nebol členom škodovej
komisie a škodu so žalovaným neprejednával, hoci je uvedený v zápisnici zo škodovej komisie ako jej
člen. DVD s kamerovým záznamom v pripojenom trestnom spise zachytáva iba vniknutie páchateľa do
priestorov predajne v čase okolo 11:47 hod. v nočných hodinách, samotný akt krádeže a únik páchateľa z
objektu, nie však pohyb žalovaného v predajni, ktorý mohol súvisieť s opomenutím povinnosti uzamknúť
dvere. Žalobca sa teda dostal do dôkaznej núdze pri preukázaní jednej z podstatných náležitostí
nároku na náhradu škody, a to zavineného porušenia povinností žalovaným pri plnení pracovných
úloh, ktoré malo za následok vznik škody. Dôkazy produkované žalobcom a to výpovede svedkov sú
založené iba na domienke vychádzajúcej z kamerového záznamu, že páchateľ neprekonával násilie
pri vniknutí do predajne a na skutočnosti, že žalovaný ako vedúci zmeny disponoval kľúčmi a počas
zmeny sa na kritickom mieste nachádzal a dvere použil na umožnenie odchodu zástupcovi dodávateľa.
S prihliadnutím na uvedené prvoinštančný súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

3. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 O.s.p..

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie a dokazovanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žalobe
žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že súčasťou plnenia pracovných úloh
žalovaného bolo zabezpečovať uzamykanie vchodových dverí do predajne generálnym kľúčom, ktorým
ako jediný na pracovisku v kritickom čase disponoval žalovaný. Keďže ku škode spôsobenej neznámym
páchateľom došlo v čase, kedy mal žalovaný povinnosť plniť si stanovené pracovné úlohy, t. j. uzamykať
vchodové dvere do predajne a túto povinnosť si žalovaný nesplnil, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi
škoda, za túto škodu má v súlade s ustanovením § 179 ods. 1 Zákonníka práce zodpovedať žalovaný.
Skutkové okolnosti odcudzenia hnuteľných vecí z predajne žalobcu neboli správne vyhodnotené. V
konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre naplnenie vzniku zodpovednosti žalovaného za
škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená porušením povinnosti žalovaného pri plnení pracovných úloh,
resp. v priamej súvislosti s porušením jeho pracovných úloh.

5. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 179
ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

9. Vychádzajúc z uvedeného jedným z predpokladov zodpovednosti zamestnanca za škodu je zavinenie.
Zavinenie je subjektívnou právnou kategóriou, pretože vyjadruje vnútorný psychický vzťah škodcu k
výsledku svojho konania. Zavinenie môže spočívať vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Zamestnávateľ



je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie a príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca.

10. V súvislosti s povinnosťou zamestnávateľa preukázať zavinenie zamestnanca je potrebné poukázať
na ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. V zmysle tohto ustanovenia
účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

11. Cieľom dôkaznej povinnosti, vychádzajúc z tohto ustanovenia, je unesenie dôkazného bremena
v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje
informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na
súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za
preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

12. V prejednávanej veci žalobca ničím právne významným nepreukázal, že to bol práve žalovaný,
ktorý si nesplnil povinnosť uzamknúť vchodové dvere, cez ktoré následne do predajne vnikol neznámy
páchateľ a odcudzil hnuteľné veci z objektu žalobcu. Okrem žalovaného kľúčami od objektu disponovali
aj iní zamestnanci žalobcu. Za situácie, ak žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal existenciu
zavinenia žalovaného na vzniknutej škode, súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu žalobcu
zamietol.

13. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov tohto štádia konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie.

15. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).