Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/868/2015 z 11. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. októbra 2016, sp. zn. 24Co/868/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2114217804.2 Krajský súd Trnava | 24Co/868/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2114217804.2 | 2016-10-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 107 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/31485557-8916-4e83-87e7-d97619b837f9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114217804.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/868/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114217804
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114217804.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: SWAN, a.s., IČO:
47 258 314, so sídlom Borská 6, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. S., nar. XX.XX.XXXX, M. N., o zaplatenie
sumy 448,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
27C/281/2014-53 zo dňa 15.06.2015, v zamietajúcej časti o zaplatenie 100,70 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie 100,70 Eur
s príslušenstvom a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 135,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 135,90
Eur od 11.06.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšku
súd návrh zamietol. Vo výroku III. súd zrušil platobný rozkaz č.k. 37Ro/248/2014-29 zo dňa 19.08.2014.
Vo výroku IV. súd odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou ust. § 43 ods. 1 a 2, § 42 ods. 3 písm.
b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 48 ods. 2, § 457, § 544 ods. 1 a 2, §
517 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, vecne argumentoval tým, že navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi zaplatenie
sumy 448,70 Eur s príslušenstvom z titulu uzatvorenej Zmluvy o pripojení MAX, pričom odporca záväzky
z tejto zmluvy neplnil a nebolo sporné, že mu navrhovateľ poskytol služby vo výške 100,70 Eur od
01.08.2011 do 31.03.2012 vyúčtované faktúrami, za ktoré nezaplatil. V rámci jednotlivých faktúr je i
poplatok 0,70 Eur za papierovú faktúru, a navrhovateľ sa domáha jeho zaplatenia napriek tomu, že
tento poplatok dobropisoval vo výške 10,50 Eur. Navrhovateľ od zmluvy platne odstúpil podaním zo
dňa 30.09.2012 a uplatnil si zmluvné pokuty a úroky 222,60 Eur a zaplatenie hodnotu nevráteného
zariadenia 135,90 Eur so splatnosťou obratom. Navrhovateľ sám naformuloval zmluvu a všeobecné
podmienky na poskytovanie služieb a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení,
aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu
jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok). Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh bol
podaný na súd dňa 30.06.2014. Bezdôvodné obohatenie vo výške 100,70 Eur znížené o dobropis
10,50 Eur s príslušenstvom za navrhovateľom poskytnuté služby do 01.08.2011 do 31.03.2012 sú z
vyššie uvedených dôvodov premlčané, pretože premlčacia doba pri poskytnutom plnení plynula od



nasledujúceho dňa po poskytnutí služby a dňa 31.03.2014 uplynula premlčacia doba u poslednej
poskytnutej služby. V časti, v ktorej sa domáha zaplatenia hodnoty nevráteného zariadenia 135,90 Eur
súd návrhu vyhovel z dôvodu, že navrhovateľ preukázal hodnotu tohto zariadenia vo výške 135,90
Eur v objednávke služieb, odporca písomne potvrdil prevzatie zariadenia. Navrhovateľ odporcu vyzval
na zaplatenie hodnoty zariadenia. Nakoľko však nepreukázal doručenie tejto výzvy osobne odporcovi,
súd priznal úrok z omeškania z tejto sumy od nasledujúceho dňa po doručení návrhu opatrovníčke
odporcu dňa 10.06.2015 vo výške 5,05% ročne. Súd návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty 222,60
Eur s príslušenstvom zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že bola individuálne dojednaná v
písomnej zmluve sa takéto dojednanie nenachádza, svoj nárok odvodil len od Všeobecných zmluvných
podmienok, ktoré sú formulárové a nie sú individuálne dojednané. Naviac ak by aj bola zmluvná pokuta
platne dojednaná, odstúpením od zmluvy by toto dojednanie zaniklo od počiatku. O trovách konania
súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ mal vo veci úspech v 24,41%
(istina 135,90 Eur a úrok z omeškania 0,68 Eur ku dňu vyhlásenia rozsudku) a odporca vo výške
75,59%, pričom celkový úspech odporcu je 51,18% (75,59-24,41). Nakoľko si odporca náhradu trov
konania neuplatnil a zo spisu mu nevyplývajú, súd čiastočne úspešnému odporcovi nepriznal náhradu
trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku, výlučne v zamietajúcej časti o zaplatenie 100,70 Eur s príslušenstvom, podal
prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením
veci. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrhu vyhovieť, resp. ho
zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, uplatniac si náhradu trov konania. Poukázal na to,
že zmluva bola uzatvorená v zmysle ustanovenia § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. zákona o elektronických
komunikáciách, ktorý bol účinný do 31.10.2011 a zrušený zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách s účinnosťou od 01.11.2011. Potom poukázal na ustanovenie § 44 ods. 1 citovaného
zákona, ktoré nadobudlo osobitnú účinnosť 01.01.2012, tiež § 78 ods. 9 citovaného zákona a § 48
Občianskeho zákonníka. Odvolateľ má zato, že uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce
sa účinkov odstúpenia od zmluvy sa vzťahuje na tie prípady, ak sa posudzuje odstúpenie od zmluvy,
ktorá bola uzavretá podľa OZ a v inom zákone nie je uvedené niečo iné. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb, ktorá je právnym základom vzniku predmetnej pohľadávky je však osobitným zmluvným typom,
ktorý je upravený v osobitnom zákone, ktorým je Zákon o elektronických komunikáciách, konkrétne
v § 44. Podľa ustanovenia § 44 ods. 12 citovaného zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb
zaniká až dňom doručenia odstúpenia od zmluvy druhej strane, prípadne aj neskôr, ak je neskorší deň
uvedený v odstúpení od zmluvy. Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 OZ má prednosť ustanovenie osobitného
zákona, na účely odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa použije ustanovenie § 44
ods. 12 Zákona o elektronických komunikáciách a znamená to, že zmluva o poskytovaní verejných
služieb nezaniká od začiatku, ale až doručením odstúpenia od zmluvy druhej strane. Navrhovateľ má
za to, že v danom prípade neprichádza do úvahy vyporiadanie vzájomných vzťahov podľa princípov
bezdôvodného obohatenia, ale je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia o plynutí premlčacej doby
podľa Občianskeho zákonníka a to 3 roky odo dňa splatnosti pohľadávky, to znamená v tomto prípade
od splatnosti jednotlivých faktúr. Ďalej má navrhovateľ za to, že k odstúpeniu od zmluvy došlo najskôr
31.03.2012, teda v deň, ktorý je uvedený v odstúpení od zmluvy. Trojročná premlčacia doba začala
plynúť odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr. Navrhovateľ podporne poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V 2/2007 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 7/2010. Podľa
navrhovateľa k zrušeniu zmluvy došlo až momentom doručenia odstúpenia od zmluvy odporcovi, teda
najskôr dňa 31.03.2012, plnenie, ktoré bolo poskytnuté pred jej zrušením, nie je plnením z neplatnej
zmluvy a preto na vyporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť úpravu bezdôvodného obohatenia,
preto ani nárok uplatnený v tomto konaní nie je premlčaný.

4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané



náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je
namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny s použitím
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

8. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.

9. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením v preskúmavanej zamietajúcej časti v plnej miere stotožňuje, k
veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 16.06.2011 Zmluvu o pripojení MAX
č. 20119273, na základe ktorej poskytoval žalovanému telekomunikačné služby v zmysle dojednaných
podmienok. Žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť v zmysle aktuálneho cenníka služieb
mesačne 14,15 Eur, neuhradil však fakturované služby od 01.08.2011 do 31.03.2012, v rámci faktúr
sa žalobca domáhal i zaplatenia poplatku za papierovú faktúru 0,70 Eur. Faktúrou č. 1140639810 zo
dňa 07.07.2014 dobropisoval žalovanému sumu 10,50 Eur za 15 vyúčtovaných poplatkov za papierovú
faktúru. Dňa 10.10.2012 faktúrou č. 1121036021 splatnou dňa 24.10.2012 uplatnil zaplatenie zmluvnej
pokuty a úrokov 222,60 Eur a položku špecifikovanú STC SetTopBox 3150 H 135,90 Eur. Žalobca
od zmluvy odstúpil dňa 30.09.2012, pričom odstúpenie zaslal žalovanému obyčajnou zásielkou. V
odstúpení špecifikoval pohľadávku vo výške 459,20 Eur, ktorej zaplatenia sa domáha bezodkladne.
Uvedená suma sa skladá z neuhradených záväzkov vo výške 100,70 Eur, sumu 135,90 Eur za
zapožičaný a nevrátený Set - top Box a sumu 222,60 Eur za zmluvne dohodnuté platby do konca
zmluvnej viazanosti jún 2013.

11. Medzi stranami nebolo sporné, že uzavretím Zmluvy o pripojení dňa 16.06.2011, vznikol medzi nimi
spotrebiteľský vzťah a aj keď sa jedná o zmluvu uzavretú podľa osobitného zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách, je táto zmluva zároveň zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

12. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných
zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ;
osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho
účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi
rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ,
pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia
osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka
záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to aby zmluva bola označená za
„spotrebiteľskú“ musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných
podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť



alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je
upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom.

13. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca listom z 30.09.2012 odstúpil od
predmetnej zmluvy o pripojení a takýmto spôsobom došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy od počiatku, ako
to správne konštatuje súd prvej inštancie. Ide o odstúpenie s účinkami ex tunc a v tomto smere nemožno
súhlasiť s odvolacou námietkou, že aj problematika odstúpenia od zmluvy by mala byť posudzovaná
výlučne podľa osobitného zákona (§ 44 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách), vrátane
účinkov, ktoré takýto právny úkon prináša pre zmluvné strany.

14. Kľúčový význam pre posúdenie predmetnej právnej veci má práve ustanovenie § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné vykladať tak, že na posúdenie právneho vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou (vrátane zmluvy o pripojení) je potrebné aplikovať tie ustanovenia právnych
predpisov, ktoré sú pre spotrebiteľa z hľadiska ochrany jeho práv výhodnejšie a v tomto smere súd prvej
inštancie správne postupoval, pokiaľ ustálil, že účinky odstúpenia od predmetnej zmluvy o pripojení majú
byť posudzované podľa Občianskeho zákonníka (§ 48 Občianskeho zákonníka a nasl.) s účinkami od
počiatku (ex tunc).

15. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že nárok žalobcu nie je premlčaný, je potrebné poukázať na to,
že pokiaľ žalobca uvádza, že nemožno použiť režim bezdôvodného obohatenia podľa § 457 OZ, keďže
ide o osobitný právny predpis zmluvy o elektronických službách, na ktorý poukazuje, odvolací súd sa
nestotožňuje s touto odvolacou námietkou. Vyplýva to z charakteru samotného vzťahu medzi stranami,
ktorý je vzťahom spotrebiteľským a je potrebné na tento vzťah uplatniť predovšetkým Občiansky
zákonník, ktorý pozná inštitút odstúpenia od zmluvy a upravuje ho v § 48 ods. 2 OZ, teda sa takáto zmluva
v prípade odstúpenia od zmluvy ruší od počiatku a momentom odstúpenia vznikajú práva a povinnosti
z takéhoto vzťahu ako bezdôvodné obohatenie podľa 457 OZ. Na tento sa vzťahuje premlčacia lehota
dvoch rokov, tak ako to uvádza § 107 ods. 1, 2 OZ. Pokiaľ žalobca poukázal v odvolaní, že je potrebné
počítať túto lehotu ako 3-ročnú, odvolací súd uvádza, že ide o nároky na vydanie bezdôvodného
obohatenia, a preto nemôže platiť všeobecná trojročná premlčacia lehota.

16. Nemožno preto ani vychádzať zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V 2/2007,
na ktorý žalobca podporne poukázal, nakoľko tento sa týkal obchodnoprávneho vzťahu, v ktorom je režim
odstúpenia od zmluvy upravený priamo Obchodným zákonníkom, ktorého aplikácia v spotrebiteľských
vzťahoch neprichádza do úvahy.

17. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu v napadnutej
zamietajúcej časti o zaplatenie 100,70 Eur s príslušenstvom z dôvodu premlčania zamietol, rozhodol
vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania,
odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, potvrdil.

18. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).