{"guid": "09cdaf99-0120-479b-89c9-46692b600f1a:466b4a9a-dc1c-481d-974f-2e919bab42f7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8110229623.1", "spisova_znacka": "15Co/106/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Co/106/2011 z 5. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. júna 2012, sp. zn. 15Co/106/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8110229623.1", "identifikacne_cislo": "8110229623", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Ladislav Réves", "sudca_id": 757, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ladislav-reves-757", "datum_vydania": "2012-06-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "nazov": "§ 54 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/466b4a9a-dc1c-481d-974f-2e919bab42f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8110229623.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8110229623.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8110229623.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/106/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110229623
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8110229623.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu CETELEM Slovensko,
a. s. so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Marekom
Czompolym, advokátom, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, proti žalovanej: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XX, F., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou P. W., súdnou tajomníčkou
Krajského súdu Prešov, o zaplatenie 1.019,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 12C 255/2010-60 zo dňa 26.4.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok vo výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá a vo výroku
o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej    n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej  povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 307,37
Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 265,55 Eur od 11.3.2011 do zaplatenia. Žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd citoval ust. § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 4
ods. 1 - 8 a ust. § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 517 ods. 2 občianskeho
zákonníka.

Vychádzal zo skutkového zistenia, že pod č. 260729922498656 bola dňa 2.2.2004 uzavretá medzi
žalobcom a žalovanou Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 13.941,-Sk. Žalovaná
sa zaviazala, že úver zaplatí v mesačných splátkach po 1.549,-Sk, splatnými vždy k 15-temu dňu
kalendárneho mesiaca. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná z poskytnutého úverového rámca ku dňu
9.1.2008 vyčerpala sumu 1.436,65 eur + 81,92 eur predstavujúce poplatky za čerpanie v hotovosti a
poplatok za vedenie účtu spolu 1.518,57 eur. na poskytnutý úver uhradila 1.408,63 eur. Nakoľko v čase
uzatvorenia zmluvy o predmetnom spotrebiteľskom úvere sa výška úrokov za bankové úvery majúce
charakter tzv. spotrebiteľských úverov s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov pohybovala v priemere vo
výške 12,64 %, prvostupňový súd dohodnutý úrok za poskytnutý úver vo výške cca 29 % považoval za
primeraný, nakoľko ustálená súdna prax dospela k záveru primeranosti úrokov za úvery poskytované
nebankovými inštitúciami vo výške plus 10 % až 20 % nad bankovú úrokovú mieru ku dňu uzatvorenia
zmluvy. Žalovaná  uhrádzala dohodnuté mesačné splátky splatné za obdobie od 13.10.2004 do 9.4.2008
v celkovej výške 1.408,63 eur. Odstúpenie od zmluvy žalobcu zo dňa 18.12.2008 prvostupňový súd



vyhodnotil za právne neúčinné, nakoľko sa uvedené podanie nedostalo do dispozičnej sféry žalovanej,
keďže sa vrátilo žalobcovi ako nedoručiteľné z dôvodu neznámeho adresáta. Prvostupňový súd v danom
prípade postupoval analogicky v zmysle ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
je návrh na uzatvorenie zmluvy ako jednostranný právny úkon pre navrhovateľa záväzný okamihom
jeho dôjdenia adresátovi (keď sa dostane do jeho dispozície) bez ohľadu na to, či sa s ním adresát
oboznámil. Teda podmienkou účinnosti odstúpenia od zmluvy realizovaného žalobcom je jeho dôjdenie
do dispozičnej sféry adresáta, t.j. žalovanej, čomu v danom prípade nedošlo. Do odstúpenia od úverovej
zmluvy bolo žalovanej predpísaných 51 mesačných splátok po 33,19 eur, čo celkovo predstavovalo
sumu 1.692,69 eur. Žalobca odpočítal anuláciu omeškania a celkovú výšku mesačných splátok vyčíslil
sumou 1.630,95 eur. Žalovanou uhradených 1.408,63 eur, z ktorých 43,22 eur bolo použitých na úhradu
účtovaných zmluvných pokút a poplatkov za porušenie povinnosti splácať poskytnutý úver, t.j. na úhradu
bolo správne vyčíslených 1.365,41 eur, ktoré zodpovedajú aj potvrdeným splátkam prijatým žalobcom,
t.j. 1.630,96 - 1.365,41 eur = 265,55 eur. Čo sa týka istiny vo výške 711,64 eur, ktorú žalobca označil ako
zvyšok dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach - tá časť úverovej istiny, ktorá
sa stala zročnou až v dôsledku odstúpenia od zmluvy, táto zostala bližšie žalobcom nešpecifikovaná
a nevyčíslená. Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd za preukázané, že nárok žalobcu je
dôvodný vo výške 265,55 eur ako rozdiel súčtu dohodnutých mesačných splátok vo výške 1.630,95 eur a
vykonaných úhrad vo výške 1.365,41 eur a 41,82 eur titulom vyúčtovaných a nezaplatených zmluvných
pokút za omeškanie so splácaním úveru a zmluvných poplatkov (85,04 eur - 43,22 eur) spolu 307,37 eur
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vzhľadom na uplatnený úrok z omeškania vo výške 10 % ročne od
1.2.2009 do zaplatenia zo sumy 911,19 eur (265,55 eur + 711,64 eur) bez úrokov z omeškania zo sumy
účtovaných a nezaplatených zmluvných pokút, prvostupňový súd priznal zákonný úrok z omeškania iba
zo sumy 265,55 eur odo dňa 11.3.2011 vo výške 9 % ročne, keďže žalobca nepreukázal reálne doručenie
výzvy na zaplatenie žalovanej a to odo dňa nasledujúceho po doručení ustanovenej opatrovníčke a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 2
O.s.p. s tým, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie
310,78 eur, čo predstavuje 25,11 % úspech z hodnoty predmetu sporu a neúspešný v rozsahu 75,89 %
z hodnoty sporu, preto prvostupňový súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako
aj nesprávne skutkové posúdenie. Poukázal na to, že prvostupňový súd na jednej strane skonštatoval
primeranosť úrokov z úveru dohodnutých na úverovej zmluve pre úverovú kartu vo výške 2,39 %
mesačne, nakoľko ustálená súdna prax dospela k záveru primeranosti úrokov za úvery poskytované
nebankovými inštitúciami vo výške plus 10 % až 20 % nad bankovú úrokovú mieru ku dňu uzatvorenia
zmluvy, na strane druhej však úverový prípad posúdil v podstate ako bezúročný a žalobcovi priznal len
rozdiel súčtu dohodnutých splátok úveru splatných do odstúpenia od úverovej zmluvy 51 x 33,19 eur
= 1.692,69 eur (zníženou na 1.630,95 eur v dôsledku anulácií) a súčtu uskutočnených úhrad (1.630,95
eur - 1.365,41 eur = 265,55 eur) a 41,82 eur titulom dlžných zmluvných poplatkov a pokút. Žalobca
ďalej uviedol, že každá úhrada žalovanej bola použitá najprv na úhradu úroku z úverovej istiny a
poplatkov a až zvyšok na úhradu úverovej istiny. Prvostupňový súd nepostupoval správne, keď úhrady
žalovanej sumy zarátaval v rozpore s dohodnutými úverovými podmienkami výlučne na úhradu úverovej
istiny, pričom nezohľadnil navýšenie čerpanej sumy o dohodnutý úrok z úverovej istiny a správne mal
žalobcovi priznať aj uplatnený zvyšok dlžnej úverovej istiny nezahrnutý v dlžných mesačných splátkach
vo výške 711,64 eur. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním súdu o neúčinnosti čiastočného odstúpenia
žalobcu od úverovej zmluvy zo dňa 18.12.2008, ktoré je podľa názoru súdu právne neúčinné, keďže
uvedené podanie sa nedostalo do dispozičnej sféry žalovanej a vrátilo sa žalobcovi nedoručiteľné z
dôvodu neznámeho adresáta. Mal za to, že účinky čiastočného odstúpenia od zmluvy nastali napriek
nedoručeniu odstúpenia žalovanej dňom vrátenia žalobcovi z dôvodu nedoručiteľnosti, a to podľa bodu
V.-7 a bodu V.-3 Všeobecných úverových podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na to je žalobca názoru, že čiastočné odstúpenie žalobcu od úverovej
zmluvy zo dňa nadobudlo účinnosť 31.1.2009 a žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 10 % ročne zo sumy 977,19 eur od 1.2.2009 do zaplatenia. Žalobca súčasne poukázal na to, že
je potrebné prihliadať na ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a žiadal priznať uplatňovaný
nárok v celom rozsahu.

Opatrovníčka žalovanej sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.



Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s.
p.“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, teda v zamietavej časti a zistil, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca nenamietal výrok, ktorým mu bola časť žalovaných nárokov
priznaná. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 214 ods. 2 v spojení s ust.
§ 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu
najmenej 5 dní pred vyhlásením.

Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci potrebné dokazovanie a na jeho základe dospel k
správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorým sa
stotožňuje. Len vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu považuje za potrebné zdôrazniť, že nárok
žalobcu je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, s čím je bez ďalšieho spojená zvýšená
ochrana žalovanej ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom totižto nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako
celok alebo ako celok odmietnuť. V súlade s týmto je potrebné vykladať všeobecné podmienky žalobcu
pre poskytnutie spotrebiteľského úveru predovšetkým bodu V. - 5 vzťahujúci sa k výpovedi a jej účinkom.

K odvolacej námietke žalobcu odvolací súd poznamenáva, že účinným odstúpením od zmluvy zaniká
medzi účastníkmi právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je adresovaným
jednostranným právnym úkonom, ku ktorému účinnosti treba, aby došiel druhému účastníkovi zmluvy.
Hmotnoprávne účinky odstúpenia nastanú vtedy, keď prejav o odstúpení je doručený druhému
účastníkovi zmluvy. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť úroky (primerané), menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný
uvedenú povinnosť splniť.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že odstúpenie od zmluvy bolo žalobcom písomne vyhotovené
a žalovaný odstúpenie od zmluvy neprevzal. Zásielka nebola žalovanej riadne doručená, vrátila sa
žalobcovi späť s oznámením, že adresát je neznámy (č. l. 10 spisu). V tejto súvislosti odvolací súd
zdôrazňuje, že doručenie odstúpenia musí byť preukázané a nestačí túto skutočnosť iba predpokladať.
Keďže žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, aby platne odstúpil od úverovej zmluvy, nenastali
ani účinky odstúpenia od zmluvy.

Podľa čl III. 4.1 Všeobecných podmienok CETELEM a.s. klient je povinný riadne a včas splácať
poskytnutý úver, a to formou pravidelných mesačných splátok, ak nie je dohodnuté inak. Cetelem splátku
použije na úhradu dohodnutých nákladov, a to úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa
sadzobníka platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ klient
je klient poistený, a splátku príslušnej časti úverovej istiny. Klient je povinný splácať poskytnutý úver
vrátane nákladov na úver Cetelemu, ktorého číslo oznámi Cetelem klientovi.

Uvedené ustanovenie dáva dodávateľovi úveru možnosť použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie
istiny, a to bez ohľadu na vôľu žalovanej, ktorý nemá nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť.

Použitie splátky na iný účel ako určil spotrebiteľ, môže tak pre bežného spotrebiteľa mať za následok,
že spotrebiteľ v dobrej viere plní svoj dlh, tento sa však reálne neznižuje, a to všetko bez toho,
aby to spotrebiteľ mohol ovplyvniť. Nekončiace zasielanie výziev, vymáhanie nedoplatkov a následné
uplatnenie pohľadávky veriteľa na súde môže u spotrebiteľa, ktorý žije vo viere, že dlh už skôr riadne
splnil, vyvolať oprávnený stres.



Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v
otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke
plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentný a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až
nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení predpísaných
splátok a vždy prioritne istiny. Tento, vždy prítomný záujem slabšej zmluvnej strany vyjadril zákonodarca
s účinnosťou od 01. 01. 2008 aj vo vyššie uvádzanom § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a
teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej
istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto
časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa
a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv.
štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Neprijateľná podmienka vo formulárovej zmluve je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).

Odvolací súd v tejto súvislosti iba pripomína, že § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ustanovuje uzavretý
výpočet neprijateľných zmluvných podmienok (vzorový zoznam), ktorého rozširovanie je zverené práve
súdom.

Zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. III. 4.1 je s ohľadom na vyššie uvedené v neprospech žalovanej
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Žalobcovi totiž umožňuje vytvoriť stav, že
splátky podľa zmluvného kalendára nie sú zaplatené, a to aj napriek tomu, že spotrebiteľ plnil práve
za účelom vykonania splátok. Nezaplatenie splátok úveru v dôsledku uvedenej podmienky má však
závažné následky a prejavilo sa to aj v predmetnej veci. Pri nezaplatení splátok úveru môže veriteľ
uplatniť stratu výhody splátok, môže udržiavať základ pre narastenie úrokov z omeškania zo stále
nezaplatenej istiny splátok, môže odstúpiť od zmluvy, ak to zmluva umožňuje.

Na druhej strane, ak by splátky boli zaplatené, tak by išlo len o sankcie za omeškania (úroky z
omeškania, prípadne zmluvná pokuta). Zjavne teda existujú diametrálne odlišné následky, a to aj čo do
závažnosti v závislosti od záväznosti účelu platby sledovaného spotrebiteľom úverovej služby. Rozdielna
je predovšetkým suma, ktorú možno uplatniť v závislosti od účelu platby.

Dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal a musel
vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania (§ 4 ods. 8
zákona o ochrane spotrebiteľa). Žalobca musí počítať s tým, že nárokom majúcim svoj základ v nekalej
podmienke a jej použití súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

Spornou skutočnosťou teda zostal postup žalobcu spočívajúci v tom, či si mohol alebo nemohol započítať
žalovanou poskytnuté plnenie v priebehu konania najprv na úhradu úrokov z omeškania. Takáto
možnosť opierajúca sa o všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ale odporuje ustanoveniu § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Zmluvná podmienka umožňujúca žalobcovi započítať si plnenie žalovanej najprv na úroky z omeškania
individuálne dojednaná nebola.  Súčasťou zmluvy o úvere  boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné
obchodné podmienky úveru, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre
veľký počet spotrebiteľov.

Zmluvná podmienka oprávňujúca žalobcu započítať si plnenie najprv na úroky z omeškania výrazne
zhoršuje postavenie žalovanej nakoľko predlžuje dobu splnenia dlhu, ako aj dobu, počas ktorej si žalobca
môže uplatňovať úroky z omeškania z nesplatenej istiny, resp. jej časti.



Ustanovenie § 54ods. 1 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka). Išlo teda o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho
priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda zmluvná podmienka
zhoršujúca postavenie spotrebiteľa je pre rozpor so zákonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná žalobca si nemohol poskytnuté plnenie započítať najprv na úroky z omeškania.
Pre spotrebiteľa výhodnejšia úprava obsiahnutá v ustanovení § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka
totiž umožňovala pri čiastočnom plnení peňažného dlhu započítať plnenie dlžníka najprv na istinu a
potom na úroky, ak dlžník neurčil inak. Súd prvého stupňa preto započítaval úhrady žalovanej správne
nezohľadňujúc neprijateľné úverové podmienky žalobcu výlučne na úhradu úverovej istiny a nepriznal
žalobcovi zvyšok dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach (t.j. tú časť istiny,
ktorá sa stala zročnou až v dôsledku odstúpenia od zmluvy) vo výške 711,64 eur.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení novely vykonanej zákonom č. 150/2004 Z.
z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich  práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi aj pred 15.01.2009 pri úrokoch z
omeškania spadali pod ochranu ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné
dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako to upravuje Občiansky zákonníka,
a teda vrátane jeho vykonávacieho nariadenia č. 87/1995 Z. z. Žalobca preto nemohol s úspechom
uplatňovať ani úroky z omeškania podľa ustanovenia zmluvy, ktoré sa dostalo do rozporu s ust. § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka Vychádzajúc z vyššie uvedeného správne preto postupoval prvostupňový
súd, ak zamietol žalobu ohľadne uplatnených úrokov z omeškania.

Správne bolo posúdené prvostupňovým súdom posúdené omeškanie so splátkami.

Žalobca na zadnej strane zmluvy (č. l. 9 spisu) v treťom stĺpci v čl. V - 5 spotrebiteľom predkladal sankciu
0,08 % za každý začatý deň omeškania. Úroky z omeškania dohodnuté v zmluve 29,2 % p. a.  sú bez
ohľadu na okamih vzniku omeškania nevýhodnejšie ako úroky z omeškania podľa Nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. Od roku 2003 sa výška úrokov z omeškania vyvíjala v závislosti od základnej úrokovej
sadzby (ZÚS) Centrálnej banky (dvojnásobok ZÚS).

Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi aj pred 15.01.2009 pri úrokoch z
omeškania spadali pod ochranu ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné
dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako to upravuje Občiansky zákonníka,
a teda vrátane jeho vykonávacieho nariadenia č. 87/1995 Z. z. Žalobca preto nemohol s úspechom
uplatňovať úroky z omeškania podľa ustanovenia zmluvy, ktoré sa dostalo do rozporu s ust. § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka Vychádzajúc z vyššie uvedeného správne preto postupoval prvostupňový súd,
ak zamietol žalobu ohľadne uplatnených úrokov z omeškania.

Prvostupňový súd správne nepriznal v uplatnenej výške úroky z omeškania pre neplatnosť právneho
úkonu a bolo by nadbytočné a nesúladné s procesnou zásadou hospodárnosti konania rozoberať
vzniknutý vzťah medzi účastníkmi konania z pohľadu ďalších možných kritérií, ktoré však nijako
žalobcovi procesnú situáciu nevylepšujú. Odvolací súd preto už nevykonával úkony spojené s
vyhodnotením otázky, či nešlo o nekalú obchodnú praktiku a konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak
dodávateľ viazal úverovú kartu (revolving) na klasický spotrebiteľský úver, či zmluva je ďalej možná
podľa čl. 6 v spojení s článkom 4 smernice Rady 93/13 a ktorých cieľ napĺňa ust. § 41 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na materiálnu právoplatnosť rozsudku (§ 159 ods. 2 O. s. p.) vo vyhovujúcom
výroku, a teda záväznosť a nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia, odvolací súd nemohol vyvodiť ďalšie
závery. V tomto smere je potrebné len uviesť, že vzťah medzi účastníkmi nadobudol podobu právoplatne
rozhodnutej veci res iudicatae vo vyhovujúcom výroku.



Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu o len čiastočnom úspechu žalobcu. Niet
žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu aj úroky z omeškania, ktoré pri ich
kapitalizovaní dosahujú rozsah uplatnenej istiny, a teda je dôvodný záver o čiastočnom neúspechu
žalobcu v konaní. To oprávňovalo prvostupňový súd na aplikáciu ust. § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého
súd náhradu trov rozdelí, príp. vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak
mal účastník úspech len čiastočný.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavej časti a v
súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.
s. p., keďže žalovaný úspešný v odvolacom konaní si trovy tohto konania neuplatnil.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/255/2010", "guid": "c58e6881-218e-410e-89a4-48d9c88786b1:f0e440df-602e-42dd-9d9f-aa3725e3e4e1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}