Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/30/2016 z 21. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 21. apríla 2016, sp. zn. 11CoP/30/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2216203156.1 Krajský súd Trnava | 11CoP/30/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2216203156.1 | 2016-04-21 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 45 ZoR, § 76 ods. 1 písm. a) OSP, § 76 ods. 1 písm. b) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b7cb9ae-6cc0-4477-9d5d-8c67f799ff50 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2216203156.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/30/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216203156
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2216203156.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. O., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom u
matky, zastúpené kolízny opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa
rodičov: matka - U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J. č. XX B. O. T., právne zastúpenej JUDr. Evou
Skačániovou, advokátkou, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda a otec - N. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, C., o návrhu starej matky maloletého dieťaťa H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, D.,
právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Magurovou, advokátkou, Ivanská cesta 23, Bratislava, na nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní matky dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo
dňa 4.marca 2016, č.k. 9P/10/2016-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uzneseniu súdu prvého stupňa v napadnutej časti dočasného zverenia maloletej a v časti
výživného p o t v r d z u j e .

Matka je oprávnená stýkať sa s maloletou I. každú sobotu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod., pričom
stará matka dieťaťa je povinná maloletú na styk s matkou pripraviť a v určenom čase ju matke v mieste
svojho bydliska odovzdať a matka je povinná starej matke maloletú v určenom čase v mieste bydliska
starej matky odovzdať a v prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, je osoba,
na strane ktorej táto prekážka vznikla, povinná informovať o tom podľa možností najneskôr 24 hodín
pred termínom styku.

Týmto sa predbežne mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26. apríla 2012, č.k.
7P/92/2011-148 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne
zveril maloletú I. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke dieťaťa H. C., ktorá bude maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok, a to až do právoplatného skončenia konania o návrhu starej matky
na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti počnúc od 04.03.2014 a súčasne
matke maloletej uložil platiť maloletej výživné v nevyhnutnej miere vo výške 27,13 eur mesačne a otcovi
výživné vo výške 90 eur mesačne, a to od odovzdania maloletého dieťaťa do dočasnej starostlivosti
starej matke, vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám starej matky, čím predbežne zmenil
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.04.2012, č.k. 7P/92/2011-148 v časti o zverení
maloletej I. do osobnej starostlivosti matky.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 5, 6, 8 a 9, § 76
ods. 1 písm. a), b), § 76 ods. 4 a § 102 ods. 1 O.s.p., ako aj § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, keď
dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia ohľadom odovzdania
maloletého dieťaťa do jej starostlivosti, ako aj úprava dočasného zverenia maloletej navrhovateľke, je
dôvodný. Súd mal preukázané, že maloleté dieťa bolo dlhodobo v starostlivosti navrhovateľky a jej
manžela, ktorí v plnom rozsahu zabezpečovali jej výchovu a výživu. Maloletá do 29.02.2016 bola 2 roky



žiačkou Základnej školy na ulici A. v D., kde si vytvorila sociálne väzby k spolužiakom, ako aj pedagógom.
Zo správy riaditeľky uvedenej základnej školy pritom vyplynulo, že od zápisu maloletej do 1. ročníka
matka maloletej základnú školu vôbec nenavštívila a nikdy v minulosti sa o svoju dcéru ani nezaujímala,
triedna učiteľka maloletej jej matku vôbec nepozná. Zároveň uviedla, že maloletá o matke v škole nikdy
nerozpráva, vždy spomína len S. a babičku, ktoré sa o ňu starajú, píšu si s ňou domáce úlohy, chodia
spolu na výlety, do divadla a kina. Pokiaľ ide o súčasné výchovné prostredie maloletej zo správy ÚPSVaR
Dunajská Streda vyplynulo, že maloletá spolu s matkou a jej priateľom obýva jednu izbu s kuchyňou
v staršom rodinnom dome, pričom prespáva na gauči. Od 01.03.2016 navštevuje Základnú školu na
ulici S. v A. I., pričom do a zo školy ju vodí priateľ matky maloletej. S poukazom na vyššie uvedené
má súd za, že na zabezpečenie priaznivého psychického a fyzického vývoja maloletej, a to najmä s
poukazom na skutočnosť, že maloletá bola bez predchádzajúcej prípravy vytrhnutá z prostredia, ktoré
je jej dlhé roky dobre známe, je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo dočasne zverené do starostlivosti
navrhovateľky, ktorá sa doteraz o dieťa riadne starala a má vytvorené podmienky pre riadnu výchovu
maloletého dieťaťa. Súd preto zaviazal matku, aby odovzdala maloleté dieťa navrhovateľke, ktorá je
schopná pre maloleté dieťa vytvoriť domov, dostatočné citové zázemie, má vytvorené riadne bytové
podmienky a je schopná sa o maloleté dieťa riadne postarať. Súd zároveň dočasne zveril maloleté dieťa
do jej osobnej starostlivosti. Obsahom predbežného opatrenia vo veciach výživného podľa ustanovenia
§ 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. je uloženie povinnosti platiť výživné. Nariadeným predbežným opatrením
je povinná osoba zaviazaná platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere, tak, aby to postačovalo na
uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. Výrok predbežného opatrenia neprejudikuje
výrok rozhodnutia vo veci samej, t.j. nemožno ním predchádzať konečné riešenie vyživovacej povinnosti
rozhodnutím vo veci samej. Rozsah určenia výšky výživného v takomto prípade je určený zákonom vo
vyjadrení „v nevyhnutnej miere“. Ide teda o určenie výživného, resp. uloženie povinnosti platiť výživné len
v miere nevyhnutne potrebnej na uspokojenie základných potrieb oprávneného. Súd nemôže v takomto
prípade ukladať povinnému, aby platil výživné v predpokladanej výške, resp. v navrhnutej výške, ktorou
má zaviazať povinného rodiča na platenie výživného v rozhodnutí vo veci samej. V preskúmavanom
prípade s prihliadnutím k okolnostiam je možné a potrebné určiť výživné na maloleté dieťa s tým, že
výživným v nevyhnutnej miere na maloleté dieťa môže byť suma 27,13 eur zo strany matky maloletého
dieťaťa, t.j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle § 62 Zákona
o rodine, nakoľko súd nemá v tomto štádiu konania vedomosť o majetkových, finančných a osobných
pomeroch matky maloletej, ktoré by boli podkladom pre rozhodnutie o vyššej sume výživného. Pokiaľ
ide o povinnosť otca maloletej platiť výživné, súd ponechal otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 90
eur mesačne tak, ako mu to bolo uložené rozsudkom č.k. 7P/92/2011-148.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla
napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Odvolanie
odôvodnila tým, že neboli v dostatočnej a potrebnej miere osvedčené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
nariadenie predbežného opatrenia dočasnou úpravou pomerov tak, ako to vykonal súd v napadnutom
rozhodnutí. Poukázala na to, že zo správy riaditeľky Základnej školy na A. ulici v D. vyplýva, že nebola
to navrhovateľka - stará matka, ktorá sa pravidelne starala o maloletú tak, že ju denne do školy vodila
aj preberala, zúčastňovala sa na triednych aktívoch a spolupracovala s triednou učiteľkou, ale podľa
tejto správy touto osobou bola pani S. C., ktorá platila všetky poplatky spojené s návštevou maloletej
v základnej škole a všetky veci okolo maloletej škola vždy riešila s S. C.. Predmetnú správu napísala
riaditeľka školy a nie triedna učiteľka maloletej, pretože riaditeľka školy je najlepšou priateľkou S. C. a
predpokladala, že túto správu písala na želanie a podľa vyjadrenia S. C., ktorá je sestrou navrhovateľky.
Maloletá nebýva u navrhovateľky, ale býva práve u pani C.. Po rozvode bola ona nútená bývať u
navrhovateľky, a keďže mala prácu vo firme K. T. na J. R. v D. v trafike, pracovala cca 13 hodín denne,
potrebovala pomoc pri starostlivosti o maloletú a predpokladala, že jej najbližší príbuzní jej v tom pomôžu
úprimne. Poprela, že by trpela ľahkou mozgovou disfunkciou, ukončila gymnázium s maturitou, nie je
alkoholičkou a nie je ani drogovo závislá. V súčasnosti pracuje v M. I. N. v D. a za prácou cestuje do D.
z J. J.. Uviedla, že navrhovateľka vždy od nej pýtala peniaze, a preto mohla platiť aj niektoré náklady
pre maloletú. Jej rodičia ju z bytu v D. vyhodili, pretože nedokázala plniť ich finančné požiadavky, títo
zneužívajú jej situáciu, ovplyvňujú maloletú, pričom podľa jej názoru maloletá je u nich týraná. Podľa
jej názoru nariadené predbežné opatrenie nie je v záujme maloletej, maloletá má otca, ona je matka a
má k nej veľmi dobrý vzťah a záleží jej na nej, chce sa odlúčiť od svojich rodičov a ďalších príbuzných,
pretože jej v skutočnosti nepomáhali, len využívali jej ťažkú situáciu, a to aj ku škode maloletej. Myslí
si, že na maloletú je vyvíjaný nátlak zo strany S. C. a je manipulovaná s cieľom, aby sa s ňou nemohla
vôbec kontaktovať a ani osobne stretnúť. Podľa jej názoru mal súd v rámci predbežnej úpravy upraviť



aj jej styk s maloletou, pretože je stále jej matkou a násilné odpútanie maloletej od nej môže viesť k
prerušeniu prirodzených citových väzieb.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie matky maloletej nie je v podstatnej časti dôvodné a dôvodným je len v časti potreby úpravy
jej styku s maloletou.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9P/9/2016 je návrh starej matky
maloletej I. na zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Počas konania podala stará
matka maloletej návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol uznesením č.k. 9P/9/2016-72 zo
dňa 04.03.2016 vylúčený na samostatné konanie a vec je vedená pod sp. zn. 9P/10/2016.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo návrhu starej matky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.

V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia, o nariadení predbežného
opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Ustanovenie § 76 ods. 1 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení,
ktoré súd môže nariadiť. Podľa písm. a) aby platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa
do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; alebo do striedavej
osobnej starostlivosti, c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a
navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Keďže zákonodarca v cit. ust. uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení,
je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne ponechať maloleté dieťa v
náhradnej osobnej starostlivosti i upraviť styk rodiča s dieťaťom.

V zmysle § 77 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote
návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo
a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

Z ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho
účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením
predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo
veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd
nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

V každej veci týkajúcej sa maloletých detí dominuje záujem maloletého dieťaťa. Dosiahnutie
účinnej ochrany záujmov maloletých detí je zabezpečené aj inštitútom predbežného opatrenia podľa
Občianskeho súdneho poriadku. Jedným z nevyhnutných predpokladov, za ktorých môže súd nariadiť
predbežné opatrenie ako už bolo konštatované, je v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. potreba dočasnej



úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade
konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej
úprave pomerov. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením v týchto
konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie predbežného opatrenia
v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti
potreby dočasnej úpravy. Uvedené akcentoval aj zákonodarca novelou Občianskeho súdneho poriadku
uskutočnenou zákonom č. 388/2011 Z.z. účinným od 01.01.2012, kde podľa Dôvodovej správy k
tomuto zákonu častým dôvodom nenariadenia predbežného opatrenia v konaniach starostlivosti súdu o
maloletých bola skutočnosť, že navrhovateľ nevedel odôvodniť bezprostredne hroziacu ujmu, hoci inak
navrhované opatrenie bolo v záujme maloletého dieťaťa. Preto pri nariaďovaní predbežného opatrenia v
týchto konaniach od 01.01.2012 nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. V konaniach
starostlivosti súdu o maloletých by preto súd mal pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia nielen v
prípadoch, ak riešenie situácie neznesie odklad, ale aj v prípade, ak je úprava predbežným opatrením
v záujme maloletého dieťaťa.

V zmysle § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté
dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa môže
stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na
právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a
spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú
osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa (ods. 1). Pri zverení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa ak spĺňa
stanovené predpoklady (ods. 2). V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu (ods. 3). Osoba,
ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti je povinná vykonávať osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať
maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že
rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom
maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu
preskúmal súd (ods. 4). Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z
rodičovských práv a povinností len v rozsahu v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené
nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd (ods. 6).
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa ods. 1 nezaniká (ods.
7). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom
alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej
povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (ods. 8).

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživné prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na tieto prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

S prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ preukázané, respektíve osvedčené okolnosti prípadu, odvolací
súd dospel k záveru, že listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise bolo dosiaľ dostatočným spôsobom
pre potreby nariadenia predbežného opatrenia osvedčené, že za daných okolností je vhodné, aby bol
zachovaný doterajší status quo a aby maloletá bola ponechaná v prostredí, v ktorom sa cíti dobre a
bezpečne, a ku ktorému si vytvorila citový vzťah, keď v tomto prostredí sa nachádza už od svojich troch
rokov, starí rodičia spoločne so sestrou starej matky sa o maloletú starajú, zabezpečujú všetky jej potreby
a rovnako spolupracujú so školou, ktorú maloletá navštevuje. Výchovné prostredie maloletej u starých
rodičov až do 12.02.2016 vyhovovalo aj matke maloletej, nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že
by mala voči tomuto prostrediu výhrady, keď až týmto dňom maloletú vzala z vyučovania v škole a
odišla s ňou k svojmu priateľovi O. T. do J. J., a to bez toho, aby svoje rozhodnutie vopred svojim
rodičom a škole, ktorú maloletá navštevovala, oznámila. Stará matka maloletej má vytvorené vhodné
podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletú, pričom pre túto skutočnosť svedčí aj okolnosť, že



maloletá sa v jej výchove prakticky nachádzala od svojich troch rokov. Je samozrejmé, že pre posúdenie
vhodnosti výchovného prostredia maloletej bude v konaní vo veci samej vykonané dokazovanie za
účelom preukázania, či u matky sú nevhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa, s prihliadnutím
na čo by bolo dôvodné rozhodnúť v konaní vo veci samej o zverení maloletej do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matke.

Za danej situácie bol preto odvolací súd toho názoru, že je vhodné ponechať dieťa v dočasnej
starostlivosti starej matky, keď toto zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky
rešpektuje i požiadavku § 45 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné uprednostniť
predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, pričom stará matka je jedným z najbližších príbuzných
maloletej.

Keďže prvostupňový súd nariadeným predbežným opatrením dočasne zveril maloletú do náhradnej
osobnej starostlivosti starej matky, bolo dôvodným, aby súčasne nariadil rodičom maloletej platiť na
ňu výživné v zmysle § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., pričom vo vzťahu k matke maloletej správne toto
výživné určil v nevyhnutnej miere na úrovni minimálneho výživného, keďže v rámci konania o nariadenie
predbežného opatrenia neboli dostatočným spôsobom zistené majetkové pomery matky dieťaťa a vo
vzťahu k otcovi dieťaťa vo výške určenej predchádzajúcim rozhodnutím súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo dôvodným upraviť i styk matky s maloletou v záujme zachovania
citových väzieb, pričom však úpravu styku navrhnutú matkou dieťaťa v doplnení odvolania považoval
za rozpornú s charakterom a zmyslom predbežnej úpravy, keď táto navrhovala styk upraviť v rozsahu
približujúcom sa ku konečnej úprave styku rozsudkom vo veci samej, pričom predbežným opatrením
sa pomery upravujú len dočasne do rozhodnutia súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo dôvodné
predbežným opatrením upraviť styk matky s maloletou v menšom rozsahu, keď posúdenie vhodnosti
a rozsiahlejšej úpravy styku bude predmetom ďalšieho dokazovania vo veci samej, a to samozrejme v
prípade, že by bolo rozhodnuté o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd upravil styk matky s maloletou v rozsahu každej soboty, ktorý
rozsah považoval v súlade s charakterom predbežnej úpravy.

Ďalej odvolací súd rozhodol, že napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím
odvolacieho súdu sa predbežne mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.04.2012,
č.k. 7P/92/2011-148 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, nakoľko
predbežným opatrením sa mení citované rozhodnutie nielen v časti zverenia maloletej, ale i v časti
výživného a úpravy styku s maloletou.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.