Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/487/2014 z 3. 2. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 3. februára 2015, sp. zn. 11Co/487/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2113224382.1 Krajský súd Trnava | 11Co/487/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2113224382.1 | 2015-02-03 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 397 ObZ, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d3c3df2-46c1-4318-a71e-1d0efd5bc26d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2113224382.1 Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/487/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113224382 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113224382.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, Ist floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, zast. BBH advokátska kancelária, Gorkého 3, Bratislava, IČO: 36 713 066, proti odporkyni: O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, H., o zaplatenie 730,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9. apríla 2014, č.k. 13C/360/2013-131, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 312,62 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 06.09.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a návrh v časti zaplatenia istiny 417,83 eur zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 365, § 369 ods. 1, § 387 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397 ods. 1, § 497, § 503 ods. 1 a 2, § 708 ods. 1 a 2, § 709 ods. 1 a § 710 Obchodného zákonníka, ako aj § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď s prihliadnutím na odporkyňou vznesenú námietku premlčania sa najskôr zaoberal jej dôvodnosťou. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych/ obchodnoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uplatnená pohľadávka bola splatná na základe vyhlásenia právneho predchodcu navrhovateľa dňa 18.05.2009. Podľa prehľadu histórie transakcií k účtu, dňa 30.04.2009 na debet účtu pripísaná suma 2,89 eur z dôvodu vedenia konta flexiúčet, a ďalším pohybom na účte bolo pripísanie debetného úroku - zinkasovaný vo výške 312,62 eur zo dňa 04.05.2012 a vo výške 54,78 eur dňa 22.08.2012. Podľa VOP, čl. 5 bod 5.1 časť 5.1.8 je povolené prečerpanie úročené úrokovou sadzbou podľa Úrokových sadzieb pre depozitné produkty, ktorú pôvodný veriteľ oznamuje Zverejnením: „Dňom vzniku zostatku z dôvodu povoleného prečerpania Vám účtujeme úroky do dňa predchádzajúcemu dňu úplného zaplatenia dlžnej čiastky zodpovedajúcej zostatku z dôvodu Povoleného prečerpania najviac do výšky Povoleného prečerpania. Úroky sa počítajú zo skutočných denných zostatkov z dôvodu Povoleného prečerpania na Vašom bežnom účte a účtujú sa mesačne pozadu na ťarchu bežného účtu. Pri úročení na účtoch fyzických osôb sa počíta mesiac za 30 dní a rok za 365 dní, pri právnických osobách sa počíta mesiac podľa skutočného počtu dní v mesiaci a rok za 365 dní. Navrhovateľ podal návrh dňa 09.09.2013, teda po uplynutí všeobecnej štvorročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 19.05.2009 uplynula dňa 19.05.2013. Právo navrhovateľa vo výške 417,83 eur je teda premlčané. Pokiaľ ide o uplatnený úrok za prekročenie limitu prečerpania vo výške 312,62 eur, tento nie je premlčaný, nakoľko bol pripísaný na účet odporkyne dňa 04.05.2012, uplatnený mohol byť od 05.05.2012 a premlčacia lehota teda ešte neuplynula. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na čiastočnú úhradu zo strany odporkyne vykonanú dňa 16.11.2012 vo výške 15 eur považuje jej námietku premlčania za neopodstatnenú, pretože tým podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka došlo k prerušeniu premlčacej doby a plynie premlčacia doba nová. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa pokladá čiastočné plnenie záväzku, ktoré má účinky uznania zvyšku dlhu vtedy, keď možno usudzovať na to, že dlžník čiastočným plnením uznáva záväzok aj čo do jeho zvyšku; vždy musí byť zrejmé, že dlžník svoj záväzok nepopiera. Z predloženého výpisu poštových poukazov na účet navrhovateľa síce vyplýva, že odporkyňa dňa 16.11.2012 uhradila na jeho účet sumu 15 eur s príslušným variabilným symbolom, ale z uvedených skutočností pri absencii akýchkoľvek ďalších identifikačných údajov o vykonávanej platbe podľa názoru súdu nemožno vyvodiť, že takouto úhradou uznáva zároveň celý dlh. Súd preto má za to, že nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo sporné, že odporkyňa čerpala finančné prostriedky, s poukazom na uvedené súd návrhu vyhovel v časti v ktorej právo nie je premlčané, t.j. 312,62 eur, nakoľko na strane odporkyne nedošlo k vráteniu poskytnutých navrhovateľom v rámci povoleného prečerpania za čo jej bol pripísaný úrok v uvedenej výške a odporkyňa pohľadávku sčasti sama uznala. Nárok navrhovateľa vyplýva z dohodnutého zmluvného vzťahu medzi účastníkmi a samotná zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odporkyňa nárok navrhovateľa nepoprela. Jej obrana spočívala vo vznesení námietky premlčania voči časti uplatnenej pohľadávky. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporkyne ako dlžníka popri plnení úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporkyne do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd je toho názoru, že v danom prípade nevzniklo právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov. Navrhovateľ mal čiastočný úspech v časti 312,62 eur predstavujúcej 42 % nároku uvedeného v návrhu, odporkyňa bola úspešnejšia vo väčšej časti ako navrhovateľ, predstavujúcej 57 % nároku uvedeného v návrhu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti a v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť a súčasne mu priznať náhradu trov konania. Uviedol, že Zmluva o splátkovom úvere sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka z dôvodu, že je to práve Obchodný zákonník, ktorý jediný komplexne upravuje typ zmluvy - zmluvu o úvere ako takú, t.j. ide o absolútny obchod. Súčasne uviedol, že zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou obsahuje všetky náležitosti v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že premlčanie je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 397, § 392 ods. 2, § 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a nakoľko k vyhláseniu predčasnej splatnosti pohľadávky pôvodným veriteľom došlo dňa 18.05.2009, do omeškania so splatením celého dlhu sa odporkyňa dostala dňa 19.05.2009, teda premlčacia doba začala plynúť odo dňa 19.05.2009. Keďže odporkyňa poukázala dňa 20.11.2012 na účet navrhovateľa sumu vo výške 15 eur, navrhovateľ považuje toto za čiastočné plnenie záväzku odporkyňou. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona považuje deň tohto čiastočného plnenia za dátum, kedy došlo k prerušeniu premlčacej doby a od ktorého plynie nová premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka. S prihliadnutím na uvedené premlčacia doba v danom prípade za aplikácie Obchodného zákonníka neuplynula. Ak uznanie dlhu založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ domáha splnenia tohto záväzku, spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi. Bol toho názoru, že prvostupňový súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s preukázaním dôkazného bremena zo strany odporkyne, ktorá navyše záväzok navrhovateľa pred súdom uznala. Podľa jeho názoru bolo nespochybniteľné, že odporkyňa vedela, že plní a plnila dlh, ktorý jej vznikol z titulu Zmluvy o úvere z dôvodu povoleného prečerpania na bežnom účte. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13C/360/2013 bolo zaplatenie sumy 730,45 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 312,62 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 06.09.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a návrh v časti zaplatenia istiny 417,83 eur zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu a v časti trov konania. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie navrhovateľa. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa v zamietajúcej časti nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Prvostupňový súd správne vec posúdil v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, pričom aj napriek tomu, že šlo o spotrebiteľský vzťah, bolo potrebné pri skúmaní premlčania nároku navrhovateľa vychádzať z ust. § 397 a nasl. Obchodného zákonníka, a to s prihliadnutím na charakter uzatvorenej zmluvy, ktorá je absolútnym obchodom, ako aj s prihliadnutím na to, že úprava premlčania nie je úpravou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa, pričom odlišne stanovená dĺžka premlčacej doby v Občianskom a Obchodnom zákonníku je len výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých však žiadny nesmeruje k ochrane slabšej strany (spotrebiteľa). Premlčanie pôsobí voči obom stranám rovnako a z komplexnej úpravy premlčania v každom z týchto zákonov nemožno považovať len niektoré z nich za výhodnejšiu pre spotrebiteľa. Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu došlo zo strany prvostupňového súdu k správnej aplikácii ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, keď sa možno stotožniť s tým, že čiastočné plnenie záväzku spôsobuje vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania, pričom však čiastočné plnenie nemusí byť uznaním záväzku vždy. Čiastočné plnenie musí byť poskytnuté za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva i zvyšok záväzku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, z toho, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi 15 eur, nie je možné usudzovať, že poskytnutím tohto čiastočného plnenia uznala i zvyšok záväzku, pričom z ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka nevyplýva, či a kedy má dlžník prejaviť, či inak vyjadriť voči veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď prvostupňový súd správne rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na len čiastočný úspech každého z účastníkov žiadnemu náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože táto na ich priznanie návrh nepodala (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Senát krajského súdu rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.