Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/11/2018 z 9. 4. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 9. apríla 2018, sp. zn. 1To/11/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4617010783.1 Krajský súd Nitra | 1To/11/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4617010783.1 | 2018-04-09 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: TZ, § 172 ods. 1 písm. c) TZ, § 172 ods. 2 písm. bcd) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3abb8f3-71d6-411c-94db-56454900e649 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4617010783.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/11/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010783
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617010783.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr. Štefana
Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaného P. K., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 odsek 1, písmeno c/, písmeno d/, odsek 2, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/, Trestného
zákona a iné, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 17. januára 2018 sp. zn. 3T/48/2017-273, v Nitre na verejnom zasadnutí konanom
dňa 10. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

podľa § 321 odsek 1, písmeno b/, písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku, zrušuje napadnutý rozsudok
vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, obžalovanému
P. K., narodenému XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., Z. 4625/15 A, na slobode,

u k l a d á

podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, pri
zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere
10 (desať) rokov.
Podľa § 48 odsek 3, písmeno b/ Trestného zákona, na výkon trestu obžalovaného zaraďuje do Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný P. K. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, písmeno c/, písmeno d/, odsek 2, písmeno b/, písmeno c/,
písmeno d/, Trestného zákona, s použitím § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona, a § 139
odsek 1, písmeno a/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že
hoci nebol držiteľom povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zaobchádzanie
s omamnými a psychotropnými látkami, v bližšie nezistenom čase, bližšie nezisteným spôsobom
a na bližšie nezistenom mieste si zadovažoval metamfetamín, tzv. pervitín a marihuanu, pričom
metamfetamín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov, do II. skupiny psychotropných
látok, rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov do I. skupiny
omamných látok a THC - tetrahydrokanabinol je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov do I. skupiny
psychotropných látok, tieto od presne nezistenej doby do 12:05 hod. dňa 06.06.2017 v mieste trvalého



bydliska ako aj na iných miestach v Topoľčanoch neoprávnene prechovával jednak pre vlastnú potrebu
a následne i predával alebo zadovažoval iným spôsobom, a to v Topoľčanoch
- v mesiaci máj 2017 Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., M. XXXX/XX, pričom mal vedomosť, že
sa lieči z drogovej závislosti,
- za obdobie od roku 2014 do 04.06.2017 T. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., M. 3, pričom mal
vedomosť, že sa lieči z drogovej závislosti,
- v presne nezistenom čase v lete 2017 M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., O. č. XXXX/X,
- za obdobie od leta 2015 až do júna 2017 A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., C. č. XXXX/XX,
- za obdobie od roku 2014 až do júna 2017 M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., U. mieru XX/XX,
- za obdobie od roku 2013 do roku 2015 L. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, E.,
Pre tento obzvlášť závažný zločin mu podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa §
37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3
písmeno c) Trestného zákona, bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona, obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona, obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní
2 (dva) roky.
Napokon podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného
zákona, uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry a v zdôvodnení uviedla:
Uložený trest považujem za neprimerane mierny, pre použitie ustanovenia § 39 Trestného zákona,
neexistoval zákonný odklad. Takýto trest nepovažujem za zodpovedajúci všetkým okolnostiam prípadu
i osobe páchateľa - obžalovaného. Poukazujem na to, že obžalovaný naplnil skutkovú podstatu
žalovaného prečinu (správne malo byť uvedené obzvlášť závažného zločinu) viacerými konaniami, keď
neoprávnene predával, zadovažoval a prechovával omamnú a psychotropnú látku po akúkoľvek dobu
a čím spáchal po dlhší čas, na viacerých osobách i osobách, ktoré sa liečili z drogovej závislosti a boli
deťmi.
Úprimne oľutovanie a priznanie na hlavnom pojednávaní nebolo možné považovať za takú okolnosť, pri
ktorej je možné aplikovať zmierňujúce ustanovenie podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona.
Odvolateľka poukázala na dvojnásobný atak obžalovaného voči trestnému zákonu z minulého obdobia,
napriek tomu, že v oboch prípadoch sa na neho hladí, akoby nebol odsúdený.
Úprimné oľutovanie spáchania obzvlášť závažného zločinu nepostačuje, ak bolo vykonané až v
záverečnej reči obžalovaného. Zároveň zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu vyplýva
priamo zo zákona.
Odvolateľka navrhla napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 odsek 1, písmeno b/, písmeno d/, písmeno
e/ Trestného poriadku, a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 172 odsek 2 Trestného zákona, pri nezistenej poľahčujúcej
okolnosti ani priťažujúcej okolnosti, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, a navrhla
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia a podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona, uložiť obžalovanému ochranný dohľad
na dobu 3 rokov a podľa § 73 odsek 2, písmeno d/ Trestného zákona, ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.
Na verejnom zasadnutí navrhla vyhovieť odvolaniu v celom rozsahu.
Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. M. Z. sa vyjadril k podanému odvolaniu tak, že ho
navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí obhajca zdôraznil, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny
a odvolanie prokurátorky navrhol zamietnuť.
Obžalovaný P. K., prítomný na verejnom zasadnutí, zhodne s prednesom jeho obhajcu, navrhol
odvolanie prokurátorky zamietnuť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie. Zároveň preskúmaval vec i z pohľadu chýb,
ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie bolo dôvodné podané.
Rozsudok súdu I. stupňa sa v časti výroku o vine stal právoplatným, pretože žiadna z oprávnených osôb
ho v príslušnej lehote nenapadla. Rovnako nebol napadnutý výrok o ochrannom dohľade a ochrannom
opatrení.



Napadnutý bol iba výrok o treste a to v neprospech obžalovaného, pričom hlavným dôvodom, podľa
odvolateľa, bolo nesprávne aplikovanie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného
zákona.
Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, Ak súd vzhľadom
- na okolnosti prípadu alebo
- vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo
o pre páchateľa neprimerane prísne a
o na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania,
možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného zákona, je možné u akéhokoľvek z druhu trestov okrem
trestu domáceho väzenia a u peňažného trestu.
Mimoriadne okolnosti (§ 39 odsek 1 Trestného zákona), vyžadujú, aby súd starostlivo a dôkladne zvážil
ich povahu. Z toho vyplýva, že takéto okolnosti sa bežne nevyskytujú, ak len v ojedinelých prípadoch.
Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostrednej súvisiace s osobou páchateľa a nesúvisia
s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o treste. Takýmito pomermi môžu byť starostlivosť
páchateľa o viacero osôb, ktoré sú naňho odkázané alebo nevyliečiteľná choroba, dĺžka trestného
konania, ktorá nebola ovplyvnená prevažne postojom páchateľa k trestnému stíhaniu, či súhrn takýchto
mimoriadnych okolností, ktoré by mohli samostatne napĺňať znaky poľahčujúcich okolností.
Podľa zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona,
Odsek 1 - Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
- zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
- vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
o aby viedol riadny život a
o súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Odsek 4 - Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
- na spôsob spáchania činu a
- jeho následok,
- zavinenie,
- pohnútku,
- priťažujúce okolnosti,
- poľahčujúce okolnosti a
o na osobu páchateľa,
§ jeho pomery a
§ možnosť jeho nápravy.
Riadiac sa týmito právnymi normami určujúcimi kritéria pre ukladanie trestov a zároveň vezmúc do úvahy,
že oproti rozsudku I. stupňa odvolací súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písmeno l/ Trestného zákona, t. j., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život s poukazom na
záznamy v odpise z registra trestov a pokuty uložené za dva priestupky spáchané v roku 2013 resp.
2016, ale iba na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l/ Trestného zákona, tak ako ju prejavil
vo vyhlásení o vine a následne v záverečnej reči prednesenej pred vyhlásením napadnutého rozsudku,
odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými okoľnostami, významnými
pre rozhodnutie o treste a uložil obžalovanému trest neprimerane mierny a rovnako rozhodol aj o
spôsobe jeho výkonu.
Obžalovaný počas spáchania trestnej činnosti, ktorá je datovaná už od obdobia roku 2013 do
06.06.2017, mal v rôznych časových úsekoch predávať Y. Z. pervitín, prostredníctvom T. Z. a v jednom
prípade priamo jemu. Prostredníctvom T. Z. si takto kupoval od obžalovaného pervitín dva krát do
mesiaca. Sám svedok sa v priebehu januára až apríla 2015 liečil na závislosť. Svedkyňa T. Z. potvrdila,
že obžalovaného poznala asi štyri roky a podľa jej vedomostí obžalovaný deväť rokov užíval drogy
intravenózne. Ona sa s ním stretávala za účelom nákupu, čiastočne sním aj žila v jednej domácnosti.
Pravidelne chodil nakupovať pervitín do Hlohovca, Bojničiek a predával ho ďalej chlapcovi prezývanému
K., jedná sa asi o O. Z. i L. K. a B. L. - bezdomovcovi. Títo chlapci podľa nej, veľa krát k ním prišli do
domu a obžalovaný zišiel dolu a vyfajčil si s nimi cigaretu. Osobne bola svedkom toho, ako týmto osobám
dával do ruky pervitín. Podľa svedkyne predával obžalovaný pervitín aj M. Z. aj osobe s prezývkou M. -
M. z obce Y., rovnako s ním užíval pervitín A. B.. Obžalovaný vedel, že tento bol na liečení.
V jednom prípade bola s obžalovaným v dedine za Hlohovcom pre nákup pervitínu. V iných prípadoch
chodil obžalovaný s iným vodičom, keď pervitín nakúpil, predával aj jej. Keď bola matkou dieťaťa, tak



obžalovaný pre ňu zabezpečoval pervitín nákupom. Množstvo koľko krát obžalovaný jej kúpil alebo
zadovážil pervitín označila slovom „veľakrát, to sa nedá v číslach povedať“.
Obžalovaný vedel o jej závislosti na drogách. V ďalšej časti výpovede uviedla, že to bolo možno aj
päťdesiat krát, čo jej predal pervitín. Brala ho dva, tri krát týždenne, niekedy aj dva mesiace si nezobrala
nič, ale ku koncu (mysliac tým termín zadržania obžalovaného) brala drogu častejšie. Marihuanu jej
obžalovaný predal dvadsať až tridsať krát po desať až dvadsať euro. Na otázku koľkým osobám
obžalovaný predával pervitín alebo iné drogy uviedla, že bolo to u A. B., M. Z., Q. M. a Q. jeho meno
presne uviesť nevedela. Obžalovaný predával pervitín alebo marihuanu rôznym spôsobom, buď ho
konzumenti vyhľadávali alebo ju predával na lavičke v parčíku v E., v herni M. v Topoľčanoch na sídlisku
M. a na rôznych miestach v Topoľčanoch, kde sa stretávali feťáci. Priznala, že sa liečila z drogovej
závislosti, vyše mesiaca v roku 2014 a necelý mesiac v roku 2016. O druhom liečení obžalovaný určite
vedel, pretože mu to hovorila. Po príchode z tohto liečenia jej predával pervitín aj marihuanu.
Svedok M. M. vedel o obžalovanom, že dlhé roky užíval pervitín a že si ho aplikuje do žíl, on sám bral
pervitín avšak od vtedy, od kedy má dieťa, niekedy v lete v roku 2017 drogy neberie.
Obžalovaný pri bare v časti M. v E., fajčil cez žiarovku a pýtal sa ho, či by mu nedal. Svedok M. si zopár
krát potiahol, aby mu nebolo zle, lebo veľa vypil alkoholu.
Svedok A. B. uviedol, že sa poznali s obžalovaným desať rokov. Pervitín si kupoval od T. Z., od
obžalovaného si zobral pervitín ale neplatil mu zaň. Obžalovaný vedel, že má s drogou problém a preto
mu pervitín poskytoval. Naposledy to bolo dva až tri týždne pred zadržaním obvineného, kedy pervitín
spolu šňupali. Asi pol roka dozadu s obžalovaným požíval pervitín jeden krát za tri týždne, zabezpečoval
ho obžalovaný. Na konci novembra 2015 až do februára 2016 bol na odvykacom liečení, keď sa vrátil
z liečenia znovu začal požívať pervitín, asi dva krát do týždňa.
Svedkyňa M. Z. obžalovaného poznala asi tri roky a zdržiavala sa v partii, kde užívali pervitín, vždy
niekto do partie doniesol drogy. Niekoľko krát ju ponúkol pervitínom, ale pervitín jej nepredal. Niekedy ju
ponúkol každý deň, niekedy raz za mesiac a ona sa mu revanžovala. Pervitín jej zabaľoval do alobalu,
alebo injekčnej striekačky a boli to raz dva alebo aj tri dieliky.
Svedok L. K. uviedol, že poznal obžalovaného od malička. Vedel o ňom, že je užívateľom drog. Aj
spoločne ich konzumovali, naposledy to bolo asi pred dvoma rokmi. Pervitín požívali jeden až dva krát
do mesiaca a vtedy mal sedemnásť alebo osemnásť rokov. Obžalovaný mu ponúkal pervitín bezplatne.
Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, je možné páchateľovi
uložiť trest odňatia slobody na desať až pätnásť rokov.
K zdôrazneniu obsahov svedeckých výpovedí pristúpil odvolací súd z toho dôvodu, aby ozrejmil vyšší
stupeň protiprávnosti konania obžalovaného, ktorý svojím konaním naplnil viaceré spôsoby páchania
trestnej činnosti v zmysle § 172 odsek 2 Trestného zákona:
V prípade Y. Z. a T. Z. podával psychotropnú látku napriek tomu, že mu bola známa závislosť týchto
osôb na drogách, v dôsledku čoho sa aj liečili - písmeno b/ § 172 odsek 2 Trestného zákona,
u svedkov A. B. a L. K. vzhľadom na poznanie obžalovaného, ktorý si uvedomoval ich vek, a ten bol v
čase keď im psychotropnú látku podával nižší ako osemnásť rokov - písmeno d/ § 172 odsek 2 Trestného
zákona, s poukazom na § 127 odsek 1 Trestného zákona,
nakoľko podával psychotropnú látku najmenej šiestim osobám, konal tak závažnejším spôsobom
konania - písmeno c/ § 172 odsek 2 Trestného zákona, po dlhší čas - § 138 písmeno b/ Trestného
zákona,
a napokon tým, že v trestnej činnosti neprestával medzi obdobím roku 2013 až 2017 spáchal obžalovaný
aj týmto závažnejším spôsobom obzvlášť závažný zločin - písmeno c/ § 172 odsek 2 Trestného zákona
- po dlhší čas podľa § 138 písmeno b/ Trestného zákona.
Takéto formy páchania trestnej činnosti po dobu štyroch rokov, bez ohľadu na závislosť konzumentov,
ich vek a počet, potvrdzuje zavinenie obžalovaného takého rozsahu, že nebolo v jeho prípade možné
použiť zmierňovacie ustanovenie, ako mimoriadne opatrenie pri ukladaní trestu odňatia slobody.
Podľa stavu dokazovania a skutku, ku ktorému sa obžalovaný v celom rozsahu, vo svojom vyhlásení pred
súdom I. stupňa priznal, jeho osoba bola natoľko známa v meste, kde býval, že on sám a prostredníctvom
svojej „partie“ s ktorou sa stýkal, sa zasluhoval o deštruovanie schopností určitej vekovej kategórie
mladých ľudí v meste Topoľčany, pri sebaovládaní sa a schopností nepodľahnúť návykovým látkam.
Súd I. stupňa mohol vziať do úvahy jeho priznanie a oľutovanie iba formálne, pretože celkový duševný
stav obžalovaného na závislosti požívania psychotropných látok, do značnej miery znemožnil objektívne
hodnotiť jeho postoje. Z pohľadu toho, či jeho prejav je iba účelový alebo naozaj úprimný so snahou
zásadne zmeniť svoje správanie.



Ponechajúc túto poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona v prospech
obžalovaného, považoval odvolací súd za zákonné a správne uložiť obžalovanému trest odňatia slobody
v rámci základnej trestnej sadzby v zmysle § 172 odsek 2 Trestného zákona a to vzhľadom na jeho vek
i časť trestnej činnosti, ktorú páchal blízko veku k mladistvému, na samej dolnej hranici trestnej sadzby
v trvaní desiatich rokov.
V zmysle § 48 odsek 3, písmeno b/ Trestného zákona, obžalovaného ako páchateľa obzvlášť závažného
zločinu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Aj tento
spôsob výkonu má za cieľ primäť obžalovaného k náprave a z pohľadu generálnej prevencie zdôrazniť,
že tento druh bezohľadnej a širokej trestnej činnosti, následkom čoho sú ďalekosiahle poškodenia na
zdraví a závislosť mladých ľudí, nebude v spoločnosti tolerovaný.
Odvolací súd záverom dodáva, že ostatné, odvolaním nedotknuté, výrokové časti napadnutého
rozsudku sa stali právoplatnými, ako to vyplýva z jeho znenia zo dňa 17.01.2018.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.