Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoE/28/2018 z 30. 5. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 30. mája 2018, sp. zn. 7CoE/28/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5610204268.1 Krajský súd Žilina | 7CoE/28/2018 | ECLI:SK:KSZA:2018:5610204268.1 | 2018-05-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3080130f-4ccb-43e7-a03c-62ce1d11ffed Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5610204268.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoE/28/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610204268
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5610204268.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v exekučnej veci
oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava,
pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, proti povinnému: N. W., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, X., o vymoženie pohľadávky vo výške 538,20 Eur, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Ivanom Vargom, so sídlom Exekútorského úradu F. XX, O., pod sp. zn. Ex 73/2010,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 26. mája 2017, č.k.
3Er/546/2010-12, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 54,17 eur do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 07.06.2010 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora,
ktorý dňa 23.03.2017 podal podnet na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995
Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“) konštatoval s poukazom na šetrenie súdneho exekútora, že
povinný má majetok nepatrnej hodnoty. Zistil, že povinný bol do roku 2012 samostatne zárobkovo
činnou osobou, aktuálne nie je poberateľom nemocenskej, úrazovej, dôchodkovej dávky ani dávky v
nezamestnanosti a nie je ani vlastníkom nehnuteľného majetku, nemá zriadený bankový účet. Uviedol,
že u povinného nie je ani v budúcnosti predpoklad nadobudnutia majetku a ďalšie pokračovanie v
predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2, § 196 a § 200 ods. 1 a 2 EP a § 3, § 14 ods.
1 a 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov a pre nemajetnosť povinného uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 54,17 eur.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil so
zastavením exekúcie a s priznaním trov súdnemu exekútorovi. Poukázal na dĺžku trvania exekučného
konania, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného po siedmich
rokoch vedenia exekučného konania. Predpokladal, že na základe desať ročnej lehoty je možná zmena
majetkových pomerov povinného. Trval na tom, aby bola exekúcia naďalej vedená. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a návrh na zastavenie exekúcie zamietol.



5. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods.
1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd posúdil odvolacie námietky oprávneného ako nedôvodné, nakoľko bolo zo strany
súdneho exekútora šetrením v roku 2016 - 2017 zistené, že aktuálne majetkové pomery sa u povinného
nezmenili a povinný má majetok nepatrnej hodnoty, ktorý nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Nie
je tak dôvodná námietka oprávneného, že exekučný súd nebral do úvahy dĺžku exekučného konania.
Odvolací súd sa v danej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, a preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že v prípade zastavenia
exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti,
ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný
súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú
dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie
exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. Exekučný súd
ex offo zistil nemajetnosť povinného, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. S ohľadom na viazanosť odvolacími námietkami, odvolací súd v závere podotýka, že ak by u
povinného v budúcnosti k nadobudnutiu takého majetku, ktorý by umožňoval uspokojenie pohľadávky
oprávneného, právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie (pre nemajetnosť),
nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie
exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nárok na náhradu
trov tejto časti konania nevznikol. Na strane povinného a súdneho exekútora žiadne trovy nevznikli, preto
odvolací súd ani im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)