Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/53/2017 z 23. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 23. apríla 2019, sp. zn. 7S/53/2017, ECLI:SK:KSKE:2019:7017200366.2 Krajský súd Košice | 7S/53/2017 | ECLI:SK:KSKE:2019:7017200366.2 | 2019-04-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z., § 126 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z., § 24 ods. 1 písm. c) zákona č. 409/2011 Z. z., § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 424/2010 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f395e221-a438-45d6-8d66-6bc089db61d0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017200366.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/53/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200366
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7017200366.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča, členov senátu
JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobkyne N. N.. V.. V., N..
XX.XX.XXXX, C. A. B., P.-Q., P., C., R., zast. JUDr. Tiborom Bacsó, advokátom, so sídlom v Košiciach,
Žriedlová 28, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru,
Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31,
v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-52-003/2017
zo dňa 14.03.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 14.03.2017 č. PPZ-HCP-PO2-52/003/2017 žalovaný podľa § 59 ods.1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice zo dňa
19.12.2016 č.: PPZ-HCP-PO6-KP-2150-017/2016, ktorým bola podľa § 33 ods. 6 písm. g/ s poukazom
na § 33 ods.1 písm.c/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (v
ďalšom texte aj : zákon o pobyte cudzincov“) zamietnutá žiadosť žalobkyne o udelenie prechodného
pobytu na území Slovenskej republiky na účel štúdia v zmysle § 24 ods.1 písm. c/ označeného zákona.

2. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa ako účastníčka
správneho konania dňa 31.08.2016 na veľvyslanectve SR v Káhire podala žiadosť o udelenie
prechodného pobytu na území SR na účel štúdia v zmysle § 24 ods.1 písm.c/ zákona o pobyte
cudzincov, ktorá bola správnemu orgánu doručená dňa 26.10.2016. Účel pobytu - štúdium žalobkyňa
preukázala potvrdením Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika zo dňa 03.08.2016,
z ktorého vyplýva, že účastníčka konania je od 01.12.2016 prijatá ako študent samoplatca na dennú
formu doktorandského štúdia na ich fakulte v študijnom odbore Fyziológia rastlín. Ide o štvorročný
študijný program, pri poplatku v sume 10.000,- za akademický rok. Žalovaný ďalej uviedol, že
správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podľa § 33 ods.1 písm.
c/ zákona o pobyte cudzincov pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel
štúdia prihliadal na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu s tým, že jeho
udelenie nie je vo verejnom záujme, čo bolo aj dôvodom pre zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods.
6 písm. g/ zákona o pobyte cudzincov. Odvolací orgán doplnil výrok rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa o § 33 ods. 1 písm. c/ označeného zákona z dôvodu jednoznačnosti a zrozumiteľnosti
výroku rozhodnutia. Konštatoval, že výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne
vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým



zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia
správny orgán rozhodol. Ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa vykonal kontrolu pobytu podľa
§ 75 zákona o pobyte cudzincov na adrese plánovaného prechodného pobytu účastníčky konania a
vykonanou kontrolou v mieste ubytovania zistil, že na tejto adrese v študentskom domove Jedlíkova 13,
Košice má účastníčka konania zabezpečené ubytovanie od 01.09.2016 do 31.08.2020. Dožiadaním na
preverenie účelu štúdia účastníčky konania na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach ďalej zistil,
že žalobkyňa má na doktorandské štúdium nastúpiť od 01.12.2016 na Prírodovedeckú fakultu UPJŠ,
Ústav biologických a ekologických vied v študijnom odbore Fyziológia rastlín. Štúdium účastníčky bude
trvať od 01.12.2016 do 30.11.2020, t.j. štyri roky a bude evidovaná ako študent samoplatca, štúdium
bude prebiehať v anglickom jazyku, jej školiteľom bude profesor RNDr. Martin Bačkor, PhD. Správny
orgán vyhodnotil všetky dostupné poznatky a podklady k účastníčke konania a zistil, že z osobného
pohovoru vykonaného dňa 31.08.2016 na zastupiteľskom úrade vyplynulo, že účastníčka konania má
ukončené vysokoškolské vzdelanie, pozná predmet, ktorý bude študovať po príchode na územie SR a
toto štúdium si zvolila, pretože len prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach akceptovala jej prihlášku,
pretože iné krajiny líbyjských občanov na doktorandské štúdium neprijímajú. Účastníčka konania pritom
neabsolvovala prijímacie pohovory alebo skúšky na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, len
doručila svoju prihlášku a požadované doklady, na základe ktorých bola prijatá na štúdium. Informácie o
štúdiu účastníčka konania získala od svojej priateľky, líbyjskej občianky, ktorá na Slovensku študuje už tri
roky. Štúdium jej odporúčal kultúrny atašé zastupiteľského úradu Veľkej Socialistickej Ľudovej Líbyjskej
Arabskej Džamahírie (ďalej len „Líbya“) v Bratislave. Správny orgán ďalej uviedol, že účastníčka
konania neuvažuje po ukončení štúdia si predĺžiť pobyt na Slovensku a chce sa vrátiť do svojho
domovského štátu. Zo záznamu z osobného pohovoru s účastníčkou konania pritom vyplynulo, že táto
neovláda slovenský jazyk, študovať bude v anglickom jazyku, ktorý neovláda slovom ani písmom. Počas
osobného pohovoru na zastupiteľskom úrade v Káhire požiadala o tlmočníka. Uviedla, že počas prvých 6
až 12 mesiacov pobytu na Slovensku sa bude venovať štúdiu anglického jazyka a s vyplnením dotazníka
k žiadosti o udelenie prechodného pobytu jej pomáhala priateľka. V osobnom pohovore ďalej uviedla,
že s kontaktom na slovenského právnika jej pomohol pán Samir, ktorý v prípade udelenia prechodného
pobytu účastníčke konania bude odmenený sumou vo výške 1.000,- eur. Pri osobnom pohovore
účastníčka konania pôsobila nedôveryhodne a mimoriadne pochybnosti vyvolalo aj jej tvrdenie, že pri
nulovej znalosti anglického jazyka vďaka 6 - 12 mesačnému jazykovému kurzu zvládne doktorandské
štúdium v prírodovedeckom odbore. Na osobnom pohovore účastníčka konania nedokázala podrobne
popísať priebeh štúdia, nazvať svojho odborného konzultanta alebo tému záverečnej práce, pričom
už v minulosti dezinformovala úrady ohľadom cieľa svojho pobytu na území schengenského priestoru.
Správny orgán uviedol v rozhodnutí aj to, že rodinní príslušníci žalobkyne - manžel a tri deti si plánujú
po udelení prechodného pobytu na území SR žalobkyni podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu
za účelom zlúčenia rodiny. Účastníčka konania vyhlásila, že vďaka zvýšeniu kvalifikácie sa dokáže
lepšie uplatniť na pracovnom trhu v domovskom štáte a počas štúdia a po jeho ukončení bude
mať garantované pracovné miesto u svojho súčasného zamestnávateľa v domovskej krajine. Všetky
náklady spojené so štúdiom jej budú hradené z vládneho štipendia od Ministerstva štátu Líbya pre vyššie
vzdelávanie. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že účastníčka
konania a jej rodinní príslušníci dňa 24.02.2015 podali žiadosť o udelenie víza na zastupiteľskom úrade
Belgicka v Tunise, ktorá bola zamietnutá z dôvodu, že nepreukázala dostatok finančných prostriedkov,
neodôvodnila účel plánovanej cesty a nebol preukázaný ani jej úmysel opustiť schengenskú zónu
pred ukončením platnosti vstupného víza. Účastníčka konania uviedla, že skutočným cieľom získania
vstupného víza bolo podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR. Zastupiteľský úrad
vo svojom stanovisku na základe všetkých získaných informácií z predložených dokladov a z osobného
pohovoru zaujal stanovisko, že deklarovaný účel pobytu nezodpovedá skutočnosti a prioritným zámerom
účastníčky konania, aj vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú a sociálnu ekonomickú situáciu v štáte Líbya
je jej imigrácia vrátane jej rodinných príslušníkov do členských krajín Európskej únie za účelom zlepšenia
životných podmienok. Ďalej poukázal na to, že v zázname z osobného pohovoru zastupiteľský úrad
upozornil, že podávanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel štúdia občanmi
štátu Líbya má organizovaný charakter a vedie k vytvoreniu ucelenej komunity líbyjských občanov na
území SR, napr. v meste Košice. V súlade s tvrdeniami účastníčky konania, že pomoc pri získavaní
prechodného pobytu bude aj finančne odmenená, v uvedených aktivitách sa objavuje komerčný prvok
v rozpore s platnou legislatívou SR. Na základe všetkých takto získaných informácií a z osobného
pohovoru s účastníčkou konania zastupiteľský úrad neodporučil vyhovieť žiadosti účastníčky konania
o udelenie prechodného pobytu na území SR. Po vyhodnotení všetkých dostupných podkladov a
na základe správnej úvahy s poukázaním na stanovisko zastupiteľského úradu, správny orgán prvého



stupňa v napadnutom rozhodnutí uviedol, že účastníčka konania neuviedla, v akom časovom rozsahu
ani na akej jazykovej škole bude študovať anglický jazyk. Podľa názoru správneho orgánu je tvrdenie
účastníčky konania nepravdepodobné, pretože na doktorandské štúdium je prijatá od 01.12.2016 a
ani v potvrdení UPJŠ Košice, ani v dožiadaní správneho orgánu sa neuvádza, že účastníčka konania
absolvuje štúdium anglického jazyka, ktorý medzitým podľa správneho orgánu a jeho správnej úvahy
nemusí študovať na území SR, pretože SR nie je anglicky hovoriacou krajinou. UPJŠ sa nevyjadrila
ani k tomu, aby účastníčke konania organizovala jazykovú prípravu, ktorá by predchádzala jej štúdiu
na vysokej škole. Pred vydaním rozhodnutia účastníčka konania naviac nedoložila správnemu orgánu
žiadne doklady preukazujúce jej štúdium anglického jazyka. Pochybnosti vyvoláva aj samotný fakt, že
účastníčka konania okrem absolútnej neznalosti anglického jazyka nevedela pri osobnom pohovore
na zastupiteľskom úrad uviesť žiadne konkrétne informácie týkajúce sa jej štúdia, ako je napr. jeho
priebeh, meno odborného konzultanta alebo tému záverečnej doktorandskej práce. Uvedené nesvedčí
o reálnom záujme o štúdium zo strany účastníčky, ale nasvedčuje skôr snahe získať prechodný pobyt
na území SR a následnú imigráciu jej a rodinných príslušníkov, ktorí by v prípade udelenia prechodného
pobytu požiadali o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny. Už v minulosti účastníčka
konania požiadala spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi o udelenie víza na zastupiteľskom úrade
Belgicka v Tunise, toto však bolo zamietnuté, pretože nepreukázala dostatok finančných prostriedkov
a neodôvodnila účel plánovanej cesty, ako aj úmysel opustiť schengenský priestor pred ukončením
platnosti víz. Správny orgán preto vyhodnotil, že udelenie prechodného pobytu účastníčke konania nie
je v o verejnom záujme, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona
o pobyte cudzincov. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými
zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami a podobne. V súlade s internými predpismi
na úseku cudzineckého práva je verejný záujem definovaný ako akákoľvek aktivita, ktorú vykonáva
žiadateľ o pobyt na úseku verejného záujmu, ktorý prináša prospech všetkým, alebo mnohým občanom,
ide pritom o záujem väčšej časti spoločnosti na danom teritóriu. V závere rozhodnutia správny orgán
prvého stupňa uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie prechodného
pobytu na území SR rešpektoval aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavu
SR ako aj ostatné platné zákony a nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky
zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel štúdia budú neprimerané,
najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život účastníčky konania. Proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa podala včas odvolanie žalobkyňa a namietala, že nie sú splnené predpoklady pre
zamietnutie jej žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel štúdia. Uviedla, že
v roku 2008 absolvovala štúdium angličtiny na English Language Institute Oregon State University
(USA) a v roku 2014 na Antalya Language School. Nerozumie preto tvrdeniam správneho orgánu o
neovládaní anglického jazyka a ďalej namietala, že si písomnú žiadosť vypísala sama bez pomoci
a nie ako je to uvedené v odôvodnení rozhodnutia, s pomocou priateľky. Aj prijímací pohovor na
doktorandské štúdium PF UK v Bratislave absolvovala v anglickom jazyku prostredníctvom internetovej
aplikácie Skype, na ktoré štúdium aj bola podmienečne prijatá. Nesúhlasila s tvrdením správneho
orgánu, že nepoznala meno svojho konzultanta, tému záverečnej doktorandskej práce, program a
priebeh štúdia, pretože tieto otázky neboli predmetom osobného pohovoru na zastupiteľskom úrade
v Káhire. Namietala aj proti neodôvodnenému záveru správneho orgánu o skrytej účelovosti podania
žiadosti o prechodný pobyt, poukazujúc na to, že správny orgán pri hodnotení osobných, rodinných
pomerov a finančnej situácie sa obmedzil len na konštatovanie jej rodinného stavu a počtu detí.
Ďalej tvrdila, že jej syn Abdalrrhman Khaled Ali Abumengel sa narodil dňa 09.02.2009 na území
Spojených štátov amerických, čím mu vznikol nárok na americké občianstvo. Z tohto dôvodu úvahy
správneho orgánu vo vzťahu k prípadnej emigrácii, vrátane jej rodinných príslušníkov na územie
Slovenska považovala za nenáležité. Tvrdila, že je riadne zamestnaná ako prednášajúca na univerzite
Al - Fatih, Tripolis, Poľnohospodárska fakulta, katedra botaniky, kde jej mesačný príjem predstavuje 3
372,326 LYD, čo je v prepočte cca 1 686 euro a na území svojho domovského štátu vlastní hodnotný
majetok. Doktorandské štúdium na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach je plne garantované
Veľvyslanectvom Líbye, štúdium by absolvovala ako študent - samoplatca a všetky náklady na štúdium
(cca 10 000 euro za akademický rok, ako aj ďalšie súvisiace náklady - strava a ubytovanie) si bude hradiť
z vlastných zdrojov. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí k námietkam účastníčky konania týkajúcich
sa ovládania anglického jazyka uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záznamu osobného
pohovoru vykonaného s účastníčkou konania na Zastupiteľskom úrade v Káhire, kde je uvedené :
„Žiadateľka neovláda slovenský jazyk, štúdium bude v anglickom jazyku, ktorý žiadateľka neovláda
ani slovom, ani písomnom. Počas osobného pohovoru požiadala o tlmočníka. Počas prvých šesť až
dvanásť mesiacov pobytu v Slovenskej republike sa bude venovať štúdiu anglického jazyka. S vyplnením



dotazníka k žiadosti o udelenie prechodného pobytu v Slovenskej republike jej pomáhala priateľka.“
Žalovaný vyslovil presvedčenie, že zastupiteľský úrad, ktorý zastupuje Slovenskú republiku v zahraničí,
je v osobnom kontakte s účastníkom konania, vedie s ním osobný pohovor na účel predbežného
posúdenia žiadosti, kde si môže všímať nielen slovné odpovede na položené obligatórne otázky, ale
aj mimiku a celkový prejav cudzinca, pričom z tohto pohovoru spracuje písomný záznam. Odvolací
orgán pri svojom rozhodovaní nemôže ignorovať závažné poznatky a upozornenia zastupiteľského
úradu, ktorý pri osobnom pohovore, na základe bezprostredných reakcií účastníka konania si vytvoril
úsudok o jeho úmysloch na území Slovenskej republiky a pozná aj prostredie z ktorého účastník konania
pochádza, ako aj pozná bezpečnostnú situáciu v regióne, obzvlášť, ak je táto skutočnosť zadefinovaná
v zákone. Žalovaný považoval za bezpredmetné doložené certifikáty o absolvovaní kurzov anglického
jazyka účastníčkou konania, pretože nespĺňajú podmienku § 126 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov
a je nepochybné, že účastníčka konania na osobnom pohovore na zastupiteľskom úrade požiadala o
tlmočníka. Ako irelevantnú vyhodnotil žalovaný aj námietku vo vzťahu k označeniu mena odborného
konzultanta a témy záverečnej práce, pretože zo záznamu z osobného pohovoru jasne vyplynulo, že
účastníčka konania o týchto skutočnostiach nemala vedomosti. Osobný pohovor na zastupiteľskom
úrade pritom nespočíva len vo vyplnení a zodpovedaní otázok v určenom dotazníku, ale aj v osobnom
pohovore, ktorý účastníčka konania viedla so zamestnancom na Veľvyslanectve Slovenskej republiky
v Káhire. Vyplnenie dotazníka a osobný pohovor tvoria jeden celok, na základe ktorého je spracovaný
záznam z osobného pohovoru individuálne na každého cudzinca. K ďalšej námietke žalovaný uviedol,
že prípadné americké občianstvo jedného z detí žalobkyne, ako aj vlastníctvo hodnotného majetku na
území domovského štátu nemení nič na skutočnosti, že táto má snahu získať pre seba a následne
aj pre svojich rodinných príslušníkov prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Odvolací orgán
z vyššie uvedených skutočností vyhodnotil poznatky a podklady k účastníčke konania a uzavrel, že
žalobkyňa po príchode na územie Slovenskej republiky chce študovať na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ
v Košiciach študijný odbor Fyziológia rastlín, kde vyučujúcim jazykom je anglický jazyk. Žalovaný má
značné pochybnosti o rozsahu a spôsobe výučby anglického jazyka, berúc do úvahy skutočnosť, že pri
nulovej znalosti anglického jazyka vďaka 6 až 12 mesačnému jazykovému kurzu zvládne doktorandské
štúdium v prírodovednom odbore. Odvolací orgán je toho názoru, že účastníčka konania by už mala
pred nástupom na štúdium ovládať jazyk, v ktorom bude študovať a nevyhovárať sa na intenzívny kurz
cudzieho jazyka organizovaného školou až po udelení prechodného pobytu, vďaka ktorému zvládne
doktorandské štúdium. V spisovom materiáli absentuje informácia o uvedenej skutočnosti, pretože ako
príloha k odvolaniu bola doložená len fotokópia rozhodnutia o podmienečnom prijatí účastníčky konania
na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v akademickom roku 2016/2017. Účastníčka konania
však na uvedené štúdium do Bratislavy vôbec nenastúpila a podala si novú žiadosť na Prírodovedeckú
fakultu UPJŠ v Košiciach, kde bez prijímacieho konania a pohovoru bola taktiež podmienečne prijatá
ako študent - samoplatca. Z vyššie uvedeného žalovaný preto uzavrel, že s prihliadnutím na verejný
záujem a stanovisko zastupiteľského úradu podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov
vyplýva, že pobyt a štúdium účastníčky konania nie je vo verejnom záujme, čo je podľa § 33 ods. 6 písm.
g) zákona o pobyte cudzincov dôvodom na zamietnutie jej žiadosti o udelenie prechodného pobytu.
Žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia rešpektoval
nielen Dohovor, Ústavu Slovenskej republiky, ale aj platné zákony a nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by
preukazovali, že dôsledky zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu účastníčke konania by
boli neprimerané, najmä s ohľadom na jej súkromný a rodinný život. Žalovaným neboli zistené dôvody
na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.

3. Žalobou zo dňa 16.05.2017, osobne včas podanou na konajúcom súde dňa 16.05.2017, sa žalobkyňa
domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.03.2017 č. PPZ-HCP-PO2-52-003/2017 v
spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19.12.2016 č.: PPZ-HCP-PO6-
KP-2150-017/2016 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne uplatnila aj právo na
úplnú náhradu trov konania. V žalobe namietala, že podľa jej názoru v predmetnej veci nie sú a
neboli splnené predpoklady pre zamietnutie odvolania, preto podáva správnu žalobu z dôvodov, že
napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) Správneho súdneho poriadku (SSP)
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci. Uviedla, že správne orgány pri svojom tvrdení o neovládaní anglického jazyka
vychádzajú zo záznamu z osobného pohovoru vykonaného so žalobkyňou na Zastupiteľskom úrade
v Káhire, z ktorého mala vyplynúť aj tá skutočnosť, že počas pohovoru požiadala o tlmočníka. Z
odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmé, či bol žalobkyni tlmočník zabezpečený alebo nie, ak bol



zabezpečený, kto to bol, že žalobkyni pomáhala s vypísaním žiadosti priateľka a ak áno, či táto
bola prítomná aj počas celého pohovoru. Z uvedeného dôvodu preto považovala žalobkyňa záznam
ako dôkaz, na základe ktorého vyhodnotili správne orgány absolútnu neznalosť anglického jazyka
za nedostatočný. Opätovne zdôraznila, že v roku 2008 absolvovala štúdium angličtiny na English
Language Institute Oregon State University (USA) a v roku 2014 na Antalya Language School. Naviac
žila a študovala v USA, preto nerozumie tvrdeniam žalovaného a správneho orgánu o neovládaní
anglického jazyka. Písomnú žiadosť si vyplnila bez pomoci a sama a nie ako to je uvedené v
odôvodnení rozhodnutia, že s pomocou priateľky. Absolvovala aj prijímací pohovor v anglickom jazyku
prostredníctvom počítačovej aplikácie Skype na doktorandské štúdium Prírodovedeckej fakulty UK v
Bratislave, kde bola podmienečne prijatá. Ak žalovaný poukazuje na údajnú absenciu žiadateľkiných
znalostí o programe a priebehu štúdia, o osobe odborného konzultanta a témy záverečnej práce,
tieto tvrdenia považuje za nedôvodné, pretože označené otázky neboli predmetom pohovoru na
zastupiteľskom úrade. Vo vzťahu k tvrdenému neovládaniu anglického jazyka sa odvolala aj na dôkazy
obsiahnuté v administratívnom spise, a to certifikát English Language Institute Oregon State University
z 05.12.2008, certifikát Antalya Language School z 01.02.2014 a rozhodnutie o podmienečnom prijatí
na štúdium Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave z 29.06.2016. V žalobe tiež poukázala na to,
že jej sociálna situácia a majetkové pomery neodôvodňujú záver žalovaného o skrytej účelovosti
podania žiadosti. Žalovaný sa v zhode so správnym orgánom prvého stupňa pri hodnotení osobných,
rodinných pomerov a finančnej situácie obmedzil len na konštatovanie rodinného stavu a počte detí
žiadateľky, bez ďalšieho vyhodnotenia, resp. snahy o vyhodnotenie osobných pomerov a finančnej
situácie. Opätovne zdôraznila, že jej syn, narodený 09.02.2009 sa narodil na území Spojených štátov
amerických (o čom priložila rodný list), čím mu vznikol nárok na americké občianstvo, preto úvahy
a závery administratívnych orgánov v ich rozhodnutiach o prípadnej emigrácii jej rodiny na územie
Slovenskej republiky považuje za nenáležité. Opakovane zdôraznila, že pracuje v riadnom pracovnom
pomere na univerzite Al Fatih Tripolis, Poľnohospodárska fakulta, katedra botaniky, ako prednášajúca s
mesačným príjmom v prepočte cca 1.686,- eur a vlastní hodnotný majetok na území svojho domovského
štátu, o čom predložila aj doklady v podobe prevodných zmlúv na jej meno. Odvolala sa na dôkazy
obsiahnuté v administratívnom spise, a to rodný list dieťaťa (Certificate of Life Birth z 13.02.2009,
potvrdenie o príjme a prevodné zmluvy - majetok) preklad z 12.11.2006 a 03.12.2012. V závere
správnej žaloby uviedla, že doktorandské štúdium na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, študijný
odbor „Fyziológia rastlín“ je plne garantovaný veľvyslanectvom Veľkej Socialistickej Ľudovej Líbyjskej
Arabskej Džamahírie, je samoplatcom, teda všetky náklady na štúdium si uhradí z vlastných zdrojov.
Skutočnosť, že na doktorandské štúdium bola prijatá už 01.12.2016 neznamená nijaké „omeškanie“
alebo negatívny vplyv na priebeh tohto štúdia, pretože doktorandské štúdium začne a bude sa časovo
započítavať až od reálneho (skutočného) nástupu na štúdium. Vyslovila názor, že žalovaný jej svojim
rozhodnutím, ako vysokoškolskému pedagógovi, bezdôvodne odopiera právo doplniť si svoje vzdelanie
prostredníctvom doktorandského štúdia na slovenskej univerzite, na ktorú bola riadne prijatá, preto
rozhodnutie žalovaného v žiadnom prípade nemožno považovať za proporcionálne vzhľadom k jej
vzdelaniu, jej právu na ďalšie vzdelanie, a to bez náležitého vyhodnotenia aj osobných a majetkových
pomerov.

4. V písomnom vyjadrení zo dňa 05.06.2017 v správnej žalobe žalovaný navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, podrobne uvedených v preskúmavanom
rozhodnutí. K námietkam žalobkyne uviedol, že napadnutým rozhodnutím zamietol žiadosť o udelenie
prechodného pobytu na účel štúdia na území SR z dôvodu, že udelenie prechodného pobytu na
účel štúdia nie je vo verejnom záujme (§ 33 ods.6 písm. g/ zákona o pobyte cudzincov), a to aj s
prihliadnutím na ustanovenie § 33 ods.1 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar
pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na stanovisko zastupiteľského
úradu k udeleniu prechodného pobytu. Správny orgán na základe skutočností uvedených v žiadosti
o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia žalobcu posudzuje, či tento spĺňa podmienky na jeho
udelenie. K žalobným námietkam týkajúcim sa ovládania anglického jazyka žalovaný tak ako aj v
napadnutom rozhodnutí uviedol, že zo záznamu z osobného pohovoru vykonaného na zastupiteľskom
úrade v Káhire, vyplýva že žiadateľka neovláda slovenský jazyk, štúdium bude v anglickom jazyku,
ktorý žiadateľka neovláda ani slovom ani písmom. Počas osobného pohovoru požiadala o tlmočníka.
Žalovaný vyslovil názor, že nemôže ignorovať závažné poznatky a upozornenia zastupiteľského úradu,
ktorý vykonal so žalobkyňou osobný pohovor, na základe ktorého si z bezprostredných reakcií žalobkyne
vytvoril úsudok o jej úmysloch na území SR, pozná prostredie, z ktorého žalobkyňa pochádza a
pozná aj bezpečnostnú situáciu v regióne, obzvlášť ak je táto skutočnosť zadefinovaná v zákone. Ako



bezpredmetné považoval žalovaný doložené certifikáty k odvolaniu o absolvovaní kurzov anglického
jazyka, pretože tieto nespĺňajú podmienky stanovené v § 126 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov.
Žalobkyňa na osobnom pohovore na zastupiteľskom úrade požiadala o tlmočníka a s vypísaním
žiadosti o udelenie prechodného pobytu jej pomáhala priateľka. k žalobným námietkam, či žalobkyni bol
zabezpečený tlmočník, kto to bol a či priateľka žalobkyne, ktorá jej mala pomáhať s vypísaním žiadosti
bola prítomná aj počas celého pohovoru, žalovaný uviedol, že za správne vyplnenie žiadosti o udelenie
pobytu a dotazníka k žiadosti na zastupiteľskom úrade zodpovedá žiadateľ sám. Pri rozhodovaní
žalovaný vychádzal zo spisového materiálu, kde súčasťou bol aj záznam z osobného pohovoru, ktorý je
opatrený pečiatkami so štátnym znakom, doložkou prekladateľa a podpisom pracovníka zastupiteľského
úradu v Káhire, ktorý vykonal osobný pohovor so žalobkyňou. K námietke, či počas osobného pohovoru
na zastupiteľskom úrade bol žalobkyni zabezpečený tlmočník a kto to bol žalovaný uviedol, že v
zázname z osobného pohovoru sa uvádza: „Mimoriadne pochybnosti vyvoláva jej tvrdenie, že pri
nulovej znalosti anglického jazyka vďaka 6 až 12 mesačnému jazykovému kurzu zvládne PhD štúdium v
prírodovedeckom odbore“. Na základe týchto informácií z osobného pohovoru vyplynulo, že žalobkyňa
neovláda anglický jazyk, pretože počas pohovoru požiadala o tlmočníka. Žalovaný nemá žiaden dôvod
pochybovať o informáciách uvedených v zázname z osobného pohovoru a dôvodiť tým, že zastupiteľský
úrad zastupuje záujmy SR v zahraničí, je v osobnom kontakte so žalobkyňou, vedie s ňou osobný
pohovor za účelom predbežného posúdenia žiadosti. Žalovaný je naviac toho názoru, že žalobkyňa by
mala už pred nástupom na štúdium ovládať jazyk, v ktorom bude študovať na Prírodovedeckej fakulte
UPJŠ v Košiciach a nevyhovárať sa na intenzívny kurz anglického jazyku organizovaného školou až
po udelení prechodného pobytu, vďaka ktorému zvládne doktorandské štúdium. V spisovom materiáli
absentuje informácia o uvedenej skutočnosti, ako príloha k odvolaniu bola doložená len fotokópia
rozhodnutia o podmienečnom prijatí žalobkyne na Prírodovedeckú fakultu UK v akademickom roku
2016-2017. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa na uvedené štúdium do Bratislavy vôbec nenastúpila
a podala si novú žiadosť na Prírodovedeckú fakultu UPJŠ v Košiciach, kde bez prijímacieho konania a
pohovoru bola taktiež podmienečne prijatá ako študent - samoplatca. Z vyššie uvedených dôvodov s
prihliadnutím na verejný záujem a stanovisko zastupiteľského úradu žalovaný uzavrel, že podľa § 33
ods.1 písm. c/ pobyt a štúdium žalobkyne na území SR nie je vo verejnom záujme, čo je podľa § 33 ods.6
písm. g/ zákona o pobyte cudzincov dôvodov na zamietnutie jej žiadosti o udelenie prechodného pobytu.
Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, námietky, uplatnené už v odvolaní voči rozhodnutiu správneho
orgánu zo dňa 19.12.2016 č. PPZ-HCP-PO9-2150-017/2016, pričom tak s odvolacími ako aj žalobnými
námietkami sa žalovaný riadne vysporiadal vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.03.2017 č. PPZ-HCP-
PO2-52-003/2017. V závere vyjadrenia konštatoval, že boli naplnené zákonné dôvody na rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel štúdia a žalobkyňa neuviedla
žiadne relevantné dôvody, ktoré by viedli žalovaného k zrušeniu rozhodnutia o zamietnutí jej žiadosti.
Na základe týchto preukázaných skutočností preto žalovaný vydal dňa 14.03.2017 rozhodnutie č. PPZ-
HCP-PO2-52-003/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 17.03.2017.

5. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku
(ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa so žalovaným rozhodnutím, ako aj s rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu, obsahom žaloby a vyjadrením žalovaného, obsahom úplného administratívneho
spisu prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu a po vypočutí účastníkov konania,
resp. ich zástupcov na pojednávaní pred súdom dospel k záveru, že žalobe žalobkyne v rozsahu
dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech.

6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 24.04.2019 zotrval na podanej žalobe v celom
rozsahu.

7. Zástupca žalovaného vzhľadom na dôvody uvedené v preskúmavanom rozhodnutí ako aj písomnom
vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.



10. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

12. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov,
prechodný pobyt na účel štúdia udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa §
33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý
a) je žiakom strednej školy,
b) je poslucháčom jazykovej školy,
c) je študentom vysokej školy, alebo
d) sa zúčastňuje jazykovej alebo odbornej prípravy k štúdiu na vysokej škole, ktorá je organizovaná
vysokou školou v Slovenskej republike.

13. Podľa 24 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel štúdia
na predpokladaný čas štúdia, najviac však na 6 rokov.

14. Podľa § 24 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, prechodný pobyt na účel štúdia sa nevyžaduje
do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa
podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu a splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a/.

15. Podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
prechodného pobytu prihliada na
a/ verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky,
najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej
republiky a na ochranu verejného zdravia,
b/ záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho
príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu,
c/ stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

16. Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme okrem iných dôvodov
uvedených v ust. § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov.

17. Podľa § 126 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, žiadosti a doklady potrebné v konaní podľa tohto
zákona vydané v cudzom jazyku je cudzinec povinný predložiť v úradnom preklade do štátneho jazyka v
origináli alebo v úradne osvedčenej kópii; môže predložiť aj doklady vydané alebo overené príslušnými
orgánmi Českej republiky v českom jazyku. Cudzinec môže predložiť žiadosti a doklady vydané v
cudzom jazyku aj v úradnom preklade do českého jazyka. K prekladu vykonanému v zahraničí cudzinec
predloží potvrdenie zastupiteľského úradu, že preklad vyhotovila oprávnená osoba. Zastupiteľský
úrad môže odmietnuť vydanie potvrdenia, ak oprávnenosť osoby, ktorá preklad vyhotovila, nemôže v
podmienkach teritoriálnej pôsobnosti zastupiteľského úradu hodnoverne overiť.

18. Zo spisovej dokumentácie prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu vyplynulo, že
žalovaný v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zamietol žiadosť žalobkyne o udelenie prechodného
pobytu na účel štúdia podľa § 33 ods. 6 písm.g/ zákona o pobyte cudzincov, t.j. z dôvodu, že
udelenie prechodného pobytu žalobkyni nie je vo verejnom záujme s prihliadnutím na stanovisko
zastupiteľského úradu SR v Káhire, z ktorého stanoviska pri svojom rozhodnutí predovšetkým vychádzal,
pričom prihliadol osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy SR, osobné a rodinné
pomery žalobkyne, ako aj na jej finančnú situáciu a dĺžku predpokladaného pobytu žalobkyne v zmysle
ustanovenia § 33 ods.1 zákona o pobyte cudzincov, ktoré údaje o žalobkyni uvedené v rozhodnutí
žalovaného korešpondujú s obsahom spisovej dokumentácie, ktorú si žalovaný zabezpečil pre svoje
rozhodnutie od žalobkyne ako žiadateľa o udelenie prechodného pobytu v zmysle § 31 a nasl. zákona o
pobyte cudzincov a zabezpečil si aj stanovisko zastupiteľského úradu SR v Káhire, na ktoré bol povinný
prihliadnuť.



19. Správny súd súhlasí s interpretáciou žalovaného týkajúcou sa verejného záujmu a k tomu len dodáva,
že verejný záujem je druhom záujmu, ktorý je všeobecne prospešný a je opakom čisto súkromného
záujmu. Uplatňuje sa pri tvorbe, interpretácii aj pri aplikácii práva. Ide o slovné spojenie použité v
textoch právnych predpisov na formálne vyjadrenie všeobecnejších, bližšie nešpecifikovaných javov,
ktoré však v právnej norme nemajú definovaný explicitný obsah. V preskúmavanom prípade zákon o
pobyte cudzincov neustanovuje žiadne kritéria na interpretáciu verejného záujmu. Preto pokiaľ žalovaný,
ako aj prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že je všeobecne prospešné pre Slovenskú republiku
na základe v žalovanom rozhodnutí uvedených a zistených skutočností a faktov o žalobkyni, že nie
je záujmom Slovenskej republiky žalobkyni udeliť prechodný pobyt pre účely štúdia, pretože u nej
prevažuje súkromný záujem a záujem celej jej rodiny, potom sa súd stotožňuje so záverom žalovaného
a prvostupňového správneho orgánu prechodný pobyt žalobkyni neudeliť. Súd pre úplnosť ešte dodáva,
že v zmysle toho, že verejný záujem vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu,
je časovo a miestne premenný, a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v konkrétnom
mieste a v konkrétnom čase, tak podľa niektorých názorov (JUDr. Bohumil Repík, CSc. - bývalý sudca
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, odborník na európske právo) takéto neurčité pojmy
nemožno v izolovanej forme ani súdne preskúmať.

20. Ak žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne o udelenie prechodného pobytu pre účely štúdia
zamietol žiadosť žalobkyne podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov, teda z dôvodu, že
udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme a poukázal pritom aj na § 33 ods. 1 zákona
o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného
pobytu prihliada aj na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu, potom nie je
pre súd jasná a zrozumiteľná námietka žalobkyne spočívajúca v jej tvrdení, že rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalobkyňa toto nesprávne právne posúdenie veci jasne
a jednoznačne ani nekonkretizovala.

21. K námietkam žalobkyne spočívajúcim v jej tvrdeniach ovládania anglického jazyka súd uvádza, že
z osobného pohovoru vykonaného so žalobkyňou na zastupiteľskom úrade v Káhire nesporne vyplýva,
že žalobkyňa neovláda slovenský jazyk, študovať bude v anglickom jazyku, ktorý neovláda slovom ani
písmom. Jej tvrdenia o tom, že počas prvých 6 až 12 mesiacov pobytu na území SR sa bude venovať
štúdiu anglického jazyka na uvedenej fakulte a súčasne bude študovať v anglickom jazyku študijný odbor
fyziológia rastlín považoval aj správny súd za rozporuplné. Neovládanie anglického jazyka žalobkyňou
jednoznačne vyplýva aj z toho, že pri osobnom pohovore požiadala o zabezpečenie tlmočníka. Z obsahu
rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalobkyni tlmočník zabezpečený nebol. Žalobkyňou doložené
certifikáty o absolvovaní kurzov anglického jazyka a jej tvrdenia v tejto súvislosti považoval správny
súd iba za účelové s prihliadnutím na to, že tieto doklady boli predložené až k podanému odvolaniu a
zároveň nespĺňajú podmienku uvedenú v § 126 ods.4 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého neboli
predložené v úradnom preklade do štátneho jazyka v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii, neboli
vydané alebo overené príslušnými orgánmi Českej republiky v českom jazyku, ani predložené v úradnom
preklade do českého jazyka.

22. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že každý osobný pohovor a najmä osobný
pohovor na Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v cudzine, v danom prípade v Káhire, ktorý
zastupuje Slovenskú republiku v zahraničí, znamená osobný kontakt so žiadateľom, v danom prípade
so žalobkyňou, a preto si musí všímať nielen odpovede na položené otázky, ale aj mimiku a celkový
prejav cudzinca a na základe svojho dojmu spracuje z tohto pohovoru písomný záznam, ako sa to udialo
v danom prípade. Preto podľa názoru súdu záznam z osobného pohovoru so žalobkyňou bol žalovaný
povinný zohľadniť ako stanovisko zastupiteľského úradu k žiadosti o udelenie prechodného pobytu,
pretože každý zastupiteľský úrad zastupuje Slovenskú republiku a jej štátne orgány v zahraničí.

23. K ďalšej námietke žalobkyne správny súd uvádza, že rozhodným pre posúdenie predmetnej žiadosti
žalovaným, bol záznam z osobného pohovoru so žalobkyňou, z ktorého vyplýva, že ňou deklarovaný
účel pobytu v SR nezodpovedá skutočnosti a prioritným zámerom žalobkyne. Vzhľadom na aktuálnu
bezpečnostnú a sociálno-ekonomickú situáciu v štáte Líbya, je jej prioritným záujmom imigrácia vrátane
jej rodinných príslušníkov do členských krajín EÚ a zlepšenie si tak svojich životných podmienok.
Správny súd v tej súvislosti poukazuje aj na poznatok zastupiteľského úradu SR v Káhire, že podávanie
žiadosti o udelenie prechodného pobytu v SR za účelom štúdia občanmi Líbye má organizovaný
charakter a vedie k vytvoreniu ucelenej komunity líbyjských občanov napr. v meste Košice. Uvedené



potvrdzuje aj tá skutočnosť, že žalobkyňa už predtým požiadala spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi
o udelenie víza na zastupiteľskom úrade Belgicka v Tunise, pričom jej žiadosť bola zamietnutá z
dôvodu, že nepreukázala dostatok finančných prostriedkov, neodôvodnila účel plánovanej cesty a nebol
preukázaný ani úmysel opustiť schengenský priestor pred ukončením platnosti víz. Pokiaľ žalovaný z
tohto záznamu z osobného pohovoru konštatoval poznatky zastupiteľského úradu v Káhire urobil, tak
na základe ustanovenia § 33 ods.1 písm. c/zákona o pobyte cudzincov, a teda v súlade so zákonom.

24. Za nedôvodnú správny súd považoval aj námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože žalovaným rozhodnutím bola daná
odpoveď na všetky právne a skutkovo významné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, pričom
žalovaný svoje závery riadne odôvodnil vychádzajúc z podkladov, ktoré bol povinný si zabezpečiť pre
svoje rozhodnutie. Skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasí s názorom žalovaného nemôže sama o sebe
viesť k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné.

25. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne spočívajúcu v jej tvrdení, že zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, aj túto správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože
žalovaný si pre účely svojho rozhodnutia zabezpečil všetky potrebné podklady od príslušných úradov,
pričom vyhodnotil aj doklady, ktoré pripojila žalobkyňa k svojej žiadosti, vrátane bankových výpisov a
potvrdenia o príjme, rovnako ako aj potvrdenia o spôsobe financovania štúdia a ďalšie. Preto neobstojí jej
argumentácia, že postup žalovaného v tejto súvislosti (zisťovanie osobných a majetkových pomerov) bol
nedostatočný, keďže tento sa obmedzil iba na konštatovanie rodinného stavu a počtu detí bez ďalšieho.
Pokiaľ ide o k odvolaniu predložené doklady o prevode vlastníctva, potvrdzujúce jej majetkové pomery,
tieto rovnako, ako už vyššie špecifikované certifikáty, neboli predložené v súlade s § 126 ods. 4 zákona
o pobyte cudzincov. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť správneho
orgánu vyzvať účastníka správneho konania na odstránenie tohto nedostatku nevyplýva ani z na vec
sa vzťahujúcej právnej úpravy.

26. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami podľa § 190 SSP žalobu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.

27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 a § 1968 SSP, podľa ktorých
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech
celkom a ani z časti a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,



g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.