{"guid": "09a027da-42ea-4301-b090-9e4da5b18cd9:0e4c5501-4095-4555-b721-53299895fe14", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3212201306.1", "spisova_znacka": "6CoP/108/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/108/2012 z 21. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. januára 2013, sp. zn. 6CoP/108/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3212201306.1", "identifikacne_cislo": "3212201306", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2013-01-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e4c5501-4095-4555-b721-53299895fe14", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3212201306.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3212201306.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3212201306.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/108/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212201306
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3212201306.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o mal. X. P., nar. XX.XX.XXXX,
t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v J. U. - F., v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov: matky V. X.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX V. nad V., P. č. XXXX/XX, štátnej občianky SR a otca X. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. 01 V. nad V., B. č. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v J. G.,
štátneho občana SR, za účasti Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, v konaní o návrhu matky
mal. dieťaťa na zrušenie ústavnej starostlivosti nad mal. dieťaťom, na odvolanie kolízneho opatrovníka
proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19. novembra 2012, č. k. 4P/60/2012-96,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e   .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19. novembra 2012, č. k. 4P/60/2012-96,
bolo rozhodnuté tak, že súd zamieta návrh matky mal. dieťaťa zo dňa 14.03.2012, doplnený dňa
28.03.2012 a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že Matka mal. dieťaťa V. X. návrhom, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 14.03.2012 v znení doplnenia zo dňa 28.03.2012, žiadala, aby súd zrušil
ústavnú starostlivosť nad jej synom mal. X. P. s odôvodnením, že v súčasnej dobe mal. X. vykonáva
nepodmienečný trest odňatia slobody v J. U. - F..

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že maloletému X. P. bola rozsudkom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č. k. 3P/1/2008-107, zo dňa 14.10.2008, právoplatným
dňa 27.11.2008, nariadená ústavná starostlivosť podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, maloletý bol
umiestnený do Reedukačného detského domova v F. a rodičom mal. dieťaťa bola určená vyživovacia
povinnosť. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2P/8/2011-65 zo dňa 28.06.2011,
právoplatným dňa 08.07.2011, bolo rozhodnuté, že nariadená ústavná starostlivosť nad mal. X. P.
sa bude realizovať v Reedukačnom domove Z. a rodičom mal. dieťaťa bola zvýšená vyživovacia
povinnosť. Z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva, že dôvody nariadenia ústavnej starostlivosti
nad maloletým naďalej trvajú, avšak maloletý sa bude od 01.09.2011 pripravovať na svoje budúce
povolanie v Reedukačnom zariadení Z., čo nie je možné zabezpečiť v doterajšom zariadení. Matka mal.
dieťaťa uviedla, že na podanom návrhu na zrušenie ústavnej starostlivosti trvá, a to kvôli výživnému.
Súdom jej bola určená vyživovacia povinnosť, ktorú plní do Reedukačného centra Z. napriek tomu,
že syn sa v tomto zariadení nenachádza. Synovi bol Okresným súdom Trenčín trest uložený odňatia



slobody vo výmere dva roky, pričom v decembri 2013 bude mať 18 rokov. Iný dôvod na zrušenie
ústavnej starostlivosti nad synom X. P. nemá. Otec prostredníctvom dožiadaného súdu  uviedol, že
s návrhom na zrušenie ústavnej starostlivosti nad mal. synom súhlasí. O svojho syna sa zaujíma,
kontaktoval ho písomnou formou, pričom syn mu dvakrát odpísal. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka
uviedla, že navrhuje, aby súd ústavnú starostlivosť zrušil z dôvodu, že táto si dlhodobo neplní svoj účel,
nakoľko mladistvý bol posledné dva roky často na úteku, pričom sa dopúšťal opakovaných trestných
činov krádeže. Maloletý bol právoplatne odsúdený, okrem toho bola podaná na neho ďalšia obžaloba
Okresnou prokuratúrou Pezinok a konanie ešte nie je ukončené. Mladistvý potrebuje neustály dozor,
usmerňovanie, pevné pravidlá správania zo strany dospelých autorít i odborníkov, ktoré pravidlá počas
jeho útekov z reedukačného zariadenia nebolo možné realizovať. Ústav na výkon trestu z hľadiska
odbornosti práce s mládežou je porovnateľný s reedukačnými centrami. Tým, že mladistvý je právoplatne
odsúdený a dĺžka výkonu trestu presahuje jeho plnoletosť, je dieťa vykazované v reedukačnom centre,
na ktoré štát prispieva nemalou čiastkou aj napriek tomu, že sa v tomto zariadení fyzicky nenachádza a
súbežne prispieva štát na jeho pobyt v ÚVTOS. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka zároveň uviedla, že
pokiaľ by bol mladistvý prepustený z výkonu trestu, tak by sa vrátil  do domáceho prostredia ku svojej
matke. Prokurátor uviedol, že vzhľadom na obsah dôkazov navrhuje, aby súd návrh matky mal. dieťaťa
zamietol.

Z posudku Reedukačného centra Z. zo dňa 22.10.2012 okresný súd zistil, že  mal. dieťa prišlo do ich
zariadenia 23.07.2011 z Reedukačného centra F.. Bol zaradený do kolektívu chovancov v jeho veku,
na nových kamarátov si rýchlo zvykol. Pôsobí dominantným dojmom, voči autoritám bol vulgárny a
drzý.  Počas pobytu sa vyhrážal a útočil na nového chovanca, vlámal sa do kancelárie zdravotnej sestry
a ukradol údržbárovi jeden z ústavných kľúčov. Maloletý bol manuálne zručný a mal pracovnú výdrž.
Na odbornom výcviku bol pracovitý, zúčastňoval sa rôznych brigád a mimo vyučovania rád športoval.
Nebol prototypom notorického utekáča, ale zakaždým si našiel spôsob, ako a kedy utiecť, pričom
posledných útekov sa dopustil dňa 18.01.2012 a 27.01.2012. Spoločenské normy nemal osvojené,
riadil sa svojimi vytvorenými pravidlami, nemal žiadnu motiváciu k zmene svojho správania. Citovo bol
chladný, čo je dôsledkom dysfunkčnej primárnej rodiny. Zo záveru správy vyplýva, že v blízkej dobe
nie je predpoklad korekcie správania, u maloletého je nutná neustála kontrola a korigovanie správania
zo strany dospelého. Od 27.02.2012 je umiestnený v ÚVV C.. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín,
sp.zn.2T/10/2012, zo dňa 17.02.2012 vyplynulo, že súd schválil dohodu o vine a treste, uzatvorenú
medzi prokurátorom a maloletým, na základe ktorej maloletý bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže, za
čo mu bol uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky so zaradením
do Ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Okresný súd poukázal na znenie § 54 ods. 2, 3, § 55 ods. 2 a § 37 ods. 6 Zákona o rodine. Na základe
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade návrh matky na zrušenie
ústavnej starostlivosti nad maloletým nie je dôvodný. Maloletý nemá osvojené spoločenské normy, je
u neho nutná neustála kontrola a korigovanie správania zo strany dospelého, aby si osvojil pravidlá
fungujúce v spoločnosti a dokázal ich dodržiavať aj v bežnom živote mimo prevýchovného prostredia.
Z vykonaného dokazovania mal okresný súd ďalej preukázané, že matka mal. dieťaťa výchovu mal.
X. dlhodobo nezvládala, maloletý ju nerešpektoval, po krátkej adaptácii v rodine u matky sa začal mal.
správať ku nej násilnícky a agresívne, doma kradol rôzne veci. Otec mal. dieťaťa si v súčasnej dobe
vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov za zločin lúpeže. Okresný súd dospel k záveru,
že je naďalej potrebné, aby výchova mal. X. bola zabezpečovaná zo strany štátu a to nariadenou
ústavnou starostlivosťou, nakoľko je to v záujme jednak prevýchovy maloletého, ako i v záujme ochrany
spoločnosti, keďže sa maloletý opakovane dopúšťal protiprávnej činnosti na svojich útekoch. Preto návrh
matky zamietol, a to i napriek tomu, že maloletý sa v súčasnosti nachádza v ústave na výkon trestu
odňatia slobody. Táto skutočnosť nemá vplyv na dôvodnosť nariadenej ústavnej starostlivosti a v prípade
napr. prerušenia výkonu trestu odňatia slobody, podmienečného prepustenia bude ústavná starostlivosť
nad maloletým naďalej vykonávaná.

O trovách konania účastníkov okresný súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., nakoľko
ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu.



Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie kolízny opatrovník. V dôvodoch odvolania poukázal na
skutkové okolnosti prípadu v zhode so skutkovými zisteniami okresného súdu. Podľa názoru kolízneho
opatrovníka ponechanie nariadenej ústavnej starostlivosti nad maloletým nie je dôvodné, nakoľko aj
vo výkone trestu odňatia slobody prebieha reedukácia maloletého a predpokladané ukončenie výkonu
trestu u maloletého je až v dobe jeho plnoletosti. Maloletý sa fyzicky nenachádza v reedukačnom
zariadení a preto nariadená ústavná starostlivosť neplní a ani nemôže plniť svoj účel. V prípade
ponechania nariadenej ústavnej starostlivosti štát bude naďalej vynakladať nemalé finančné prostriedky
súčasne na maloletého vo výkone trestu, ako aj do reedukačného centra, kde fyzicky nie je a blokuje
miesto inému chovancovi. Z dôvodu dlhodobého neplnenia účelu ústavnej starostlivosti nad maloletým,
ako aj z ekonomického hľadiska, t. j. efektívneho využívania štátnych prostriedkov a z dôvodu blokovania
miesta v reedukačnom centre kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd zrušil nariadenú ústavnú
starostlivosť nad maloletým.

K odvolaniu kolízneho opatrovníka sa ostatní účastníci konania nevyjadrili.

Krajský  súd, ako  súd odvolací,  vec preskúmal podľa  § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa  § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že okresný
súd vykonal dokazovanie v rozsahu, potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel
k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a  vec správne právne
posúdil. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje so skutkovými
závermi okresného súdu, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku okresného súdu.

Nad rámec správnych úvah okresného súdu považuje odvolací súd za potrebné dodať, že ústavná
starostlivosť o maloletého je s poukazom na znenie ustanovenia § 54 ods. 2 Zákona o rodine
tiež výchovným opatrením. Preto okresný súd správne skúmal existenciu zákonných podmienok pre
zrušenie ústavnej starostlivosti, teda či toto výchovné opatrenie z hľadiska záujmu maloletého splnilo
svoj účel, podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine. Podporne k tomuto postupu okresného súdu odvolací
súd poukazuje aj na ustanovenie § 55 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého súd zruší ústavnú
starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do
pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená. Keďže podľa skutkových
zistení, vyplývajúcich z výsledkov vykonaného dokazovania, okresný súd dospel k správnemu záveru,
podľa ktorého nariadená ústavná starostlivosť nad maloletým doposiaľ nesplnila svoj účel a nezanikli
dôvody, pre ktoré bola nariadená, okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 37 ods. 6 a § 55 ods.
3 Zákona o rodine, ak návrh matky zamietol.

V súvislosti s dôvodmi odvolania odvolací súd považuje za potrebné dodať, že ústavná starostlivosť
o maloletého, ako výchovné opatrenie, bola nariadená z dôvodu problematického správania sa
maloletého. Vykonané dokazovanie pritom neprinieslo poznatky o zmene správania maloletého v
pozitívnom zmysle do takej miery, ktorá by odôvodňovala záver o zániku dôvodov, pre ktoré bola
nariedená ústavná starostlivosť. Z uvedeného dôvodu, teda pre nedosiahnutie pozitívnej zmeny
v správaní maloletého, nie je možné prebiehajúci výkon trestu odňatia maloletého považovať za
skutočnosť, ktorá by bola zákonným dôvodom pre zrušenie ústavnej starostlivosti. Z rovnakého
dôvodu z hľadiska posudzovania dôvodnosti nariadenej ústavnej starostlivosti o maloletého nemôže
byť rozhodné, či výkon trestu odňatia slobody maloletého pri súčasnom trvaní ústavnej starostlivosti
môže komplikovať nakladanie s prostriedkami štátu, prípadne ovplyvňuje kapacitné možnosti zariadenia,
v ktorom sa má inak vykonávať ústavná starostlivosť o maloletého. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na to, že ústavná starostlivosť o maloletého je právnym inštitútom (výchovným opatrením)
Zákona o rodine a výkon trestu odňatia slobody je právnym inštitútom podľa kódexov trestného práva,
pričom platný právny poriadok nevylučuje súbeh týchto dvoch právnych inštitútov.



Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže
s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne
správny, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie     n i e    j e    p r í p u s t n é   .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4P/60/2012", "guid": "62492ae1-44c6-4f07-a940-4c9e5a86566c:f8950ab8-3f84-4e09-8855-2f427a5e8051", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}